Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-20-2024.pdf
PDF · 109.02 KB
Case nature
Subarea
11CoP/20/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka A. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., a otec F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, E., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 18. januára 2024 č.k. 33P/6/2024-32, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a závislom výroku III. p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh matky, ktorým sa domáhala nahradenia súhlasu otca s individuálnym vzdelávaním maloletého, výrokom II. maloletému dieťaťu ustanovil na zastupovanie v tomto konaní opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava a výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje zamietajúce rozhodnutie odôvodnil podľa ustanovení § 324 až § 329 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), vecne tým, že z matkinho návrhu nevyplýva potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Matka podaný návrh zdôvodňovala tým, že otec súhlas s individuálnym vzdelávaním dieťaťa neudelil a riaditeľ základnej školy rozhodol o nepovolení takéhoto vyučovania ich žiaka. Matka v návrhu opisovala, že syn jej bol rozhodnutím súdu zverený do jej osobnej starostlivosti, lebo s otcom dieťaťa dlhodobo nežila v spoločnej domácnosti, otcovi bolo upravené výživné a stretávanie s dieťaťom, ktoré je však problematické. Súd mal preukázané nezhody medzi rodičmi, ktoré sú zrejmé z doterajších súdnych konaní. V predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka uvádzala, že syn už dlhšie trpí obsedantno-kompulzívnou poruchou, ktorá sa u neho prejavovala dlhým kúpaním a teraz choroba prebieha tak, že A. trávi v kúpeľni niekoľko (aj sedem) hodín a sprchuje sa, pridružili sa mu urologické problémy, z dlhých pobytov vo vani mu vznikajú zápaly, ktoré sa po preliečení opakujú. A. má v škole pocit, že zošity, učebnice, lavice i spolužiaci sú špinaví; po príchode zo školy sa dlho sprchoval a matka musela všetko oblečenie zakaždým okamžite oprať. Pre tieto problémy nebol od novembra 2023 schopný dennej dochádzky do školy, preto matka kontaktovala detskú psychiatričku a dostala od nej správu, ktorá odporúča individuálny študijný plán a nové lieky. Otec, hoci bol oboznámený so správami odborníkov, súhlas s individuálnym študijným plánom syna neudelil a škola napokon rozhodla, že nepovoľuje individuálne vzdelávanie A., proti ktorému rozhodnutiu sa matka odvolala. Matka poukazuje na výborný školský prospech maloletého, o ktorý sa otec nijako nezaslúžil, nežije so synom v spoločnej domácnosti 10 rokov, podľa jej názoru otec koná účelovo a jeho záujem o syna nie je úprimný, inak by sa snažil o podporu syna vo vzdelávacom procese s rešpektovaním jeho zhoršeného zdravotného stavu. Matka má vysokoškolské vzdelanie
humanitného smeru a je podľa svojich vyjadrení schopná zvládnuť so synom jeho individuálny študijný plán. Je presvedčená, že maloletý túto formu vzdelávania vzhľadom na svoj zhoršený zdravotný stav potrebuje, a s poukazom na lehoty upravené v Správnom poriadku, ktorými sa riadi rozhodovanie o podanom odvolaní matky (30 dní) sa preto obrátila na súd s týmto návrhom, aby mohla škola na základe jej odvolania a správ odborníkov takúto formu výučby A. povoliť.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý a bezodkladný zásah súdu. V danom prípade predmetom konania bolo posúdenie dôvodnosti návrhu matky na neodkladné nahradenie súhlasu otca s individuálnym vzdelávaním A. do konca školského roku 2023/2024, keďže otec svoj súhlas s takýmto vzdelávaním syna neudelil a škola rozhodnutím zo dňa 22.12.2023 matke nevyhovela. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že z matkinho návrhu nevyplýva potreba bezodkladnej úpravy pomerov ako základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď z jej opisu stavu veci je zrejmé, že aktuálne bolo vydané rozhodnutie riaditeľa školy v správnom konaní, voči ktorému sa matka odvolala, pričom takéto rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa Správneho súdneho poriadku, a nie je dôvodné ani prípustné ho riešiť v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku na základe podaného návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto jej návrh súd v celom rozsahu zamietol. Nejedná sa tu o konanie podľa § 35 Zákona o rodine, že ak sa nedohodnú rodičia o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd a ak je to v záujme maloletého, tak aj bezodkladne takto upraví pomery. Tunajší súd nie je oprávnený ani povinný (neodkladne) nahrádzať súhlas otca s individuálnym vzdelávaním žiaka, lebo mu to zo žiadneho ustanovenia nijakého právneho predpisu nevyplýva. O ustanovení opatrovníka maloletému na zastupovanie v tomto konaní rozhodol podľa § 31 ods. 2, 3 a 4 veta druhá Zákona o rodine v spojení s § 117 Civilného mimosporového poriadku. Zároveň podľa § 52 CMP rozhodol o trovách konania.
