Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-17-2020.pdf
PDF · 107.57 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcov v 1. rade B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom K... G. 2. rade Q. U. nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, 3. P. M. L., nar. X.XX.XXXX, bytom O. XX, G., 4. rade E. M., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, K., 5. rade M. U., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, A., 6. rade K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, A., 7. rade A. U., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, A., 8. rade L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. G. J. XXX, 9. rade U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX, L. J. XXX, 10. rade M. E., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X, G., zastúpeným: Petruška & partners s.r.o., so sídlom Kupecká 18, G., proti žalovaným: v 1. rade O. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. G. J. XXX, L. G.., zastúpenému: JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, Dolný Kubín, 2. rade B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X., K. XX, X. rade Q. M., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, G., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu G. zo dňa 07.októbra 2019 pod č. k. 12C/93/2017 - 364 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovia v 1. až 10. rade sú povinní zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Priznal žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť žalobcovia v 1. - 10. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania voči žalobcom v 1. - 10. rade nepriznal. Žalovanému v 3. rade náhradu trov konania voči žalobcom v 1. - 10. rade nepriznal. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou domáhali určenia, že do dedičstva po nebohej M., rod. C. narodenej XX.X.XXXX, zomrelej X.X.XXXX patria nehnuteľnosti parc. KN C č. XXXX/X vinice o výmere 7855 m2 a KN E parc. č. XXXX orná pôda o výmere 231 m2 vedené na LV č. XXXX, kat. úz. Z. nad J.. Žalobu odôvodnili tým, že sú právnymi nástupcami spolu so žalovanými v 2. a 3. rade po M. M., rod. C., zomr. X.X.XXXX, ktorej boli prídelovou listinou zo dňa 9.8.1933 pridelené nehnuteľnosti - parc. č. XXXX roľa o výmere 7 855 m2 a parc.č. X XXX roľa o výmere 230 m2, zapísané v PKV č. XXX kat. úz. Z.. G. boli po ROEP v roku 2002 zapísané na LV č. X XXX pre kat. úz. Z. nad J. ako parc. registra E č.X XXX. orná pôda o výmere 7 855 m2 a parc. registra E č. X XXX orná pôda o výmere 23X m2 pre M. C., rod. W., ktorá zomrela v roku X996. V súčasnosti sú nehnuteľnosti zapísané vo vlastníctve žalovaného v X. rade ako parcela registra C č. XXXX/X vinice o výmere 7 855 m2 a parcela registra E č. XXXX orná pôda o výmere 23X m2 na LV č. X kat. úz. Z. nad J.. G. mali dediť dedičia po M.
M., rod. C., chybou v konaní ROEP bola zapísaná M. C., rod. W.. Jej dcéra podala návrh na prejednanie novoobjaveného majetku, nehnuteľnosti zdedila a kúpnou zmluvou predala žalovanému v X. rade, ktorý nadobudol nehnuteľnosti od nevlastníka. X.2. Z vykonaného dokazovania zistil, že M. M., rodená C. bola pôvodnou vlastníčkou parc. č. X XXX roľa o výmere 7 855 m2 a parc. č. X XXX roľa o výmere 230 m2. Tieto nehnuteľnosti jej boli pridelené prídelovou listinou o drobnom prídele v kat. úz. Z. č. 225.444/3X-I/4-332 zo dňa 9.8.X933. Prídelová listina bola zapísaná do PKV č. XXX kat. úz. Z.. Predmetné nehnuteľnosti boli po konaní ROEP v roku 2002 zapísané na LV č. XXXX