Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-14-2019.pdf
PDF · 170.89 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členiek senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: ZEPPELIN, s.r.o., so sídlom Hradná 36, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 31 606 164, právne zastúpeného JUDr. Milanom Hodanom, advokátom so sídlom. A. X. XX, XXX XX G., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 102632807/2017 zo dňa 21.12.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán alebo správca dane) rozhodnutím číslo: 101495625/2017 zo dňa 03.07.2017 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie) určil daňovému subjektu ZEPPELIN, s.r.o., IČO: 31 606 164, so sídlom Hradná 36, 033 01 Liptovský Hrádok (ďalej ako daňový subjekt alebo žalobca) rozdiel v sume 287.001,60 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012, nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume 5.017,83 Eur a vyrubil daň v sume 281.983,77 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2012 až september 2012 a november 2012, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 103396376/2016 zo dňa 23.06.2016. Tento protokol bol s výzvou na vyjadrenie sa ku zisteniam uvedeným v protokole doručený daňovému subjektu dňa 27.06.2016. Svoje vyjadrenie predložil daňový subjekt prostredníctvom elektronickej podateľne FR SR správcovi dane vyjadrením k zisteniam v protokole, ktoré je evidované pod č. 6/08580561/2016. Prvostupňový správny orgán skonštatoval nasledovné preukázané kontrolné zistenia za zdaňovacie obdobie august 2012: A/. Dodanie tovaru a služby podľa § 8 a 9 zákona o dani z pridanej hodnoty v riadkoch 01, 02, 03 a 04 daňového priznania, a to konkrétne za zdaňovacie obdobie august 2012 v riadku 03, kde daňový subjekt vykázal dodanie tovaru a služby v tuzemsku podľa § 8 a 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej ako zákon) vo výške 30.644,82 Eur a k nim 20% daň z pridanej hodnoty v riadku 04 vo výške 6.128,96 Eur. B/. Nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa § 11 a § 11a zákona v riadku 05, 06, 07 a 08 daňového priznania, kedy daňový subjekt v zdaňovacom období august 2016 v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty vykázal nadobudnutie tovarov podľa § 11 a § 11a zákona z iných členských štátov EÚ v r. 07 vo výške 1.471.560,- Eur a k nim v r. 08 20% daň vo výške 294.312,- Eur. V kontrolovanom zdaňovacom
období daňový subjekt nakúpil tovar - cukor od dodávateľov Investice a Strategie Management a.s. Brno a REAL TRADE PLUS s.r.o. C/. Tovary a služby, pri ktorých príjemca platí daň podľa § 69 ods. 2 a 9 až 12 zákona v r. 09 a 10 daňového priznania, kedy daňový subjekt v zdaňovacom období august 2012 v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty vykázal tovary a služby, pri ktorých príjemca platí daň v r. 09 vo výške 5.680,- Eur a k nim 20% daň vo výške 1.136,- Eur. D/. Dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane v r. 15 a 16 daňového priznania, kedy daňový subjekt v zdaňovacom období august 2012 v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty vykázal dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane v r. 15 vo výške 1.574.400,- Eur, z toho podľa § 43 ods. 1 a 4 zákona v r. 16 vo výške 1.574.400,- Eur. Podľa predložených dokladov bola zistená v auguste 2012 dodávka tovaru - cukru v hodnote 1.535.040,- Eur odberateľovi Wholesale Business Kft., Csorba ut. 3, Szeged (ďalej Wholesale Bussiness Kft.), podľa faktúr vystavených daňovým subjektom týkajúcich sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia august 2012: č. 101082012 zo dňa 01.08.2012 v hodnote 98.400,- Eur č. 102082012 zo dňa 02.08.2012 v hodnote 118.080,- Eur č. 103082012 zo dňa 06.08.2012 v hodnote 78.720,- Eur č. 104082012 zo dňa 07.08.2012 v hodnote 78.720,- Eur č. 105082012 zo dňa 08.08.2012 v hodnote 118.080,- Eur č. 108082012 zo dňa 10.08.2012 v hodnote 157.440,- Eur č. 109082012 zo dňa 15.08.2012 v hodnote 177.120,- Eur č. 110082012 zo dňa 16.08.2012 v hodnote 137.760,- Eur č. 111082012 zo dňa 21.08.2012 v hodnote 137.760,- Eur č. 112082012 zo dňa 22.08.2012 v hodnote 78.720,- Eur č. 113082012 zo dňa 24.08.2012 v hodnote 157.440,- Eur č. 114082012 zo dňa 31.08.2012 v hodnote 196.800,- Eur s tým, že celková suma za zdaňovacie obdobie august 2012 pre spoločnosť Wholesale Business Kft. bola vo výške 1.535.040,- Eur. Odberateľ Wholesale Business Kft. nepriznal daň z nadobudnutia tovaru (cukru) vo svojom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty, ktoré pre neho vykázal kontrolovaný daňový subjekt ZEPPELIN, s.r.o. Liptovský Hrádok ako oslobodené dodanie tovaru podľa § 45 zákona. Podľa predložených dokladov bola zistená v auguste 2012 dodávka tovaru - cukru v hodnote 39.360,- Eur odberateľovi Wiess Trade Holding Kft., Aranyeso ut. 8, 1184 Budapest (ďalej Wiess Trade Holding Kft.) podľa faktúry vystavenej daňovým subjektom týkajúcej sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia august 2012 č. 115082012 v hodnote 39.360,-Eur s uplatnením oslobodenia podľa § 45 zákona. Správca dane preveroval spôsob prepravy tovaru od dodávateľov Investice a Strategie Management, a.s. a REAL TRADE PLUS s.r.o. k odberateľovi Wholesale Business Kft. ako aj miesta nakládky a vykládky tovaru pri faktúrach, na ktorých daňový subjekt - žalobca vyznačil oslobodenie od dane podľa § 45 zákona dani z pridanej hodnoty ako trojstranného obchodu, a to na základe medzinárodných nákladných listov CMR, tak ako sú identifikované na strane 6 rub až 10 rub odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Zistil, že tovar, ktorý sa fyzicky nachádzal v Českej republike bol prepravovaný od dodávateľa z Českej republiky (Bzenec, Vyškov, Ostrožná Nová Ves, Uherské Hradište, Šenkvice, Břeclav) do logistického skladu v Maďarsku AUTOKÉR LOGISZTIKAI Kft., Gyál (ďalej ako AUTOKÉR Kft.). Na základe odpovede na žiadosť o výmenu informácií správca dane vo vzťahu ku subjektu AUTOKÉR Kft. zistil, že tento subjekt prenajíma vlastné alebo prenajaté nehnuteľnosti a je poskytovateľom logistických služieb. Prevádzkuje daňový sklad, kde skladuje tovar podliehajúci spotrebnej