Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-84-2019.pdf
PDF · 179 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/84/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kobliškovej a prísediacich Márie Kázmerovej a Eduarda Zalku, v trestnej veci obžalovaného: Š. W.Q., B.. XX.XX.XXXX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 06.05.2020 v Dunajskej Strede, takto
rozhodol:
Obžalovaný Š. W., B.. XX.XX.XXXX P. J. U., O. X. X. XXX/X, R.,
sa podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda sp. zn. 2 Pv 33/19/2201-35 zo dňa 09.07.2019, v ktorej mu bolo kladené za vinu, že sa mal dopustiť zločinov týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona, znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
1.
- obvinený v období od mesiaca október 2018 do 16. januára 2019 v obci R., B. X.Ľ. D. Č.. XXX/X, P. C. J. U., v mieste ich spoločného trvalého pobytu, týral svoju manželku W. W., B.. XX.XX.XXXX a to tak, že ju v alkoholickom opojení pravidelne, takmer denne vulgárne urážal, ponižoval ju, vyvolával hádky, vyhrážal sa jej fyzickým útokom, či vyhodením z ich spoločného bytu, ktorý ju opakovane pod hrozbou násilia aj donútil opustiť, zakazoval jej používať parfémy a kozmetiku a nosiť čierne oblečenie, opakovane ju fyzicky napadol a to tak, že ju fackal, čím jej spôsoboval pomliaždeniny na tvári, udieral ju a kopal do rôznych častí tela, v presne nezistenom čase pri hádke sa jej vyhrážal, že ju rozseká sekerou, dňa 16.1.2019 v čase o 16:30 po tom ako mu jeho manželka - poškodená W. W. vytkla, že je znova opitý, ju slovami: „ Ty drž piču, lebo ináč bude zle, rýchlo si vypi kávu, choď dole a potom si priprav piču, lebo chcem jebať zahriakol a súčasne prejavil vôľu mať s ňou sexuálny styk , ktorý však poškodená W. W. odmietla, na čo reagoval tak, že, držiac v ruke kuchynský nôž s dĺžkou čepele desať centimetrov, ju slovami: „ Tak radšej vypadni z bytu, lebo v opačnom prípade ťa rozkúskujem ako slaninu nútil opustiť ich spoločný byt, čo následne zo strachu o život a zdravie urobila a z bytu odišla, čím u nej navodzoval trvalý strach a stres a spôsoboval jej tým fyzické avšak najmä psychické utrpenie.
2.
- v doposiaľ presne nezistenom čase v druhej polovici mesiaca november 2017 v obci R., B. X. D. Č.. XXX/X, P. C. J.Á. U. pod hrozbou bezprostredného násilia , pri použití slov : „Ak sa so mnou nevyspíš, tak ťa zabijem!" donútil svoju manželku - poškodenú W. W. vyzliecť sa a ľahnúť si na posteľ, kde ju najprv donútil k orálnemu styku, čomu poškodená pod vplyvom vyhrážky, že ju zabije vyhovela a následne s ňou proti jej vôli vykonal súlož,
pretože skutky nie sú trestnými činmi.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 09.07.2019 na tunajší súd obžalobu sp. zn. 2 Pv 33/19/2201-35 zo dňa 09.07.2019 na obžalovaného Š. W., B.. XX.XX.XXXX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona, pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona spáchaného jedným páchateľom v štádiu dokonaných trestných činov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie na nariadených hlavných pojednávaniach výsluchom obžalovaného, poškodenej W. B., U. W.Á. W., Q. X., T. Š., X. Y., G. Y. H. W. W., Z. T.. J. T. H. L.. G. T., prečítaním ich znaleckých posudkov, resp. oboznámením listinných dôkazov z vyšetrovacieho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Obžalovaný Š. W. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku o tom, že zo spáchania skutku je nevinný. Prejednávaných skutkov sa nedopustil, nikdy by nespravil poškodenej zle, nikdy ju netrhal za vlasy, nikdy ju neudrel, nikdy ju neznásilňoval. Nevie, prečo si to poškodená vymyslela, je mi to strašne ľúto, že po 33 rokoch takto dopadli. On je starý a chorý človek, jeho potencia za veľa nestojí, ako môže potom niekoho znásilniť. Poškodená ho dostala do basy, kde sú vrahovia. Nikdy nebol trestaný za násilnú trestnú činnosť. Nikdy nebol riešený na polícii v súvislosti s páchaním nejakej násilnej trestnej činnosti. Nikdy nebol riešený kvôli manželke v priestupkovom konaní, že by ju fyzicky napadol. S poškodenou mali pekný vzťah, veľmi ju miluje a má ju rád, nikdy s ňou nemal žiadny problém, narodilo sa im krásne dieťa, bol s poškodenou veľmi šťastný. Nikdy poškodenú neťahal za vlasy, je veľmi háklivá na svoje vlasy. Nikdy nevyhľadala lekársku pomoc. Nevie o tom, že by sa poškodená sťažovala niekomu, že by sa voči nej dopustil nejakého násilného konania. Má vysoký tlak, lieči sa viac rokov, má cukrovku. Jeho zdravotný stav ovplyvňoval jeho sexuálny život, už 10 rokov nemali intenzívny intímny vzťah, posledných 5 rokov iba tak 5-6krát ročne spolu boli. Poškodená so stykom vždy súhlasila, aj mu pomohla, aby mohli byť spolu, nikdy nemali problém. Sexuálne spolužitie bolo vždy na základe dobrovoľnosti, poškodená nikdy nepovedala nie, keď mu už nestál, tak mu pomohla. Poškodená žiadny odpor neprejavila, nikdy nepovedala, že teraz nie, ani ho nepoškriabala, ani neodsotila, nemala prečo, nikdy nemali problém. 1-2krát sa pohádali v rámci rodiny, ale to je normálne. Poškodená neprejavovala nesúhlas ani verbálne, ani fyzicky. V novembri 2017 nedonútil poškodenú k súloži, neurobil by to, ani keby mal potenciu 30- ročného. S poškodenou spolu súložili aj po novembri 2017. S alkoholom nemal nikdy problém, 40 rokov bol šoférom, posledných 5-6 rokov si dával na konci týždňa kyslé víno, lebo má cukrovku, cez víkend pil, v týždni nie, inak by prišiel o vodičský preukaz. K zmene správania poškodenej došlo na Vianoce 2018, kedy jej zomrela matka a jej syn bol zavretý vo väzení. Bola smutná a labilná, veľmi smútila, ľutovala matku, lebo ju milovala. Ona si myslela, že s ňou nesúcíti. Bál sa o ňu, lebo v jej rodine dvaja členovia rodiny spáchali samovraždu, preto sledoval, čo robí. Nebol žiarlivý, že by mala nejaké bokovky, má 62 rokov, môže sa jej niečo stať v takej situácii, v ktorej bola, preto sa hádali. Poškodená chodila spievať do zboru a nikdy nevymeškala ani jednu skúšku. Nezakazoval jej nosiť čierne šaty, chcel, aby sa len doma z nich prezliekla, na ulici to bolo v poriadku. On sám sa teraz cíti psychicky veľmi zle, je s vrahmi, radšej nechce o tom rozprávať. Vzťah k manželke sa zmenil, nechce s ňou viac žiť, nedá sa na to zabudnúť, čo sa stalo.
Poškodená W. B. (G.. W.) vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že vypovedala pravdivo. V čase výsluchov bola v nepriateľskom vzťahu s obžalovaným, lebo mali časté hádky, dennodenné nadávky, každý druhý tretí deň bol obžalovaný opitý, prišla z roboty, rozkazoval jej, nadával jej ku..., pi.. Obžalovaný často nadával, pil alkohol. Potom zistila, že keď sa dostal k väčšiemu obnosu peňazí, myslel si, že je na veľkej nohe, že budú robiť, čo on povie. Obžalovaný je rozkazovačný a panovačný, chcel mať nadvládu, musela robiť, čo prikázal. Zo začiatku bolo všetko v poriadku, ale od októbra 2018 už nevládala. Obžalovaný konkrétne ukazoval päsťou, búchal alebo ju sotil, nie raz ju chytil za krk v kuchyni, hovoril toto budeš robiť, ja ťa ľúbim. Ona povedala, že toto nie je láska. Má psychické následky,
mala aj modriny. Pred rokom 2018, keď pracovala v Šamoríne, išla do roboty, tak si udrela pusu alebo ju fackal, neraz ju hodil, neskôr hovoril, že ju kopol zo srandy. Prítomný bol syn W., ktorý sa zobral preč, nechcel to počúvať. V robote iné osoby videli, že má modriny, ale tá práca už neexistuje. Susedia B., W. sa pýtali, čo bolo, prečo bola smutná, na balkóne nemohla fajčiť. Obžalovaný jej nadával, že je vyjebaná kurva, piča, drž hubu. V polovici novembra 2017 sa stalo, že mal obžalovaný dosť vypité a povedal, že ideš so mnou, vyspíš sa, chcem piču, ona mu povedala, dobre, ukľudni sa, dobre súhlasím, nech to mám čím skôr za sebou. Došlo aj k orálnemu styku, vyzliekala sa sama.
