Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Csp-63-2019.pdf
PDF · 74.19 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4Csp/63/2019
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava- Staré Mesto, proti žalovanému: Q. T., A.. XX.XX.XXXX, F. D. XXXX/X, XXX XX O., v konaní o zaplatenie sumy vo výške 7.326,33 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 29.07.2019 v jej úprave pripustenej uznesením súdu zo dňa 27.09.2019 č.k. 4Csp 63/2019-56 domáhala na žalovanom zaplatenia 7.326,33 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 7.326,33 eur odo dňa 21.06.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Zástupca žalobkyne žalobu odôvodnil tak, že dňa 12.10.2005 Všeobecná úverová banka a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, uzavrela so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB a.s., na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému úver formou kreditnej karty. Banka k úveru viedla účet č.0003418349. Podľa výpisu z kartového účtu zo dňa 08.06.2019 žalovaný mal ku dňu 31.05.2019 schválený úverový rámec vo výške 3.450 eur a bol povinný platiť mesačne 115 eur. Súčet debetných položiek (istiny, poplatkov, sankčných a štandardných úrokov) ku dňu 31.05.2019 predstavoval žalovanú sumu 7.326,33 eur. Aktívna legitimácia žalobkyne v spore vyplýva z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, vrátane žiadosti o prevod a postúpenie zo dňa 19.08.2019.
3. V priebehu konania súd lustráciou v Registri obyvateľov v Slovenskej republiky zistil, že žalovaný dňa 24.12.2019 zomrel, a že pod sp.zn. 10D 6/2020 je na tunajšom súde vedené konanie v dedičskej veci po tomto nebohom poručiteľovi.
4. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
5. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
7. Podľa § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
8. Podľa § 62 Civilného sporového poriadku ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 64 Civilného sporového poriadku ak strana zanikne skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
10. Procesná subjektivita strany sporu je jednou zo základných procesných podmienok, za ktorých súd môže spor vecne prejednať a rozhodnúť. Súd je vždy v akomkoľvek štádiu konania ex offo povinný skúmať, či všetky podmienky konania sú splnené. Ak strana sporu nemá procesnú subjektivitu už v čase začatia konania, súd konanie zastaví. Ak strana sporu procesnú subjektivitu stratí (zanikne) po začatí konania, avšak skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
11. Z obsahu dedičského spisu tunajšieho súdu sp.zn. 10D 6/2020 je zrejmé, že žalovaný v dôsledku smrti stratil procesnú subjektivitu (zanikol) po začatí konania v spore, avšak skôr, než sa toto konanie skončilo. Vychádzajúc z cit. ust. § 64 Civilného sporového poriadku rozhodujúcim pre ďalší procesný postup súdu je posúdenie právnej otázky, či žalovaný má právneho nástupcu, s ktorým súd môže v spore pokračovať alebo právneho nástupcu žalovaného niet, a súd musí konanie zastaviť.
12. Z obsahu dedičského spisu tunajšieho súdu sp.zn. 10D 6/2020 vyplýva, že uznesením sp. zn. 10D 6/2020 -316 ( D not 27/2020 ) zo dňa 17.02.2020, právoplatným dňa 11.03.2020, notár - súdny komisár JUDr. Jaroslav Liška dedičské konanie po neb. poručiteľovi Q. T., N.. XX.XX.XXXX, A. W. O., F. D. XXXX/X, postupom podľa § 188 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok zastavil a majetok nepatrnej hodnoty zanechaný poručiteľom vydal manželke poručiteľa, ktorá sa postarala o jeho pohreb.
13. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľové dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
14. Vychádzajúc z citovaného ust. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič teda zodpovedá za dlhy poručiteľa, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, iba do výšky nadobudnutého dedičstva. Ak dedič po poručiteľovi žiadne dedičstvo nenadobudne, za dlhy poručiteľa nezodpovedá.
15. V predmetnom spore súd považoval za preukázané, však poručiteľ (žalovaný) zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný osobe (manželke), ktorá sa postarala o jeho pohreb. Osoba, ktorej bol vydaný nepatrný majetok, nie je dedičom poručiteľa a za dlhy poručiteľa nezodpovedá, nakoľko ak bolo konanie o dedičstve zastavené pre nedostatok majetku alebo preto, že nepatrný majetok bol vydaný tomu, kto sa postaral o pohreb, k dedeniu vôbec nedochádza. Vystaviteľ pohrebu (aj v prípade, že je zákonným dedičom poručiteľa, ako je to v danom prípade) nepatrný majetok po poručiteľovi nenadobúda titulom dedenia, ale ako prednostný veriteľ.
16. Ak dedič za dlhy poručiteľa nezodpovedá, pretože poručiteľ nezanechal majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, ktorý bol v konaní o dedičstve vydaný tomu, kto sa postaral o poručiteľov pohreb ( a sú teda splnené predpoklady pre zastavenie konania o dedičstve podľa § 188 Civilného mimosporového poriadku), poručiteľ nemá procesného zástupcu, s ktorým by bolo možné v konaní pokračovať. Preto aj keď predmetom sporu je dlh, ktorý všeobecne v zásade prechádza na dediča, povaha veci v takomto prípade neumožňuje súdu pokračovať v takomto konaní s dedičom. Preto súd konanie v predmetnom spore podľa § 64 Civilného sporového poriadku zastavil.
17. Na podporu správnosti vyššie uvedenej argumentácie súd vzhľadom na porovnateľný historický vývoj v Českej republike dáva do pozornosti uznesenie veľkého senátu Občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 10.12.2014 sp.zn. 31Cdo 1170/2012.
18. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu
konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz.
19. Podľa § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
20. Vzhľadom na vyššie citovanú právnu úpravu o vrátení súdneho poplatku zaplateného žalobkyňou za podanú žalobu po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku. (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.