dani. Na adrese registrovaného sídla sa nachádzajú kancelárske priestory a sklady na účely prenájmu. Na tejto adrese sa skladovanie i vykonáva. Zástupca AUTOKÉR Kft. uviedol, že neprišiel do styku so slovenským daňovým subjektom ZEPPELIN, s.r.o., neuzatvoril žiadne zmluvy a ani nevystavil žiadne faktúry pre tento subjekt. Kontrolou dokladov bolo zistené, že tovar týkajúci sa subjektu ZEPPELIN, s.r.o. - kryštálový cukor, bol prijatý na sklad v AUTOKÉR Kft. V súvislosti so skladovaním tohto tovaru maďarský daňový subjekt neuzatvoril so žalobcom ani s českým odosielateľom REAL TRADE PLUS s.r.o., ktorý je uvedený na CMR medzinárodných nákladných listoch a ani s maďarským odberateľom označeným za príjemcu žiadnu zmluvu. Mal uzatvorenú zmluvu o poskytovaní logistických služieb s českým daňovým subjektom BARTOMENAT s.r.o., kontakt na základe tejto zmluvy bol udržiavaný telefonicky alebo emailom, avšak nebol bezproblémový, pretože BARTOMENAT s.r.o,. mal delegovaného sprostredkovateľa pána Z. L., s ktorým sa mnohokrát prepravcovia nedokázali skontaktovať. Na pokyn českého partnera bol tovar uvedený na CMR medzinárodných nákladných listoch skutočne prijatý na sklad daňového subjektu AUTOKÉR Kft. a na žiadosť BARTOMENAT s.r.o. bol neskôr vyskladnený zo skladu daňového subjektu AUTOKÉR Kft, avšak nie českému partnerovi,
ale podľa jeho pokynov bol vyskladnený odberateľom, ktorí boli uvedení na CMR medzinárodných listoch, a to: Wholesale Business Kft., FN-Premier Cargo Kft., Silver-Time Trade Kft., pričom nie je možné presne určiť, ktorý tovar bol vyskladnený pre ktorý daňový subjekt. V súvislosti s týmto tovarom a jeho vyskladneniami mali odberatelia zazmluvnené rôzne prepravné spoločnosti, pričom väčšinou išlo o české alebo slovenské daňové subjekty. Subjekt AUTOKÉR Kft. nevystavil žalobcovi žiadne faktúry. Skladovacie služby fakturoval subjektu BARTOMENAT s.r.o. od júna 2011 do októbra 2012. Tieto faktúry český daňový subjekt bankovým prevodom zaplatil. Maďarská daňová správa nezistila relevantné informácie o pohybe tovaru od jeho vyskladnenia u daňového subjektu AUTOKÉR Kft. a ani o jeho odovzdaní a prevzatí. Pri fakturácii tovaru pre odberateľa Wholesale Business Kft. sa nepotvrdilo, že by dodávky tovaru v Maďarsku boli zdanené, pretože spoločnosť Wholesale Business Kft. nepodala daňové priznanie za obdobia, za ktoré žalobca deklaroval dodávky cukru - správca dane postupoval podľa § 17 ods. 2 zákona. S poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ platiteľ dane nemá nárok na okamžitý odpočet dane z pridanej z hodnoty, ktorou bolo na vstupe zaťažené nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva. V tejto časti poukázal správny orgán prvého stupňa na rozsudok ESD C-536/08, C-539/08. E/. Odpočítanie dane celkom podľa § 49 až 54a zákona v r. 21 daňového priznania. V tejto časti správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že daňový subjekt si v predloženom daňovom priznaní uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 306.594,79 Eur. Nakoľko tovar - cukor, bol žalobcom nakúpený od dodávateľa z Českej republiky, daňový subjekt uplatnil režim samozdanenia nadobudnutia tovaru a súčasne uplatnil právo na odpočítanie dane. Správca dane zistil, že miestom nadobudnutia tovaru je členský štát, ktorý pridelil nadobúdateľovi IČ DPH a tento štát je iný ako členský štát, kde sa skončila preprava tovaru (preprava tovaru skončila v Maďarsku a spoločnosť ZEPPELLIN, s.r.o. si objednala tovar od dodávateľa z Českej republiky pod slovenským IČ DPH) a nepreukázalo sa, že toto nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v Maďarsku, na základe čoho platiteľovi nie je možné priznať právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ktoré si uplatnil pri nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva a týkalo sa faktúr tak, ako sú identifikované vyššie, a ku ktorým patria dodávateľské faktúry identifikované na strane 13 odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré dodávateľské faktúry znejú celkom na sumu 1.435.008,- Eur plus 20% DPH v sume 287.001,60 Eur. Trojstranný obchod fakturovaný faktúrou č. 115082012 pre Wiess Trade Holding Kft. daňový subjekt
- žalobca v daňovom priznaní za august 2012 vykázal evidenčne v riadkoch 15,16 a 36 daňového priznania k DPH a uplatnil si právo na odpočet z nadobudnutia tovaru podľa došlej faktúry č. DF 397. Subjekt Wiess Trade Holding Kft. podával daňové priznania a priznal i nadobudnutie tovaru od žalobcu, avšak preveriť sa tieto vykázané údaje správcovi dane cez systém medzinárodnej výmeny informácii nepodarilo. S poukazom na úpravu podľa § 13 ods. 1, § 14 zákona nie je dodanie tovaru pre odberateľa Wiess Trade Holding Kft. ako trojstranný obchod podľa faktúry č. 115082012 v hodnote 39.360,- Eur predmetom dorubenia dane v tuzemsku. F/. Trojstranný obchod podľa § 45 zákona a riadku 35 a 36 daňového poriadku, kde daňový subjekt v zdaňovacom období jún 2012 v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty vykázal nadobudnutie tovaru prvým odberateľom v r. 35 vo výške 1.471.560,- Eur v r. 36 dodanie tovaru prvým odberateľom vo výške 1.574.400,- Eur. Žalobca vo svojom vyjadrení k zisteniam uvedeným v Protokole zo dňa 24.06.2016 č. 103396376/2016, ktoré boli prerokované dňa 18.08.2016 uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach, ktoré uviedol už k zisteniam podľa protokolu z 09.04.2015, ako aj v odvolaní k rozhodnutiu daňového úradu č. 20481925/2015 z 08.07.2015. Je toho názoru, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH. Preukázateľne vyviezol tovar do Maďarskej republiky, dôkazom čoho sú aj prepravy tovaru CMR listy, faktúry od prepravných spoločností, ktoré nespochybnil ani daňový úrad pri vykonávaní kontroly, tak ako nespochybnil ani dodanie tovaru, ktorého dôkazom sú zaplatené faktúry, ako nepriamy, resp. podporný dôkaz možno uviesť aj uplatnenie reklamácie zo strany odberateľa v mesiaci október 2012, ktorú tiež daňový úrad uznal. Preprava predmetu dodávky bola realizovaná prepravnými resp. špedičnými firmami, dôkazom čoho sú faktúry od dodávateľov a následne ich úhrady na účet dodávateľov prepravy, a ani tieto prepravy daňový úrad nespochybnil, čo sa uvádza aj v Protokole z 23.06.2016. Pri nákupe tovaru v Slovenskej republike a jeho vývoze do Maďarskej republiky, ktorý spadá pod ustanovenie § 43 zákona o DPH, boli zo strany daňového subjektu splnené všetky podmienky, t.j. nákup tovaru, preprava tovaru, dodanie tovaru a prevzatie tovaru. Daňový subjekt zdôraznil, že účasť pri preberaní a následnom vyskladňovaní tovaru je z časového a finančného hľadiska nemožná, a daňový subjekt ako taký nedisponuje prostriedkami, resp. ľudskými zdrojmi, ktorými by uvedené zabezpečil, teda, že by bol prítomný pri každej nakládke v ČR a fyzicky skontroloval každú dodávku - kamión, ako aj trasu samotnej prepravy, prechod štátnych hraníc a
