Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-17-2020.pdf
PDF · 81.47 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/17/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 82,98 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, Zvolen, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/492/2008-43 zo dňa 08. januára 2019, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/492/2008-43 zo dňa 08. januára 2019 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 5Er/492/2008-43 zo dňa 08. januára 2019 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,32 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11. januára 2008 požiadal o vykonanie exekúcie na majetok povinného na uspokojenie svojej pohľadávky. Súdny exekútor predložil exekučnému súdu návrh oprávneného spoločne s exekučným titulom -Rozhodnutím o priestupku č. k. ORP-24-P/DI-SK-K-06, ktorý vydal Okresný dopravný inšpektorát PZ Veľký Krtíš dňa 03. februára 2006, právoplatný dňa 03. februára 2006 a vykonateľný 20. februára 2006, a zároveň požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti 82,98 Eur istiny s prísl. a trov exekúcie. Exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný súd ďalej uviedol, že oprávnený v podaní doručenom súdu dňa 18. apríla 2018 oznámil, že nesúhlasí so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného a žiadal aby súd exekúciu zastavil z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu. Oprávnený žiadal aby súd pri zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a zaviazal povinného na uhradenie trov exekučného konania. Exekučný súd sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie riadil záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v uznesení sp. zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26. júna 2013. V posudzovanej veci je podkladom pre exekúciu Rozhodnutie o priestupku č. k. ORP-24-P/DI-SK-K-06, ktorý vydal Okresný dopravný inšpektorát PZ Veľký Krtíš dňa 03. februára 2006, právoplatný dňa 03. februára 2006 a vykonateľný dňa 20. februára 2006. Ide teda o exekučný titul, ktorý bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t. j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Trojročná lehota uvedená v tomto ustanovení začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti tohto exekučného titulu, t. j. dňom 20. februára 2006 a uplynula dňom 20. februára 2009. Ide teda nepochybne o lehotu, ktorá sa v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. neskončila a exekúcia pokračuje. Z uvedených dôvodov súd potom exekúciu, ktorá trvá už 10 rokov bez výsledného finančného uspokojenia oprávneného zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V priebehu konania súdny exekútor zistil, že u povinného nebol zistený majetok povinného speňažením, ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávku oprávneného a preto potom súd v zmysle ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil a rozhodol o náhrade trov exekúcie.
2. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) v znení účinnom do 31. augusta 2008 uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia - Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA XXXXXXX zo dňa 2. marca 2007 uplynula dňa 19. marca 2010. Oprávnený má za to, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným. Právny účinok neexistencie prekluzívnej lehoty v novelizovanom ustanovení § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom od 1. septembra 2008 sa nevzťahuje na právne vzťahy založené pred týmto dátumom. V zákonom stanovenej lehote muselo byť exekučné konanie nielen začaté, ale pohľadávka musela byť aj vymožená. Po uplynutí prekluzívnej lehoty nemôže už také rozhodnutie byť podkladom na vykonanie exekúcie. Zákon č. 298/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 1. septembra 2008 zrušené ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, neobsahuje vo svojich ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti, preto sa v prekluzívnej lehote, ktorá začala plynúť podľa predchádzajúcej úpravy, musí exekúcia aj ukončiť. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008. Podľa oprávneného sú naplnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Oprávnený je ďalej toho názoru, že bol v napadnutom uznesení nesprávne poučený o možnosti podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie, pretože podľa § 357 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") je odvolanie prípustné proti nároku na náhradu trov konania. Pojem trovy konania je možné subsumovať pod pojem trovy konania. Oprávnený uviedol, že na náhradu trov exekúcie by nemal byť zaviazaný oprávnený, ale povinný, keďže v predmetnej veci došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty. Pri preklúzii nemožno vyvodiť zavinenie oprávneného, nakoľko na plynutie zákonných lehôt nemá oprávnený vplyv. K zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu zavinenia zastavenia exekúcie, ale z dôvodu objektívnej skutočnosti, ktorou je plynutie času. Oprávnený nemohol ovplyvniť postup súdneho exekútora, ani dĺžku trvania konania, a teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenil tak, že zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviaže povinného.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Súdny exekútor k podanému odvolaniu oprávneného uviedol, že oprávnený predmetným odvolaním žiada zmenu právnej kvalifikácie zákonného dôvodu zastavenia exekúcie, avšak rozhodnutie o zastavení exekúcie ako také nenapáda. V súlade s ust. § 358 Civilného sporového poriadku odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Súdny exekútor preto navrhol odvolanie oprávneného odmietnuť.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
5. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 11. januára 2008 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe čoho ho exekučný súd poveril dňa 05. marca 2008 vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozkaz o uložení sankcie za priestupok Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci, okresného dopravného inšpektorátu vo Veľkom Krtíši č. ORP-24-P/DI-R-K-2006 zo dňa 03. februára 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. februára 2006 a vykonateľnosť dňa 20. februára 2006. Oprávnený doručil exekučnému súdu dňa 08. júna 2018 podanie, v ktorom žiadal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko počas exekúcie došlo podľa oprávneného k uplynutiu prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu. Exekučný súd následne žiadosťou zo dňa 06. novembra 2018 vyzval súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie, keďže podľa exekučného súdu je pravdepodobné, že exekúcia môže byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. Súdny exekútor podaním zo dňa 18. decembra 2018 oznámil exekučnému súdu, že podľa výpisu z Centrálneho registra exekúcií je proti povinnému vedených 31 exekúcií, povinný nevlastní nehnuteľný majetok a nemá vedené účty v peňažných ústavoch. Súdny exekútor zároveň
predložil exekučnému súdu svoj spis. Exekučný súd následne vydal odvolaním oprávneného napadnuté Uznesenie č. k. 5Er/492/2008-43 zo dňa 08. januára 2019.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
9. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
11. Z ustanovenia § 358 CSP vyplýva, že odvolaním môže byť napadnutý iba výrok rozhodnutia, nie však dôvody rozhodnutia. Dôvody rozhodnutia môžu byť napadnuté len v súvislosti s napadnutým výrokom vo veci.
12. Keďže oprávnený v odvolaní nenapáda rozhodnutie o zastavení konania ako také, ale žiada iba zmenu právnej kvalifikácie zákonného dôvodu zastavenia exekúcie, čím napáda len dôvody tohto rozhodnutia, odvolací súd jeho odvolanie proti dôvodom výroku o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol.
13. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
14. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
15. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie platí osobitná úprava v § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorej v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Trovy exekúcie tak predstavujú osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku. Právna úprava trov exekúcie neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo dňa 14. marca 2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie upravuje § 203 Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie v týchto prípadoch je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203, ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“
16. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a
nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o náhrade trov exekúcie napadnutého uznesenia exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). 18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).