4. Proti výroku I tohto rozhodnutia sa v zákonnej lehote odvolala matka, ktorá sa nestotožňuje so záverom súdu, že by z jej návrhu nevyplývala potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Súd sa totiž nezaoberal tým, že riaditeľka základnej školy zamietla návrh na individuálne vzdelávanie maloletého A. len z dôvodu, že otec s tým nesúhlasil a matka je z jeho postoja presvedčená, že ani súhlasiť nikdy nebude. Otec nemá reálnu predstavu o synových problémoch. Matka je presvedčená, že zo všetkých ňou predložených dôkazov je zrejmé, že maloletý má objektívne dôvody, na základe ktorých sa na dennú výučbu do školy nedokáže dostaviť a absolvovať bežné vyučovanie. Po dohode s riaditeľkou školy skúsil absolvovať v priebehu januára 2024 aspoň dve hodiny (každú v jednom týždni), následne sa ale jeho stav tak zhoršil, že mu pediatrička A. I. J. a detská psychiatrička A. C. I. nariadila na jeden mesiac domácu liečbu, t.j. už opäť do školy nemôže ísť. Hoci otec maloletého videl všetky dokumenty, počul na stretnutí s riaditeľkou, špeciálnou pedagogičkou i psychologičkou ako prebieha deň maloletého v posledných mesiacoch a ako ho prejavy OCD výrazne obmedzujú v každodenných činnostiach, napriek tomu súhlas s individuálnym vzdelávaním neudelil, pričom riaditeľka ZŠ nemôže bez jeho súhlasu rozhodnúť o individuálnom vzdelávaní a musí žiadosť matky zamietnuť. Maloletý medzičasom nemohol dostať polročné vysvedčenie, nakoľko nemá dostatok známok aby mohol byť hodnotený a výnimočne mu škola predĺžila hodnotiace obdobie do 31.03.2024, avšak bez individuálneho vzdelávania sa k nejakým známkam len ťažko dostane. Je pravda, že rozhodnutie, ktoré riaditeľka školy vydá, môže matka napadnúť na súde, avšak pokiaľ súd dospeje k rozhodnutiu, dávno uplynie deň 31.03.2024, preto individuálne vzdelávanie treba povoliť čím skôr. Predlžovaním času mu hrozí ujma, bez individuálneho vzdelávania nemôže z dôvodu zdravotného stavu uzavrieť prvý školský polrok, hoci aj v predĺženom termíne do 31.03.2024. Vždy sa dobre učil a v prípade, ak mu nebude umožnené individuálne vyučovanie, bude musieť absolvovať komisionálne skúšky a dôjde u neho k výraznému zhoršeniu prospechu. Je teda nielen osvedčené, ale aj preukázané, že A. zdravotné problémy mu znemožňujú absolvovať bežné školské vyučovanie, čím je jeho príprava na budúce povolanie ohrozená. Už zostáva len pár týždňov na získanie známok za účelom uzavretia tohto polroka a to do 31.03.2024 takže je potrebné rozhodnúť o nahradení súhlasu otca neodkladným opatrením, pretože táto situácia neznesie odklad. Navrhla preto napadnuté rozhodnutie zmeniť a jej návrhu vyhovieť.