následne, že by bol prítomný pri vykládke tovaru v logistických centrách v Maďarsku. Takéto povinnosti mu nevyplývajú ani zo žiadneho daňového predpisu. V roku 2012 nemal ani najmenšie pochybnosti o dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov, o to viac, že okrem jednej reklamácie prebehli obchody v zmysle vzájomne dohodnutých obchodných podmienok, t.j. tovar bol v požadovaných objemoch dodaný, prebraný, fakturovaný a následne zaplatený. Vo vzťahu k zisteniam správcu dane podľa Protokolu č. 103396376/2016 zo dňa 23.06.2016, na základe ktorých správca dane skonštatoval, že zistil, že daňový subjekt ZEPPELIN, s.r.o. sa zúčastnil obchodov v reťazci fakturácií, v ktorom bolo identifikované podvodné konanie, a že mohol a mal vedieť o skutočnostiach, ktoré sú presne uvedené v argumentácii správcu dane zachytenej i na strane 16 odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žalobca uvádza, že zistenia správcu dane nijakým spôsobom nespochybňuje, avšak tvrdí, že je potrebné uviesť zároveň i podstatnú vec, a to, že daňovému subjektu - odberateľom v súčasnej dobe nekontaktným, bolo vznesené obvinenie maďarskými štátnymi orgánmi až dňa 10.02.2014 a títo boli následne vzatí do vyšetrovacej väzby, z čoho logicky vyplýva ich nekontaktnosť, na ktorú žalobcu poukazuje, ale nevidí dôvod, pre ktorý by mal znášať dôsledky, ktoré nevyplynú z jeho pochybenia. Správca dane pri posudzovaní zdanenia, resp. pri posudzovaní oslobodenia dodania tovaru rozlišoval medzi dodaniami tovaru formou trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o dani z pridanej hodnoty z Českej republiky do Maďarska, kde žalobca ako daňový subjekt vystupoval ako prvý dodávateľ a dodaniami uskutočnenými zo Slovenskej republiky od slovenského dodávateľa tovaru. Ak sa dodáva tovar v rámci reťazového obchodu, kedy sa na dodaní toho istého tovaru, ktorý sa prepravuje od prvého dodávateľa v reťazci k poslednému odberateľovi v reťazci zúčastňujú viaceré zdaniteľné osoby, identifikované pre daň z pridanej hodnoty v rôznych členských štátoch, oslobodené môže byť len to dodanie tovaru, ktoré je spojené s jeho prepravou z jedného členského štátu do iného členského štátu. V rámci reťazového obchodu môže byť s prepravou spojené len jedno dodanie tovaru v rámci jedného zmluvného vzťahu, vtedy ide o tzv. pohyblivú dodávku, pričom ostatné dodávky tovaru sa uskutočňujú bez prepravy a ich miestnom dodania je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď je jeho dodanie uskutočnené, tu ide o tzv. nepohyblivú dodávku. Pri predmetných preverovaných dodávkach tovaru sa nie v každom prípade potvrdilo, že boli dodávky tovaru v Maďarsku zdanené, pretože odberateľské spoločnosti nepodali daňové priznania, nepriznávali nadobudnutie tovaru. Nakoľko bolo zistené, že miestom vykládky tovaru boli logistické sklady, správca dane preveroval spôsob akým bolo s tovarom následne naložené a kedy a komu bol vyskladnený a najmä či skutočne tovar od žalobcu odberateľ uvedený na predmetných faktúrach prevzal. V tejto časti prvostupňový správny orgán poukázal na úpravu podľa § 43 ods. 1, 5 zákona o DPH. V jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach prepravu kryštálového cukru zabezpečil dodávateľ ZEPPELIN, s.r.o. inými osobami, a to rôznymi prepravcami a špedičnými spoločnosťami, ktorí ju následne vyfakturovali. Z uvedeného dôvodu správca dane medzinárodnými dožiadaniami preveroval jednotlivých odberateľov a miesta nakládky a vykládky tovaru v logistických skladoch AUTOKÉR Kft. a Gabriel Transport Kft. Nepodarilo sa získať relevantné informácie o pohybe tovaru od jeho vyskladnenia u daňového subjektu AUTOKÉR Kft. a ani o jeho odovzdaní a prevzatí. Ďalej maďarská daňová správa na základe jej reakcie na dožiadanie, v odpovedi, ktorá bola doručená správcovi dňa 10.04.2014 konštatuje, že zastáva názor podľa, ktorého tovar bol dopravený do Maďarska, pričom bol uskladnený daňovým subjektom Gabriel Transport Kft., avšak konkrétne informácie o vyskladnení tovaru sú neznáme, vzhľadom na nedostatok dokladov od prepravcov. Uvedené dopadá na preverovanie skladovania a manipuláciu s tovarom v logistickom sklade Gabriel Transport Kft. Gabriel Transport Kft. poskytol skladovacie služby pre Wiess Trade Holding Kft., čo je maďarský partner vo vzťahu k ZEPPELIN, s.r.o., avšak skladovacie služby neobjednal ZEPPELIN, s.r.o., ale konateľ daňového subjektu Wiess Trade Holding Kft. pán László Illés Bárkányi. Dodávaný cukor bol prijatý na sklad subjektu Gabriel Transport Kft., a to v mene Wiess Trade Holding Kft. a neskôr bol vyskladnený pre rôzne subjekty, pravdepodobne pre odberateľov subjektu Wiess Trade Holding Kft. Tento subjekt vždy objednával vyskladnenie tovaru. Správny orgán prvého stupňa skonštatoval, že daňový subjekt ZEPPELIN, s.r.o. v priebehu daňovej kontroly nepreukázal, že by osoby N. J. a Z. L., ktorí vystupovali v pozícii zástupcov spoločnosti SILVER-TIME TRADE Kft., FN-Premier Cargo Kft. a Wholesale Business Kft., ako aj Wiess Trade Holding Kft. boli na toto konanie splnomocnení alebo poverení. Pokiaľ daňový subjekt argumentoval tým, že nedisponuje aparátom, ktorým by preveril riziká pri obchodovaní a upozornil by daňový subjekt na skutočnosti, ktoré môžu nastať alebo nastanú pri realizovaní obchodných transakcií správca dane uviedol, že znakom poctivého obchodného styku je predpoklad, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania a aj o osobách, s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov, ktoré
