Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Uznesenie_14C-21-2020.pdf
PDF · 75.95 KB
Case nature
Subarea
14C/21/2020
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: X. Š., K.. XX.X.XXXX, O. B.. D. XX, I., proti žalovanému: V. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. W. X, I., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 9.4.2020 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadi žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, a akýmkoľvek spôsobom žalobkyňu kontaktovať vrátane odkazov po tretej osobe. Návrh odôvodnila tým, že dňa 24.3.2020 bol žalovaný - jej syn, prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Žalobkyňa býva v malometrážnom sociálnom byte pre dôchodcov, v ktorom ju žalovaný odo dňa nasledujúceho po svojom prepustení, začal pravidelne „navštevovať“ za účelom dožadovania sa peňazí. Žalovaný spočiatku tvrdil, že je to len na dočasné obdobie, kým si nájde prácu, v skutočnosti je však žalovaný dlhoročným užívateľom návykových látok a vo výkone trestu bol za majetkovú trestnú činnosť už tri krát. Za obdobie dvoch týždňov, mu žalobkyňa dala už 220 eur, pričom požiadavky žalovaného sa neustále stupňovali. Jeho správanie bolo stále nástojčivejšie, pri nesplnení jeho požiadaviek bol neodbytný a na jej požiadanie nechcel opustiť byt, čo jej spôsobovalo problémy. Žalobkyňa má vážne zdravotné problémy a pretože túto situáciu finančne ale ani psychicky už viac nezvládala, požiadala o pomoc svoju dcéru. Dňa 8.4.2020 sa po neustálom psychickom nátlaku zo strany žalovaného, po sústavných telefonátoch a dožadovania sa ďalších peňazí, rozhodla odísť ku svojej dcére, ktorá jej prišla do bytu pomôcť zobrať osobné veci a lieky. Kým však prišli do miesta bydliska dcéry, už ich žalovaný čakal schovaný na schodisku činžiaku a kým dcéra odomykala byt, dostal sa do jej bytu, pričom nerešpektoval dcérine výzvy na okamžité opustenie bytu. Dcéra sa žalobkyňu snažila chrániť a situácia sa vystupňovala až do fyzickej potýčky medzi ňou a žalovaným a z bytu odišiel až po tom, keď dcéra chcela privolať políciu. Žalovaný sa prestáva ovládať a prejavuje sa u neho fyzická agresivita, pri útočnom správaní žalovaný používa vyhrážky. Z toho dôvodu začala mať žalobkyňa oprávnený strach z jeho konania a nakoľko danú situáciu nedokáže fyzicky ani psychicky zvládnuť, žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Súd sa za účelom rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ku ktorému žalobkyňa nepripojila žiadne listinné doklady, preukazujúce ňou tvrdené skutočnosti.
3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
8. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
10. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi stranami a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie, keď pri nariadení neodkladného opatrenia účastníci nemusia byť vypočutí. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená; opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, ktoré by inak spôsobili ujmu na právach niektorého z dotknutých účastníkov.
11. Súd sa zaoberal návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému, aby mu bolo zakázané priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov a tiež akýmkoľvek spôsobom ju kontaktovať. Zo žalobkyňou tvrdených skutočností v tomto návrhu, však súd dospel k záveru, že tento návrh je potrebné považovať za nedôvodný, a to z nasledujúcich dôvodov. Žalobkyňa vo svojom návrhu len tvrdí určité správanie žalovaného, svojho syna, tieto tvrdené skutočnosti však nijak neosvedčila. Súd poukazuje na to, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi, pričom splnenie tejto povinnosti predpokladá to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. K návrhu ale neboli pripojené žiadne prílohy, ktorými by mal súd za osvedčené, že žalovaný sa voči žalobkyni správa tak, ako to ona v návrhu uvádza, že jeho správanie je nástojčivé a neodbytné, spôsobujúce psychický nátlak, prípadne že je fyzicky agresívny.
12. Súd tak zo skutočností uvádzaných v samotnom návrhu vyhodnotil, že voči žalobkyni nie je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jej právach konaním žalovaného. Žalobkyňa neosvedčila, že by sa žalovaný dopúšťal fyzického alebo psychického násilia, keď uvedené len tvrdí v návrhu, túto skutočnosť však nedoložila žiadnymi listinami prípadne inými dôkazmi, neuvádza konkrétne hrozby, len že sa žalovaný správa nástojčivejšie a jeho požiadavky na peniaze sa stupňovali. Bez osvedčenia ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne a naliehavej potreby predbežnej
ochrany, nemôže súd zakázať žalovanému priblížiť sa k žalobkyni, pretože by tým bolo nedôvodne zasiahnuté do jeho práv. Z tvrdených skutočností vyplýva, že žalovaný nemá vlastnícke ani užívacie právo k bytu, ktorý žalobkyňa užíva. Žalobkyňa ako užívateľ bytu má tak právo rozhodnúť, komu otvorí vchodové dvere a koho do bytu vpustí, a to vrátane žalovaného, ktorý je jej synom. Pokiaľ žalovanému neumožní vstúpiť do bytu, tento nemá žiaden právny nárok k tomu, aby sa domáhal vstupu do bytu v ktorom býva žalobkyňa. Rovnako po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný ani v časti týkajúcej sa nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému kontaktovať žalobkyňu, čím mala zrejme na mysli telefonický kontakt, keď súd vychádza predovšetkým z návrhu, v ktorom žalobkyňa tvrdila, že jej žalovaný neustále telefonoval a dožadoval sa ďalších peňazí. Tu bol súd toho názoru, že žalobkyňa má možnosť brániť sa takémuto konaniu žalovaného, keď hovor od neho neprijme, prípadne si má možnosť telefón vypnúť. Tiež pokiaľ ide o odkazy po tretích osobách, tieto má žalobkyňa možnosť neprijať. Žalobkyňa má právo brániť sa proti neoprávneným zásahom do jej osobných práv a súkromia zo strany žalovaného predovšetkým prostredníctvom iných orgánov (napr. polície). V návrhu však žalobkyňa ani netvrdila, nie to ešte preukázala, že by políciu v súvislosti so správaním žalovaného kontaktovala, prípadne že by v súvislosti s jeho správaním podala trestné oznámenie.
13. Z vyššie uvedených dôvod, keďže súd nemá skutočnosti uvádzané žalobkyňou za osvedčené, nemôže návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému vyhovieť, nakoľko nie sú naplnené základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to nevyhnutnosť úpravy daných pomerov a naliehavá potreba zákroku zo strany súdu. Žalobkyňa predovšetkým súdu nepreukázala svoje tvrdenie o tom, že žalovaný bol už viackrát právoplatne odsúdený pre majetkovú trestnú činnosť, nepreukázala, že by násilnícke správanie žalovaného hlásila na polícii a prvotne takýmto spôsobom sa mu bránila, a napokon, súdu neuviedla čoho sa chce domáhať voči žalovanému v prípadnej žalobe vo veci samej, ako ani trvanie nároku ktorému sa má poskytnúť ochrana, takže tu absentuje aj osvedčenie existencie právneho vzťahu, ktorý má byť dočasne upravený. Preto súd návrh žalobkyne výrokom I. zamietol.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 CSP, pričom žalovanému ako úspešnej strane nárok nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v tomto štádiu konania nevznikli, k návrhu sa nevyjadril a teda si žiadne trovy konania ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) a m) CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332 ods. 1 CSP).