Na vysvetlenie rozporov prokurátor navrhol prečítať výpoveď z prípravného konania zo dňa 05.03.2019. Poškodenej bola položená otázka, aby popísala skutok, ktorý sa stal v novembri 2017. Poškodená na to uviedla, že prišla o pol piatej domov, keď otvárala dvere, všimla si, že je obžalovaný v podnapitom stave. Pýtala sa ho, prečo sa opäť opil a opäť útočil na ňu slovne asi v tom zmysle, že prečo sa tak neskoro vrátila domov. On jej povedal, že tak choď dole vypiť kávu, ale vráť sa naspäť, lebo chcem tvoju piču, uviedol slová „chcem s tebou jebať“, túto vetu používal dosť často. Potom si išla dole vypiť kávu, potom išla hore, keď sa vrátila do bytu, tak začal na ňu obžalovaný útočiť dosť agresívne, začal nadávať, že ak mu nedá piču, tak nech vypadne z bytu, chcel ju zbiť, vyhrážal sa jej, že ju rozseká ako slaninu. Potom utiekla z bytu a volala políciu, vtedy nedošlo k znásilneniu. Vtedy sa jej len vyhrážal a slovne na ňu útočil, odohralo sa to 16.01.2019. Niekedy v novembri 2017 mal obžalovaný vypité a dožadoval sa pohlavného styku. Hovoril jej, aby išla do spálne, ona sa ho bála, tak ho poslúchla. Bála sa mu povedať, že nesúhlasí, lebo bol dosť nažhavený, vyzeral akoby bol doslova nepríčetný. K pohlavnému styku ju nútil tak, že sa jej vyhrážal, že ju zabije. Bála sa ho, tak radšej išla do spálne, cítila sa pri tom ponížene. Veľakrát aj predtým sa dožadoval sexu, hovorieval, že je boh. Hovorieval, že jej sekerou odsekne hlavu, slovne sa jej vyhrážal. Obžalovaného musela aj orálne uspokojiť. Zároveň jej povedal, že sa má otočiť, že jej vylíže piču. Ona si povedala, že už ďalej nevládze, tak ho poslúchla pod vplyvom vyhrážky, že ju zabije. Orálny styk z jej strany nebol dobrovoľný. Na otázku, či došlo aj k násilnému análnemu styku uviedla, že nedošlo a minule sa opravila, že došlo len k orálnemu styku, ktorý však nebol z jej strany dobrovoľný. O znásilnení nikomu nepovedala, lebo sa hanbila. Keď na ňu obžalovaný útočil, bol pritom jej syn, ktorý ju ukľudňoval, aby bola ticho, lebo by mohla vyvolať ďalšiu hádku.
Po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedla, že táto výpoveď je pravdivá, už na to zabudla, je pomätená z toho. Vyzliekla sa sama, sama si ľahla na posteľ, obžalovaný ju súril, vždy sa sama vyzliekala. Bolo to aj predtým niekedy, vždy sa predtým sama vyzliekala.
Poškodená ďalej uviedla, že si nevie spomenúť na dlhšie časové obdobie, kedy malo prebiehať týranie. Išlo najmä o psychické týranie, psychické stopy jej zostali dodnes, nadávky a zároveň vyhrážky s búchaním alebo sotením, trhaním vlasov, škrtením. Nebolo to tak často, hlavne boli nadávky.
Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď poškodenej z prípravného konania zo dňa 18.01.2019 na vysvetlenie rozporov. Poškodená vtedy uviedla, že trestné oznámenie na obžalovaného podala na základe jeho správania, na jeho verbálne útoky a vulgárne nadávky, fyzické útoky, násilníctva a na to, že ju stále terorizoval, kontroloval ju a nenechal ju žiť, hlavne sa vypytoval, kedy príde, kde ide, uviedol jej, že keď prišla neskoro domov, on chcel vedieť všetko o nej, s kým je, kde a u koho bola, zakázal jej nosiť čierne oblečenie, podľa nej žiarlil, vždy chcel byť stredobodom pozornosti. Toto sa stávalo od októbra 2018, ale príbuzným to nepovedala. Obžalovaný začal dostávať peniaze, lebo má s. r. o. Akonáhle dostával väčšie množstvo peňazí, myslel si, že je kráľ a že môže s ňou robiť všetko, čo chce. Sústavne ju psychicky a fyzicky týral skoro každý druhý deň, presne nevie uviesť. Slovné hádky boli väčšinou vtedy, keď mal obžalovaný vypité a vtedy na dennom poriadku boli aj verbálne útoky, nadávky, až to vyústilo do fyzického útoku na jej osobu. Nadával jej, že je piča sprostá, krava, kurva vyjebaná. Ona ho ticho ukľudňovala, on jej vytýkal, že nechce s ním mať sex. Ona mu povedala, že ona si chce s ním sex vychutnať, ale nie, keď je opitý alebo keď má vypité. Veľakrát mu navrhla, aby sa rozviedli, ale on jej povedal, že dobre a potom na druhý deň bol triezvy a nerozprával o tom, čo sa stalo, zabudol na to. Toto sa dialo od októbra 2018 do 16.01.2019 a to aj vtedy, keď bol obžalovaný triezvy. Bola stredobodom jeho nadávok, ťahal ju za vlasy, sotil ju, tak si udrela lakeť alebo nohy, následne utekala na ulicu. Na tvár jej viackrát dal facku, udrel ju rukou po hlave a kopol ju do rôznych častí tela. Svojimi útokmi jej spôsobil iba drobné zranenia, s ktorými nevyhľadala lekára. Väčšinou utiekla von na ulicu. Niekedy sa mu podriaďovala, keď chcel mať sex. V novembri 2017 po jej narodeninách prišla jej dcéra gratulovať k nim s deťmi. Syn išiel na nočnú. Keď deti odišli, tak obžalovaný začal piť, ale pred deťmi nechcel. Počkal, kým jej deti odídu a začal znova vyvádzať. Vtedy sa musela sama vyzliekať a ľahnúť si na posteľ
na jeho požiadanie, napriek tomu, že to nechcela, cítila k nemu odpor. Musela ho uspokojiť orálne, lebo inak nebol schopný sexu a potom aj análne, až vtedy bol spokojný. Dňa 25.12.2018 mali kar a predtým omšu za jej mamu. Keď vyšli von z kostola, tak obžalovanému povedala, že má ísť s nimi na kar, že sa to patrí a budú tam všetci. Napriek tomu s nimi obžalovaný nešiel.
Po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedla, že týranie začalo od októbra 2018. Obžalovaný jej zakazoval nosiť doma čierne oblečenie, jej matka zomrela 22.12.2018, nesmela používať spreje, obžalovaný vždy chcel vedieť, kam ide, on jej nepovedal, kam ide, keď sa ho pýtala. Hlavné boli slová, vyhrážky, buď bude robiť, čo prikáže, alebo môže ísť do piče. Pri popise sexuálneho násilia sa pomýlila, myslela orálny styk, nie análny, myslela na vaginálny styk a pritom povedala análny. Zápisnicu si potom neprečítala, aj keď je zaprotokolované, že povedala, že análny styk. Vyšetrovatelia jej povedali, že to bolo znásilnenie, preto s tým súhlasila, nevyzná sa v paragrafoch. Vzťah s obžalovaným bol v poriadku, ako rástli deti, boli hádky kvôli peniazom, obžalovaný pil najprv raz mesačne, potom koncom týždňa, potom prestal, ukľudnil sa, potom zase. Obžalovaný ju kontroluje, obmedzuje. K lekárovi nechodila kvôli zraneniam. Obžalovaný ju raz v roku 2004 sotil tak že mala rozrezanú hlavu, krv jej tiekla z hlavy, to bolo kvôli G., jej synovi, lebo je zlá matka a zle vychováva deti. Trestné oznámenie podala v roku 2004 alebo 2005 kvôli fyzickému napadnutiu, že ju sotil, obžalovaný chcel vyhodiť jej syna na ulicu, potom sa dohodli, že už sa to nestane, nebudú sa hádať. Od októbra 2018 nevyhľadala pomoc žiadneho lekára, lebo je silná a držala to v sebe. Na obžalovaného nikdy nevolala políciu. Čierne oblečenie jej zakazoval nosiť len doma, tak nosila tričko s nápisom. Pri pohlavnom styku v novembri 2017 neprejavila nesúhlas so stykom, radšej súhlasila, aj keď nadával, vadili jej tie nadávky. Uviedla, že „čo bude mať ona z toho, keď on mal vypité“. K obžalovanému bola priebojná a tvrdá, lebo musela mať taký postoj, aby doma všetko zvládla, aj robotu, aj účtovníctvo. Obžalovaný sa voči nej počas ich spolužitia prejavoval veľmi milo, až moc. Hádky medzi nimi vznikali väčšinou, keď boli ešte malé deti, kvôli jej synovi G., obžalovaný ju obviňoval, že je zlá, ona sa nedala, tak sa pochytili. Keď ju obžalovaný buchol, mala v kútiku pery natrhnuté, potom to mala na pleciach, keď ju sotil o skriňu v predsieni, to boli modriny. Keď sa hádali a obžalovaný povedal, že je žobráčka, tak ona reagovala tak, že povedala, že ona nie je žobráčka, lebo ona pracovala.
