Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/54/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu Y. Y. s miestom podnikania G. Y. XXX/XX, H., IČO: XXXXXXXX, právne zastúpeného JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom so sídlom Hodžova 53, Trenčín, IČO: 42 373 646, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101210116/2019 zo dňa 21.05.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100517659/2019 zo dňa 26.02.2019, ktorým bol žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku vyrubený úrok z omeškania v sume 28,90 eur za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie marec 2012 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške daňovému subjektu.

2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca podal dodatočné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012, v ktorom priznal daňovú povinnosť v sume 321,23 eur. Podaním dodatočného daňového priznania zvýšil daňovú povinnosť o 74,97 eur oproti daňovej povinnosti priznanej v riadnom daňovom konaní. Lehota na zaplatenie daňovej povinnosti z dodatočného daňového priznania bola dňa 30.04.2014. Daňová povinnosť z dodatočného daňového priznania bola uhradená dňa 29.09.2015 v sume 0,68 eur a dňa 28.11.2016 v sume 74,29 eur, v dôsledku čoho vznikol úrok z omeškania vo výške 28,90 eur. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -24 zo dňa 01.06.2017 bol na žalobcu vyhlásený konkurz, avšak vyhlásením konkurzu sa daňové konanie neprerušuje, preto správca dane mal podľa ust. § 156 ods. 1 písm. a), ods. 2 Daňového poriadku povinnosť, nie možnosť vyrubiť žalobcovi úrok z omeškania.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu a namietal, že správca dane a žalovaný vychádzali pri svojom rozhodnutí z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie vidí žalobca v tom, že v zmysle ust. je predmetná pohľadávka (úroky z omeškania) nevymáhateľnou pohľadávkou, a to je dôvod, prečo k takýmto pohľadávkam zaniklo správcovi dane oprávnenie vydávať akékoľvek rozhodnutia.

4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na tom, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Zdôraznil, že v prípade žalobcu nedošlo k oddlženiu, pretože v konkurznom konaní

správca zistil, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, a preto podľa oznámil dňa 09.11.2017, že konkurz končí. Oznámením v Obchodnom vestníku bol konkurz zrušený.

5. Žalobca vo svojej replike zotrval na svojom žalobnom bode. Uviedol, že vydávanie nevykonateľných rozhodnutí je neefektívne a absurdné. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že zrušením konkurzu podľa zanikli účinky oddlženia.

6. Žalovaný vo svojej duplike zopakoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie sú vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.

7. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec za súhlasu žalobcu a žalovaného rozhodol bez pojednávania ( S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu, dospel správny súd jednomyseľne ( ) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo ( S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto rozsudkom verejne vyhláseným dňa 06.05.2020 ( S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta ( S.s.p.).

8. Podľa , za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.

9. Podľa veta prvá , vyhlásením konkurzu sa neprerušuje daňové konanie.

10. Podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.

11. Podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

12. Skutkový stav zistený správnym orgánom nebol medzi účastníkmi sporný. Lehota na zaplatenie vlastnej daňovej povinnosti vo výške 74,97 eur bola do 30.04.2014, pričom žalobca si túto povinnosť

splnil až po jej uplynutí, a to dňa 29.09.2015 v sume 0,68 eur a dňa 28.11.2016 v sume 74,29 eur, v dôsledku čoho vznikol úrok z omeškania vo výške 28,90 eur. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.06.2017, č.k. -24 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 109/2017 dňa 08.06.2017 a právoplatným a vykonateľným dňa 09.06.2017 bol vyhlásený konkurz na žalobcu a žalobca bol oddlžený, teda zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze a to v rozsahu v akom sa neuspokojili v konkurze ako aj dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia (výrok IV. uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.06.2017, č.k. -24). Po zistení, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámil správca v Obchodnom vestníku dňa 09.11.2017 (K037152 OV 214/2017), že konkurz končí ( ).

