Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/303/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti povinnej: A. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. F. XX/XX, X., na vymoženie pohľadávky vo výške 672,42 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 479/2015, o odvolaní povinnej proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. -79 zo dňa 03. septembra 2019, takto

rozhodol:

Odvolanie povinnej proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. -79 zo dňa 03. septembra 2019 o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. -79 zo dňa 03. septembra 2019 vo výroku I. zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie a vo výroku II. zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že poverením exekučného súdu č. 5603 063676 zo dňa 08. apríla 2015 bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. poverený vykonaním exekúcie proti povinnej na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 672,42 Eur s príslušenstvom, a to na základe Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 08901/13 zo dňa 13. januára 2014. Súdny exekútor následne zaslal exekučnému súdu podanie povinnej označené ako Návrh na odklad a zastavenie exekúcie. V podaní povinná uviedla, že žiada súd, aby vyhlásil exekúciu za neprípustnú z dôvodu, že exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu rozhodcovského rozsudku zo dňa 16. januára 2014 sp. zn. , avšak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, preto žiada exekúciu zastaviť. Právomoc rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle ), a z toho dôvodu bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Povinná ďalej uviedla, že súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd ďalej uviedol, že exekučným titulom v danom exekučnom konaní je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08901/13 zo dňa 13. januára 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. februára 2014 a vykonateľnosť dňa 20. februára 2014, a ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 672,42 Eur s príslušenstvom. Z rozhodcovského rozsudku exekučný súd zistil, že účastníci konania sa v zmysle rozhodcovskej zmluvy dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Na základe uvedeného rozhodcovský súd po preskúmaní svojej právomoci dospel k záveru, že je príslušný na rozhodnutie predmetnej veci. Exekučný súd preskúmal exekučný titul, Zmluvu o úvere, Rozhodcovskú zmluvu a zistil, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou tvorí samostatnú časť, t.j. samostatnú listinu, ktorú povinná podpísala a z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje vyhlásenie dlžníka -

povinnej, že svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, poučenie o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, znenie rozhodcovskej zmluvy a možnosť dlžníka - povinnej odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným, podľa exekučného súdu na túto skutočnosť nemajú vplyv. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle ust. zákona o rozhodcovskom konaní tak, že podpísali rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. 53 ods. 1 , a teda neplatnú podľa . Takto uzavretá rozhodcovská zmluva podľa exekučného súdu nebráni spotrebiteľovi uplatniť si svoje práva pred všeobecným súdom, práve z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov. Na základe uvedeného tak podľa exekučného súdu na rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu, nie je možné aplikovať ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach spôsobujúcich neplatnosť zmluvy. Exekučný súd preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. K návrhu povinného na odklad exekúcie exekučný súd uviedol, že povolenie odkladu exekúcie podľa Exekučného poriadku predpokladá preukázanie povinným takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok stanovených na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Pred povolením odkladu exekúcie z tohto dôvodu by malo byť dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekučný súd preskúmal návrh povinnej na odklad exekúcie a zistil, že návrhu povinnej na odklad exekúcie nemožno vyhovieť, keďže povinná vo svojom podaní nezdôvodnila, prečo by mal súd povoliť odklad exekúcie. V tomto konaní mal preto exekučný súd za to, že nie je predpoklad, že exekúcia bude zastavená, a preto návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol.

2. Proti predmetnému Uzneseniu exekučného súdu podala odvolanie povinná. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že ide o nesprávne posúdenie veci v časti, že svojím podpisom potvrdila súhlas s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. S týmto nesúhlasí, pretože nebola poučená, ani informovaná, čo to znamená, aké to má nevýhody, atď. Ďalej povinná uviedla, že má túto exekúciu za premlčanú a žiada, aby súd jej návrhu vyhovel.

3. Oprávnený k podanému odvolaniu povinnej uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhol, aby konajúci súd toto rozhodnutie potvrdil, nakoľko povinná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne iné skutočnosti, ani nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa odmietol.

5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

8. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. -79 zo dňa 03. septembra 2019 vo výroku I. zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie a vo výroku II. zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie. Predmetné Uznesenie napadla povinná odvolaním zo dňa 25. septembra 2019, ktoré podala na pošte dňa 27. septembra 2019. Napadnuté Uznesenie exekučného súdu bolo povinnej doručené dňa 11. septembra 2019.

10. Povinná podala odvolanie v celom rozsahu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Z dikcie Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia , ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v a nasl. . Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v . Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v , pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.

11. Vo výroku I. odvolaním napadnutého Uznesenia súd prvej inštancie zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku výslovne nezakladá prípustnosť odvolania proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Odvolanie pripúšťa len proti uzneseniam o zastavení exekúcie, a to z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 58 ods. 5 Exekučného poriadku. Uznesenie exekučného súdu o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zjavne takýmto rozhodnutím nie je. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 25. júla 2012, podľa ktorého „Takýto výklad je aj ústavne konformný, pretože rešpektuje účel exekučného konania, ktorým je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Exekučnou činnosťou sa napĺňa právna ochrana právoplatným rozhodnutím potvrdeného subjektívneho práva, ktorého podstatou je moc prinútiť toho, kto toto právo porušil, správať sa určitým spôsobom. Tento účel by mohol byť marený, ak by sa exekučné konanie predlžovalo rozhodovaním o opravnom prostriedku povinného proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie z ním tvrdeného dôvodu. Z hľadiska povinnosti exekučného súdu zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku nie je rozhodujúci povinným tvrdený dôvod pre takéto rozhodnutie, ale skutočne existujúci, t. j. exekučnému súdu preukázaný dôvod prekážky ďalšieho vykonávania exekučnej činnosti.“

12. Exekučný súd v napadnutom uznesení nesprávne poučil účastníkov o tom, že proti tomuto uzneseniu exekučného súdu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu povinnej na podanie odvolania, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. v poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie povinnej proti výroku I. Uznesenia Okresného súdu Brezno č. k. -79 zo dňa 03. septembra 2019 podľa odmietol.

14. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia čo do výroku I. neposudzoval.

15. Podľa § 56 ods. 8 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.

16. Povinná podala odvolanie v celom rozsahu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Proti výroku II. odvolaním napadnutého uznesenia exekučného súdu, ktorým súd návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol, nie je prípustné odvolanie, keďže v zmysle § 56 ods. 8 Exekučného poriadku je prípustné odvolanie len proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie. Výkladom a contrario

predmetného ustanovenia Exekučného poriadku je tak nutné dospieť k záveru, že odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým súd zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie, nie je prípustné.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie povinnej proti výroku II. Uznesenia Okresného súdu Brezno č. k. -79 zo dňa 03. septembra 2019 podľa odmietol.

18. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia čo do výroku II. neposudzoval.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie povinnej proti napadnutému uzneseniu exekučného súdu podľa v celosti odmietol, keďže smeruje proti výrokom I. a II. rozhodnutia, proti ktorým nie je odvolanie prípustné.

20. Pre úplnosť krajský súd udáva, že odvolanie bolo podané po lehote na podanie odvolania podľa poučenia obsiahnutého v odvolaním napadnutom uznesení exekučného súdu, čo však nemalo z vyššie uvedených dôvodov právny význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu.

21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). 21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).