5. Ako prílohy matka k odvolaniu doložila potvrdenie detského psychiatra A. C. I. a výmenný list od detského lekára A. I. J. (z ktorých vyplýva, že psychiatrom pre výrazné zhoršenie zdravotného stavu doporučená domáca liečba od 29.01. do 28.02.2024) a správu od triedneho učiteľa, z ktorej vyplýva, že maloletému bolo k 31.03.2024 presunuté hodnotenie z viacerých predmetov a k uvedenému dňu si bude musieť dohodnúť s učiteľmi termíny cez ZOOM a témy preskúšania v škole. Naďalej ale bude musieť
absolvovať hodiny, resp. získať známky aj do druhého polroku. Zároveň triedny učiteľ žiadal o zasielanie ospravedlneniek za vymeškané dni od lekárov.
6. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky považoval rozhodnutie za správne. Uviedol, že matka skutočnosť skresľuje, jej konanie nesmeruje k zlepšeniu zdravotného stavu maloletého, ale k ďalšej strate jeho sociálnych kontaktov a k prehlbovaniu závislosti syna na matke, čo je v rozpore s jeho najlepším záujmom. Pripomenul, že matka dlhodobo marí stretávanie otca so synom v zmysle právoplatných rozhodnutí súdu a toho času sa vedie na Okresnom súde Trnava konanie o výkon rozhodnutia. Aj pribratí znalci konštatovali manipulácie maloletého a obštrukcie matky týkajúce sa rozvíjania vzťahov otca so synom. Matka tiež zmarila výchovné opatrenie nariadené rozsudkom v konaní sp. zn. 11P/2/2019 spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu za účelom obnovenia vzťahu otca s maloletým a zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého. Poukázal tiež na to, že Okresný súd Trnava v konaní sp.zn. 11P/2/2019 v rozhodnutí konštatoval, že asistovaný styk sa neosvedčil a to z dôvodov na strane matky a preto ho súd uznesením zrušil a poukázal na Správu o realizácii a výsledkoch neodkladného opatrenia zo dňa 24.06.2019, podľa ktorej daný stav možno označiť za emocionálne zneužívanie dieťaťa a odopieranie otcovských práv otcovi, pričom sa odporúča intenzívna a individuálna psychoterapeutická práca s matkou zameraná na uvedomenie si dopadov tejto situácie na dieťa a taktiež je potrebná diagnostická a následná individuálna psychoterapeutická intenzívna práca s dieťaťom bez prítomnosti matky. V označenom konaní 11P/2/2019 súd v rozhodnutí konštatoval aj to, že matkou predložené správy (najmä lekárska správa zo dňa 25.02.2020 a správa zo psychologického poradenstva zo dňa 26.02.2020) považoval súd za zabezpečené účelovo, ako aj na to, že uvedené vyšetrenia absolvovala matka s maloletým bez otca a preto akékoľvek závery správ vo vzťahu k otcovi nemôžu byť v žiadnom prípade považované za objektívne. Otec ďalej uviedol, že vzhľadom na prekážky, ktoré matka kladie jeho stretávaniu so synom, výchova maloletého prebieha výhradne zo strany matky, ktorá syna výrazne ovplyvňuje aj vo vzťahu k otcovi a je namieste uvažovať nad jej výchovnými prostriedkami, ktoré u syna vyvolávajú psychologické či psychiatrické diagnózy. Ak sa u maloletého skutočne prejavujú príznaky psychických porúch, je v prvom rade potrebné ich riadne objektívne zistiť a snažiť sa o odstránenie príčin a zlepšenie jeho stavu. Nesúhlas otca s individuálnym študijným plánom maloletého je daný aj obavou z jeho izolácie namiesto rozvíjania normálnych sociálnych kontaktov v školskom prostredí. Otec má za to, že toto nie je v najlepšom záujme maloletého, preto navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
7. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že dňa 22.02.2024 sa ÚPSVaR Trnava telefonicky skontaktoval s otcom maloletého, ktorý uviedol, že nesúhlasí s individuálnym vzdelávaním maloletého, nakoľko A. nemá problémy v škole, učí sa dobre, má tam kamarátov. Maloletý má veľmi veľa vymeškaných vyučovacích hodín po tom, čo ho matka začala nechávať doma. A. sa vôbec nepripája ani na aplikáciu ZOOM, čo mu umožňuje spojiť sa s vyučovacím procesom. Matka sa v škole taktiež dohodla na preskúšaní z určitých predmetov, ale napriek tomu A. do školy neprivedie. Otec si nevie predstaviť, ako by matka zvládala učiť maloletého predmety ako je napr. matematika, fyzika, chémia a pod. ÚPSVaR Trnava ďalej uviedol, že kontaktoval riaditeľku základnej školy za účelom informácií o maloletom a jeho dochádzky do školy, ako aj o rozhodnutí vo veci individuálneho vzdelávania maloletého. Následne bolo kolíznemu opatrovníkovi zaslané vyjadrenie k individuálnemu vzdelávaniu, ako aj požadované dokumenty, pričom škola vo svojom vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že individuálne vzdelávanie nie je v najlepšom záujme žiaka. Podľa názoru školy je vzdelávanie s pravidelnou účasťou v škole a poskytnutím podporných opatrení vhodnejším spôsobom pre vzdelávanie žiaka. Na základe uvedeného opatrovník odporučil odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť.
8. Ako príloha bolo doručené vyjadrenie základnej školy k individuálnemu vzdelávaniu, rozhodnutie školy zo dňa 22.12.2023 o nepovolení individuálneho vzdelávania maloletému A. a rozhodnutie Mesta Trnava zo dňa 16.02.2024, ktorý po preskúmaní odvolania matky rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie školy potvrdil.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh matky maloletého na udelenie súhlasu za otca s individuálnym vzdelávaním ich maloletého syna A. a to neodkladným opatrením.
11. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010).
12. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
13. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
14. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.
15. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe dočasnej úpravy. V preskúmavanej veci sa však odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že matka neosvedčila neodkladnú potrebu ňou navrhovanej dočasnej úpravy. Maloletý A. je na základe súdneho rozhodnutia zverený do starostlivosti matky, otec má súdom upravený styk, ktorý je však pre konfliktné vzťahy medzi rodičmi problémový. A. je žiakom 7. ročníka základnej školy, pričom dosahuje výborné výsledky. Podľa potvrdení lekára predložených matkou, je v starostlivosti psychiatra už niekoľko rokov, je sledovaný s diagnózou zmiešané obsesívne myšlienky a konanie (porucha autistického spektra najbližšie Aspergerovmu syndrómu), užíva farmakoterapiu. Matka tvrdí, že od novembra 2023 došlo u syna k zhoršeniu zdravotného stavu do takej miery, že nebol schopný dennej dochádzky do školy, preto matka kontaktovala jeho psychiatričku A. C. I. a táto dňa 06.12.2023 vydala správu o zdravotnom stave pre potreby školy, v ktorej doporučuje dočasné individuálne vzdelávanie maloletého v školskom roku 2023/2024. Matka 06.12.2023 požiadala na základe uvedeného školu o individuálny študijný plán a od otca žiadala súhlas, ktorý jej však otec neudelil. Škola vydala dňa 22.12.2023 rozhodnutie a nepovolila individuálne vzdelávanie maloletého, ktoré matka napadla odvolaním, pričom rozhodnutím Mesta Trnava zo dňa 16.02.2024 bolo rozhodnutie školy v odvolacom konaní potvrdené. Matka má v súčasnosti možnosť ešte žiadať o preskúmanie rozhodnutia súdom podľa § 177 ods. 1 a nasl. Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z. z..