kat. úz. Z. nad J. ako parcela registra E č. XXXX orná pôda o výmere 7855 m2 a parcela registra E č. XXXX orná pôda o výmere 23X m2. Ako vlastníčka bola zapísaná M. C., rodená W.. Svedčí o tom výpis z LV č. XXXX. Žalobcovia v podanej žalobe tvrdili, že muselo dôjsť k omylu, k zámene mena a priezviska. M. C., rodená W. zomrela v roku X996. G. neužívala a ani nemohla užívať. Chybou v konaní ROEP bola v roku 2002 zapísaná do Listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. Z. nad J. M. C.. V súčasnosti sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. X vedené ako parc. KN C č. XXXX/X vinice o výmere 7855 m2 a KN E parc. č. XXXX orná pôda o výmere 23X m2 vedené na LV č. XXXX, kat. úz. Z. J. vo vlastníctve žalovaného v X. rade. Žalovaný v X.rade nadobudol nehnuteľnosti kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V - X035/X6-44/X6 od Q. L., ktorá podala návrh na prejednanie novoobjaveného majetku a následne v dedičskom konaní zdedila sporné nehnuteľnosti. Žalovaný v X. rade podniká v oblasti vinohradníctva od roku 20X5 ako samostatne hospodáriaci roľník. Svedčí o tom Osvedčenie o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka číslo X59/X/20X5 zo dňa 4.8.20X5. Mal záujem aj o pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu. Oslovil dcéru M. C., ktorá bola zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností, Q. L.. Dedičmi po poručiteľke M. C., rod. W., boli Q. L., V. N., A. C. a N. C.. Na základe dohody dedičov, žalované nehnuteľnosti zdedila po poručiteľovi Q. L.. Po skončení dedičského konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod. sp. zn. X5D/X06/20X5 uzatvoril s Q. L. kúpnu zmluvu dňa 27.X.20X6, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Z predlžených fotografií vidno, že nehnuteľnosti boli zarastené trávou, burinou. Žalovaný v X. rade podal dňa 20.X0.20X6 žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny a to 20 ks marhule, 2 ks čerešne, X ks jabloň a X ks orech. Zo záznamu z miestneho šetrenia vyplýva, že dreviny boli prestárle, divoko rastúce, neošetrované. Obec L. nad J. udelila súhlas na výrub drevín dňa XX.XX.20X6. X.3. V prvom rade sa zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu. Dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe, ktorý je daný tým, že existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, keď žalobcovia tvrdia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnej predchodkyni, pričom ako vlastník sporných nehnuteľností je na liste vlastníctva zapísaný žalovaný v X. rade. Tento stav objektívnej neistoty nemožno iným právnym prostriedkom ako podanou žalobou odstrániť a právne postavenie žalobcov je tak neisté a ohrozené. X.4. Ďalej sa zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Citoval ustanovenie § 77 ods. X CSP a uviedol, že v konaní, ktoré sa týka určenia, že určité nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, musia byť buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní všetci dedičia. Pre takéto sporové konanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa § 77 ods. X CSP ( R 49/82, R 65/2003, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. X Cdo X83/2009). Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu strán sporu v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § X60 CSP. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § X60 CSP a bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo X97/20X0). Žalobcovia v žalobe uviedli, že sú právnymi nástupcami po zomrelej M. M., rod. C., zomrelej X.X.XXXX spolu so žalovanými v 2. a 3. rade. Konkrétne by sa malo jednať o nasledovné osoby: B., nar. X.G. U., nar. XX.XX.XXXX, M. L., nar. X.XX.XXXX, E. M., nar. X M. U., nar. X.X.XXXX, K. U., nar. X A. U., nar. X.X.XXXX,L., nar. X. M., nar. XX.X.XXXX, M. E., nar. X B. M., nar. X Q. M., nar. XX.X.XXXX. K žalobe nepripojili k uvedeným tvrdeniam žiadne listinné dôkazy. Žalovaný v X. rade otázku vecnej legitimácie nespochybňoval, až vo vyjadrení zo dňa XX. 9. 20X9 namietal, že žalobcovia nepreukázali, že sú právnymi nástupcami spolu so žalovanými v 2. a 3. rade po poručiteľke M. M.. Následne súd vyslovil, že je povinnosťou žalobcov preukázať, že okruh sporových strán je určený správne. Uvedené skutočnosti žalobcovia preukázali Osvedčením o dedičstve po M. M., rod. C., zomr. X.X.XXXX sp.zn. D X780/97, Dnot 372/97 zo dňa 23.2.X998 vydané notárom JUDr. M. R.. V Osvedčení o dedičstve sú ako dedičia uvedené nasledovné osoby: B. M., nar. X Q. U., nar. XX.XX.XXXX, M. L., nar. X.XX.XXXX, E. M., nar. X O. U., nar. XX.X.XXXX, L. M.ová, nar. X U. M., nar. XX.X.XXXX, M. E., nar. X B. M., nar. X Q. M., nar. XX.X.XXXX, L. M., nar. X Následne konštatoval, že okruh žalobcov a
žalovaných nie je totožný s okruhom právnych nástupcov po zomrelej M. M.. Tento rozpor už právny zástupca žalobcov nevysvetlil, odkázal len na článok IV. žaloby. Zotrval na svojom tvrdení, že okruh strán sporu je určený správne, nenavrhol vykonať v tomto smere žiadne dokazovanie. Preto nebola preukázaná vecná legitimácia na strane žalobcov a nebolo preukázané, že všetci dedičia po zomrelej M. M. sú účastní tohto sporového konania, pretože v Osvedčení o dedičstve sú ako dedičia uvedení okrem iných O. U., nar. XX.X.XXXX a L. M., nar. X a v žalobe označení nie sú, ani ako žalobcovia, ani ako žalovaní. Na druhej strane sú v žalobe na strane žalobcov označení M. U., K. U. a A. U., ktorí nie sú uvádzaní ako dedičia v Osvedčení o dedičstve. S poukazom na tieto skutočnosti pre nedostatok vecnej legitimácie súd žalobu zamietol. X.5. Napriek zamietnutiu žaloby pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie posúdil vec podľa ustanovení § X23 OZ, § X24 OZ, § X26 ods. X OZ, § X32 ods. X OZ, poukázal na dôvody žaloby a stanovisko žalovaného, že konal dobromyseľne a v dobrej viere. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/20X5 zo dňa X6.3.20X6, najnovšiu judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej má vyššie riziko niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný v X. rade bol pri nadobúdaní nehnuteľností dobromyseľný. Postupne nadobúdal pozemky, na ktorých chcel vybudovať vinohrad, oslovoval osoby, ktoré sú ako vlastníci zapísané v katastri nehnuteľností. Vychádzal z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. Z. nad J., kde ako vlastníčka nehnuteľností parc. XXXX a XXXX bola zapísaná M. C., rod. W., ako tituly nadobudnutia boli uvedené PKV a ROEP. Oslovil svoju starú matku, či pozná M. W., tá pracovala ako poštová doručovateľka a poznala ju. Pretože M. W. zomrela, oslovil jej dcéru L.. Potvrdila mu, že tam mali pozemky, obrábali ich. Nemal o tom pochybnosti. Po dodatočnom prejednaní dedičstva zdedila nehnuteľnosti Q. L.. Vyplatil kúpnu cenu, bola uzatvorená kúpna zmluva. Nikdy nemal žiadne pochybnosti, vychádzal z údajov v katastri nehnuteľností. Tvrdenia žalobcu v X. rade, že ho žalovaný v X.rade oslovil za účelom predaja sporných pozemkov preukázané nebolo. Žalovaný v X. rade ho vyvrátil svojimi argumentmi tak, že videl v katastri