Z výpovede svedka - syna obžalovaného a poškodenej - W. W. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že platí to, čo hovoril o veci prvýkrát. Týranie bolo, aj matka mu stále hovorila, že bola týraná, že padli aj vyhrážky, čo otec hovoril na matku. Býva s rodičmi, zdržiava sa doma, chodí do práce. Nebol svedkom násilného konania otca voči matke, iba čo mu matka hovorila. Matka mu hovorila, že ju otec zbil, že sa vyhrážal zabitím, napadol ju, nadával jej a že ju znásilnil. Nevie koľkokrát mu to matka hovorila, nepamätá sa na to, 1-2krát, nepamätal si rok. Na matke nevidel žiadne zranenia. O násilnostiach počul od matky. Spolužitie rodičov vnímal tak, že nemali nejak dobrý vzťah, veľmi nekomunikovali. V období od októbra 2018 do januára 2019 doma veľmi nebol, keď bol doma, tak pri ňom sa obžalovaný a poškodená nehádali. Matka mu hovorila, že nejaké konflikty medzi poškodenou a obžalovaným riešila aj polícia. Keď mal otec vypité, bol agresívny, vtedy kričal urážky, aj naňho, on to nebral vážne. Pamätá si na kričanie, keď boli spolu doma dvaja, matka vtedy ešte nebola doma. Matka mu hovorila, že raz alebo dvakrát padlo to, že otec povedal, že ju vyhodí z domu, nevie kedy sa to malo stať. Od otca počul, že zakazuje matke používať parfémy a nosiť čierne oblečenie, hovorila mu to aj matka. Matka mu jedenkrát hovorila, že jej obžalovaný povedal, že ju rozseká sekerou. Matka mu povedala, že keď bol v práci, tak raz opustila domácnosť z dôvodu strachu. K znásilneniu a sexuálnemu násiliu sa nevie vyjadriť. O týchto veciach sa dozvedel od poškodenej osobne. Tieto veci mu poškodená hovorila po tom, ako obžalovaného zobrali do väzby. Z výpovede svedkyne Q. X. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že táto je susedou z obytného domu, býva tam 29 rokov. Bola prekvapená dôvodmi, pre ktoré je predvolaná, nemá žiadne vedomosti a znalosti o veci, stretávali sa vonku, čo sa deje za dverami bytu, to nevie. Voči nej sa obžalovaný správal normálne, pozdravili sa, porozprávali sa a išlo sa ďalej. Občas sa rozprávala aj s poškodenou, nie sú v úzkom kontakte. Možno dva razy videla policajné auto pod oknami, ale to nevie, či išlo k obžalovanému a poškodenej. Raz videla obžalovaného ako sa rozpráva s policajtami, ale nerozumie po maďarsky a nevie o čom sa rozprávali.
Z výpovede svedkyne T. Š. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že táto je rovnako susedou z obytného domu. Nemá vedomosť o tom, že by v domácnosti obžalovaného boli hádky a bitky v období od októbra 2018 do januára 2019. S obžalovaným boli konflikty kvôli parkovaniu, bližšie ho nepozná. S poškodenou
s rozprávala, nezmienila sa o problémoch, nevidela na nej zranenia, bola niekedy smutná, nevie kvôli čomu.
Z výpovede svedkyne X. Y. (nevlastnej dcéry obžalovaného, vlastnej dcéry poškodenej) na hlavnom pojednávaní vyplýva, že jej matka sa rozhodla správne, strašne veľa sa to kopilo posledné roky. Ona (svedkyňa) tam chodievala na pár dní, na pár hodín, bola tam zlá atmosféra. Chodila tam so svojimi deťmi, boli tam nadávky, rozhovory sa stupňovali a končili nadávkami a urážkami. Na pohrebe matky zhodil poškodenú nadávkami, ako si ona dovoľuje nosiť čierne oblečenie, nech to zanesie do čistiarne, povedal to pred jej deťmi. Pred troma rokmi tam chcela pobudnúť dva týždne, chceli sa ísť kúpať a čakala, kedy im môžu požičať auto, obžalovaný na ňu vyštekol, že on nevie, koľko budú čakať na auto. Obžalovaný sa vo výchove snažil, ale nesprávnym spôsobom, ako deti si vytrpeli, bol tam alkoholizmus. Psychicky to bolo úplne zle. Jej brat sa pocikával a musel ísť za to do kúta, ona by to svojim deťom v živote neurobila. Veľakrát počula zo spálne, že nie nie a to asi sex a mamina to musela urobiť. Nevedela povedať rok, dokedy žila v spoločnej domácnosti. Pri nejakej hádke, keď si zastala matku, tak jej obžalovaný povedal, že má odísť. Vtedy ju vyhodil s malým dieťaťom, keby tam nebola, tak by schytala mamina. Keď sa odsťahovala, boli v kontakte každý víkend, ale sa jej nepáčila atmosféra, ktorá nebola vhodná pre deti (nadávky a výbušné akcie), tak sa to rokmi znižovalo. S poškodenou volávala často. Ona ju tým nechcela zaťažovať a keď prišla na prijímanie, tak jej všetko porozprávala. Rozprávala jej o tých sexuálnych veciach, tie paragrafy, že tam boli nejaké vyhrážky, ťahanie za vlasy, búchanie. Poškodenej sa to ťažko hovorilo, povedala, že nadávky to poznáš X., ty kurva vyjebaná, potom, že daj do huby môjho vtáka. Keď sa stretli doma, spočiatku to bolo v pohode, keď sa rozprávali, tak väčšina vecí sa obžalovanému nepáčila, keď povedala nejaký názor na niečo, hneď, že čo si drbnutá alebo že tebe úplne jebe, odkiaľ chodí na také názory. Keď tam prespala pred niekoľkými rokmi, bola tam agresivita, akonáhle si dal alkohol a tabletky. Keď sa poškodená zapojila do nejakého rozhovoru, tak hneď, že ty kurva, ty piča. Čo sa týka detského veku bola dosť často svedkom fyzických útokov obžalovaného, schytala to niekedy aj ona. Keď tam bola s malou dcérou, keby tam nestále, tak by schytala aj poškodená. Útok smeroval na poškodenú, ukazoval na facku a takú päsťovku. Poškodená keď prišla k nej sa sťažovala, po telefóne sa nesťažovala, že niekedy zobral nožík, ale väčšinou päsťovka a že do hlavy. Na sexuálne násilie a znásilnenie z novembra 2017 jej poškodená spomenula slovíčka vyfajči ma, keď mi nedáš, tak ťa zabijem, že obžalovaný na to tlačil. Obžalovaný je závislý na alkohole, každý deň vypil fľašu, aj dve za bieleho dňa. Za obdobie od októbra 2018 do novembra 2019 jej poškodená hovorila, že to bolo s obžalovaným zlé. Najmladší brat mu hovoril, že si dal aj na tabletky. Na poškodenej boli dosť vidno psychické zranenia. V roku 2007 keď bola u rodičov, tak by sa bol stal fyzický útok. Keď prišla v lete 2016 a 2017, tak tam bolo také, že idem ťa napadnúť, že bacha na mňa. Jej sa poškodená do telefónu nesťažovala, až keď prišla. Psychiku si na nej všimla, keďže ju pozná. Obžalovaný podnikal s kamiónmi. Jazdil s kamiónom aj pod vplyvom alkoholu, v R. ho viackrát chytili, nevie, či ich podplatil, aby ho nechali ísť. Keď prišli v rokoch 2017-2019 do R., tak sa jej poškodená sťažovala, že bol včera opitý jak doga. Aj najmladší brat jej hovoril, že dosť často, ona ho takého nevidela.