16. Súd sa oboznámil s aktuálnym vyjadrením ZŠ s MŠ, K. I., E., ktorú maloletý navštevuje od nástupu do 5. ročníka v šk. roku 2021/2022. Vyplýva z neho, že vtedy matka školu upozornila na zdravotný stav maloletého a predložila správu SCPP Centrum detskej reči, kde mu bola diagnostikovaná primárna diagnóza obsedantno-kompulzívna porucha (OCD), zároveň však neboli potvrdené vývinové poruchy učenia. Počas vyučovacieho procesu bol sústredený, vedel odpovedať na otázky učiteľov, mal vypracované úlohy a do školy chodil pripravený, vo vzdelávaní dosahoval veľmi dobré výsledky. V školskom prostredí na maloletom neboli pozorované prejavy OCD. Nedostatkom bolo jeho časté vymeškávanie, ktoré však matka riadne ospravedlnila. V 6. ročníku nenastali výrazné zmeny počas vyučovania, zvýšil sa iba počet vymeškaných hodín, ktoré matka tiež riadne ospravedlnila. V súčasnosti je v 7. ročníku a časté absencie pokračujú. Od 01.09.2023 do 06.11.2023 navštevoval školu a vymeškal cca 49% všetkých hodín, pričom matka v ospravedlnenkách uvádzala rôzne dôvody, napr. bolesť brucha, teploty, zhoršené OCD. Od 07.11.2023 nebol A. v škole a vymeškal 100% hodín, tieto boli ospravedlnené od lekára. Škola ďalej uviedla, že v školskom prostredí nepostrehli žiadne zhoršenie prejavov OCD (nadmerné umývanie rúk, čistenie povrchov, prejavy nervozity, opakujúce sa správanie a zaužívané spôsoby konania, problémy so vzťahmi a hromadenie vecí). Dňa 15.11.2023 prišla matka na rodičovské združenie so žiadosťou o informácie o možnosti individuálneho vzdelávania maloletého
a jeho prospechu. S triednym učiteľom a školskou pedagogičkou bola poučená, že vzdelávanie v škole je pre A. lepšie, nakoľko škola mu vie poskytnúť podporný tím ( školský špeciálny pedagóg, pedagogický asistent pracujúci v triede, sociálny pedagóg, školský psychológ), následne s matkou prebehli dve konzultácie ohľadom vymeškaných hodín a nedostatočných podkladov pre hodnotenie. Z tohto dôvodu bola matke na základe doložených správ z vyšetrení odporúčaná socializácia maloletého v školskom prostredí s dennou návštevou školy s opakovaným vysvetlením, že v prípade zhoršeného zdravotného stavu nemusí byť prítomný na celom vyučovaní. Dňa 11.12.2023 matka požiadala o individuálne vzdelávanie, dňa 19.12.2023 otec nedal k tomuto súhlas. Škola následne vydala rozhodnutie o nepovolení individuálneho vzdelávania, ktoré bolo potvrdené v odvolacom konaní. Škola má za to, že individuálne vzdelávanie maloletého nie je v jeho najlepšom záujme, pretože vhodnejším spôsobom vzdelávania je vzdelávanie s pravidelnou účasťou v škole s poskytnutím podporných opatrení.
17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, odvolania matky i vyjadrení ostatných účastníkov ako aj predložených listinných dôkazov zhodne so súdom prvoinštančným dospel k záveru, že návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, pretože nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy v zmysle jej návrhu.
18. Podľa názoru matky je tu zrejmá potreba dočasnej úpravy pomerov, súd musí urýchlene konať a neodkladným opatrením nahradiť súhlas otca, aby škola mohla vydať rozhodnutie o povolení individuálneho vzdelávania, kým je ešte čas dohnať vynechané vyučovanie ( ktoré podľa nej maloletý nemôže absolvovať dennou formou z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu) a využiť predĺžený termín do 31.03.2024 na uzavretie prvého školského polroka, hoci aj v predĺženom termíne do 31.03.2024, inak môže byť prospech maloletého ohrozený a tým potenciálne aj jeho budúcnosť.