sú uvedené daňovým subjektom sú oprávnené. Obchodné transakcie s odberateľskými maďarskými spoločnosťami neboli náhodnými obchodnými transakciami, ktorých súčasťou by sa kontrolovaný daňový subjekt stal bez vlastného vedomia a pričinenia. Jednalo sa o fakturáciu, ktorá prebiehala v priebehu celého roku 2012 a o obsahu a okolnostiach realizácie týchto transakcií žalobca musel vedieť. Maďarská daňová a finančná správa kontaktovala zástupcov spoločností, ktorí mali reálne vykonávať a koordinovať ekonomickú činnosť, pričom z ich odpovedí vyplynulo, že spoločnosti so správcom dane nespolupracovali, konatelia boli nekontaktní, dokumenty spoločností sú nedostupné a daňové priznania, ktorými by preukázali svoju reálnu ekonomickú činnosť nebolo podané. Konateľ spoločnosti FN-Premier Cargo Kft. pán Fehér Nándor sa nevyjadril k činnosti spoločnosti, nemal o nej informácie, nemal informácie o prevádzke spoločnosti, nevedel uviesť odberateľov a dodávateľov. Zo strany daňového subjektu ZEPPELIN, s.r.o. nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že osoby, ktoré uskutočnili vklady v hotovosti na účet daňového subjektu s označeným číslom v Slovenskej sporiteľni boli splnomocnenými zástupcami alebo zamestnancami spoločnosti FN-Premier Cargo Kft., teda (Ing. O. X., T. T. a Z. Y. L.), Wholesale Business Kft. (Z. Y. L.) a A. Trade Holding Kft. (Ing. O. X., G. S., G. W., Z. V., Z. Y. L.) a mali oprávnenie v ich mene vykonávať úhrady hotovostným vkladom na účet. Skutočnosť, že na účet žalobcu vkladali v hotovosti vysoké peňažné čiastky osoby, ktoré konateľ spoločnosti pán Godzsák nepoznal, a s nimi nejednal, pričom vykonané vklady sa nerovnali fakturovaným sumám a neboli identifikované číslom faktúry, ako variabilným symbolom, na ktoré sa platba vzťahuje a ktorá má byť z vloženej sumy uhradená, je podľa správcu dane tiež v rozpore so zásadou opatrnosti v konaní podnikateľského subjektu. Vo vyrubovacom konaní Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš prostredníctvom dožiadania opätovne preveroval, či bol nadobudnutý tovar - cukor, priznaný maďarským daňovým subjektom Wholesale Business Kft a zisťoval ďalšie informácie v súvislosti s transakciami podľa vyššie citovaných faktúr znejúcich na celkovú výšku 1.535.040,- Eur, ktoré daňový subjekt oslobodil od dane a vykázal v súhrnných výkazoch. V odpovedi na medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 15.12.2016 maďarská daňová a finančná správa uviedla, že subjekt FN-Premier Cargo Kft. má v informačnom systéme zrušené daňové číslo maďarského daňovníka odo dňa 16.12.2016. Konateľ tohto subjektu pán Nándor Fehér sa dostavil na kontrolu, avšak vyjadril sa v tom smere, že o obchodoch tohto subjektu nemá informácie, nebol zistený prevod pre ZEPPELIN, s.r.o. Z odpovede na medzinárodnú výmenu informácií maďarskej daňovej a finančnej správy, ktoré sa týkali subjektu Wholesale Business Kft. vyplynulo, že maďarská daňová a finančná správa nezdanila intrakomunitárne nadobudnutie tovaru - cukru od subjektu ZEPPELIN, s.r.o. Daňový subjekt predložil faktúry a dodacie listy opečiatkované a podpísané spoločnosťou Wholesale Business Kft., medzinárodné nákladné listy externých prepravcov tovaru, na ktorých je prijatie tovaru potvrdené pečiatkou a podpisom AUTOKÉR Kft., preukázal prepravu špedičnými firmami vrátane úhrad za prepravu a preukázal prijatie úhrad na bankový účet za faktúry vystavené pre Wholesale Business Kft. Daňový subjekt tvrdí, že splnil a preukázal podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 zákona a nie je povinný platiť daň ako prvý odberateľ pri trojstrannom obchode pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu podľa článku 138 Smernice Rady č. 2006/112/ES. V obchodných transakciách uskutočnených medzi dodávateľom - žalobcom a Wholesale Business Kft. nastala nepriaznivá situácia, ktorá spočíva v tom, že ani jeden zo zdaniteľných subjektov v rámci reťazového obchodu ako trojstranného obchodu (prvý odberateľ, druhý odberateľ) nezdanil tovar, ktorý bol prepravený z Českej republiky do Maďarska. Slovenská zdaniteľná osoba ZEPPELIN, s.r.o. preukázala dodanie a prepravu tovaru do iného členského štátu - konkrétne do skladu AUTOKÉR Kft., prvý odberateľ nie je povinný platiť daň. Maďarská zdaniteľná osoba Wholesale Business Kft. ako druhý odberateľ, nepriznala nadobudnutie tovaru z Maďarsku. Z toho potom vyplýva, že tovar nie je ani v jednom z členských štátov trojstranného obchodu zdanený. Úlohou medzinárodnej výmeny informácií je docieliť, aby tovar bol zdanený v jednom z členských štátov. V tejto časti správny orgán prvého stupňa poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-273/11 a rozhodnutie vo vzťahu k článku 138 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Správca dane na základe medzinárodnej výmeny informácií zistil od maďarskej daňovej a finančnej správy, že bolo zdanené nadobudnutie tovaru - kryštálového cukru u daňového subjektu Wholesale Business Kft., na základe vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február až apríl 2012, pričom správca dane považuje dodávku tovaru zrealizovanú v auguste 2012 za zdanenú v štáte, kde sa skončila preprava tovaru. Maďarská daňová správa nezdanila nadobudnutie tovaru u nadobúdateľa tovaru Wholesale Business Kft. za zdaňovacie obdobie august 2012, na základe faktúr a informácií oznámených slovenskou finančnou správou. V priebehu výkonu daňovej kontroly zamestnanci správcu dane vykonali dokazovanie tak, aby čo najúplnejšie zistili skutkový stav, a to uskutočnenie oslobodených zdaniteľných obchodov deklarovaných daňovým subjektom v daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty predložených správcovi dane
a vykázaných súhrnných výkazoch. Správca dane v priebehu vyrubovacieho konania podrobne riešil jednotlivé zistenia a dôkazy, hodnotil ich podľa svojej úvahy, každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Trvá na zisteniach uvedených v Protokole č. 103396376/2016 zo dňa 23.06.2016 a vyčíslená daň vo vyrubovacom konaní sa nemení oproti dani vyrubenej daňovou kontrolou za obdobie august 2012.
