Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cb-24-2020.pdf
PDF · 94.31 KB
Case nature
Subarea
26Cb/24/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II, v právnej veci žalobcu: ProfiSolar, spol. s r.o., Štefániková 268/23, Námestovo, IČO: 43 793 746 zastúpený: Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., Digital Park III, Einsteinova 19, Bratislava, proti žalovanému: OKTE, a.s., Mlynské nivy 48, Bratislava, IČO: 45 687 862, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 29.04.2020 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť uhrádzať žalobcovi doplatok vo výške rozdielu medzi cenou elektriny vyplývajúcou žalobcovi z cenových rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0904/2014/E-Oz, 0906/2014/E-OZ, 0907/E-OZ a 0908/2014/E-OZ a cenou vykupovanej elektriny a to v rozsahu skutočného množstva elektriny vyrobenej žalobcom v každom príslušnom mesiaci kalendárneho roka z obnoviteľných zdrojov energie, zníženého o technologickú vlastnú spotrebu elektriny.
2. Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že je výrobcom elektriny, ktorý prevádzkuje zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré bolo uvedené do trvalej prevádzky do 31.12.2013. Žalobca je zároveň poberateľom podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Žalobca prevádzkuje celkovo štyri zariadenia na výrobu elektriny, a to: fotovoltická elektráreň FVE Hladovka 309 s inštalovaným výkonom 99,36 kW, zariadenie uvedené do prevádzky dňa 17.06.2011 ( 1. zariadenie žalobcu), fotovoltická elektráreň FVE Hladovka 310 s inštalovaným výkonom 99 kW, zariadenie uvedené do prevádzky dňa 21.12.2011 (2. zariadenie žalobcu), fotovoltická elektráreň FVZ Hladovka 316 s inštalovaným výkonom 99 kW, zariadenie uvedené do prevádzky dňa 28.06.2012 (3. zariadenie žalobcu), fotovoltická elektráreň FVZ Hladovka 317 s inštalovaným výkonom 99 kW, zariadenie uvedené do prevádzky dňa 28.06.2012 (4. zariadenie žalobcu). Žalovaný od 01.01.2020 vykonáva organizovanie a zúčtovanie podpory výroby elektriny u obnoviteľných zdrojov energie. Výšku podpory doplatkom za vyhodnocované obdobie má žalovaný oznámiť výrobcovi elektriny prostredníctvom svojho informačného systému vo forme podkladov. Ak výrobca elektriny prejaví súhlas s výpočtom výšky podpory doplatkom, následne odsúhlasí podklady prostredníctvom informačného systému žalovaného. Doplatok sa určuje ako rozdiel medzi cenou elektriny určenou žalobcovi cenovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a cenou vykupovanej elektriny. Pre zariadenie žalobcu vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dňa 31.10.2013 cenové rozhodnutie č. 0904/2014/E-OZ, ktorým schválil cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 387,65 Eur/MWh (bez DPH) pre 1 zariadenie žalobcu, dňa 31.10.2013 cenové rozhodnutie č. 0906/2014/E-OZ, ktorým schválil cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 259,17 Eur/MWh (bez DPH) pre 2. zariadenie žalobcu, dňa 31.10.2013 cenové rozhodnutie č. 0907/2014/E-OZ, ktorým schválil cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 194,54 Eur/MWh (bez
DPH) pre 3. zariadenie žalobcu, dňa 31.10.2013 cenové rozhodnutie č. 0908/2014/E-OZ, ktorým schválil cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 194,54 Eur/MWh (bez DPH) pre 4. zariadenie žalobcu. Za mesiac január 2020 bol doplatok stanovený vo výške 1.872,31 Eur pre zariadenia žalobcu za každú jednotku elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a za mesiac február 2020 bol doplatok stanovený vo výške 1.914,13 Eur pre zariadenie žalobcu za každú jednotku elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov.
3. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej uviedol, že uvedená podpora mu bola nerušene poskytovaná od uvedenia zariadení do prevádzky až do marca roku 2020. Dňa 16.03.2020 zverejnil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na svojom webovom sídle oznam, ktorého súčasťou je zoznam výrobcov elektriny, ktorým zaniklo právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c) alebo písm. e) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v dôsledku právnej skutočnosti podľa § 3b ods. 5 písm. c) tohto zákona. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví o týchto skutočnostiach informoval aj žalovaného, ktorý dňa 25.03.2020 na svojom webovom sídle zverejnil stanovisko. Podľa tohto stanoviska žalovaný nebude výrobcom elektriny, ktorý sa nachádzajú na zozname vyplácať podporu. Zverejnenie zoznamu zo strany úradu má za následok, že žalobcovi zanikol nárok na podporu doplatkom. Zastavenie vyplácania podpory žalovaným na nasledujúce obdobie je podľa žalobcu schopné negatívnym spôsobom ovplyvniť podnikateľskú činnosť a vôbec existenciu žalobcu.
4. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že podľa jeho nároku mu nárok na podporu nezanikol nakoľko v dôsledku aplikácie prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 zákona o podpore sa sankcia (následok) v podobe straty nároku na podporu nevzťahuje a sankciu možno v materiálnom právnom štáte ukladať výhradne iba na základe individuálneho správneho aktu a nie priamo na základe právneho predpisu, pričom sankcia v podobe úplnej straty nároku nebola žalobcovi nikdy právoplatne uložená. Žalobcovi bez podpory hrozí platobná neschopnosť, čo povedie k vyhláseniu konkurzu na jeho majetok. Vo veci samej sa žalobca voči žalovanému mieni domáhať vydania rozhodnutia, ktorým by mu súd uložil povinnosť aj naďalej uhrádzať doplatok vo výške určenej ako rozdiel medzi cenou elektriny vyplývajúcou žalobcovi z cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a cenou vykupovanej elektriny za skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadeniach žalobcu za jednotlivé mesiace roka 2020 z obnoviteľných zdrojov energie, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 01.07.2016, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
7. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených navrhovateľom a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou.
15. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Neodkladné opatrenie má byť teda výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených skutočností je povinný osvedčiť navrhovateľ.
16. Zmyslom neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ide pritom o opatrenie, ktoré môže byť na návrh zrušené a neprejudikuje konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby navrhovateľ osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani strán sporu. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.
17. V danom prípade mal súd za to, že žalobca neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko ním uvádzané skutkové tvrdenia ako aj listiny neosvedčujú nielen predpoklady potrebné pre vydanie neodkladného opatrenia, ale neosvedčujú ani samotný navrhovateľom uplatnený nárok.
18. Žalobca sa svojim návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bolo žalovanému uložené, aby žalobcovi aj naďalej vyplácal podporu vo forme doplatku k cene elektrickej energie podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno považovať za osvedčené, že žalobca bol poberateľom tejto podpory, pričom so žalovaným uzatvoril zmluvu o doplatku, ktorej predmetom bolo práve vysporiadanie podpory za elektrinu s nárokom na doplatok za podmienok stanovených v tejto zmluve a v súlade so zákonom č. 309/2009 Z.z. Za osvedčenú možno považovať aj skutočnosť, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zaradil žalobcu do zoznamu osôb, ktorým zaniklo právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c alebo písm. e) zákona č. 309/2009 Z.z. Práve na základe tejto skutočnosti žalovaný zverejnil na svojom webovom sídle stanovisko, v zmysle ktorého nebude výrobcom elektriny, ktorí sa nachádzajú na predmetnom zozname, teda ani žalobcovi vyplatená podpora.
19. Súd považuje za nesporné, že zastavenie vyplácania podpory pre výrobcu energie z obnoviteľných zdrojov, môže pre žalobcu ako výrobcu elektrickej energie znamenať vážne zhoršenie jeho ekonomickej
situácie, avšak osvedčenie tejto skutočnosti je pre záver súdu o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia za nedostatočný.
20. Ako už súd uviedol, pre naplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby žalobca osvedčil nielen potrebu predbežnej úpravy pomerov, ale aj aby aspoň osvedčil existenciu ním uplatňovaných nárokov.
21. Žalobca svoje nároky považoval za dôvodné, keďže sa domnieval, že na zoznam výrobcov elektriny, ktorým zaniklo právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c alebo písm. e) zákona č. 309/2009 Z.z bol zaradený neoprávnene, Keďže ustanovenia § 3b ods. 5 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. nie je možné vo vzťahu k navrhovateľovi aplikovať, keďže ich aplikáciu vylučuje § 18e ods. 1 tohto zákona. Samotnú skutočnosť, že nastala právna skutočnosť vymedzená v § 3b ods. 5 predmetného zákona žalobca nerozporoval.
22. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, v zmysle ktorej by ustanovenie § 3b ods. 5 zákona č. 309/2009 Z.z. malo odporovať zásadám materiálneho právneho štátu. Viazanie vzniku zmeny a zániku práv a povinností na právnu udalosť nie je v rozpore s materiálnym právnym štátom a to aj v prípade, ak je touto udalosťou spáchanie správneho deliktu alebo napr. trestného činu. Tak, ako nemožno považovať za nezákonnú úpravu vyžadujúcu pre výkon určitých činností alebo povolaní napr. bezúhonnosť, aj viazanie existencie nároku na vyplácanie podpory pri výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov na neexistenciu nedoplatkov na daniach a poistnom je plne v súlade s požiadavkami právneho štátu. Ustanovenie § 3b ods. 5 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. navyše neviaže zánik nároku na podporu na spáchanie akéhokoľvek deliktu, ale na neuhradenie poistného na sociálne poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia predpisu sociálnou poisťovňou.