nehnuteľností zapísanú vlastníčku pozemkov M. C., nemal dôvod oslovovať žalobcu v X. rade ako vlastníka, keď ním nebol. Ďalej uviedol, že o zanedbanom stave pozemkov svedčia predložené fotografie, záznam z miestneho šetrenia, kde bolo uvedené, že dreviny boli prestárle, divoko rastúce, neošetrované. Svedok Z. C. uviedol, že vybavil bager, aby sa tŕnie vybagrovalo. Žalobca v X. rade nepreukázal svoje tvrdenia, že platil za sporné nehnuteľnosti daň. Žalobcovia nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili dobrú vieru a dobromyseľnosť žalovaného v X. rade, rovnako nepreukázali, že došlo k omylu pri zápise v rámci ROEP. Žalobcov považoval za nedbalých vlastníkov. V Slovenskej republike sa uplatňuje zásada, podľa ktorej „právo patrí len bdelým“, teda pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým. Bdelí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, svoje oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Ak si niekto svoje práva nebráni a nestará sa o ne, potom ich zanedbaním môže stratiť. Nedbalý vlastník je teda taký vlastník, ktorý sa svojou nedbanlivosťou zapríčinil napríklad o to, že prestal byť vlastníkom svojej nehnuteľnosti. Za nedbalého vlastníka možno považovať v zásade každého, kto sa k vlastníctvu stavia ľahostajne, nezaujíma sa o svoje vlastníctvo a nestará sa o nehnuteľnosti. Žalobcovia ako právni nástupcovia po zomrelej M. W., zomrelej v roku X. museli vedieť, že sporné nehnuteľnosti neboli predmetom dedičského konania. V konaní ani netvrdili, ani nepreukazovali, že by podnikali nejaké kroky, aby nehnuteľnosti právne usporiadali. Žalobu, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelej M. W. podali na súd v roku 20X7, teda 20 rokov po jej smrti. Okrem toho v roku 2002 prebehol ROEP - register obnovenej evidencie pozemkov, čo je súpis pozemkov a ich vlastníkov, ktorí z rôznych dôvodov neboli evidovaní v katastri. Zostavením ROEPu a jeho následným zápisom do katastra sa tieto pozemky a vlastníci doplnia do katastra. ROEPom sa teda odstraňujú hluché miesta v evidencii nehnuteľností, ktoré vznikli v minulosti, keď sa vlastníci nehnuteľností dôsledne neevidovali. Tieto skutočnosti sú všeobecne známe a znova právni nástupcovia po zomrelej M. W. zostali pasívni. Preto ich považoval za nedbalých vlastníkov v tom zmysle, že sa po právnej stránke o svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nezaujímali, o nehnuteľnosti sa ani fyzicky nestarali, okrem žalobcu v X. rade, ktorý sa o nehnuteľnosti staral veľmi sporadicky - chodil na pozemok oberať marhule, na pozemku bol asi 3 - 4 krát do roka, potvrdil, že pozemok bol zarastený, že zháňal mechanizáciu na jeho vyčistenie. Tvrdil, že nehnuteľnosti zdedil, ale žiadne dedičské rozhodnutie o tom nepredložil. Až v roku 20X6 začal zisťovať okolnosti okolo pozemku. V závere rozhodnutia poukázal na výpovede svedkov. X.6. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. X CSP tak, že žalovanému v X. rade priznal náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko vo veci mali žalovaní úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo sú v tomto prípade žalovaní, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, majú právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane. V konaní neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP. V
zmysle ustanovenia § 262 ods. X, 2 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník. Žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadnu neuplatnili, ani im žiadne trovy nevznikli.
