Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-16P/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v spore navrhovateľky T. B., G.. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX W. B. W., X. Č.. XXXX, občianky SR, proti manželovi navrhovateľky H. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX C. - L., Č., občanovi ČR, za účasti maloletej Q. B., nar. XX.X.XXXX, občianky SR, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o rozvod manželstva s prísl., takto

rozhodol:

I.Manželstvo účastníkov konania navrhovateľky T. B., G.. W., nar. XX.X.XXXX a H. B., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX P. W. B. W., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W. B. W., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, sa r o z v á d z a .

II. Maloletá Q. B., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky T. B., ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

III. Otec H. B., nar. X:X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Q. B., nar. XX.X.XXXX sumou 120,-€ mesačne a to vždy do 25. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Styk otca s maloletým dieťaťom súd p o n e c h á v a na dohodu rodičov.

V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva s tým, že maloleté dieťa bude zverené na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti. Ona bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd zaviaže otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 120,-€ mesačne a styk otca s maloletým dieťaťom žiadala ponechať na jej dohodu s otcom maloletého dieťaťa. O trovách navrhovala rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. V podanom návrhu navrhovateľka uviedla, že s manželom sa spoznala v roku 2013. Približne po roku začali spolu chodiť a v novembri roku 2014 sa presťahovala k manželovi. V septembri roku 2015 otehotnela a XX.X.XXXX sa narodila ich spoločná dcéra Q.. Dňa XX.X.XXXX potom ako sa dcéra narodila uzatvorila manželstvo s manželom. Problémy v ich manželstve začali krátkou po uzatvorení manželstva. Manžel odmietol mať s ňou pohlavný styk. Počas celého trvania manželstva mali intímny styk asi len trikrát. Tento problém ovplyvnil ich manželstvo aj v iných smeroch. Nastal medzi nimi problém v komunikácii. Manžel uprednostňoval sedavý spôsob života. Nemal záujem o rozvíjanie spoločných aktivít rodiny. Ona mala iné predstavy o trávení voľného času. K narušeniu vzťahov medzi nimi prispelo

aj to, že manžel si nemohol dlhšie, resp. nechcel nájsť prácu, čo mu vyčítala. Majú odlišné povahové vlastnosti a nedokážu zladiť ani ich záujmy. V apríli roku 2019 sa presťahovala spoločne s dcérkou ku svojím rodičom na Slovensko a odvtedy s manželom spoločnú domácnosť nezdieľajú, spoločne nehospodária. Žijú tak, ako keby ani manželia neboli. V máji roku 2019 absolvovali manželskú poradňu u psychológa. Pokúšali sa manželstvo zachrániť, avšak ich očakávania sa nenaplnili a rozdielnosť ich pováh naďalej sa prehlbuje. Pokiaľ ide o maloleté dieťa otec dieťaťa má s dieťaťom dobrý vzťah. Dcéru navštevuje a chodí za ňou. Nemá problém mu dieťa zveriť aj na noc, pretože manžel sa vie o maloletú postarať. S manželom sa dohodli na tom, že na výživu dieťaťa bude prispievať mesačne sumou 120,- €. Manžel pracuje v Českej republike. Jeho priemerný zárobok je okolo 850,-€. Navrhovateľka ďalej uviedla, že jej mesačné výdavky na stravu sú 100,-€, na drogériu a hygienu 20,-€, na obuv 20,-€, na ošatenie 30,-€ a na telefón 10,-€. Mesačné výdavky na maloletú Q. sú na stravu 80,-€, ošatenie 40,- €, obuv 20,-€, drogéria a hygiena 15,-€, škôlka 17,-€, hračky 15,-€, vitamíny 10,-€. Celkom výdavky na dieťa 197,-€.

3. Otec maloletého dieťaťa sa vyjadril k podanému návrhu č.l. 14. Uviedol súhlasné stanovisko k návrhu na rozvod manželstva. Súhlasil so skutkovými tvrdeniami a taktiež aj čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, tak ako je to v návrhu uvedené č.l. 4.

4. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka súdu predložila súhlasné stanovisko manžela k rozvodu a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu č.l. 4, rodičovskú dohodu o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu č.l. 5, 6, rodný list maloletého dieťaťa č.l. 8, sobášny list č.l. 10.

5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení č.l. 27 uviedol, že matka s dieťaťom obýva poschodie rodinného domu u svojich rodičov v W.Á. B. W.. Dom je pekne zariadený. Hygiena v domácnosti na veľmi dobrej úrovni. Matka pracuje vo Š. nepravidelne. Dieťa navštevuje Materskú školu P. J.. Je zdravé. Matka nemá zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť o dieťa. V prípade rozvodu manželstva doporučujú zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať k plateniu výživného na dieťa podľa jeho možností a schopností.

6. Na pojednávanie dňa 6.5.2020 sa otec dieťaťa nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani nežiadal súd o odročenie pojednávania, napriek tomu, že mu bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 23.4.2020 do vlastných rúk, súd preto vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti.

