Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_43Co-1-2020.pdf
PDF · 94.43 KB
Case nature
Subarea
43Co/1/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobkyne U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. U. XXXX/XX, XXX XX X. P., adresa na doručovanie L. č. XXX, XXX XX L., proti žalovanému T.. L. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. U. XXXX/XX, XXX XX X. P., v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne ako aj žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25C/7/2020-43 zo dňa 12.03.2020, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Odvolanie žalobkyne o d m i e t a. III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému, aby nevstupoval do obydlia žalobkyne do rodinného domu v katastrálnom území obce L., č. parcely XXX/X, XXX, XXX o výmere XXX m2, XXX mX a XXX m2, číslo popisné XXX, zapísané na LV č. XXXX (ďalej v texte „rodinný dom “) a súčasne uložil žalovanému, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako XX metrov. Žalovaného okresný súd poučil, že môže podať žalobu voči žalobkyni na ochranu svojich vlastníckych, či užívacích práv k danej nehnuteľnosti a poučil ho aj o tom, že neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán môže súd zrušiť v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
2. V poradí V. a VI. výrokom okresný súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobkyni nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
3. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie obe strany, teda žalobkyňa ako i žalovaný.
4. Žalovaný vo včas podanom odvolaní namietal, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a teda rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Konkrétne namietal, že dôkazy o údajných jeho skutkoch voči žalobkyni sú len potvrdenia o tom, že žalobkyňa „niečo podala na OO PZ“, avšak žiadne z nich nie je dôkazom o spáchaní skutkov v nich popísaných, takže potvrdzujú len skutočnosť, že ich žalobkyňa podala. Napriek tomu, že boli podávané priebežne, ani v jednom prípade dosiaľ nebola preukázaná jeho vina, preto je z pohľadu legislatívy nevinný. Podania žalobkyne považuje za účelové, vymyslené, preto ich súd mal vyhodnotiť ako nedostatočné, resp. bezvýznamné. Pokiaľ ide o mailovú komunikáciu predloženú žalobkyňou, táto skôr preukazuje neochotu žalobkyne odovzdávať maloletého syna podľa už nariadeného neodkladného opatrenia. Poukázal na skutočnosť, že so žalobkyňou je t. č. v rozvodovom konaní, ktorého súčasťou je i úprava práv a povinností rodičov voči maloletému synovi, vo vzťahu ku ktorému mu matka znemožňuje styk.
5. Porušenie jeho práva na spravodlivý proces konkretizoval tým, že okresný súd rozhodol vo veci nesprávne, nakoľko na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
6. Žalobkyňa podala odvolanie voči v poradí V. výroku rozhodnutia okresného súdu, ktorým jej okresný súd nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Uviedla, že už v návrhu na neodkladné opatrenie žiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom na jej náročnú sociálnu situáciu a tiež z dôvodu, že maloleté dieťa L. U. nemôže navštevovať školské zariadenie zo zdravotných dôvodov, má individuálne vzdelávanie a zabezpečuje o neho starostlivosť nepretržite 24 hodín. Stará sa o postihnutých synov, z týchto opodstatnených dôvodov si preto nedokáže vlastným pričinením vlastnou prácou zabezpečiť dostatočný príjem. Je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie už od 22.09.2014, keď priložila k odvolaniu potvrdenie o vedení v evidencii uchádzačov a kópiu rozhodnutia o individuálnom vzdelávaní zo zdravotných dôvodov maloletého L. U.. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok okresného súdu, ktorým jej oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal zmenil a oslobodenie súd od súdnych poplatkov jej priznal.
7. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané ani jednou zo strán.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) včas podané odvolanie prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ustanoveniami § 379 a § 380 C.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov:
9. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení nastať. Charakter neodkladného opatrenia si nevyžaduje, aby súd nevyhnutne zistil všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, a preto pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, najmä ak ide o neodkladné opatrenie, ktorého vydanie je nutné do 24 hodín. V tejto súvislosti preto odvolací súd poukazuje na to, že odvolacia námietka žalovaného spočívajúca v tom, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy nie je dôvodnou. Pri nariadení predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť nároku na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd dokazovanie vykonávať. Keďže sa procesné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia iba osvedčujú, a to spravidla listinami, nie je súd pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení povinný vytvoriť stranám procesnú možnosť vyjadriť sa k obsahu listín, z ktorých vyvodzuje závery o predpokladoch pre nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), h) C.s.p. musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, v tomto prípade žalobkyni. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že osobná integrita navrhovateľky ( žalobkyne ) vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia, ide predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, či čestné vyhlásenia tretej osoby v pozícia svedka incidentu a pod., pričom ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa neodkladného opatrenia teda žalobkyne možno osvedčiť nielen vyššie uvedenými lekárskymi správami, či trestným oznámením, ale i písomnou elektronickou alebo telefonickou komunikáciou. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán ako aj bez nariadenia pojednávania.