Z výpovede svedka G. Y. (nevlastného syna obžalovaného, vlastného syna poškodenej) na hlavnom pojednávaní vyplýva, že o týraní určite vie. Prvé, čo sa stalo, keď mal 7-8 rokov, mal zimné topánky na šnurovanie, matka bola v nemocnici, jemu dal v škôlke facku, že si nezaviazal šnúrky. Do 12 rokov sa pocikával, za to kľačal v kúte. Poškodenú bežne urážal, dvakrát ju podviedol. Ich vzťah bol veľmi zlý, obžalovaný sa stále povyšoval, všetky problémy z roboty si nosil domov. Alkohol bol uňho klasika, večer ich zobudil a hovoril im, ty budeš advokát, ty budeš právnik, dokým sa nenarodil W.. Obžalovaný urážal poškodenú slovami kurva špinavá, prostitútka, jebnutá, to bol jeho bežný slovník. Poškodená nebola nikdy kurva, aj s obžalovaným bola kvôli nim. On nemal možnosť chrániť poškodenú, lebo bol zavretý. Fyzický útok obžalovaného na poškodeného videl veľmi dávno, keď bol menší ju buchol o zárubňu. Počul aj výkriky, keď boli v spálni, poškodená si išla hneď zapáliť. Obžalovaný sa bozkával v noci so strýkovou priateľkou, nevidel to, ale počul to. Ďalší krát to bolo s Maďarkou, s tou to myslel vážne, ale poškodená ho milovala, bola zaslepená, nedávala to najavo. S rodičmi býval do 19 rokov, teraz má 36 rokov, zhruba 15 rokov dozadu, z toho 9 rokov bol zavretý. S poškodenou je stále v kontakte, s obžalovaným nie je v kontakte. Poškodená sa mu sťažovala na správanie obžalovaného. Keď mu doniesla darček, tak si dala dole okuliare a mala niečo buchnuté, ale ona nepovedala pravdu, zaklamala, že spadla, keď upratovala schodisko. On išiel do R., zavolal policajtov a pred tými mu povedal, že ešte raz a potom o týždeň na to ho obžalovaný zbil v garáži, to bolo asi v roku 2008. obžalovaný nemôže piť, lebo je nepríčetný, keď obžalovaný nemá alkohol, tak je nepríčetný. Obžalovaný šoféroval pod vplyvom alkoholu, vodičák mu bol veľakrát zobratý. Od októbra 2018 do januára 2019 bola poškodená dvakrát na návšteve vo väzbe,
povedala mu, že ju obžalovaný chcel napadnúť, presnejšie nevie, nemusí to ani spraviť ten skutok, stačí, že ho povie. Poškodená mu počas tohto obdobia nespomínala žiadne slovné útoky, ale vie si to predstaviť, kurva špinavá, to je u obžalovaného normálne. O znásilnení a sexuálnom násilí nemá poznatky. Na poškodenej nevidel žiadne zranenia, ale určite má vnútorné následky. Poškodená mu o skutku povedala, že ju chcel napadnúť nožíkom a znásilniť ju, povedala mu to po dvoch týždňoch. Za posledných 10 rokov bol 5krát vo výkone trestu odňatia slobody. Je abstinujúci, bol na liečení. Medzi ním a obžalovaným nedošlo k fyzickému konfliktu, lebo nemal tú možnosť. Obžalovaný ho napadol v spánku s tyčkou, konflikt bol kvôli tomu, že bol opitý, kvôli mame a kvôli nemu.
Z výpovede svedkyne W. W. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že podľa jej vedomostí, bolo manželstvo vždy dobré, obžalovaný oslovoval poškodenú drahá moja W., stále chválil svoju rodinu, nevie pochopiť, ako k tomu došlo, že sú na súde. Nikdy nepočula, že by jej švagriná kričala alebo niečo také povedala, že ju zbil. Jej švagriná (poškodená) je veselá, dobre naladená, spieva v speváckom zbore, nikdy nekričali jeden na druhého. Poškodená by mala povedať pravdu, prečo k tomu došlo, že ho dala za mreže. Ich je 7 súrodencov, ona je najstaršia, obžalovaný je z dvojčiat, mala 14 rokov, keď sa narodili, pomáhala matke pri výchove detí. Matka bola prísna, vždy ich viedla, nedopustila by, aby sa z nich stali násilnícke osoby. Nikdy sa o nich nič zlé nehovorilo v dedine. Obžalovaný sa snažil, aby bol svojím rovesníkom nápomocný. Dlhé roky žil s poškodenou v šťastnom manželstve, keď poškodená nebola doma a on bola doma, tak navaril, lebo poškodená pracuje u sudkyne W.. Poškodená chodí spievať do speváckeho zboru, nikdy sa nesťažovala. Nevie o tom, že by bol obžalovaný násilnícky, bol milý, usmievavý. Predtým ako dala poškodená obžalovaného zavrieť, tak matka poškodenej zomrela, vtedy jej obžalovaný s plačom zavolal, že mu zomrela svokra, boli na pohrebe. Po pohrebe X. (dcéra poškodenej) nemala autobus do Bratislavy, vtedy obžalovaný povedal W., aby ju zobral do Bratislavy, za ten čas bola W. na kare a potom sa hádali, kde bol a on bol zaviesť X. do Bratislavy. Nikto z nich nikdy nebol na súde, poškodenú oslovila, aby z úprimného srdca povedala, či ju obžalovaný aspoň raz zbil, zbožňovala ho, hovorila, že môj L.. Poškodená sa jej nikdy nesťažovala na správanie obžalovaného, chodila k nej umývať okná, nerozprávali sa, nemali na to čas. Nevie o ničom ani od iných ľudí. Obžalovaného nevidela, že by sa tackal, bol opitý, on šoféruje na dlhé cesty, tak nesmie piť. S poškodenou a obžalovaným sa nestretávali často, raz mesačne, keď mal obžalovaný prácu. Poškodená k nej chodila umývať okná, keď ju požiadala. Nevidela na nej žiadne zranenia. V R. doma u nich bola možno trikrát, tam bývali okolo 17 rokov.
Z výpovede znalca PhDr. G.X. T. k znaleckému posudku č. 14/2019 vyplýva, že v prípade obžalovaného ide o heterosexuálne orientovaného muža s evidentným poklesom sexuálnej výkonnosti, čo súvisí s cukrovkou a vysokým tlakom, neboli zistené žiadne príznaky sexuálnej úchylky. Mohol sa prejavovať nátlakovito, ale je menej pravdepodobné, že by mohol uskutočniť dokonalý pohlavný styk, boli zistené príznaky sexuálnej poruchy a dysfunkcie. K situácii sexuálneho násilia, keď sa mohol dožadovať pohlavného styku, je menej pravdepodobné, že mohlo dôjsť k vsunutiu penisu do pošvy. S veľmi vysokou pravdepodobnosťou nemohol uskutočniť pohlavný styk, dlhší čas nežil pohlavným životom, čo je v súlade s ochoreniami, ktoré má. Mohol sa dožadovať pohlavného styku, ale je malá pravdepodobnosť, že ho mohol dokonať. U obžalovaného bola zistená mozgová patológia - organický psychosyndróm, ktorý sa prejavuje nestabilnou emotivitou v smere odbrzdených a nekontrolovaných prejavov, mrzutosti, podráždenosti. V afektívne napätých situáciách sa ľahko aktivujú prejavy agresie. Brachiálne prejavy, ťažké ujmy na zdraví, fyzická agresia sú menej pravdepodobné. Obžalovaný bol agresívny na verbálnej úrovni, čo sa týka fyzickej agresie, to je skôr sotenie, facka, mohol sa dožadovať sexu aj napriek tomu, že mal problémy s erekciou. Dodatočne prežíval pocity ľútosti, mal prejavy ľútosti, ktoré neboli hrané. Konanie obžalovaného mohlo byť motivované konfliktovými stretmi s poškodenou, ktorej prejavy ho mohli iritovať a viesť k verbálnemu agresívnemu reagovaniu. Obžalovaný je žiarlivý typ, mohol niektoré prejavy poškodenej brať ako dôkaz nevery. Osobnosť obžalovaného je v súlade so skutkom, významnú rolu zohráva poškodenie mozgu, ktoré znižuje jeho kontrolné mechanizmy. Keď sa obžalovaný dostal do problematickej situácie, užíval alkohol. V prípade znaleckého posudku č. 13/2019, vyhotoveného za účelom posúdenia osobnosti poškodenej znalec uviedol, že poškodená je energeticky dobre zásobená, na konanie zameraná s prvkami ráznosti v prejave, s nadstavením na presadzovanie sa, zameraná na vlastnú osobu, s vyššou mierou sebaľútosti, vyznačuje sa vratkou nevyváženou emotivitou, ktorá určuje jej správanie, dôsledky v danom momente nezvažuje a dostane sa do konfliktových stretov. V medziľudských vzťahoch sa prejavuje konfrontačne, provokačne a manipulatívne. Kritickosť voči iným je vlastnosťou, ktorú si aj sama uvedomuje, javí sa ako tvrdohlavá, dráždivá, v dôsledku čoho má problémy vo vzťahoch. Poškodená je druhýkrát vydatá,