23. Práva a povinnosti odporcu ako zúčtovateľa podpory vo vzťahu k žalobcovi ako výrobcovi elektriny upravuje zákon č. 309/2009 Z.z. Ten ukladá žalovanému povinnosť vyplácať doplatok iba tomu výrobcovi elektriny, ktorý spĺňa všetky podmienky na jeho vyplácanie. V prípade, ak v rozpore so zákonom poskytne doplatok aj výrobcovi elektriny, na ktorého sa nárok na podporu vzťahuje, ukladá mu zákon povinnosť uplatniť si nárok na vrátenie tohto doplatku (§ 5b ods. 7 zákona č. 309/2009 Z.z.). Odporca nie je osobou, ktorej by prináležalo právo skúmať, či žalobca spĺňa alebo prestal spĺňať podmienky na poskytovanie podpory. Touto osobou je naopak Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Pokiaľ tento úrad spôsobom ustanoveným v § 3b ods. 7 zákona č. 309/2009 Z.z. oznámi odporcovi, že navrhovateľ nespĺňa podmienky pre poskytovanie podpory, nemožno zastavenie vyplácania podpory považovať za protiprávne konanie zo strany odporcu. Od posúdenia otázky, či žalobcovi skutočne zaniklo právo na poskytovanie podpory alebo nie závisí aj posúdenie nielen otázky, či žalovanému zanikla povinnosť žalobcovi túto podporu vyplácať, ale aj otázky, či sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 16 zákona č. 309/2009 Z.z.
24. Civilný sporový poriadok rieši otázku posudzovania prejudiciálnych otázok, ktorých rozhodovanie inak patrí do právomoci iných orgánov v § 194 ods. 1 C.s.p. Podľa tohto ustanovenia môže súd sám posúdiť otázku, o ktorej má inak právomoc rozhodovať iný orgán, avšak iba v prípade takých orgánov verejnej moci, ktoré nie je možné považovať za orgán podľa § 193 C.s.p. Ustanovenie § 193 C.s.p. vymedzuje orgány, ktorých rozhodnutiami je súd viazaný. Konkrétne ide o Ústavný súd Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. V zmysle právnej úpravy prejudiciality vymedzenej § 194 C.s.p. súd v civilnom sporovom konanie nie je oprávnený riešiť otázky patriace do právomoci orgánov, ktorých právomocou je riešiť spáchanie trestného činu, priestupku alebo iného správneho deliktu a to ani ako otázky prejudiciálne. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že otázku, či je žalobca oprávneným poberateľom podpory, resp. či túto podporu poberá a poberal oprávnene (t.j. otázku spáchania správneho deliktu) nie je všeobecný súd v sporovom konaní opravený riešiť ako otázku prejudiciálnu, nakoľko tento postup priamo vylučuje ustanovenie § 194 C.s.p. Ak by súd v civilnom sporovom konaní, napriek tomu, sám uzavrel, že žalobca nestratil oprávnenie poberať podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. (obdobne ako keby sám uzavrel, že strana sporu spáchala trestný čin), porušil by tým jednu zo základných zásad demokratického a právneho štátu, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba to čo im je dovolené. Táto zásada našla svoje vyjadrenie v čl.
2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalobca v priebehu konania nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že by bol odstránený zo zoznamu subjektov, ktoré stratili nárok na podporu § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. a nepredložil ani dôkaz o tom, že by túto skutočnosť skonštatovala Slovenská obchodná inšpekcia pri prejednaní správneho deliktu podľa § 16 zákona č. 309/2009 Z.z. V súlade s uvedeným je aj názor samotného navrhovateľa vyjadrený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedol, že porušenie povinností výrobcu elektriny v zákone č. 309/2009 majú povahu správneho deliktu.
25. Z uvedeného je zrejmé, že súd nebol oprávnený posudzovať otázku existencie nároku žalobcu ako výrobcu elektriny na podporu vo forme doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c zákona č. 309/2009 Z.z., nakoľko všeobecný súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený posudzovať správnosť postupu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pri zaradení navrhovateľa na zoznam subjektov, ktoré stratili nárok na podporu a nemôže ani posudzovať, či zo strany žalobcu došlo alebo nedošlo ku spáchaniu správneho deliktu. Pokiaľ sa žalobca domnieval, že zo strany príslušného správneho orgánu došlo k protiprávnemu zásahu do jeho práv, nič mu nebránilo domáhať sa odstránenia takéhoto stavu podaním správnej žaloby v konaní vedenom podľa Správneho súdneho poriadku.
26. S poukazom na uvedené skutočnosti súd po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, nakoľko podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade nie sú naplnené.
27. Súd o trovách konania rozhodoval podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.