11. Navrhovateľka neodkladného opatrenia - žalobkyňa na základe listinných dôkazov predložených k návrhu, a to potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia žalovaného príslušníkom OO PZ, úradným záznamom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, oddelenie sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately o opustení spoločnej domácnosti žalobkyne, upovedomením o vznesení obvinenia voči žalovanému, potvrdením o oznámení o priestupku a spáchania trestného činu, ako aj predložením elektronickej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným, mal okresný súd správne za dostatočne osvedčené, že navrhovateľka v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia užíva rodinný dom v kat. úz. obce L. číslo popisné XXX ako svoje obydlie spolu so synmi. Vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti sú tak žalobkyňa, teda navrhovateľka v konaní na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj žalovaný. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami žalobkyne obsiahnutými v pripojených listinných dôkazov okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade existuje dôvodná obava, že žalovaný môže vo svojich fyzických a slovných atakoch na žalobkyňu pokračovať, a preto je nutný zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia.
12. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade bol žalovaný vykázaný z obydlia aj v súlade s § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore, teda je zrejmé, že bol nevyhnutný okamžitý zásah na ochranu práv žalobkyne. Zo strany okresného súdu preto ide o správne nariadené neodkladné opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, keďže existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná a duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Je nevyhnutné zdôrazniť, že primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie, obťažovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Z predložených listinných dôkazov v danom prípade možno mať za osvedčené, že žalovaný ohrozuje telesnú ako aj duševnú integritu žalobkyne nadávkami, vulgárnymi prejavmi, údermi a pod., z ktorých prejavov je zrejmá násilnícka povaha žalovaného, ktorá vyplýva aj z pripojených priestupkových konaní a trestného oznámenia, a ktorá je dlhodobá, teda nejde o krátkodobú nezhodu manželov v rozvodovom konaní, ak uvedené ataky pretrvávajú od roku 2018.
13. Možno sa preto stotožniť so závermi okresného súdu uvedenými v napadnutom uznesení, že je dôvodné, aby boli dočasne upravené pomery strán, a tým sa predišlo hroziacej ujme navrhovateľky v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na jej telesnej a duševnej integrite. Žalovaný totiž nielen slovne, ale i fyzicky atakoval žalobkyňu, narúšal obydlie žalobkyne a jej osobné veci v jej neprítomnosti.
14. Účelom neodkladného opatrenia, ktorého predmetom je, aby žalovaný nevstupoval do spoločného obydlia je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby, ktorá je dôvodne podozrivá z takéhoto skutku tak, ako je tomu i v tomto prípade, s jeho obeťou. Neodkladným opatrením preto možno osobe, proti ktorej návrh smeruje uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt na adrese, ktorá je podľa predpisov správneho práva evidovaná ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu chránenej osoby. Rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy.
15. Keďže okresný súd mal za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľke - žalobkyni, tak ako uvedené konkrétne špecifikoval v napadnutom uznesení v bode 14. jeho odôvodnenia, nemožno konštatovať, že by odvolacia námietka žalovaného vo vzťahu k účelnosti produkovaných listinných dôkazov zo strany navrhovateľky v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa javila ako účelová. Okolnosti, na ktoré poukazuje žalovaný v odvolaní týkajúce sa rozvodového konania, resp. jeho styku s maloletým L. U. nie sú pre posúdenie osvedčenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia relevantné, ani okolnosti, či zo strany navrhovateľky ide len o účelové konanie, ak takéto okolnosti nemajú vplyv na spochybnenie listinných dôkazov predložených žalobkyňou.
16. Ak žalovaný porušenie jeho práva na spravodlivý proces napadnutým uznesením poňal v zmysle nesprávneho rozhodnutia vo veci samej, uvedený odvolací argument nie je náležitým a okolnosť, že dosiaľ vo vzťahu k žalovanému nebola preukázaná jeho vina, teda je podľa jeho tvrdenia uvedeného v odvolaní považovaný za nevinného, žiadnym spôsobom nespochybňuje osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia z jeho strany na navrhovateľke.