2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici (ďalej ako žalovaný alebo správny orgán druhého stupňa alebo odvolací správny orgán) rozhodnutím Číslo: 102632807/2017 zo dňa 21.12.2017 (ďalej ako napadnuté rozhodnutie alebo rozhodnutie o odvolaní alebo druhostupňové správne rozhodnutie) tak, že rozhodnutie Daňového úradu Žilina číslo: 101495625/2017 zo dňa 03.07.2017 potvrdilo. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca ako odvolateľ poukazoval v rámci odvolania na jednu zo základných zásad daňového konania, a to zásadu zákonnosti. Aby túto zásadu mohli daňové orgány realizovať sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je zakotvená v § 2 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) - ďalej ako Daňový poriadok a práve voľné hodnotenie dôkazov by nemalo viesť k tomu, že daňový subjekt bude stavaný do pozície objektívnej zodpovednosti, teda zodpovednosti za výsledok, t.j. že s kýmkoľvek bude obchodovať a tento si nesplní svoje zákonné povinnosti vyplývajúce mu z podnikania, bude niesť riziko za svojho obchodného partnera. Správca dane by mal pri voľnom hodnotení dôkazov veľmi starostlivo zvažovať, do akej miery možno voči daňovému subjektu uplatňovať túto prenesenú zodpovednosť. Mal by primárne do úvahy brať reálne možnosti daňového subjektu v smere získania relevantných informácií o svojom obchodnom partnerovi, o to viac, keď v čase obchodovania tento nevykazoval žiadne známky neplnenia si daňových povinností. Žalobca ako odvolateľ opätovne zdôraznil, že v roku 2012 nemal ani najmenšie pochybnosti o dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov o to viac, že okrem jednej reklamácie predbehli obchody v zmysle vzájomne dohodnutých obchodných podmienok, t.j. tovar bol v požadovaných objemoch dodaný, prebraný, fakturovaný a následne zaplatený. Žalobca trval na svojich vyjadreniach, ktoré uviedol vo vzťahu ku protokolu zo dňa 09.04.2015, ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane z 08.07.2015 č. 20481925/2015 a je toho názoru, že si splnil všetky zákonom stanovené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH. V nadväznosti na to považuje vyrubený rozdiel dane vo výške 287.001,60 Eur za nedôvodný. Následne žalovaný v napadnutom rozhodnutí opisuje skutkový stav, ktorý zistil po preskúmaní v odvolaní uvádzaných skutočností. Uvedené korešponduje s obsahom vyššie citovaného rozhodnutia správcu dane a zisteniami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia správcu dane. Poukazuje na konštatovanie správcu dane na základe vykonaného dokazovania, podľa ktorého tento prijal záver, že predmetný fakturovaný tovar (kryštálový cukor) nebol preukázateľne dodaný odberateľovi Wholesale Business Kft. a nebol predmetom dane v Maďarsku. Odvolávajúcemu preto nevzniklo právo na oslobodenie dane v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. a ani na oslobodenie od dane v zmysle § 43 tohto právneho predpisu, a zároveň mu podľa § 19 ods. 1 tohto právneho predpisu vznikla daňová povinnosť. Ďalej poukazuje na úpravu podľa § 45 ods. 1, 2, § 17 ods. 2, § 43 ods. 1, 5 všetko zákona č. 222/2004 Z. z. Odvolávajúci za mesiac jún 2012 vykázal dodanie tovaru ako prvý odberateľ v rámci trojstranného obchodu pre daňový subjekt FN-Premier Cargo Kft. v celkovej výške 714.000,- Eur. Spoločnosť Wholesale Business Kft. vystupovala ako druhý odberateľ pri trojstrannom obchode. Predmetný cukor, ktorý odvolávajúci fakturoval v auguste 2012 pre Wholesale Business Kft. sa fyzicky nachádzal v Českej republike, odkiaľ bol prepravený do Maďarska, a to do logistického skladu v Maďarsku AUTOKÉR LOGISZTIKAI Kft. Zástupca tejto spoločnosti uviedol, že s odvolávajúcim nejednal, neuzatvoril žiadne zmluvy a ani nevystavil žiadne faktúry. Neuzatvoril žiadnu zmluvu ani s českým odosielateľom REAL TRADE PLUS s.r.o. a ani s maďarským odberateľom Wholesale Business Kft. Tovar bol neskôr vyskladnený na základe pokynov spoločnosti BARTOMENAT s.r.o., a to spoločnostiam Wholesale Business Kft., FN-Premier Cargo Kft., Silver-Time Trade Kft. Nebolo však možné určiť, ktorý tovar bol vyskladnený pre ktorý daňový subjekt. Pri fakturácii tovaru podľa vyššie uvedených faktúr pre odberateľa Wholesale Business Kft. sa nepotvrdilo, že by boli dodávky tovaru v Maďarsku zdanené. Preprava predmetného tovaru z Českej republiky do Maďarska bola realizovaná prostredníctvom externých prepravcov. Došlo teda k preprave z Českej republiky do Maďarska, avšak tento tovar nebol preukázateľne dodaný spoločnosti Wholesale Business Kft. uvedenej na faktúrach, preto sa nepreukázalo, že sa jedná o trojstranný obchod podľa § 45 zákona o DPH. V danom prípade sa preprava tovaru skončila v Maďarsku, odvolávajúci si objednal tovar od dodávateľa z Českej republiky pod slovenským IČ DPH, ale sa nepreukázalo, že toto nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v Maďarsku. V takomto prípade sa podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH za miesto nadobudnutia tovaru
považovala Slovenská republika. Nakoľko odvolávajúci nepreukázal, že predmetný tovar bol skutočne dodaný spoločnosti Wholesale Business Kft., ktorá bola uvedená na ním vystavených faktúrach, nie je možné uvedený prípad posudzovať ani podľa § 43 zákona o DPH, a teda priznať žalobcovi oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Postup správcu dane bol preto súladný so zákonom. Pokiaľ žalobca namietal neopodstatnené prenesenie zodpovednosti na žalobcu za jeho obchodných partnerov, ktorí si nesplnili svoje zákonné povinnosti vyplývajúce im zo zákona, odvolací orgán v zhode s prvostupňovým správnym orgánom vymenoval zistenia, z ktorých vychádzal pri svojom závere, podľa ktorého žalobca neprejavil náležitú mieru opatrnosti v rámci realizovaných obchodných prípadov. Keďže daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejavil náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť uniesť dôkazné bremeno. Daňový subjekt pri vykonávaní ekonomickej činnosti musí prijať všetky rozumné opatrenia, ktoré možno od neho očakávať, napríklad týkajúce sa dôveryhodnosti obchodného partnera, a teda postupovať opatrne. Odvolávajúci mal byť zvlášť opatrný v prípade obchodovania s cukrom vo veľkých objemoch, keď maďarské spoločnosti, ktorým odvolávajúci fakturoval dodávky cukru z priebehu roku 2012 sa menili každé 3-4 mesiace, pričom odvolávajúci nejednal s konateľmi týchto spoločnosti, ale jednal s N. J. a Z. L.. Platby za maďarské spoločnosti, ktorým odvolávajúci fakturoval dodávky cukru, vkladali v hotovosti na účet odvolávajúceho osoby, ktoré neboli konateľmi týchto spoločností. Žalovaný zdôraznil, že obchodné transakcie s odberateľskými maďarskými spoločnosťami neboli náhodnými obchodnými transakciami, jednalo sa o fakturácie, ktoré prebiehali počas celého roka 2012 a o ich obsahu a okolnostiach ich realizácie musel odvolávajúci sa vedieť. Odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 08.07.2015 č. 20481925/2015 sa týkalo zdaňovacieho obdobia október 2012, pričom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky svojim rozhodnutím zo dňa 12.01.2016 toto rozhodnutie správcu dane zrušilo a vec mu vrátilo na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne vydané rozhodnutie č. 104070197/2015 zo dňa 10.10.2016, proti ktorému podal žalobca odvolanie Finančné riaditeľstvo SR svojim rozhodnutím z 03.04.2017 potvrdilo. Zistenia a závery správcu dane, ktoré sa týkajú zdaňovacieho obdobia október 2012 nie sú identické so zisteniami a závermi správcu dane v zdaňovacom období august 2012, z ktorého dôvodu nebolo možné námietky uvádzané v predmetných dokumentoch odvolávajúceho sa aplikovať na napadnuté rozhodnutie.
