Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-220-2019.pdf
PDF · 100.46 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/220/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzsko, IČO: 542 097 90, konajúceho na území SR prostredníctvom spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného: JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. A. XXX, zastúpenému: Združenie na ochranu práv občana- AVES, so sídlom Bratislava, Jána Poničana 9, IČO: 50 252 151, o zaplatenie 914,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 20.augusta 2019 pod č.k. 6C/128/2016-147 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 202,62 eura spolu s úrokom vo výške 23,40% ročne zo sumy 161,67 eura od 02.12.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 202,62 eura od 16.11.2014 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 20 eur splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 712,28 eura spolu s úrokom vo výške 23,40% ročne zo sumy 600,18 eura od 02.12.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 712,28 eura od 03.12.2014 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 40 eur splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho ktorého mesiaca počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky, má za následok splatnosť celého plnenia. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 1.2.Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi spoločnosťou Cetelem Slovensko, a.s. a žalovaným vznikol dňa 15.10.2013 záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovanému bol poskytnutý úver 211 eur, ktorý sa zaviazal splatiť 12 mesačnými splátkami po 19,98 eura mesačne so splatnosťou prvej splátky 15.11.2013. Z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok zo strany žalovaného, veriteľ ku dňu 15.11.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný čerpal úver v plnej výške. Zaplatil naň 79,56 eura. Po preskúmaní zmluvy č. XXXXXXXXX zistil, že má všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa zákona č. 129/2010Z.z.. Žalovaný mal ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru záväzok voči veriteľovi vo výške 202,62 eura. Záväzok pozostával z dlžnej istiny 161,67 eura, dlžných úrokov 10,25 eura a nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky vo výške 30,70 eura. Žalovaný uplatnený nárok nepopieral. Úroky z úveru a úroky z omeškania priznal žalobcovi s poukazom na časť. 3, bod 4.1 až 4.4. zmluvy. Podľa uvedených bodov je nesplatená istina úveru až do jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalovanému povolil dlh splatiť po 20 eur mesačne. V ďalšej časti posúdil zmluvu vzniknutú medzi spoločnosťou Cetelem Slovensko a.s. a žalovaným zo dňa 21.11.2013. Na jej základe bol žalovanému poskytnutý úver 680,90 eura, ktorý sa zaviazal splatiť 32 mesačnými splátkami po 29,76 eura mesačne so splatnosťou prvej splátky dňa 15.12.2013. Z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok žalovaným, veriteľ ku dňu 02.12.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný čerpal úver v plnej výške 22.11.2013. Zaplatil naň 148,80 eura. Po preskúmaní zmluvy XXXXXXXXXXXXXXX dospel k záveru o jej platnosti pre splnenie podmienok zákona č. 129/2010 Z. z.. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru mal žalovaný dlh 712,28 eura spočívajúci z dlžnej istiny 600,18 eura, dlžných úrokov o 74,68 eura, poplatkov 30,70 eura, poistného 6,72 eura. Uplatnený nárok považoval za dôvodný. Úrok z omeškania a úrok z úveru priznal s poukazom na Časť 3, bod 3.1 až 3.4. zmluvy, v zmysle ktorých je klient povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu. Aj v tejto časti povolil žalovanému dlh splácať po 40 eur mesačne. V závere rozhodnutia uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o jeho zdravotnom stave zneužitom pri podpisovaní zmlúv. Toto tvrdenie nepreukázal. Nestotožnil sa s jeho názorom o nesprávnej výške RPMN, pretože podľa súčinu počtu splátok je celková čiastka k zaplateniu 950 eur a nie 921 eur ako uviedol žalovaný. RPMN bola vypočítaná správne. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1 ,2 v spojení s § 255 ods.1 CSP a žalobcovi úspešnému v konaní priznal nárok na náhrady trov konania v rozsahu 100%.
2. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie. K prvej časti výroku namietal, že mu neboli predložené žiadne dôkazy predlžené žalobcom o odfinancovaní peňažných prostriedkov, nebolo mu doručené potvrdenie o prijatých splátkach, dôkaz preukazujúci skúmanie jeho bonity. Ďalej uviedol, že mal pochybnosti o nákupe fotoaparátu za 680,90 eura a PC za 211eur, ktorých predajná hodnota v čase predaja tovaru bola iná. Preto žiadal predložiť vystavené faktúry medzi žalobcom a predajcami. Faktúry predložené neboli. Je maďarskej národnosti, nevie dobre po slovensky a trpí mentálnou inferioritou, preto nebol schopný dobre porozumieť otázkam súdu. Tvrdil, že právny predchodca žalobcu neskúmal jeho bonitu, nesplnenie tejto podmienky má za následok nemožnosť vymáhať dlh od spotrebiteľa jednorázovým splatením úveru a v prípade porušenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010Z.z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V ďalšej časti namietal, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá v zmluve 15.10.2014. Preto nemohla byť vyhlásená predčasná splatnosť úveru ku dňu 16.11.2014. Žalobca nepredložil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný čerpal úver 07.11.2013, ale spôsob čerpania bol dohodnutý jednorázovo bezhotovostne, tovar mu bol dodaný v deň podpisu zmluvy 15.10.2013. V časti priznaných nákladov s uplatnením pohľadávky nie je uvedená ich špecifikácia a nebol preukázaný ich vznik. K druhej časti výroku rozsudku namietal nešpecifikáciu nákladov s uplatnením pohľadávky. Nestotožnil sa so záverom súdu o správnom výpočte RPMN, pretože v zmluve je uvedená celková čiastka k zaplateniu 921,60 eura, čo je o 30,72 eura menej a správna výške RPMN je 28,88 %. Ďalej namietal poistenie rozdielne dojednané v zmluvách a neurčenie sumy a spôsobu jeho platby. V ďalšej časti sa nestotožnil so záverom súdu o platení úrokov z úveru až do zaplatenie dlhu. V závere poukázal na časť 2. oboch úverových zmlúv, obsahujúcich podmienky zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb a časť 3. obsahujúcu spoločné ustanovenie k obom zmluvám (postenie, splácanie, dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, atď) a uviedol, že mal záujem uzavrieť len prvú časť citovaných zmlúv, zmluvy o úvere, predmetom ktorých bol nákup tovaru. Zmluvu o revolvingovom úvere nemal v úmysle uzavrieť. Preto sú zmluvy v tejto časti neplatné. Nebol mu poskytnutý revolvingový úver, zmluva bola predtlačená, bola napísaná drobným písmom, voľným okom nečitateľným. V závere namietal nesplnenie podmienok § 53 ods.9 OZ, pre ktorú nemohlo dôjsť k predčasnej splatnosti úveru. Namietal, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol 20.08.2019. Vyjadrenie žalobcu bolo do jeho elektronickej schránky uložené 21.08.2019, čím bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces. Napadnutý rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
3. Žalobca podal vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. K odvolaniu žalovaného poukázal na ustanovenie § 366 CSP. Dôvody odvolania žalovaného preto v zmysle tohto ustanovenie nespĺňajú jeho podmienky, preto by sa súd nemal nimi zaoberať. Ďalej uviedol, že všetky navrhnuté dôkazy predložil včas. K neoverovaniu bonity žalovaného uviedol, že ju preveroval na základe vyjadrenia žalovaného a z registra klientských informácií SOLUS fungujúceho na základe on-line dotazov a jednoznačne interpretovaných odpovedí, ktoré sú poskytnuté vo veľmi krátkom časovom úseku. K namietanej výške RPMN sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, pretože bola vypočítaná správne. Predložil výzvy na zaplatenie dlžných čiastok s upozornením žalovaného na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Napadnutý rozsudok žiadal ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané stranu sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku ako i jeho dôvodov, odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať zistený skutkový stav, tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5. Žalovaný v odvolaní namietal právo na spravodlivý súdny proces, pretože rozsudok bol vyhlásený 20.08.2019 a vyjadrenie žalobcu zo dňa 05.08.2019, vrátane príloh bolo do elektronickej schránky jeho zástupcu uložené dňa 21.08.2019. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal vyjadrenie zo dňa 05.08. 2019 doručené súdu 06.08.2019 a odoslané 08.08.2019 o 8.47 hodine. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 20.08.2019. Žalovaný a jeho zástupca sa na pojednávanie nedostavili, súd pojednával v ich neprítomnosti. Zástupkyňa žalovaného ospravedlnila svoju neprítomnosť čerpaním dovolenky. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením vyjadrenia žalobcu zo dňa 05.08.2019 a listinami v spise. Žalovanému nič nebránilo zúčastniť sa pojednávania a oboznámiť sa s obsahom oboznámeného vyjadrenia žalobcu. Súd prvej inštancie odročil pojednávanie zo dňa 02.07.2019 z účelom vyjadrenia žalobcu ku skutočnostiam uvádzaným žalovaným a predloženie dôkazu o zaslaní výziev na zaplatenie dlžnej sumy zo zmluvy zo dňa 21.11.2013. Právna zástupkyňa prítomná na pojednávaní vzala termín pojednávania na vedomie, nežiadala o odročenie pojednávania z dôvodu dovolenky. Vedela, že nasledujúceho pojednávania sa nezúčastní z dôvodu čerpania dovolenky. Jej námietka nie je dôvodná, pretože na občianskoprávnom úseku sa spis nevedie v elektronickej podobe. Žalovaný namietal, že je maďarskej národnosti, preto dobre nerozumel otázkam kladeným mu súdom prvej inštancie. Ani z jednej zápisnice o pojednávaní nevyplýva, že žalovaný namietal uvedenú skutočnosť a žiadal konať v maďarskom jazyku. Preto jeho námietky ohľadne porušenie právna na spravodlivý súdny proces nie sú dôvodné.
6. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 27.06.2017 potvrdil uzavretie úverových zmlúv na základe ktorých dostal 680,90 eura a 211 eur, že žalobca za neho zaplatil kúpne ceny. Pred uzavretím zmlúv mu predložil potvrdenie o výške príjmu a uviedol, že zo svojho príjmu spláca iné dlhy v sume 150 eur mesačne. V súčasnosti má ďalšie dlžoby, ktoré spláca celkovo v sume 132 eur pre veriteľov T- Mobile, Quatro, Cetelem, Mbank, Home Credit. Žalovaný spochybnil odfinancové finančné prostriedky tvrdiac, že kúpené veci nemali takú hodnotu a žiadal predložiť matričný list o skúmaní jeho bonity. Potom žiadal predložiť faktúry vystavené medzi žalobcom a predajcom NAY ,OKAY Slovakia o kúpe tovaru. Uviedol, že pokiaľ by žalobca preveroval bonitu, zistil by splácanie iných úverov po splatení ktorých mu nezostalo ani životné minimum. Na pojednávaní konanom 02.07.2019 namietal nepredloženie dôkazov o odfinancovaní peňažných prostriedkov, svoj zdravotný stav, výšku RPMN z dôvodu, že v zmluve zo dňa 21.11.2013 bola nesprávne určená, pretože podľa súčinu splátok a výšky mesačnej splátky je celková čiastka k zaplateniu 950 eur a nie 921 eur. Uznal všetky náležitosti zmluvy zo dňa 15.10.2013, napriek tomu žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu pre neskúmanie jeho bonity, čím nastáva fikcia bezúročnosti v predmetných zmluvách. Zo zmluvy zo dňa 21.11.2013 zaplatil 79,56 eura a žiadal ,aby bol zaviazaný zaplatiť zvyšnú sumu v splátkach. Strany sporu nemali návrhy na doplnenie dokazovania. Z priebehu konania na súde prvej inštancie vyplýva, že žalovaný namietal iba neskúmanie jeho bonity, svoj zdravotný stav a nesprávne vypočítanú RPMN v zmluve zo dňa 15.10.2015. Svoj záväzok voči žalobcovi uznal. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a z ktorého odvolací súd musel v súlade s ustanovením § 383 CSP vychádzať.
7. Je zrejmé, že žalovaný v odvolaní uvádzal ako odvolacie dôvody namietajúc okrem neskúmania bonity, jeho zdravotného stavu, RPMN, ďalšie skutočnosti nenamietané v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Z obsahu odvolania vyplývajú tzv. novoty, ktorých prípustnosť upravuje ustanovenie § 366 CSP. Súd prvej inštancie si z procesného hľadiska voči žalovanému ako spotrebiteľovi splnil svoje zákonné povinnosti. Postupoval podľa ustanovení § 149, § 150 ods.1, § 151 ods.1, 2, § 152 , § 290, § 292, § 296 CSP. Civilný sporový poriadok ako procesný predpis vo všeobecnosti poskytuje spotrebiteľom širšie práva, než iným stranám sporu, ktoré nemajú postavenie spotrebiteľa. Žalovanému bola dňa 07. 02.2017 zákonným spôsobom doručená žaloba s jej prílohami, s poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu, uznesenie pod č.k. 6C 128/2016-32 31.08.2016 , ktorým bol vyzvaný na vyjadrenie k žalobe v lehote 15 dní. Na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 15.2.2017 v ktorom žiadal o splátkový kalendár a následne 26.06.2017 udelil plnomocenstvo na zastupovanie svojmu právnemu zástupcovi.
8.Podľa § 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania (§ 153 CSP) a zákonnej koncentrácii konania (§ 154 CSP) sa nepoužijú.