2. Žalobcovia podali proti rozsudku odvolanie. Odvolanie zdôvodnili ustanovením § 365 ods.X písm. a), b), f), g), h) CSP. Poukázali na obsah žaloby z ktorej vyplýva, že ich právna predchodkyňa nadobudla nehnuteľnosti výmerom o vlastníctve pôdy. Na základe ROEPu bola do LV nesprávne zapísaná M. C., rodená W., zomrelá v roku X Preto nehnuteľnosti nemohla užívať. Sporné nehnuteľnosti neboli prejednané v dedičskom konaní po M. M., rodenej C. v dedičskom konaní D X780/97, pretože ich dedičia zabudli označiť. G. v kat. území Z. nad J. zdedil žalobca v X. Rade. Preto po smrti poručiteľky so súhlasom všetkých dedičov užíval sporné nehnuteľnosti ako vlastné. K zamietnutiu žaloby z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie žalobcov uviedli, že jej skúmanie je súčasťou súdneho konania, súd ju skúma bez návrhu. Súd prvej inštancie bol teda povinný si zadovážiť dedičské konania, z ktorých by zistil, že okruh dedičov uvedených v žalobe je konečný a správny. M. U., K. U. a A. U. sú právnymi nástupcami po O. U. zomrelom v roku X U. M. a M. E., rodená M.ová sú právnymi nástupcami po L.ovi M.ovi zomrelom v roku X94X. Súd prvej inštancie v otázke právneho nástupníctva bol povinný túto aktívne skúmať, čo v sebe zahŕňa aj povinnosť zabezpečiť si pre to adekvátne podklady. V ďalšej časti namietali zamietnutie žaloby pre nesprávny právny záver, pretože žalovaný v X. rade nadobudol nehnuteľnosti od nevlastníka. Jeho konanie nie je možné vyhodnotiť ako dobromyseľné, miestami až podvodné správanie. Najprv chcel od žalobcu v X. rade kúpiť sporné pozemky, po odmietnutí ich predaja ich kúpil od nevlastníka. Jeho konanie nemôže požívať súdnu ochranu. V konaní bolo preukázané, že žalobca v X. rade nehnuteľnosti užíval viac ako X0 rokov, staral sa o ne. Na základe uvedených skutočností je žaloba dôvodná a keď nie inak, tak nadobudol nehnuteľnosti vydržaním. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie žiadali zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalovaný v X. rade podal písomné vyjadrenie k odvolaniu. K dôvodom odvolania vecnej legitimácie strán sporu sa nestotožnil s názorom žalovaných o povinnosti súdu zabezpečovať podklady pre jej posúdenie. Uviedol, že dôkazné bremeno preukázania vecnej legitimácie zaťažuje žalobcu ako stranu sporu. Súd nie je povinný a oprávnený skúmať vecnú legitimáciu a za tým účelom si bez návrhu žalobcu zadovažovať príslušné dôkazy. Nedostatky žaloby nemôže odstrániť ex offo. Žalobcovia nepreukázali, že práve oni sú právnymi nástupcami po nebohej M. M.. Predložili iba dedičské rozhodnutie po nej. Až v odvolaní uviedli, že O.l U. a L. M. sú mŕtvi a M. U., K. U., A. U., U. M., M. E. sú ich právnymi nástupcami. Uvedené mali preukázať v konaní pred súdom prvej inštancie. Pretože tak neurobili, súd prvej inštancie správne žalobu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie. K druhej časti odvolania týkajúcej sa dobromyseľnosti nadobudnutia nehnuteľnosti poukázal na ustanovenie § 486 OZ a uviedol, že nehnuteľnosti nadobudol od Q. L. na základe kúpnej zmluvy. V zmysle citovaného ustanovenia je chránený tak, akoby nadobudol nehnuteľnosti od oprávneného dediča. K prelomeniu zásady „nemo plus iuris“ poukázal na rozhodnutia US SR I. ÚS X5X/20X6, nález I. ÚS 460/20X7,nález I. ÚS 92/20X8, rozhodnutia NS ČR 3X Cdo 353/20X6,ÚS ČR I. 22X9/20X2 a Európskeho súdu pre ľudské práva(rozsudok vo veci W. v. P. zo dňa 06.X2.20XX), z ktorých vyplýva, že podľa platnej úpravy je možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa. Pri dobromyseľnom nadobúdateľovi vlastníckeho práva musí byť v právnom štáte poskytnutá ochrana pred pôvodným (skutočným vlastníkom). Podrobne opísal postup nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a začatie podnikateľskej činnosti, na základe ktorých nadobudol nehnuteľnosti dobromyseľne. Súd prvej inštancie preto správne žalobu okrem nedostatkov vecnej legitimácie zamietol pre nadobudnutie jeho vlastníckeho práva dobromyseľne. K namietanému nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním žalobcu v X. rade uviedol, že žalobcovia doteraz netvrdili nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním žalobcu v X. rade a žalobou sa domáhali určenia vlastníckeho práva do dedičstva po poručiteľoch. V závere sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nedbalých vlastníkoch, pretože žalobu podali 20 rokov po smrti poručiteľky. Rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu X00 %.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§359, § 362 ods. X CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania( § 379 ods.X CSP,§ 380 ods.X CSP) skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.X,2X9 ods.3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov
nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.