3. Podaním zo dňa 26.02.2018 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhol okrem iného na základe preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 102632807/2017 zo dňa 21.12.2017 a preskúmania zákonnosti rozhodnutia správcu dane - Daňového úradu Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš číslo: 101495625/2017 zo dňa 03.07.2017 tieto rozhodnutia zrušiť a vrátiť žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Uznesením sp. zn. 31S/20/2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2019 súd vylúčil na samostatné konanie konanie o správnej žalobe zo dňa 26.02.2018 proti rozhodnutiu žalovaného Číslo: 102632807/2017 zo dňa 21.12.2017. Na odôvodnenie žaloby sformuloval žalobca argumentáciu, podľa ktorej v celom rozsahu trvá na svojich vyjadreniach, ktoré uviedol už k zisteniam v Protokole č. 20078021/2015 zo dňa 09.02.2015, ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina č. 20481925/2015 zo dňa 08.07.2015 a opätovne uvádza, že si podľa jeho názoru splnil všetky zákonom stanovené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH a vyrubený rozdiel dane na úhradu za zdaňovacie obdobie august 2012 vo výške 287.001,60 Eur považuje za nedôvodný. Uviedol, že pokiaľ kontrolný orgán upozorňuje na skutočnosť, že ak daňový subjekt pri svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto neunesie. Pri vykonávaní ekonomickej činnosti musí prijať všetky rozumné opatrenia, ktoré od neho možno očakávať, napríklad týkajúce sa dôveryhodnosti obchodného partnera, a teda postupovať opatrne. Žalobca zdôraznil zásadu daňového konania - zásadu zákonnosti, podľa ktorej v daňovom konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými predpismi, ktoré chránia záujmy štátu a obcí a zároveň dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných zúčastnených osôb v daňovom konaní. Ďalej zdôraznil zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 Daňového poriadku, ktorá by nemala viesť k tomu, že žalobca - daňový subjekt bude stavaný do pozície objektívnej zodpovednosti, teda zodpovednosti za výsledok, t.j. že s kýmkoľvek bude obchodovať a tento si nesplní svoje zákonné povinnosti vyplývajúce mu z podnikania, bude niesť riziko za svojho obchodného partnera. K tomu správcovi dane postačuje len preukázať, resp. uviesť, že daňový subjekt pri vykonávaní ekonomickej činnosti neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré od neho možno očakávať. Podľa žalobcu by mal správca dane veľmi starostlivo zvažovať do akej miery možno uplatňovať voči žalobcovi ako daňovému subjektu túto prenesenú zodpovednosť. Mal by zobrať do úvahy reálne možnosti žalobcu ako daňového
subjektu v smere získania relevantných informácií o svojom obchodnom partnerovi, a to o to viac, keď v čase obchodovania tento nevykazoval žiadne známky neplnenia daňových povinností. Žalobca ako daňový subjekt nemal v roku 2012 ani najmenšie pochybnosti o dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov o to viac, že okrem jednej reklamácie prebehli obchody v zmysle vzájomne dohodnutých obchodných podmienok, teda tovar bol v požadovaných objemoch dodaný, prebraný, fakturovaný a následne obchodným partnerom zaplatený. Žalobca v žalobe poukázal na úpravu podľa § 45 ods. 1, 2, 3, 4, § 17 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 222/2004 Z. z..
4. Podaním zo dňa 23.04.2019 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Zdôraznil, že námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe sa neodchyľujú od námietok, ktoré uviedol žalovaný v odvolaní zo dňa 25.07.2017, a preto žalovaný poukazuje na obsah napadnutého rozhodnutia, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Zopakoval skutkové zistenia správneho orgánu prvého stupňa a z nich vyvodené právne závery, s ktorými sa stotožnil v napadnutom rozhodnutí a s poukazom na citovanú úpravu podľa § 45 ods. 1, 2, § 17 ods. 2, § 43 ods. 1, 5 písm. a), d) zákona o dani z pridanej hodnoty skonštatoval, že správca dane na základe vykonaného dokazovania prijal záver, podľa ktorého fakturovaný tovar - kryštálový cukor vyfakturovaný žalobcom subjektu Wholesale Business Kft. nebol preukázateľne dodaný tomuto subjektu ako odberateľovi a nebol predmetom dane v Maďarsku. Preto žalobcovi nevzniklo právo na oslobodenie od dane podľa § 45 zákona o DPH a ani na oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH, ale mu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane na základe konkrétne uvedených skutočností vyplývajúcich z vykonaných šetrení skonštatoval, že žalobca ako daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejavil náležitú mieru opatrnosti a tým na seba prevzal riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto neunesie. Daňový subjekt musí pri vykonávaní ekonomickej činnosti prijať všetky rozumné opatrenia, ktoré od neho možno očakávať, napríklad týkajúce sa i dôveryhodnosti obchodného partnera, a teda postupovať opatrne. V prejednávanej veci obchodné transakcie s odberateľskými maďarskými spoločnosťami neboli náhodnými obchodnými transakciami, jednalo sa o fakturácie, ktoré prebiehali počas celého roka 2012 a žalobca o ich obsahu a okolnostiach musel vedieť, čo vyplýva z vykonaných šetrení a konštatovaní, ktoré sú podrobne uvedené v správnych rozhodnutiach. Pokiaľ ide o vyjadrenia žalobcu uvedené k zisteniam v protokole z 09.04.2015 č. 20078021/2015 a v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane z 08.07.2015 č. 20481925/2015 zopakoval žalovaný v rámci vyjadrenia ku správnej žalobe svoju argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí s vyústením do záveru, podľa ktorého zistenia a závery správcu dane týkajúce sa zdaňovacieho obdobia október 2012 nie sú identické so zisteniami a závermi správcu dane, ktoré sa týkajú zdaňovacieho obdobia august 2012, ktorého zdaňovacieho obdobia sa týkala prejednávaná vec, a preto nebolo možné námietky v predmetných dokumentoch označených žalobcom aplikovať aj vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu.
5. K vyjadreniu žalovaného k žalobe žalobca repliku v správnym súdom určenej lehote nepodal.
6. Podľa § 177 ods. 1 SSP (zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP): Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 134 ods. 1 SSP: Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia - ďalej Daňový poriadok: Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom k 31.08.2012 - ďalej ako Zákon o DPH alebo Zákon o dani z pridanej hodnoty: Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty: Ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.
Podľa § 43 ods. 1, 5 písm. a, d Zákona o dani z pridanej hodnoty: Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.
Podľa § 45 ods. 1 písm. a) až f), ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. a) až b) Zákona o dani z pridanej hodnoty: Trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň. Ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. Pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie, že ide o trojstranný obchod. Zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé a) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého odberateľa,
b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.
7. Z pripojeného administratívneho spisu mal súd preukázanú existenciu listinných podkladov rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, tak ako sú podrobne identifikované v rámci opisu vykonaného šetrenia správcu dane a v prvostupňovom správnom rozhodnutí a následne aj v napadnutom rozhodnutí ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia podľa bodu 1., 2. tohto rozsudku.
8. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, nakoľko žiaden z účastníkov nariadenie pojednávania vo veci nenavrhol a zároveň nebol daný žiaden dôvod na nariadenie pojednávania ani na základe naplnenia iného zákonného dôvodu v zmysle úpravy § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP. Na termíne verejného vyhlásenia dňa 06.05.2020 správny súd za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP, § 137 ods. 4 SSP vyhlásil vo veci rozsudok. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu vychádzajúc zo žalobných bodov vymedzených vo včas podanej správnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, podľa ktorého nie je žaloba dôvodná, v nadväznosti na čo rozhodol o jej zamietnutí podľa § 190 SSP.
9. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach, ktoré učinil už k zisteniam podľa Protokolu č. 20078021/2015 zo dňa 09.04.2015, ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina č. 20481925/2015 zo dňa 08.07.2015 s tým, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o dani z pridanej hodnoty (zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty - ďalej ako Zákon o DPH) a vyrubený rozdiel dane na úhradu za zdaňovacie obdobie august 2012 vo výške 287.001,60 Eur považuje za nedôvodný, správny súd nehodnotí túto námietku žalobcu ako dôvodnú. Primárne vo vzťahu ku tejto námietke žalobcu správny súd konštatuje jej všeobecnosť a z jej obsahu vyplývajúci len paušálny odkaz na predchádzajúce úkony žalobcu (už učinené vyjadrenie k Protokolu č. 20078021/2015 z 09.04.2015 a odôvodnenie odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina č. 20481925/2015 zo dňa 08.07.2015). Takýto obsah námietky žalobcu nekorešponduje požiadavke riadneho naplnenia povinnosti tvrdenia resp. argumentačnej povinnosti, ktorá žalobcovi vyplýva spolu s na sa viažúcou dôkaznou povinnosťou z úpravy § 121 ods. 1 veta prvá SSP, podľa ktorého: Účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Táto všeobecná formulácia žalobnej námietky bez ohľadu na obsah pripojeného administratívneho spisu neobstojí, ako náležité vymedzenie tvrdenia umožňujúce jednak protistrane, teda žalovanému kvalifikovane a relevantne reagovať a zároveň správnemu súdu takúto námietku vo vecnej rovine pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhodnotiť. Napriek tomuto primárnemu základu konštatovania nedôvodnosti tejto námietky správny súd uvádza, že pokiaľ bola vznesená žalobcom v takejto podobe i v odvolacom konaní, žalovaný na ňu napriek tomu reagoval tak, ako je zachytené v závere napadnutého rozhodnutia (č. l. 28 spisu) zdôrazniac, že označený Protokol č. 20078021/2015 zo dňa 09.04.2015 a rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Žilina č. 20481925/2015 zo dňa 08.07.2015 sa týkali iného zdaňovacieho obdobia, a to konkrétne mesiaca október 2012, než ktoré zdaňovacie obdobie je predmetom prejednávanej veci (prejednávaná vec sa týka zdaňovacieho obdobia jún 2012) pričom zároveň zdôraznil, že zistenia a závery správcu dane týkajúce sa zdaňovacie obdobia október 2012 nie sú identické so zisteniami a závermi správcu dane týkajúcimi sa zdaňovacieho obdobia august 2012, a preto nebolo možné námietky žalobcu uvádzané v predmetných dokumentoch aplikovať na napadnuté rozhodnutie. Žalovaný na túto námietku žalobcu náležite reagoval už v odvolacom konaní a vysporiadal sa s ňou, čo odôvodnil vo svojom rozhodnutí, ktoré nie je možné potom hodnotiť v tejto časti ako arbitrárne. Pokiaľ vo zvyšnej časti argumentácie uvádzanej v správnej žalobe žalobca namietal záver správcu dane, podľa ktorého žalobca nepostupoval pri svojich obchodných prípadoch tak, že by prejavil náležitú mieru opatrnosti v otázke dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov, pričom sa žalobca zároveň nestotožnil s vyhodnotením dôkazov vykonaným v daňovom konaní s výsledkom, podľa ktorého bol žalobca postavený do pozície objektívne zodpovedného subjektu znášajúceho riziko za svojho obchodného partnera, vo vzťahu ku ktorému v roku 2012 žalobca nemal ani najmenšie pochybnosti o jeho dôveryhodnosti, pretože ich vzájomné obchody prebehli v zmysle dohodnutých obchodných podmienok (tovar bol v požadovaných objemoch dodaný, prebratý, fakturovaný a následne obchodnými partnermi i zaplatený), správny súd nehodnotí ani túto argumentáciu žalobcu ako dôvodnú. Za kľúčovú pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu správneho orgánu pre záver o nedôvodnosti argumentácie žalobcu v zmysle vyššie uvedeného považuje správny súd definíciu trojstranného obchodu a vymedzenie oslobodenia prvého odberateľa pri
trojstrannom obchode platenia od DPH podľa § 45 ods. 1, 2 Zákona o DPH vo vyššie citovanom znení, ďalej definíciu oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 1, 5 Zákona o DPH vo vyššie citovanom znení, toto všetko z hľadiska vymedzenia relevantnej hmotnoprávnej úpravy a úpravu procesu dokazovania, pokiaľ ide o rozsah dôkaznej povinnosti žalobcu ako daňového subjektu v daňovom konaní podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku vo vyššie citovanom znení. Z dokazovania vykonaného správcom dane spoľahlivo vyplýva skutočnosť vystavenie faktúr žalobcu ako daňového subjektu v kontrolovanom zdaňovacom období august 2012 pre odberateľa: Wholesale Business Kft. znejúcich v celkovej výške na sumu 1.535.040,- Eur ako sú identifikované v bode 1. D/. odôvodnenia tohto rozsudku. V týchto faktúrach vyznačil žalobca oslobodenie podľa § 45 Zákona o DPH z titulu trojstranného obchodu. V nadväznosti na takýto obsah faktúr správca dane dôvodne a v súlade so zákonom (ustanovenie § 45 ods. 1 Zákona o DPH) skúmal, či boli naplnené podmienky pre takéto oslobodenie žalobcu od DPH. Zo šetrenia správcu dane, tak ako je podrobne zachytené v odôvodnení jeho rozhodnutia vyplýva zistenie, podľa ktorého žalobca pod slovenským IČ DPH nakupoval v mesiaci august 2012 tovar - cukor od dodávateľov: Investice Strategie Management a.s. so sídlom v Brne a REAL TRADE s.r.o., Pohořelice, teda od obchodných spoločností so sídlom v Českej republike, pričom tovar bol prepravený do Maďarska a umiestnený v logistickom sklade subjektu AUTOKÉR LOGISZTIKAI Kft. (ďalej ako AUKTOKÉR Kft.). So subjektom AUTOKÉR Kft. žalobca nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu. Tovar bol následne na základe žiadosti subjektu BARTOMENAT s.r.o. so sídlom v Českej republike, s ktorým bol subjekt AUTOKÉR Kft. v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o poskytovaní logistických služieb vyskladnený odberateľom, ktorí boli uvedení v medzinárodných nákladných listoch CMR, a to: Wholesale Business Kft., FN- Premier Cargo Kft., Silver-Time Trade Kft., pričom však nebolo preukázané, a teda nie je možné presne určiť, ktorý tovar bol vyskladnený pre ktorý konkrétny daňový subjekt. Rovnako nebolo preukázané, že nadobudnutie tovaru, ktorý na pridelené slovenské IČ DPH žalobca objednal u českých dodávateľov a preprava ktorého bola ukončená v Maďarsku, bol predmetom dane v Maďarsku. Nepodarilo sa teda získať relevantné informácie o pohybe tovaru od jeho vyskladnenia u daňového subjektu AUTOKÉR Kft. a ani o jeho odoslaní a prevzatí. Práve z dôvodu absencie spoľahlivého preukázania dodania tovaru podľa faktúr žalobcu identifikovaných v bode 1. D/. tohto rozsudku subjektu, ktorý je uvedený na týchto faktúrach ako odberateľ, teda subjektu Wholesale Business Kft., je konštatovanie správcu dane a následne i žalovaného v napadnutom rozhodnutí o nepreukázaní naplnenia podmienok trojstranného obchodu podľa § 45 Zákona o DPH, opreté o náležite vykonané rozsiahle šetrenia správcu dane, v celom rozsahu zákonné. Žalobca, ako prvý odberateľ tovaru, nemôže v nadväznosti na to uplatniť benefit oslobodenia od povinnosti platiť DPH podľa § 45 ods. 2 Zákona o DPH. Zároveň, nakoľko nadobudnutie predmetného tovaru objednaného žalobcom s prideleným slovenským IČ DPH od odberateľov v Českej republike nebolo preukázateľne (na základe zistenia správcu dane) v Maďarsku, kde skončila preprava tohto tovaru predmetom dane, je podľa § 17 ods. 2 Zákona o DPH miestom nadobudnutia tovaru Slovenská republika. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd zdôrazňuje, že z hmotnoprávnej úpravy § 17 ods. 2 Zákona o DPH priamo vyplýva predpoklad, že nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Zároveň keďže žalobca, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno nepreukázal skutočnosť, že tovar objednaný žalobcom u českých dodávateľov, prevezený do Maďarska bol subjektu označenému na predmetných faktúrach skutočne dodaný (že bol dodaný subjektu Wholesale Business Kft. ), všetko s poukazom na úpravu podľa § 43 ods. 5 písm. a), d) Zákona o DPH (zo zistení správcu dane spoľahlivo vyplynulo realizovanie prepravy tovaru externými dopravcami), neprichádza do úvahy ani oslobodenie žalobcu od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH. V nadväznosti na to, keďže ani jeden zo subjektov, ktoré boli zúčastnené na reťazci obchodov predmetnej transakcie tovar nezdanil, nastúpila vzhľadom na zistenia správcu dane v súlade so zákonom daňová povinnosť žalobcu v zmysle úpravy § 19 Zákona o DPH. K namietanému presunu zodpovednosti za plnenie zákonných povinností obchodnými partnermi na žalobcu správny súd opätovne poukazuje na podrobnú sumarizáciu skutočností zistených správcom dane, na ktoré poukazuje i napadnuté rozhodnutie tak, ako sú identifikované na strane 8 posledný odsek a strane 9 prvý odsek napadnutého rozhodnutia. Z týchto zistení správcu dane i žalovaný vychádzal a správne skonštatoval, že žalobca vo svojich obchodných prípadoch neprejavil náležitú mieru opatrnosti. Tieto konštatovania správnych orgánov sú vzhľadom na ich zistenia v konkrétne prejednávanej veci v daňovom konaní súladné i so závermi podľa rozsudku ESD vo veci Mescek-Gabona Kft. sp. zn. C-273/11, ktorý sa týka výkladu článku 138 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 teda priamo otázok odpočtu DPH, ktoré sú obdobne aplikovateľné v otázke dôkazného bremena daňového
subjektu i v prejednávanej veci a podľa ktorých: „Na úvod je potrebné pripomenúť, že dodanie v rámci Spoločenstva, ktoré je následkom nadobudnutia v rámci Spoločenstva je oslobodené od DPH, ak spĺňa podmienky stanovené v článku 138 ods. 1 smernice 2006/112 (rozsudky Teleos a iné). Podľa ustálenej judikatúry platí, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník bolo prevedené na nadobúdateľa a keď predávajúci preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného štátu (rozsudky Teleos, Twoh International, Euro Tyre Holding, C-184/05, C-430/09). Súdny dvor teda rozhodol, že akonáhle si predávajúci splnil svoje povinnosti týkajúce sa preukázania dodávky v rámci Spoločenstva, zatiaľ čo nadobúdateľ si nesplnil zmluvnú povinnosť odoslať alebo prepraviť dotknutý tovar mimo územia členského štátu dodania, je nutné za osobu povinnú platiť daň v členskom štáte považovať práve tohto nadobúdateľa (rozsudky Teleos, Euro Tyre Holding). Nie je tak v rozpore s právom Únie žiadať od subjektu, aby konal v dobrej viere a prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať na uistenie sa, že plnenie, ktoré uskutočňuje nepovedie k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky Teleos, Mahagében a Dávid). Z toho vyplýva, že v prípade podvodu spáchaného nadobúdateľom vo veci samej je dôvodné, aby právo predávajúceho na oslobodenie od DPH podliehalo požiadavke dobrej viery. Článok 138 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2010/88/EU zo 07.12.2010 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa za okolnosti, ako sú tie o ktoré ide vo veci samej, predávajúcemu zamietlo priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania v rámci Spoločenstva, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že tento predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania, alebo že vedel alebo mal vedieť, že plnenie ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto podvode." Žalobcom namietané konštatovanie správcu dane a žalovaného o dôkaznom bremene žalobcu o dôveryhodnosti jeho obchodných partnerov nemôže v pomeroch prejednávanej veci v nadväznosti na vyššie vymedzené zistenia správcu dane, ako dôvodné obstáť. Podstatou požiadavky, aby žalobca ako daňový subjekt mal relevantné informácie o svojich obchodných partneroch a mohol v nadväznosti na takúto vedomosť vstupovať do obchodnoprávnych vzťahov s týmito partnermi so zachovaním potrebnej opatrnosti neznamená, že by mal niesť zodpovednosť za skutočnosti týkajúce sa jeho obchodných partnerov, ktoré nemôže ovplyvniť. Podstata tejto požiadavky spočíva v tom, že by mal žalobca ako daňový subjekt mať takú kvalitu a rozsah poznania svojich obchodných partnerov, aby mohol ako subjekt uplatňujúci si oslobodenie od dane hodnoverne preukázať splnenie podmienok stanovených zákonom pre oslobodenie od dane a ako subjekt uplatňujúci právo na odpočet dane toto právo rovnako viazané na zákonné podmienky preukázať. Uvedené zo strany žalobcu v správnom konaní a ani v konaní pred správnym súdom naplnené nebolo. Správca dane i žalovaný postupovali v súlade so zákonom, konkrétne s úpravou § 24 ods. 2 Daňového poriadku a osobitne správca dane si splnil i povinnosti vyplývajúce z § 24 ods. 3 veta prvá Daňového poriadku. Takýto postup správnych orgánov bol zákonný a viedol k vydaniu zákonných rozhodnutí. Žalobca nemal preukazovať nič čo by za danej dôkaznej situácie, vyplývajúcej zo zistení správcu dane do jeho dôkazného bremena nespadalo. Správca dane i žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu a svoje závery náležite odôvodnili v nadväznosti na čo nie je možné ich rozhodnutia považovať ako celok za arbitrárne. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako aj odôvodnenia rozhodnutia správcu dane zachytáva ich úvahy pri hodnotení zistení v rámci naplnenia zásady voľného hodnotenia dôkazov. Správny súd nezistil žiaden relevantný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, ani rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o zamietnutí žaloby v celom rozsahu.
10. Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Podľa § 167 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
11. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a preto je účastníkom úspešným v tomto konaní žalovaný. Žalobca podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nemá právo na náhradu trov konania, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, avšak v konaní nebolo zistené naplnenie podmienky výnimočnosti v zmysle úpravy § 168 veta druhá SSP, v nadväznosti na čo, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
12. Tento rozsudok bol prijatý senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.