Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-44-2023.pdf
PDF · 82.82 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/44/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom D. E. XX, trestne stíhanému pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí dňa 28.2.2024 prejednal odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.3.2023, sp. zn. 1T/17/2023 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.3.2023, sp. zn. 1T/17/2023 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona Trestného zákona na tom skutkovom základe, že hoci bol pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T 36/2015 zo dňa 30.09.2015, právoplatným dňa 22.10.2015 a hoci bol pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona odsúdený aj rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T 14/2016 zo dňa 10.02.2016, právoplatným dňa 10.02.2016, ktorým mu bol okrem iného uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 6 (šesť) rokov, počas výkonu ktorého trestu zákazu činnosti sa za iný skutok nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom odo dňa 05.09.2019 do dňa 02.06.2021, dňa 27.08.2022 v čase o 18:59 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Passat, EČV: C. v meste Trenčín po ulici Dolné Pažite smerom na ulicu F., pričom bola u neho prístrojom AlcoQuant 6020 plus č. A409670 o 19:01 hod. zistená prítomnosť alkoholu v dychu v koncentrácii 0,45 mg/l, o 19:21 hod. zistená prítomnosť alkoholu v dychu v koncentrácii 0,54 mg/l a o 19:42 hod. zistená prítomnosť alkoholu v dychu v koncentrácii 0,53 mg/l a tiež bola u neho v odobratej vzorke krvi a moču o 19:40 hod. zistená v krvi prítomnosť metamfetamínu v koncentrácii 181 ng/ml a amfetamínu v koncentrácii 13 ng/ml, v dôsledku čoho nemohol ovládať motorové vozidlo spoľahlivo a bezpečne.
Za to bol odsúdený podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona a za aplikácie § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody 9 (deväť) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súčasne podľa § 61 odsek 1, odsek 5 písmeno a) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného
zákona okresný súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.
Rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal v zákonnej lehote proti nemu písomne odvolanie. Ku dňu rozhodnutia o podanom odvolaní odvolací súd neobdržal jeho odôvodnenie.
Prokurátor prítomný pri vyhlásení napadnutého rozsudku sa vzdal práva na podanie odvolania voči nemu. Vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného prokurátor uviedol, že odvolanie obžalovaného považuje za nedôvodné a uložený trest odňatia slobody za primeraný.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaného nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu existenciu takýchto procesných chýb v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Zo spisového materiálu a obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Následne okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného, ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním obžalovaného napadnuté výroky o treste.
Vzhľadom na vyššie uvedené prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine a nezdôvodnenie podaného odvolania, súd preskúmaval zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku o trestoch z pohľadu možnej danosti vád, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) a n) Tr. zákona (obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti ) a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h) a m) Tr. zákona (obžalovaný spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený) uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v rozpätí od 0 dní do 2 rokov za prísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov (prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona), vrátane trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie. Pri ukladaní trestov okresný súd zohľadňoval predovšetkým osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života a jeho trestnú minulosť, z ktorých okolností okresný súd vyvodil záver o potrebe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody a doživotného trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
Po preskúmaní zákonnosti výrokov o treste sa odvolací súd stotožnil so správnosťou skutkových a právnych záverov okresného súdu o potrebe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanému. Z hľadiska možnosti naplnenia účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je podľa názoru odvolacieho sudu rozhodné, že podľa záznamov z registra bol obžalovaný v minulosti opakovane odsudzovaný za úmyselnú trestnú činnosť, za ktorú mu bol uložený aj nepodmienečný trest odňatia slobody a tiež bolo vyslovené jeho neosvedčenie sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a nariadený výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody. Zo zistení okresného súdu tak vyplýva, že doterajšie výkony trestov odňatia slobody neviedli k dosiahnutiu výchovného účelu trestu u obžalovaného v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a neodradili ho od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, ktorej sa dopustil navyše počas výkonu protialkoholického ochranného liečenia. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené skutočnosti svedčia o zjavnej neúcte obžalovaného k záujmom chráneným Trestným zákonom, u ktorého zistená špeciálna recidíva zásadným spôsobom zvyšuje mieru závažnosti jeho konania. Preto z hľadiska potreby ochrany spoločnosti a nemožnosti dosiahnutia nápravy u obžalovaného v zmysle 34 ods. 1 Tr. zákona by uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu v zásade odôvodňovali uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v hornej polovine zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Pretože okresný súd napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovine zákonom upravenej trestnej sadzby, podľa názoru odvolacieho súdu tak konal v prospech obžalovaného v dôsledku nesprávneho priznania poľahčujúcej okolnosti na strane obžalovaného podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. Záver okresného súdu o úprimnom oľutovaní trestného činu obžalovaným v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona je v rozpore so zistenou recidívou úmyselnej trestnej činnosti vyplývajúcou zo sklonov obžalovaného k nerešpektovaniu záujmov chránených Trestným zákonom. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že uložený trest odňatia slobody vzhľadom na okresným súdom ustálený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a nemožnosť nápravy obžalovaného nesie práveže znaky zrejmej neprimeranej miernosti. Uvedené pochybenie v prospech obžalovaného však odvolací súd nemohol odstrániť pre absenciu odvolania prokurátora proti napadnutému rozsudku v neprospech obžalovaného.
Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nepochybil ani pri zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Pokiaľ ide o uložený trest zákazu činnosti na doživotie okresný súd správne poukázal na špeciálnu recidívu obžalovaného, ktorý podľa údajov z registra trestov bol v minulosti ako vodič motorového vozidla už dva krát odsúdený za trestný čin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zákona. S poukazom na § 61 ods. 7 Tr. zákona preto okresný súd nehladiac na zahladenie jedného z týchto dvoch odsúdení bol povinný podľa § 61 ods. 5 Tr. zákona uložiť obžalovanému, ktorý opätovne pod vplyvom návykových látok jazdil na motorovom vozidle v stave vylučujúcom vedenie motorového vozidla, doživotný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v zmysle zásady 3krát a dosť.
Ak teda okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodné skutočnosti napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému Trestným zákonom prípustné tresty v rámci zákonnom ustanovenej trestnej sadzby, resp. vo výške ustanovenej Trestným zákonom, podľa názoru odvolacieho súdu uložené tresty, vrátane spôsob výkonu trestu odňatia slobody, nevykazujú žiadne znaky nezákonnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku a ani znaky neprimeranosti prísnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku.
Na základe preskúmania obsahu trestného spisu a obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri rozhodovaní o konkrétnej výmere tak trestu odňatia slobody ako aj trestu zákazu činnosti obžalovanému v súlade s § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadal na všetky správne zistené okolnosti prípadu a pomery obžalovaného svedčiace tak v prospech, ako aj v prospech obžalovaného, ktoré majú oporu vo výsledkoch dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Podľa názoru odvolacieho súdu argumentácia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku poskytuje jasné a zrozumiteľné odpovede ohľadom všetkých podstatných skutkových a právnych okolností významných pre rozhodnutie o uložených trestoch. Z týchto dôvodov nemožno napadnutému rozhodnutiu vytýkať danosť vad v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) a c) Tr. poriadku.
Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť výrokov rozsudku okresného súdu o trestoch aj z hľadiska existencie prípadných ďalších chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu žiadnych ďalších vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Podľa § 319 Tr. poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.