v prvom manželstve boli problémy, že manžel ju bil a pil. Tieto povahové vlastnosti sa prejavovali aj vo vzťahu k obžalovanému. Poškodená je schopná správne vnímať a zapamätať si, čo zažila aj reprodukovať svoje zážitky, nemá sklon k chorobnému skresľovaniu, nemá sklon dopĺňať si medzery a samoúčelne prezentovať udalosti, ktoré sa nestali. V rámci toho, že má sklon k demonštratívnemu správaniu, mohla niektoré zážitky prezentovať vo zvýraznenej podobe, emotívnejšie. Znalecký posudok bol znalcom vypracovaný na základe preštudovaného spisového materiálu, vzhliadnutie videozáznamov by nemalo vplyv na závery znaleckého posudku. Otázka, či sa skutok stal ako ho popísala poškodená, nie je v kompetencii znalca. V psychickom stave poškodenej neboli zistené žiadne forenzne významné zmeny, posttraumatická stresová porucha, ani reakcia na závažný stres. Taká reakcia mohla nastať, keď sa skutok stal, ale v čase vyšetrenia neboli zistené žiadne poruchy. Poškodená mohla prežívať úzkosť a strach, ale nie v takom zmysle, aby napĺňali diagnostické kritériá duševnej poruchy. Poškodená nie je typom, ktorý prežíval konanie obžalovaného, sama povedala, že boli vo vzájomnom boji medzi sebou, keď sa situácia mala vyhrotiť, bola nastavená na odchod a rozvod. Pokiaľ sa dvojica rozíde, predíde sa tým, aby došlo k nejakému ohrozovaniu poškodenej a mohlo to mať vplyv aj na pitie obžalovaného, ktorý povedal, že keď sa niečo nepodarí, tak sa napije a to platí aj na konflikty s poškodenou. Poškodená poznala obžalovaného natoľko, že nepočítala s tým, že by sa prejavil extrémne agresívnym spôsobom. Obžalovaný nemá sklony, aby bol skutočne extrémne fyzicky agresívny. Poškodená nemá sklony ku konfabulácii, nedochádza u nej k vedomému zapĺňaniu medzier, neprezentuje také skutočnosti, ktoré sú v rozpore pre zvýšenie záujmu. Má sklon k istému podávaniu tých zážitkov, ktoré mala, sú viac emotívne podfarbené a môžu byť zvýraznené. Ochorenia, ktoré má obžalovaný prebiehajú dlhodobo, v čase novembra 2017 nemožno vylúčiť, že erektilná funkcia nebola v takom stave, ako si obžalovaný želal. Poškodená sa vyznačuje charakteristikami, pri ktorých je menej pravdepodobné, že sa rozvinie posttraumatická stresová porucha, sama povedala, že bojovala s obžalovaným a potom to riešila takýmto ráznym spôsobom. Konanie obžalovaného mohla prežívať ako určité príkorie, ale nie ako ťažké príkorie. Kritériá syndrómu týranej ženy z psychologického hľadiska neboli u nej zistené.
Z prečítaného znaleckého posudku č. 13/2019 znalca PhDr. G. T. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, vyhotoveného za účelom posúdenia osobnosti poškodenej, vyplýva, že vychádzal z výpovede poškodenej zo dňa 18.01.2019, obžalovaného zo dňa 16.01.2019 a 17.01.2019 a syna W. W. zo dňa 17.01.2019. V osobe poškodenej ide o zhovorčivú, sebavedomú pani nižšieho zrastu, s energickým a ráznym vystupovaním, s hlasným verbálnym prejavom. Neboli zistené žiadne kvalitatívne poruchy pamäťových schopností, sklon k mimovoľnému dopĺňaniu si medzier v pamäti neskutočnými prvkami (konfabulovanie), ani sklon k prezentácii neskutočných udalostí za účelom upútania pozornosti okolia (pseudologizovanie). Nevyskytli sa príznaky mozgovej patológie, všeobecná schopnosť vypovedať nie je narušená žiadnym chorobným procesom. Poškodená opätovne zhodne opisovala konflikty s manželom, ktoré sa mali týkať väčšinou financií a jeho zvýšených sexuálnych nárokov voči nej najmä na verbálnej úrovni, prípadne s určitým fyzickým atakovaním (sotenie, facka) bez znateľnejších následkov, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie. Konanie svojho manžela neprežívala trpne, dohovárala mu, upokojovala ho, čo jej manžel prežíval ako provokáciu. Poškodená pojala svoj vzťah s obžalovaným ako neúnosný po poslednom konflikte a podala naňho trestné oznámenie. Výpoveď poškodenej sa čiastočne zhoduje aj s výpoveďou obžalovaného, najmä čo sa týka prejavov verbálnej agresie voči nej, keď bol pod vplyvom alkoholu. Nemožno vylúčiť ani eventualitu vyhovenia sexuálnym nárokom jej manžela v záujme predídenia eskalácii konfliktu medzi nimi i keď schopnosť realizácie súlože zo strany obžalovaného možno považovať vzhľadom na jeho zdravotný stav za menej pravdepodobnú. Z psychologického hľadiska možno konštatovať, že špecifická vierohodnosť poškodenej má znaky vierohodnej výpovede predovšetkým čo sa týka verbálnych prejavov agresie obžalovaného voči nej v rámci konfliktných stretov prevažne v stavoch opitosti obžalovaného. Psychologickým vyšetrením neboli zistené žiadne príznaky duševnej poruchy v zmysle psychózy, ani príznaky látkovej závislosti. V rámci konfliktných stretov s manželom sa usilovala o dohováranie, o jeho upokojovanie a pokiaľ v tom bola neúspešná, resp. pokiaľ viedlo k stupňovaniu prejavov agresie voči nej, utiekla od neho, prípadne situáciu riešila oznámením manžela na polícii. Konfliktné situácie označila za ich vzájomný boj. Vzhľadom na podobný priebeh predošlého manželstva poškodenej možno konštatovať, že s obžalovaným sa dostala do podobnej interakcie, čo do značnej miery nasvedčuje tomu, že aj ona sama sa na formovaní takéhoto problematického vzťahu v aktuálnom manželstve podieľala. Prežívanie vlastných neúspešných pokusov o riešenie situácie s manželom viedlo u nej k formovaniu príznakov (tras, žalúdočná nervozita), ktoré však po odchode manžela a po rozhodnutí rozviesť sa s ním, postupne ustúpili. Konaním, ktoré sa obžalovanému kladie za vinu, mohla byť poškodenej spôsobená určitá miera psychického utrpenia, avšak nie forenzne významného charakteru.
Z prečítaného znaleckého posudku č. 14/2019 znalca PhDr. G. T. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, vyhotoveného za účelom posúdenia osobnosti obžalovaného, vyplýva, že vychádzal z výpovede obžalovaného dňa 16.01.2019 a 17.01.2019, poškodenej zo dňa 18.01.2019, svedka W. W. zo dňa 17.01.2019. V rámci psychodiagnostického vyšetrenia sa manifestovali príznaky organického poškodenia CNS ako rigidita psychických procesov a uvoľnenosť emotivity s prejavmi, ktoré sa vymykajú spod racionálnej kontroly, v dôsledku čoho je správanie probanda najmä emóciami určované a tak v mnohých súvislostiach nevhodné, na nižšej úrovni. Obžalovaný je ťažko ovplyvniteľný, nastavenia sú fixované, korekciu vlastného nazerania na okolité dianie neprijíma. Osobnosť obžalovaného je zmenená vplyvom jeho polyetiologicky podmienenej mozgovej patológie, ktorá sa prejavuje už zmienenou nestabilnou emotivitou s výkyvmi v smere odbrzdených, nekontrolovaných, výbušných prejavov na jednej strane a v smere mrzutosti, podráždenosti a dysforie na strane druhej. Agresívne tendencie sa v afektívne napätých situáciách ľahko aktivujú, prejavy brachiálnej agresie, resp. extrémnej agresie sú však menej pravdepodobné. Svoje nevhodné konanie prežíva s pocitmi viny a s ľútosťou nad nimi a usiluje sa ho vytesniť a dištancovať sa od neho. Evidentný je egocentrizmus obžalovaného, kvalita medziľudskej komunikácie je znížená aj jeho paranoidným nastavením voči blízkemu okoliu, čo sa prejavuje v správaní voči poškodenej, ktorú podozrieva z nevery. Je heterosexuálne orientovaný, s evidentným poklesom sexuálnej výkonnosti, čo súvisí s cukrovkou a vysokým tlakom, ktoré vedú k erektilnej dysfunkcii. Obžalovaný sa môže ľahko dostať do konfliktových stretov s poškodenou, ktorej prejavy ho môžu iritovať a viesť k výbušnému, nedostatočne kontrolovanému, najmä verbálne agresívnemu reagovaniu na ne. Takéto prejavy sú viac pravdepodobné v stavoch jeho alkoholickej opojenosti, keďže užité alkoholické nápoje odbúravajú jeho i tak slabé brzdové mechanizmy osobnosti. V prípade obžalovaného možno konštatovať škodlivé užívanie alkoholu s následnými problematickými abrietami, bez markantných príznakov závislosti. Prognóza resocializácie obžalovaného je hodnotená ako priaznivá, najmä pri vylúčení styku s manželkou, čo môže mať vplyv aj na redukciu abúzu alkoholu zo strany obžalovaného.