19. Základným hodnotovým kritériom pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloletých je najlepší záujem dieťaťa. V danom prípade súd nemal osvedčené, že by ochrana najlepšieho záujmu maloletého A. vyžadovala v súčasnosti individuálne vzdelávanie a preto ani neexistuje potreba matkou navrhovanej úpravy. I keď v konaní možno považovať za dostatočne osvedčené, že maloletý trpí diagnózou uvádzanou matkou a síce obsedantno-kompulzívnou poruchou, toto už neplatí pokiaľ ide o tvrdenie matky, že jeho zdravotný stav bezpodmienečne vyžaduje individuálne vzdelávanie. Na toto samotná skutočnosť, že maloletý vyučovanie veľmi často vynecháva, nepostačuje. Matka síce predložila potvrdenie psychiatra, ktorý dočasné individuálne vzdelávanie maloletého v školskom roku 2023/2024 doporučuje, avšak nie sú známe okolnosti, za akých psychiater toto odporúčanie matke vydal, či sa tak stalo na základe dôkladného vyšetrenia maloletého alebo výlučne na základe tvrdení matky (keďže správa psychiatra nič bližšie neuvádza). Súd zároveň mal k dispozícii vyjadrenie školy, ktorá uviedla, že u maloletého sa počas vyučovania nevyskytli žiadne zhoršenia prejavov diagnostikovanej poruchy tvrdené matkou. Vychádzajúc z doterajších súdnych konaní bolo treba tiež vziať do úvahy, že matka viackrát predložila súdu rôzne (najmä lekárske) správy, ktoré súd posúdil ako zabezpečené účelovo, pričom súdy poukázali aj na to, že uvedené vyšetrenia absolvovala matka s maloletým bez otca a je pochybnosť o ich objektívnosti. Podobnému správaniu matky aj v tomto konaní nasvedčuje i skutočnosť, že bez relevantných dôvodov odmieta pomoc podporného tímu ponúkaného školou, ktorý by maloletému A. i v prípade zhoršeného zdravotného stavu umožnil pokračovať riadne v štúdiu dennou formou, ktorá nepochybne je v záujme maloletého (nielen z dôvodu, že v škole výuku zabezpečujú učitelia, ktorých pedagogické vzdelanie je zárukou poskytovania riadneho vzdelávania, ktoré podmienky na strane matky nie sú splnené, ale tiež aj s ohľadom na vek, kedy dieťa má prirodzenú potrebu socializovať sa), keď škola navyše reflektuje na zdravotný stav maloletého i poskytnutím úľav v podobe skoršieho odchodu maloletého z vyučovania v prípade zhoršeného zdravotného stavu.
20. Aktuálne je právoplatne rozhodnuté zo strany školy o nepovolení individuálneho vzdelávania maloletého z dôvodu absencie súhlasu otca s uvedenou formou vzdelávania. V prípade súhlasu otca (alebo jeho nahradenia zo strany súdu) by síce prichádzalo do úvahy na žiadosť matky opätované rozhodovanie o tejto otázke, avšak odvolací súd vychádzajúc z komplexného vyhodnotenia všetkých doposiaľ zistených skutočností nemal za osvedčenú u dieťaťa neschopnosť realizovať vyučovanie dennou formou a nemal tiež osvedčené, že vyhovením matkinmu návrhu bude sledovaný najlepší záujem maloletého, naopak zhodne s otcom dieťaťa, opatrovníkom dieťaťa i školou bol toho názoru, že individuálne vzdelávanie by bolo v rozpore s jeho najlepším záujmom, odhliadnuc od nižšej kvality vzdelania by viedlo k strate sociálnych kontaktov maloletého a k prehlbovaniu závislosti maloletého na matke, čo maloletému nemôže byť na prospech.
21. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď súd správne v súlade s § 52 CMP rozhodol i o nároku na náhradu trov konania.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, s použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď súd nezistil dôvody pre aplikáciu § 55 CMP.
23. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).