7. Súd vykonal na pojednávaní dňa 6.5.2020 dokazovanie výsluchom navrhovateľky, ktorá uviedla, že v celom rozsahu trvá na podanom návrhu a skutkových tvrdeniach v ňom uvedených. V rámci svojho výsluchu uviedla ďalej uviedla, že z jej strany a taktiež aj zo strany manžela sa jedná o prvé manželstvo. Pred uzatvorením manželstva sa jej narodila maloletá Q.. Ďalej navrhovateľka uviedla, že jej jediným príjmom sú prídavky na maloleté dieťa. Príležitostne pracuje vo Š.. Jej príjem je priemerne mesačne okolo 300,-€. Iný príjem nemá. Pokiaľ ide o maloletú Q. je zdravá. Priemerné mesačné náklady na maloleté dieťa sú také, ako to v podanom návrhu uviedla a to celkom v sume 197,-€ mesačne. Navrhovateľka ďalej uviedla, že žije u svojich rodičov. Týmto na bývanie neplatí. Prakticky býva u rodičov zadarmo. Hradí si len náklady na stravu pre seba a pre maloleté dieťa a taktiež uviedla, že otec dieťaťa jej na výživu dieťaťa aj v súčasnej dobe platí sumu 120,-€. Táto suma pokrýva odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Otec dieťaťa je zamestnaný v Ostrave. Pracuje v kancelárii. Jeho priemerný mesačný príjem je od tých 850,-€ do 1.000,-€. Otec dieťaťa má s dieťaťom pekný vzťah. S dieťaťom sa stretáva, komunikuje s ním v súčasnej dobe, keď je cestovanie obmedzené kvôli vírusu COVID 19 aj tak, že sa s dieťaťom kontaktuje prostredníctvom messengera.

8. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 6.5.2020 v celom rozsahu zotrval na svojom písomnom vyjadrení (č.l. 27 spisu).

9. Podľa § 22 Zákona o rodine

K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

10. Podľa § 23 ods.1, 2, 3 Zákona o rodine

(1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

11. Podľa § 18 Zákona o rodine

Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa § 24 ods. 1, 4 Zákona o rodine

(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine

(1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a manželstvo účastníkov nemôže plniť svoj účel a nemožno ani od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia, nakoľko manželia už vyše roka nežijú v spoločnej domácnosti. Spoločne nehospodária a ani nevytvárajú zdravé rodinné prostredie. Hlavnú príčinu, ktorá viedla k rozvratu vzťahov medzi manželmi súd vidí v rozdielnosti pováh medzi manželmi.

15. Podľa s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Z listinného dôkazu predloženého navrhovateľkou a to z rodného listu maloletého dieťaťa č.l. 7 vyplýva, že z ich vzťahu pochádza jedno maloleté dieťa Q. B., nar. XX.X.XXXX, t.j. ešte pred uzatvorením manželstva. Nakoľko došlo k rozvodu manželstva účastníkov s poukazom na ustanovenie bolo potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

16. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že matka maloletého dieťaťa zabezpečuje o maloleté dieťa riadnu starostlivosť. Má vytvorené vhodné podmienky pre bývanie, pre zdravý a psychický vývoj maloletého dieťaťa. Žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté dieťa kolíznym opatrovníkom

zistené neboli a preto súd maloletú na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude v bežných veciach maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým dieťaťom otec má s maloletým dieťaťom vytvorený kladný vzťah. Matka otcovi v stretávaní sa s dieťaťom nebráni a obidvaja rodičia navrhovali, aby súd styk, čo sa týka úpravy styku ponechal na ich dohodu, ako to aj vyplýva z rodičovskej dohody o výkone rodičovských práv a povinností č.l. 5, 6.

17. Súd upravil aj povinnosti otca, čo sa týka plnenia si vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Pri rozhodovaní o výške výživného súd postupoval podľa § 62 ods.1 až 5 Zákona o rodine, § 75 ods.1 Zákona o rodine.

18. Podľa § 62 ods.1 až 5 Zákona o rodine

(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine

(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Pri určovaní výšky výživného súd s poukazom na ustanovenie § 62 ods.2 , 4 zák. o rodine prihliadal na možností, schopností a majetkové pomery obidvoch rodičov a taktiež aj na osobu starostlivosť , ktorú matka maloletému dieťaťu zabepečuje. Rovnako s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 zák. o rodine prihliadal aj na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a na možnosti, schopnosti a majetkové povery otca dieťaťa. Mal preukázané, že matka maloletého dieťaťa poberá prídavky na maloleté dieťa, príležitostne pracuje v Š.Č., kde podľa jej vyjadrenia jej priemerná čistá mesačná mzda činí 300,-€. Býva u svojich rodičov, ktorým na bývanie neprispieva žiadnou sumou. Zo svojho príjmu uhrádza náklady na nevyhnutné výdavky pre seba a pre maloleté dieťa. Maloletá Q. B. navštevuje Materskú školu v J.. Jej zdravotný stav je dobrý. Priemerné mesačné výdavky na maloleté dieťa činia 197,-€. Pozostáva z položiek tak, ako ich matka vo svojom návrhu uviedla, ktoré výdavky ani otec dieťaťa nespochybnil.

21. Otec je zamestnaný v pobočke v Ostrave. Jeho priemerná mesačná mzda činí od 850,-€ do 1.000,-€.

22. Súd má za to, že suma 120,-€ mesačne vzhľadom na náklady, ktoré matka na maloletú Q. vynakladá, pokryje odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a táto suma zároveň zodpovedá aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca maloletého dieťaťa o čom svedčí aj tá skutočnosť, že otec pravidelne mesačne na výživu maloletej sumou 120.- € mesačne prispieva..

23. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým dieťaťom rodičia styk nežiadali upraviť. Žiadali, aby bol ponechaný na dohodu rodičov.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , na základe ktorého ustanovenia žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Čadci. (, ). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).

Podľa ,, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný ( ) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (, ).

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. ) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( C.m.p).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.