Z výpovede znalkyne MUDr. J. T.É. k znaleckému posudku č. 31/2019 vyplýva, že u obžalovaného boli znížené ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, diagnostikovala organickú duševnú poruchu. V čase skutku bola prítomná komplikovaná opitosť a syndróm závislosti na alkohole. Vzhľadom na prítomnosť týchto duševných porúch dospela k záveru, že obžalovaný v čase skutku mal rozpoznávacie schopnosti forenzne nevýznamne znížené a ovládacie schopnosti forenzne významne znížené. V čase skutku nedokázal plne ovládať svoje konanie v potrebnej miere. Dôvodom bola organicky podmienená porucha osobnosti, je to podmienené ochorením mozgu v dôsledku aterosklerózy, ktorý vyplýva z telesných ochorení obžalovaného. Uviedla, že vo všeobecnosti vplyv alkoholu znižuje a odbrzďuje zábrany a spolu s poškodením mozgu je možné, že sa človek správa menej ovládateľne. Agresívne správanie môže nastať u každého jedinca v prípade podnetov. Obžalovaný v prípade, že požíva alkohol je nevypočítateľnejší, pri podnetoch ako sú hádky, môže dôjsť k ľahšiemu vyprovokovaniu, preto navrhovala ochranné opatrenie uloženie liečby. V prípade, že obžalovaný nekonzumuje alkohol, nie je potencionálne nebezpečný. V prípade, že alkohol konzumuje, je ľahšie odbrzditeľný a stáva sa z psychiatrického hľadiska nebezpečný. Keď obžalovaný nemá podnet, nemusí byť agresívny. V osobnosti obžalovaného nie je, že začne reagovať agresívne, na konflikty sú vždy potrebné dve strany. V prípade, že je prítomný alkohol a je podnet, nedá sa so 100%-nou určitosťou predpovedať, keďže doposiaľ nemá vedomosti, že by sa v minulosti správal agresívne alebo nevypočítateľne. Obžalovaný nie je potencionálnym agresorom, nejde o človeka, ktorý bude na ulici niekoho napádať a agresívne sa správať. V prípade, že obžalovaný nepožíva alkohol a nedochádza do konfliktov, nie je agresorom. Pre obžalovaného nie je agresívne správanie vlastné, jeho charakter nezodpovedá agresorovi. Keďže obžalovaný trpí poruchou osobnosti a konzumoval alkohol, došlo k správaniu, k akému došlo. Závislosť obžalovaného na alkohole zisťovala prostredníctvom diagnostických kritérií, nemusí to byť denné pitie, človek nemusí byť zdevastovaný, môže to byť denné pitie 5 pohárov piva, kedy nedochádza ku konfliktom a pritom podľa medzinárodných kritérií ide o závislosť, ide o medicínske hľadisko. Pre zistené duševné poruchy navrhla psychiatrickú a protialkoholickú ochrannú liečbu. Liečebné možnosti sú psychofarmakologická liečba a sledovanie. Je potrebné sledovať obžalovaného, či sa podrobuje liečbe, aby správne užíval lieky na diabetes, aby nekonzumoval alkohol, ktorý zhoršuje priebeh diabetu a hypertenzné poruchy. Nie je možné presne matematicky špecifikovať mieru forenzne významného zníženia ovládacích schopností obžalovaného.
Z prečítaného znaleckého posudku č. 31/2019 znalkyne MUDr. J. T., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vyhotoveného za účelom zistenia závislostí obžalovaného, vyplýva, že u obžalovaného bol diagnostikovaný syndróm závislosti na alkohole. Splnil 6 z 10 príznakov potvrdzujúcich závislosť na alkohole, resp. podľa skríningu zameraného na alkoholizmus dosiahol 24 bodov, pričom skóre 5 a viac signalizuje závislosť na alkohole. Podľa udania svedkov konzumuje obžalovaný alkohol viac ako 5 rokov, sú u neho plne rozvinuté vonkajšie fyzické prejavy závislosti, momentálne skreslené pobytom vo väzbe. V prípade ďalšieho konzumu alkoholu je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný. V prípade dodržiavania abstinencie sa jeho spoločenská nebezpečnosť eliminuje. Bez účasti alkoholu nie je u obžalovaného predpoklad agresívneho a neusmerniteľného správania. Znalkyňa navrhuje ochrannú ambulantnú protialkoholickú liečbu a súčasne aj psychiatrickú ambulantnú ochrannú liečbu. Obžalovaný má organicky podmienečnú poruchu osobnosti, ktorá sa prejavuje aj tým, že pod vplyvom alkoholu nedokáže v dostatočne potrebnej miere ovládať svoje konanie. Stáva sa tak afektívne labilnejším, odbrzdenejším so zvýšenou pohotovosťou k neuváženému správaniu, čo vedie v prípade exotoxickej intoxikácie alkoholom k poruchám ovládacích aj rozpoznávacích schopností. V čase skutku bol obžalovaný v stave komplikovanej opitosti, pretože kombinácia alkoholu a organická porucha osobnosti na podklade artériosklerotického poškodenia CNS komplikujú priebeh opitosti a majú forenzne významný vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti.
Z prečítaného znaleckého posudku č. 45/2019 znalkyne MUDr. J. T.G., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vyhotoveného za účelom posúdenia príčetnosti a duševného stavu obžalovaného vyplýva, že obžalovaný mal v čase skutku forenzne významne znížené ovládacie schopnosti (na stupnici plne zachované, forenzne nevýznamne znížené, forenzne významne znížené, vymiznuté). Rozpoznávacie schopnosti boli hodnotené ako forenzne nevýznamne znížené (na rovnakej stupnici). Pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný v prípade dodržiavania abstinencie od alkoholu, jeho spoločenská nebezpečnosť sa eliminuje, nie je uňho predpoklad agresívneho a neusmerniteľného správania. V rámci diagnostického záveru boli stanovené diagnózy: poruchy psychiky a správania spôsobené užívaním alkoholu, komplikovaná obrieta v čase skutku, organicky podmienená porucha osobnosti. V čase skutku bol obžalovaný schopný v dostatočne potrebnej miere rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, rozpoznávacie schopnosti boli forenzne nevýznamne znížené a ovládacie schopnosti boli forenzne významne znížené, nie však vymiznuté. Znalkyňa navrhla ochrannú ambulantnú protialkoholickú liečbu a psychiatrickú ambulantnú ochrannú liečbu v dôsledku organickej poruchy osobnosti.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil vyšetrovací spis sp. zn. ORP-50/2-VYS-DS-2019 v rozsahu a spôsobom, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má obžalovaný evidovaných 5 záznamov, všetky pre porušenie pravidiel cestnej premávky s blokovými pokutami 10,- eur až 300,- eur (rýchlosť).
Z odpisu z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 1krát súdne trestaný - rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda z 28.07.1988, sp. zn. 1T/152/1988 mu bolo uložené nápravné opatrenie po dobu 3 mesiace 10% z platu, hľadí sa naňho akoby nebol odsúdený.
Zo správy o povesti Mesta R. zo dňa 28.01.2019 vyplýva, že obžalovaný je ženatý, býva v bytovom dome. Nie sú evidované informácie o požívaní alkoholických nápojov alebo iných návykových látok, resp. či správanie bolo prerokúvané pred komisiou verejného poriadku.
Z vyhotoveného testu AlcoQuant zo dňa 16.01.2019 o 22,04 hod. vyplýva nameraná hodnota 0,39 mg/ L alkoholu v dychu a zo dňa 17.01.2019 o 10,14 hod. hodnota 0,00 mg/L.
Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 16.01.2019 o 20,00 hod. vyplýva vydanie 1 ks kuchynského noža čiernej farby s umelohmotnou rukoväťou, s dĺžkou čepele 11 cm, poškodenou.
Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
b/ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa § 122 ods. 7 Trestného zákona trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.
Podľa § 138 písm. a/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.
Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.
Podľa § 199 ods. 1 kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov. Podľa ods. 2 písm. b/ Trestného zákona odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov. Podľa ods. 2 písm. b/ odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Podľa ods. 3 písm. d/ odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľa potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku (tu skutkov) a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného konania. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach dôležitých pre zavinenie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného.
