Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1204-2016.pdf
PDF · 75.17 KB
Case nature
Subarea
4Er/1204/2016
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Trnava, Ul. V. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava, proti povinnému: RONIPA, s.r.o., so sídlom Tatranská 48, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 45 598 339, na vymoženie pohľadávky vo výške 401,86 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Šajánek, Exekútorský úrad Senica, so sídlom Sadová 621, 905 01 Senica, pod sp. zn. EX 691/2016, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 102,42 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie začalo dňa 22. 04. 2016, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Poverením číslo 5601 140498 zo dňa 10. 05. 2016 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajáneka.
2. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, ku ktorému pripojil vyčíslenie trov exekúcie a exekučný spis EX 691/2016. Uviedol, že proti povinnému je vedených 14 exekúcií. Majetkové pomery povinného boli opakovane zisťované. Povinný nevlastní nehnuteľnosti, nemá bankové účty. Vlastní motorové vozidlá, ktoré sú blokované. Má evidovaného 1 zamestnanca. Poštové zásielky preberá, ale nereaguje na ne. Povinný vykonal úhradu priamo oprávnenému na základe podaného trestného oznámenia.
3. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd z obsahu súdneho spisu a exekučného spisu mal preukázané, že u povinného bola vykonaná opakovaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), z ktorej vyplynula neexistencia majetku podliehajúceho exekúcii, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor lustráciou v evidencii motorových vozidiel zistil, že povinný je vlastníkom starších motorových vozidiel (rok výroby
2004 - 2011), na ktoré boli zriadené blokácie. Keďže na všetky motorové vozidlá boli zriadené už blokácie so skorším poradím, s prihliadnutím na ich vek a zásadu prednosti pri ich predaji nie je predpoklad uspokojenia trov exekúcie z ich predaja. Z výsledku elektronickej lustrácie bánk vyplýva, že povinný nemá vedený aktívny účet v žiadnom z peňažných ústavov na území SR. Z lustrácie majetku prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vyplynulo, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR. Voči povinnému je vedených 14 exekúcií. Povinný je evidovaný v zozname daňových dlžníkov s nedoplatkom ku dňu 29. 02. 2020 vo výške 14.482,12 Eur.
7. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok a pokračovaním exekúcie by došlo len k zbytočnému a neúčelnému rastu trov exekúcie. Exekúcia prebieha už takmer 4 roky, pričom dosiaľ sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie, a teda nie je reálny predpoklad, že vymáhaná pohľadávka oprávneného by mohla byť uspokojená. Súd toto časové obdobie považoval za dostatočne dlhé na dôkladné preverenie majetnosti povinného, pričom zohľadnil, že zákonodarca v exekučných konaniach začatých od 01. 04. 2017 považoval za postačujúce na preverenie majetkových pomerov povinného kratšie časové obdobie, a to pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku. V exekučnom konaní nie je možné prihliadať na neisté budúce okolnosti, pretože teoretická možnosť zmeny majetkových pomerov je síce daná vždy, avšak súdy nerozhodujú na základe teoretických eventualít, ale na základe preukázaných skutočností, pričom pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (resp. v danej veci v čase jeho vyhotovenia). Súd vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu zastavil ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017).
8. Ak povinný uhradí vymáhanú pohľadávku priamo oprávnenému po začatí exekučného konania, robí tak aj pod ťarchou exekučného konania, ktoré sa voči nemu vedie. Všetky úhrady vymáhanej pohľadávky, ktoré povinný vykonal po začatí exekučného konania, sa považujú za vymožené v rámci exekučného konania a nie sú dôvodom na (čiastočné) zastavenie exekúcie. V takom prípade pohľadávka bola vymožená v rámci exekúcie, teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017). Súdny exekútor v uhradenej časti fakticky upustí od vykonania exekúcie a už ju nevymáha. V takomto prípade nedôjde k skončeniu exekučného konania vymožením, keďže nedošlo k úhrade trov exekúcie, na ktoré má súdny exekútor nárok. Súdny exekútor po úhrade vymáhanej pohľadávky oprávneného pokračuje už len vo vymáhaní trov exekúcie. V prípade vymoženia dôjde k skončeniu exekučného konania len vtedy, keď je uhradená celá vymáhaná pohľadávka oprávneného s príslušenstvom aj trovy exekúcie. Až potom je exekútor povinný vrátiť súdu poverenie na vykonanie exekúcie (§ 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017). Kým nedôjde k vymoženiu trov exekúcie, nedôjde ani k ukončeniu exekučného konania (resp. jeho fázy po vydaní poverenia exekútorovi - exekúcie). Nebol preto daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017).
9. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017). Exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, preto súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie. Súdnemu exekútorovi nemožno nepriznať náhradu trov exekúcie od oprávneného len z dôvodu, že si ich nevymohol, hoci pohľadávka oprávneného bola v plnom rozsahu uspokojená. Ak by povinný uhradil pohľadávku k rukám exekútora, tento by si z nej uspokojil pomerne trovy exekúcie a zvyšok by vyplatil oprávnenému. V prípade, že pohľadávka oprávneného bola uspokojená a povinný z objektívnych dôvodov nemôže byť zaviazaný na ich úhradu, musí trovy exekúcie znášať oprávnený, ktorý od povinného prijal úhradu. Oprávnený na základe slobodnej vôle podal návrh na vykonanie exekúcie a tak si musel byť vedomý, že v určitých prípadoch bude musieť znášať trovy exekúcie, ak trovy exekúcie nebude môcť uhradiť povinný.
10. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 102,42 Eur, z toho odmenu vo výške 80,50 Eur (20 % z vymoženej sumy 401,86 Eur), náhradu hotových výdavkov vo výške 4,85 Eur (poštovné) a DPH vo výške 17,07 Eur. Súd po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie priznal súdnemu exekútorovi odmenu
vo výške 80,50 Eur, t. j. 20% z vymoženej pohľadávky vo výške 401,86 Eur (v zmysle § 16 ods. 2, 5 ods. 1, § 26 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 03. 2017). V prípade zastavenia exekúcie je potrebné pri určení odmeny súdneho exekútora postupovať podľa ustanovení § 14 až § 16 vyhlášky - Odmena pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie (Tretí oddiel Druhého dielu vyhlášky), ktoré majú povahu špeciálnej právnej úpravy vo vzťahu k ostatným ustanoveniam vyhlášky, ktoré upravujú určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti na peňažné plnenie a na nepeňažné plnenie. V zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. (v znení účinnom do 31. 03. 2017) ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky. Súdnemu exekútorovi teda v danom prípade patrí odmena vo výške 20 % z vymoženej sumy.
11. Súd súdnemu exekútorovi v súlade s § 22 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. (v znení účinnom do 31. 03. 2017) priznal náhradu preukázaných hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti vo výške 4,85 Eur (poštovné za doručenie 3 zásielok poštou). Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu patrí z odmeny a náhrady hotových výdavkov aj 20% DPH vo výške 17,07 Eur (§ 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017).
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.