13. Žalobca v správnej žalobe uvádza jeden žalobný bod, tento správny súd preskúmal a konštatuje, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu prezentovaným v správnej žalobe. Žalobca namieta, že správcovi dane zaniklo právo vyrubiť žalobcovi úrok z omeškania z dôvodu, že ide o nevymáhateľnú pohľadávku. Záver žalobcu, že predmetný úrok z omeškania je nevymáhateľnou pohľadávkou je správny. Rovnako je správna úvaha žalobcu akou k tomuto záveru dospel ( ). Správny súd k nevymáhateľnosti predmetnej pohľadávky dodáva, že úrok z omeškania, ako správne uviedol aj žalobca, je jednoznačne peňažnou sankciou (v tomto prípade verejnoprávnou). Taktiež je nesporné, že k porušeniu povinnosti, ktorá zakladá nárok na úrok z omeškania došlo pred vyhlásením konkurzu. Vychádzajúc z uvedeného, za použitia ust. potom možno dospieť len k jedinému záveru, že predmetná pohľadávka je voči žalobcovi ako dlžníkovi, ktorý bol oddlžený, nevymáhateľná. Nadväzujúca úvaha žalobcu, že v dôsledku nevymáhateľnosti pohľadávky zaniklo správcovi dane právo vyrubiť žalobcovi úrok z omeškania však už nie je správna. I keď sa môže javiť, že je neefektívne, ba dokonca až absurdné vydávať nevykonateľné rozhodnutie, zákon takýto postup nevylučuje, ale naopak, dokonca s ním počíta. Ak by zákonodarca mienil po vyhlásení konkurzu vytvoriť prekážku pre vydávanie rozhodnutí v daňovom konaní, upravil by, že daňové konanie sa prerušuje. Zákonodarca však naopak v ust. uviedol, že vyhlásením konkurzu sa daňové konanie neprerušuje. Keďže sa daňové konanie vyhlásením konkurzu neprerušuje, možno ho aj začať, ako v tomto prípade. Aj ust. predpokladá, že takéto rozhodnutie bude vydané, a to vo formulácii „kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom“. Nevymáhateľnosťou pohľadávky teda správcovi dane nezaniklo právo vyrubiť žalobcovi úrok z omeškania. Naopak, ust. , Daňového poriadku ukladá povinnosť správcovi dane úrok z omeškania vyrubiť, čo správca dane riadne vykonal, a preto konal správne a rovnako konal správne aj žalovaný, ktorý rozhodnutie potvrdil.

14. Pre úplnosť ďalej správny súd dodáva, že právny názor žalovaného, podľa ktorého v prípade žalobcu nedošlo k oddlženiu, pretože bol konkurz podľa zrušený, nie je správny. I keď sa môže javiť ako logický záver, že po zrušení konkurzu by nemali trvať žiadne účinky ním vyvolané, takýto záver nemá oporu v zákone a teda je nesprávny. Je potrebné vychádzať z ust. , ktorý výslovne uvádza, aké má dôsledky zrušenie konkurzu, vrátane toho, ktoré účinky vyvolané konkurzom zanikajú. Oddlženie ako dôsledok vyhlásenia konkurzu nie je zaradený medzi tie, ktoré by mali po zrušení konkurzu stratiť účinnosť. Preto i po zrušení konkurzu je žalobca oddlžený tak, ako to vyplýva z uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.06.2017, č.k. -24. Veriteľ, teda i správca dane sa v zákonnej lehote 6 rokov môže v zmysle ust. domáhať zrušenia oddlženia žalobcu pre nepoctivý zámer. Tým sa obnovujú pôvodné pohľadávky veriteľov v plnom rozsahu a oddlženie sa stane voči veriteľom právne neúčinné.

15. Na základe vyššie popísaných dôvodov správny súd podľa § 190 S.s.p. správnu žalobu zamietol.

16. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak náhradu trov konania si jednak neuplatnil a neboli ani zistené dôvody pre postup podľa § 168 S.s.p., preto správny súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá S.s.p., veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).