V prejednávanej veci proti sebe stáli dve rozdielne výpovede obžalovaného a poškodenej. Na jednej strane výpoveď obžalovaného, ktorý popieral, že by poškodenú akýmkoľvek spôsobom týral, zranil, znásilnil, či by ju nútil k styku. Obžalovaný nepopieral, že používa vulgarizmy, uviedol, že to, že vulgárne nadáva vedia všetci, je to o ňom známe, aj susedia to počuli, nepoprel ani nadávky priamo na osobu poškodenej. Na druhej strane je výpoveď poškodenej, ktorá uvádzala, že obžalovaný ju týral, fyzicky napádal, znásilnil ju a nútil ju k styku (orálnemu, vaginálnemu, či análnemu, ako tiež uvádzala, čo neskôr zmenila). Poškodená tiež uvádzala, že obžalovaný sa voči nej prejavoval počas manželstva veľmi milo, až moc, čo je v rozpore s popisom protiprávneho konania, ktorého sa mal voči nej dopúšťať. Vzhľadom na diametrálnu odlišnosť výpovedí dvoch hlavných aktérov bolo potrebné vypočuť ďalších svedkov a vykonať také dostupné dokazovanie, na základe ktorého by bolo možné spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti urobiť záver o vine obžalovaného.
Najbližšou osobou, ktorá s obžalovaným a poškodenou žila v spoločnej domácnosti v inkriminovanom období bol ich spoločný syn W.Á. W.. Tento uviedol, že týranie bolo, aj matka mu to stále hovorila, že
padli aj vyhrážky. Nebol svedkom žiadneho násilného konania obžalovaného voči poškodenej, nevidel na nej žiadne zranenia, pri ňom sa rodičia nehádali. O násilnostiach a vyhrážkach mu vždy hovorila len poškodená a o všetkých týchto veciach mu poškodená povedala až po tom ako bol obžalovaný vzatý do väzby. Od otca počul len to, že zakazuje matke používať parfémy a nosiť čierne oblečenie.
Deti poškodenej z prvého manželstva X. Y. H. G. Y. vypovedali prakticky zhodne, že neboli svedkami žiadneho násilného konania voči poškodenej, boli svedkami vulgarizmov zo strany obžalovaného voči nim, o urážkach a vyhrážkach počuli z rozprávania poškodenej. Svedkyňa Y. uviedla, že obžalovaný naznačoval päsťovku a facku a k útoku na poškodenú by bolo došlo, keby tam v danej chvíli nebola. Väčšina „príhod“ s obžalovaným ani nespadala do obdobia, ktoré poškodená označila ako obdobie týrania. Obaja zhodne tvrdili, že obžalovaný bol stále pod vplyvom alkoholu a podľa ich vedomostí aj šoféroval pod vplyvom alkoholu a bol viackrát riešený policajtmi, hoci z odpisu z registra priestupkov obžalovaného nevyplýva žiadny priestupok súvisiaci s alkoholom. Svedok Y. uvádzal, že aj jeho mal obžalovaný zbiť v roku 2008 v garáži, pri ďalšom pokračovaní výsluchu však uviedol, že medzi ním a obžalovaným nedošlo k fyzickému konfliktu, lebo nemal tú možnosť, ale následne uviedol, že obžalovaný ho napadol v spánku s tyčkou.
Susedy z obytného domu X. H. Š. nemajú vedomosť o ničom spojenom s vecou. Svedkyňa Š. uviedla, že mala konflikt s obžalovaným kvôli parkovaniu. Inak si nič nevšimli.
Svedkyňa W., ktorá je sestrou obžalovaného, uviedla, že vzťah obžalovaného a poškodenej bol dobrý, nevšimla si na nej žiadne zranenia, poškodená sa jej nikdy nesťažovala, hoci sa často nestretávali, poškodená chodila k nej upratovať.
Zo znaleckých posudkov znalcov T.. T. a L.. T.ho vyplývajú okrem iného aj osobnostné, psychologické a psychiatrické charakteristiky obžalovaného a poškodenej.
Obžalovanému bola diagnostikovaná organická duševná porucha a syndróm závislosti na alkohole. Boli uňho forenzne nevýznamne znížené rozpoznávacie schopnosti a forenzne významne znížené ovládacie schopnosti. V čase skutku nedokázal plne ovládať svoje konanie v potrebnej miere. V prípade, že nekonzumuje alkohol, nie je potencionálne nebezpečný, v prípade, že konzumuje, tak je ľahšie odbrzditeľný a stáva sa z psychiatrického hľadiska nebezpečný. V osobnosti obžalovaného nie je, že začne reagovať agresívne, nie je potenciálnym agresorom.
Obžalovaný je heterosexuálne orientovaný jedinec s evidentným poklesom sexuálnej výkonnosti, čo súvisí s cukrovkou a vysokým tlakom. Vo vzťahu k sexualite sa mohol vyjadrovať nátlakovito, ale je menej pravdepodobné, že by mohol uskutočniť dokonalý pohlavný styk. Sú prítomné príznaky sexuálnej poruchy a dysfunkcie. Je menej pravdepodobné, že k situácii sexuálneho násilia, keď sa mohol dožadovať pohlavného styku, mohlo dôjsť k vniknutiu penisu do pošvy. Znalec to vylúčil s veľmi vysokou pravdepodobnosťou, obžalovaný dlhší čas nežil pohlavným životom, čo je v súlade s ochoreniami, ktoré má. Bola uňho zistená mozgová patológia, ktorá sa prejavuje nestabilnou emotivitou, výkyvmi v smere odbrzdených reakcií, mrzutosti, podráždenosti, v napätých situáciách sa uňho ľahko aktivujú prejavy agresie. Brachiálne prejavy, ťažké ujmy na zdraví, fyzická agresia sú menej pravdepodobné. Bol skôr agresívny na verbálnej úrovni, z hľadiska fyzickej agresie to je skôr sotenie, facka, dožadovanie sa sexu, aj keď mal problémy s erekciou. Konanie obžalovaného mohlo byť motivované konfliktnými stretmi s poškodenou, ktorej prejavy ho mohli iritovať a viesť k verbálne agresívnemu vyjadrovaniu. Charakter činu zodpovedá osobnosti obžalovaného. Počas vyšetrenia sa neprejavoval ako závislý od alkoholu, ale to, že užíval alkohol v nadmernom množstve je viacmenej isté.
Poškodená je podľa znaleckého posudku schopná správne vnímať a zapamätať si, čo zažila, aj reprodukovať zážitky, nemá sklon k chorobnému skresľovaniu, nemá sklon dopĺňať si medzery, ani k tomu, že by samoúčelne prezentovala udalosti, ktoré sa vôbec nestali. Má sklon k demonštratívnemu správaniu, preto mohla niektoré zážitky prezentovať vo zvýraznenej podobe, emotívnejšie. Je energeticky dobre zásobená, zameraná na vlastnú osobu, s vyššou mierou sebaľútosti, s vratkou nevyváženou emotivitou, ktorá značne určuje jej správanie, ktorého dôsledky nezvažuje a dostane sa do konfliktných stretov. V medziľudských vzťahoch sa prejavuje konfrontačne, provokačne a manipulatívne. Javí sa ako tvrdohlavá, dráždivá a hádavá, v dôsledku čoho máva problémy vo svojich vzťahoch. U poškodenej neboli zistené žiadne forenzne významné zmeny, ani žiadna reakcia na závažný stres. U
poškodenej mohli byť po skutku prítomné úzkosť a napätie, ale nie v takom zmysle, že by napĺňali kritériá duševnej poruchy. Poškodená neprežívala konanie obžalovaného, sama povedala, že boli vo vzájomnom boji medzi sebou. Poškodená poznala obžalovaného natoľko, že nepočítala s tým, že by sa prejavil voči nej extrémne agresívnym spôsobom, obžalovaný nemá také sklony. Poškodená mohla konanie obžalovaného prežívať ako určité príkorie, ale nie ako ťažké príkorie, mohla jej byť spôsobená určitá forma psychického utrpenia, avšak forenzne nevýznamného charakteru. Neboli u nej zistené znaky syndrómu týranej ženy. Vzhľadom na veľmi podobný priebeh predošlého manželstva poškodenej možno konštatovať, že sa s obžalovaným dostala do podobnej interakcie, čo do značnej miery nasvedčuje tomu, že aj ona sama sa na formovaní takéhoto problematického vzťahu v aktuálnom (už rozvedenom) manželstve podieľala.
Rozhodnutie o vine obžalovanej osoby musí vychádzať z vykonaných dôkazov, ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru, resp. ktoré nepripúšťajú aj alternatívny a pre obžalovaného priaznivejší záver, pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovaného musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybnosti preukázaná. Uznanie viny nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, a to ani pravdepodobnosti vyššieho stupňa. Pre takýto výrok musí byť daná istota, o ktorej, vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov, nie je dôvod pochybovať, tobôž ak ide o trestné činy, za ktoré by bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody takmer 10 rokov.