17. Nemožno opomenúť ani uznesenie C. riaditeľstva PZ v Z. nad V. K.:C.-XXX/X-VYS-ZH-XXXX zo dňa 12.08.2019 (č. l. 28 spisu), v zmysle ktorého bolo na základe uznesenia vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície v Žiari nad Hronom podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), e) ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť nezistený páchateľ tým, že asi od roku 2011 do 01.06.2019 na adrese v X. P., kde sa zdržiaval spoločne s navrhovateľkou
- U. U. túto fyzicky napádal, bil ju, vo všetkom ju kontroloval, nikde nemohla ísť, musela odkladať a jemu predkladať všetky bločky s nákupov, tieto vkladať do tabuľky, keď do nechcela urobiť, vyhrážal sa jej bitkou, kvôli zdravotným problémom syna bola dlho na materskej a potom s ním musela zostať doma, lebo ho nechceli bez asistenta zobrať do škôlky, v zmysle čoho prišla o akýkoľvek príjem a bola nezamestnaná, neskôr malého vyradili aj zo školy a musela s ním chodiť do Banskej Bystrice, čo jej je neustále vykrikované, že sa len vyváža a nič nerobí, že sa len doma povaľuje, v roku 2015 museli prvýkrát ujsť, pretože ju zbil, lebo si to vraj zaslúži, potom ešte niekoľkokrát odišla keď ju zbil a pod., pribratý na vyšetrenie duševného stavu svedka poškodeného U. U. znalec z odboru psychiatrie a z odboru psychológie na vykonanie posúdenia osobnosti a intelektu skúmanej osoby svedka poškodenej U. U., najmä či trpí syndrómom týranej osoby, a ak áno, ako sa u nej prejavuje a čo bolo príčinou jej vzniku.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd preto konštatuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v danej situácii účinným prostriedkom ochrany navrhovateľky a zákaz vstupu do spoločného obydlia, v ktorom sa navrhovateľka v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zdržiava spolu s maloletým je potrebné uložiť žalovanému z dôvodu, že je tu dôvodné podozrenie, že žalovaný svojím agresívnym správaním môže pokračovať vo svojich atakoch voči navrhovateľke. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie v rozsahu, ktorým uložil žalovanému, aby nevstupoval do spoločného obydlia a zároveň mu uložil, aby sa nepribližoval k navrhovateľke v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, potvrdil.
19. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne proti výroku okresného súdu, ktorým jej okresný súd nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, krajský súd ako súd odvolací včas podané odvolanie žalobkyne podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol, nakoľko odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
20. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to pripúšťa zákon. Pokiaľ teda okresný súd rozhodol sudcom vo forme súdneho rozhodnutia - uznesenia, proti tejto forme súdneho rozhodnutia vo svojej podstate odvolanie prípustné nie je. Pripúšťa sa len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vypočítané v § 357 C. s. p.. Odvolanie sa teda pripúšťa len proti uzneseniu súdu prvej inštancie s tým, že ustanovenie § 357 C.s.p. neupravuje, že by odvolanie bolo prípustné proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov strane sporu.
21. Podľa § 254 ods. 1 C.s.p. súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.
22. Pri rozhodovaní o oslobodení od súdneho poplatku sa uplatňuje výlučne dispozičný princíp, t. j. súd nemôže o oslobodení od súdneho poplatku rozhodnúť z úradnej povinnosti, ale iba na návrh strany. Ak však o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku rozhodne sudca tak, ako tomu bolo i v tomto prípade, proti takému rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd postupoval tak, že odvolanie žalobkyne odmietol. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ ide o náhradu trov konania súvisiacu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, okresný súd svojím posledným výrokom rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, teda i na náhradu zaplateného súdneho poplatku, ktorý jej bol vyrubený uznesením okresného súdu.
23. Odvolací súd potvrdil i rozhodnutie okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania (výrok VI.) napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi nebol tento výrok odvolaním žalovaného napadnutý, avšak ide o výrok súvisiaci.
24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, uznesenie okresného súdu, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie bolo potvrdené, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Toto právo ako nárok na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo navrhovateľke v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorej však trovy odvolacieho konania nevznikli, zo spisu nevyplývajú, preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).