Podľa § 387 ods.X CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
5. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd preto nepovažuje za potrebné opakovať zistený skutkový stav, citáciu právnych predpisov a ich výklad a aplikáciu na daný skutkový stav, pretože s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa plne stotožnil. V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia sa vyporiadal so všetkými žalobcami namietanými dôvodmi odvolania.
6. Žalobcovia odvolanie zdôvodnili takmer celým ustanovením § 365 ods.X CSP. V čom mali spočívať odvolacie dôvody písm. a), b), g) CSP neodôvodnili a z obsahu odvolania nie je možné zistiť, v čom mali spočívať. Odvolací súd sa preto nimi nezaoberal. Odvolateľ je povinný zdôvodniť odvolanie a tým vymedziť prieskum odvolacieho súdu. Púha citácia zákonného ustanovenia bez jeho zdôvodnenia nie je odvolacím dôvodom, ktorým by sa mal odvolací súd zaoberať. 7. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie. Žalobcovia v odvolaní namietali, že strany sporu boli v žalobe správne označené a je povinnosťou súdu skúmať vecnú legitimáciu strán sporu a povinnosť zabezpečiť k tomu adekvátne podklady. Je pravdou, že súd skúma vecnú legitimáciu strán sporu. Žalovaný v X. rade namietol vecnú legitimáciu žalobcov. Súd prvej inštancie správne žalobu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie a odvolací súd rozhodnutie potvrdil, pretože sa stotožnil s jeho názorom. Je mylný názor žalobcov, že povinnosťou súdu je zabezpečiť adekvátne podklady pre zistenie vecnej legitimácie. Povinnosťou súdu je iba posúdiť vecnú legitimáciu a nie zabezpečovať podklady pre jej posúdenie. V danom prípade žalobcovia až v odvolacom konaní uviedli, že M. U., K. U. a A. U. sú právnymi nástupcami po zomrelom O. U. zomrelom v roku X U. M. a M. E. rodená M.ová sú právnymi nástupcami po L.ovi M.ovi zomrelom v roku X K uvedenému tvrdeniu ani v odvolacom konaní nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce ich tvrdenie. Odvolací súd len dodáva, že podľa tvrdenia žalobcov zomrel O. U. v roku X Jeho právni nástupcovia označení v žalobe sú narodení v rokoch X X X L. M. podľa tvrdenia žalobcov zomrel v roku X Jeho nástupcovia označení v žalobe sú narodení v roku X X Žalobcovia ani v odvolaní neuviedli, akým titulom sa stali právnymi nástupcami po pôvodných dedičoch. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil pre nedostatok vecnej legitimácie strán sporu. 8. Súd prvej inštancie napriek tomu, že žalobu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie žalobcov vec prejednal a dospel k záveru, že žalovaný v X. rade nadobudol nehnuteľnosť dobromyseľne. Podľa názoru odvolacieho súdu zbytočne, pretože už nedostatok vecnej legitimácie je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Napriek tomu sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o dobromyseľnosti nadobúdateľa nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke. Poukázal na súčasnú rozhodovaciu prax ústavného súdu prelomujúceho zásadu „nemo plus iuris“ a správne dané rozhodnutia aplikoval na daný skutkový stav. 9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 odsX v spojení s § 262 ods. X a § 255 ods. X CSP a žalovanému v X. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože bol v
odvolacom konaní úspešný. Žalovaným v 2. a 3. rade ako úspešným stranám v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Rozhodnutie prijal senátu Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).