Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-86-2016.pdf
PDF · 86.9 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8Er/86/2016
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného GAPIDONX LTD, IČO: 36 716 669, so sídlom 5 Dimitraki Christodoulou, 3rd Floor, Flat/Office 303, 1035 Nicosia, Cyprus, právne zastúpeného M&M Legal s.r.o., so sídlom Drieňová 27, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 683 325, proti povinnému L. U., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom B.Á. W. XX, XXX XX W., zomr. dňa 14.1.2011, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 934,91 € s príslušenstvom a trovy exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu, vedenú u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 121/2016 a na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8Er/86/2016, vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.
II. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Exekučnému súdu bola dňa 4.4.2016 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného zo dňa 21.3.2016, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 23.3.2016. Exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Čadca č. k. 15Rob/91/2009 zo dňa 19.10.2009, právoplatný a vykonateľný dňa 12.2.2010.
2. Súd dňa 25.4.2016 poveril vykonávaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Evu Ondrejkovú.
3. Dňa 6.7.2016 bol súdu doručený návrh súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, a to dňa 14.1.2011. Súdna exekútorka si neuplatnila trovy exekúcie.
4. Podľa § 233a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, účinného od 01.01.2020, postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon (zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZoUNEK“).
Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, sa na účely tohto zákona starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
5. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), ktorý upravuje ukončenie niektorých exekúcií priamo zo zákona. ZoUNEK sa týka exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Ide teda o tie „staré exekúcie“ ak má byť dôvodom zastavenia uplynutie rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a/ ZoUNEK a nejde o žiadnu z absolútnych alebo relatívnych výnimiek ustanovených zákonom. ZoUNEK upravuje ukončenie starých exekučných konaní a starých exekúcií špecifickým spôsobom. Ak však ide o tie staré exekúcie, ktoré sa podľa ustanovení ZoUNEK nezastavujú (napríklad ide o absolútnu výnimku alebo relatívnu výnimku), sú naďalej vedené podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Uvedené znamená, že v tých starých exekučných konaniach, v ktorých nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege, súdny exekútor ako aj exekučný súd postupujú podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Pokiaľ neexistuje dôvod pre zastavenie starej exekúcie podľa ustanovení ZoUNEK (§ 2 ods. 1), tento zákon na takúto starú exekúciu nemá vplyv (aplikujú sa len ustanovenia Exekučného poriadku v platnom znení).
6. Súd v danom prípade zistil, že v tejto exekúcií neexistujú dôvody pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK (rozhodná doba 5 rokov odo dňa doručenia poverenia súdnemu exekútorovi ešte neuplynula a neexistuje ani iný dôvod pre zastavenie starej exekúcie v zmysle § 2 ods. 1 písm. b/ až d/ ZoUNEK), a preto tento zákon na danú exekúciu nemá vplyv. Súd konštatuje, že k zastaveniu starej exekúcie zo zákona nedošlo, preto má právomoc v danej veci rozhodnúť. Súd ďalej pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. 7. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 36 ods.2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
8. Exekučné konanie začalo dňa 23.3.2016 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke. Zároveň nejde o žiadnu z výnimiek podľa § 243i až 243k vylučujúcich aplikáciu Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 na konania začaté do 31.3.2017. Preto súd pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 (s poukazom na ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku).
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 67 CSP každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Podľa § 7 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
10. Exekučné konanie začalo v zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 Exekučného poriadku dňa 23.3.2016, a to doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke. Dňa 6.7.2016 bol súdu doručený podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel dňa 14.1.2011, a to ešte pred doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Zároveň súdna exekútorka uviedla, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
11. Lustráciou v Registri obyvateľov, ako aj z pripojeného úmrtného listu povinného, mal súd preukázané, že povinný zomrel dňa 14.1.2011, a teda ako subjekt neexistoval už ku dňu začatia exekučného konania a nebol subjektom spôsobilým mať práva a povinnosti. Z uvedeného dôvodu povinný v čase začatia exekučného konania nemal spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, nakoľko už nebol subjektom spôsobilým mať práva a povinnosti. Táto nespôsobilosť vykazuje taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, a preto súd v súlade s ust. § 57 písm. g/ Exekučného poriadku a § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 9a ods.2 Exekučného poriadku, ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácií, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
13. Trovy účastníkov exekučného konania sú upravené v Exekučnom poriadku len fragmentárne. Ustanovenie § 200 ods. 1 Exekučného poriadku predpokladá adresáta náhrady trov, kde oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku a povinnému nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcií, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50 Exekučného poriadku). Z uvedeného je zrejmé, že na identifikáciu toho, čo pod trovami konania treba rozumieť je potrebné použiť ustanovenie § 251 CSP, ktoré identifikuje trovy konania ako všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Rovnako Exekučný poriadok žiadnym spôsobom neupravuje rozhodovanie o trovách konania medzi účastníkmi exekučného konania (oprávneného a povinného) a z tohto dôvodu je nutné použiť pre rozhodovanie o trovách účastníkov exekučného konania ustanovenia Civilného sporového poriadku s poukazom na ustanovenie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku.
14. V danom prípade exekučné konanie týmto uznesením končí. Súd by mal preto rozhodnúť aj o trovách konania medzi účastníkmi exekučného konania (oprávneného a povinného). Pri rozhodovaní o trovách exekučného konania súd postupoval podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku a § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Otázku zavinenia súd skúma z procesného hľadiska. V danom prípade by povinnému prináležala náhrada trov exekučného konania voči oprávnenému, pretože zastavenie exekúcie zavinil
oprávnený, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie proti neexistujúcemu subjektu v čase začatia exekučného konania (povinný zomrel dňa 14.1.2011, a teda ako subjekt neexistoval už ku dňu začatia exekučného konania a nebol subjektom spôsobilým mať práva a povinnosti). Súd v danom prípade nerozhodoval o nároku na náhradu trov exekučného konania vo vzťahu k povinnému samostatným výrokom, pretože na strane povinného ide o neexistujúci subjekt (povinný nežije a nežil ani v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie), a teda mu nemohol ani vzniknúť nárok na náhradu trov exekučného konania. Vzhľadom na to, že ide o neexistujúci subjekt, súd nemohol rozhodnúť ani o tom, že by povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal z dôvodu, že mu doposiaľ žiadne trovy nevznikli, hoci zastavenie exekúcie z procesného hľadiska zavinil oprávnený, ktorý v návrhu na vykonanie exekúcie označil ako povinného subjekt, ktorý v tom čase už neexistoval, a teda nemal procesnú subjektivitu. Náhradu trov exekučného konania tak nie je komu priznať, pretože na strane povinného niet nikoho, komu by vzniklo právo na náhradu trov exekučného konania. Preto rozhodnutie neobsahuje výrok o náhrade trov exekučného konania povinného, ktorý by bol v tomto prípade nadbytočným a nevykonateľným.
15. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,17bb) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20160101> zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
16. Vzhľadom na to, že súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, bolo potrebné rozhodnúť podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku aj o trovách exekúcie. Súdna exekútorka si žiadne trovy neuplatnila a uviedla, že trovy exekúcie nežiada priznať, a preto súd rozhodol tak, že jej trovy exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a § 355 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia Okresnému súdu Čadca.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Žiline (§ 362 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( § 125 ods. 1 CSP).
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanú podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( § 125 ods. 2 CSP).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( § 125 ods. 3 CSP) v zmysle položky č. 21 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vo výške 0,50 € / 1 strana.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.