Podľa § 300 CSP na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
9. Žalovaný svoje námietky voči úverovým zmluvám spočívajúcim v ich neplatnosti, neprijateľnosti zmluvných podmienok, malého nečitateľného písma, osobitného nevyjednania, námietky proti vyhláseniu predčasnej splatnosti úverových zmlúv, poistného, úrokov po zospoplatnení úveru, neplatnosti dojednania zmluvy o revolvingovom úvere uplatnil až v odvolacom konaní. Mal ich úplne legálnym, t. j. zákonným spôsobom poprieť už v prvoinštančnom konaní - tak ako ho aj súd prvej inštancie správne poučil. Mohol postupovať v súlade s ustanovením § 149 a § 151 CSP, pretože zákon stanovil, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, a ak strana využije svoje zákonné oprávnenie a poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, musí zároveň uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Ak tak strana neurobí, zákon s tým spája ten následok, že popretie (ak k nemu dôjde) nie je účinné, a v prípade, že strana neuvedie vôbec žiadne stanovisko, platí, že druhou stranou (v tomto prípade žalovanou) nepopreté skutkové tvrdenia (v tomto prípade žalobcu) sa zo zákona považujú za nesporné.
10. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie uznal dlh a žiadal možnosť jeho splácania mesačnými splátkami. Súd prvej inštancie podrobil v súlade s ustanovením § 295 CSP spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole. Dospel k záveru, že nárok žalobcu je daný. Žalovaný prejavil svoje námietky voči žalobe oneskorene, keďže prvýkrát začal byť aktívny až po doručení rozsudku súdu prvej inštancie. Zákonodarca v ustanovení § 366 CSP totiž zakotvil, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
S ohľadom na obsah odvolania a obsah spisu počas celého prvoinštančného konania odvolaciemu súdu vyplynulo, že žalovaný v odvolaní vzniesol tzv. novoty s takým obsahom, ktorý nemožno subsumovať pod žiaden prípad upravený vo vyššie citovanom ustanovení § 366 CSP. Jeho novo prednesené prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, sa totiž netýkajú ani procesných podmienok, ani vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ani nimi nemá byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a ani toho, že ich nemohol bez svojej viny použiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Všetky námietky opísané v odvolaní mohol evidentne uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto prostriedky procesnej obrany žalovaný mohol použiť ihneď po obdržaní žaloby a ostatných pripojených listín a potom najmä na prvoinštančnom pojednávaní, lebo ako spotrebiteľ mal širšie práva . Mohol predkladať alebo označovať všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej (§ 296 CSP); toto svoje právo včas nevyužil. Svoju aktivitu si ponechal až pre odvolacie konanie, čo však procesný predpis (s určitými výnimkami v § 366 CSP) nepripúšťa. Odvolací súd posúdil dôvody odvolania ako neprípustné novoty, a z toho dôvodu ich ani neakceptoval. Žalovaný v odvolaní napokon ani nespomenul, že mu niečo podstatné bránilo v tom, aby na základe výzvy súdu prvej inštancie podal vyjadrenie k žalobe obsahujúce jeho námietky v odvolaní. V dôsledku toho, že skutkové tvrdenia žalobcu, žalovaný pred súdom prvej inštancie výslovne nepoprel, sa tieto skutkové tvrdenia žalobcu považujú za nesporné.
11. Žalovaný v priebehu konania namietal prefinancovianie peňažných prostriedkov. V priebehu konania žalobca predložil doklady o odfinancovaní finančných prostriedkov. Žalovaný nepoprel poskytnutie úveru a kúpu hnuteľných vecí, preto odvolací dôvod žalovaného spočívajúci v nepredložení faktúr nie je dôvodný a nemajúci vplyv na povinnosť žalovaného dlh zaplatiť. Žalobca sa vyjadril ku skúmaniu bonity žalovaného, čo potvrdil žalovaný na pojednávaní. Skutočnosť, že po uzatvorení úverových zmlúv uzavrel ďalšie úverové zmluvy a nezostáva mu na živobytie, nie je dôvodom posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov a žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že skúmal jeho bonitu z registrov, nepreložil žiaden doklad preukazujúci jeho tvrdenie o platení viacerých úveroch v čase poskytnutia úverov. K námietke jeho zdravotného stavu predneseného počas prvostupňového konania a v odvolaní odvolací súd dodáva, že lekárke správy boli predložené z devädesiatych rokov a pre dané konanie neaktuálne. Žalovaný bol v čase uzavretia úverových zmlúv v riadnom pracovnom pomere. K jeho námietke o nesprávnej RPMN v zmluve zo dňa 15.10.2013 odvolací súd dodáva, že v tejto časti žalovaný neuviedol, v čom mal spočívať nesprávny výpočet RPMN a čí bol v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
12. Žalobca bol úspešný v odvolacom konaní, preto mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu podľa § 396 v spojení s §255 ods.1 a 262 ods. 1 CSP
13. Senát Krajského súdu v Nitre prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).