Obžalovanému sa v bode I. obžaloby kládlo za vinu spáchanie trestného činu týrania blízkej osoby. Na naplnenie znakov tohto trestného činu je potrebné, aby v dôsledku týrania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie, ktoré sa vyznačuje takými telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Musí ísť o konanie, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nevyžaduje sa, aby u poškodenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie.
Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní nebolo možné vyvodiť jednoznačný záver o tom, že by obžalovaný svojím konaním naplnil všetky skutkové znaky zločinu týrania blízkej osoby tak ako sa mu to kladie za vinu. Je nesporné, že medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo ku konfliktom, ktoré boli podmienené jednak alkoholizmom obžalovaného (ktorý svoje konanie navyše „vďaka“ diagnostikovanému organickému psychosyndrómu nebol schopný ovládať), týmto však sama dopomáhala aj poškodená a vychádzajúc z jej osobnostných charakteristík ich mohla popisovať zvýraznene a emotívnejšie ako sa v skutočnosti stali. S ohľadom na osobnosť poškodenej a priebeh jej predchádzajúceho manželstva znalec uviedol, že sa na formovaní takéhoto problematického vzťahu s obžalovaným aj sama podieľala. Žiaden zo svedkov neuviedol, že by si na poškodenej všimol akékoľvek zranenia, pričom aj špecifická vierohodnosť poškodenej bola potvrdená len v otázke verbálnych prejavov obžalovaného, obžalovaný popieral, že by poškodenej fyzicky akokoľvek ubližoval (nielen v sledovanom období). Znalec potvrdil ako možné sotenie, či facku. Spoločný syn obžalovaného a poškodenej, ktorý s nimi žil v jednej domácnosti sa o všetkom dozvedel od matky až po vzatí obžalovaného do väzby. V otázke „zakazovania nosiť čiernu“ obžalovaný uviedol, že to povedal poškodenej kvôli tomu, aby nebola smutná, aby stále nenosila čiernu doma aj vonku, keď jej zomrela matka (december 2018). Rovnako k otázke „kontrolovania“ uviedol, že chcel vedieť, kde je, aby sa jej nič nestalo. Naproti tomu sama poškodená uvádzala, že keď obžalovaný odišiel na Silvestra, tiež mu volala a zisťovala, kde je, aby sa mu niečo nestalo. Zo žiadneho takéhoto konania obžalovaného nebolo možné vyvodiť ako následok fyzické alebo psychické utrpenie poškodenej na úrovni ťažkého príkoria. Žiadne z konaní obžalovaného nebolo možné považovať za tak intenzívne, hrubé, bezohľadné a bolestivé, že by ho poškodená mohla pociťovať ako ťažké príkorie. Aj keď sa nemožno stotožniť s tvrdením obžalovaného, že nie je závislým na alkohole, samotná jeho závislosť však nie je trestným činom.
Čo sa týka skutku popísaného v bode II. obžaloby obžalovanému sa kládlo za vinu spáchanie trestného činu znásilnenia, resp. trestného činu sexuálneho násilia. Na naplnenie znakov týchto trestných činov je potrebné, aby bolo zo strany páchateľa použité násilie, či hrozba bezprostredného násilia, resp. aby bol prekonaný vážne mienený odpor ženy voči súloži. Poškodená však žiadny odpor voči konaniu obžalovanému neprejavila, sama sa vyzliekla po tom, ako prejavil záujem o sex, vedela, že na to, aby mohlo dôjsť k vaginálnemu styku s obžalovaným, je potrebné ho predtým orálne uspokojiť, čo aj urobila. Obžalovaný uvádzal, že k styku poškodenú žiadnym spôsobom nenútil, on bol vždy dole, mal 145 kg,
poškodená bola na ňom, mohla odísť, kedy chcela. Aj v prípade, že by došlo k sexuálnemu kontaktu medzi obžalovaným a poškodenou po predchádzajúcich nadávkach obžalovaného, mala poškodená možnosť prejaviť svoj odpor. Poškodená však nereagovala žiadnym konaním manifestujúcim nesúhlas so stykom, sama styk popísala tak, že jej vadili nadávky, ale „čo ona bude mať z toho, keď on je opitý“. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že poškodená konanie obžalovaného neprežívala, poznala ho natoľko, že nepočítala s tým, že by sa prejavil voči nej extrémne agresívnym spôsobom. Preto v súhrne s popisom skutku, resp. i tým, že poškodená mnohé udalosti popisuje zvýraznene a emotívnejšie, nemožno ustáliť, že by konanie obžalovaného naplnilo všetky zákonné znaky trestného činu znásilnenia a trestného činu sexuálneho násilia. Navyše sama poškodená uviedla, že po novembri 2017 ešte styk s obžalovaným mali, čo samo osebe spochybňuje (i keď nevylučuje), že po predchádzajúcej skúsenosti s obžalovaným, ktorá ju mala traumatizovať, by opätovne so stykom súhlasila.
Súd odmietol návrh obhajcu obžalovaného na prehratie zvukovoobrazového záznamu z výsluchu poškodenej ako nadbytočný, obe výpovede boli prečítané na hlavnom pojednávaní a poškodená bola s ich obsahom konfrontovaná.
Súd rovnako odmietol návrh prokurátora, resp. i splnomocnenca poškodenej na opätovné vypočutie poškodenej v neprítomnosti obžalovaného. Poškodená bola jednoducho a zrozumiteľne poučená o možnosti vypočutia v neprítomnosti obžalovaného podľa § 262 Trestného poriadku pred svojím výsluchom za účelom zabránenia viktimizácie. Uviedla, že nemá problém vypovedať pred obžalovaným. Poškodená v priebehu svojho výsluchu žiadnym spôsobom neprejavila strach alebo obavu z výsluchu, či obžalovaného, neprejavila žiadnu emóciu v tomto smere, neplakala. Súvisle odpovedala na všetky otázky, aj na otázky obžalovaného, s obžalovaným sa prakticky živo konfrontovala. Zhodnotenie priebehu výsluchu a schopností svedka vypovedať v prítomnosti obžalovaného je v kompetencii konajúcej sudkyne, v prípade, že by poškodená vykazovala znaky strachu alebo akejkoľvek neschopnosti vypovedať, či pokračovať vo výsluchu v prítomnosti obžalovaného, bol by takýto výsluch ukončený. Skutočnosť, že poškodená v inom trestnom konaní uvádzala iné okolnosti výsluchu, len pár dní po uskutočnení tohto výsluchu, nie je dôvodom na opätovný výsluch poškodenej. To, že výsluch poškodenej osoby prebieha v neprítomnosti obžalovanej osoby, nie je pravidlom. Závisí to od tej- ktorej poškodenej osoby, ako sa k spôsobu výsluchu vyjadrí, keďže sú aj poškodené osoby, ktoré sa samé dožadujú výsluchu a konfrontácie s obžalovaným. Poškodená bola preto o možnostiach spôsobu výsluchu poučená a bolo aj na jej vlastnom rozhodnutí ako sa k tejto otázke postaví. Navyše zo znaleckého posudku nevyplývalo, že by mala poškodená trpieť nejakou psychickou poruchou, ktorá by zamedzovala vykonať výsluch ako taký a ktorá by ju predisponovala k tomu, že by jej osobný výsluch mohol spôsobovať akékoľvek ťažkosti.
Súd nevykonal tiež dokazovanie navrhnuté obhajobou na zistenie daktyloskopických stôp na noži, ktorý je v spise založený ako doličná vec. Obžalovaný uvádzal v návrhu, že takýto nôž nikdy doma ani nevidel, preto nemôžu byť ani jeho odtlačky na ňom. K uvedenému je potrebné uviesť, že ani súdu nie je zrejmé o aký nôž má ísť a aj preto nebolo takéto dokazovanie vykonané. Poškodená síce v rámci popisu incidentu zo dňa 16.01.2019 uvádza, že mal obžalovaný držať v ruke nôž s 10-centimetrovou čepeľou a s týmto sa jej mal vyhrážať zabitím (popri šúpaní grapefruitu), avšak rovnako uviedla ako reakciu na tento incident, že domácnosť urýchlene zo strachu opustila a išla na políciu. Potom ale nie je zrejmé, ako mohla tento nôž obžalovanému zobrať (ak ide o „ten“ nôž), keď obžalovaný ho mal v danom čase držať v ruke a vyhrážať sa jej. Zápisnica o trestnom oznámení je spísaná s poškodenou dňa 16.01.2019 o 17,55 hod. a skončená o 19,55 hod. Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že nôž mala poškodená vydať na polícii dňa 16.01.2019 o 20,00 hod. Osobná sloboda obžalovaného bola obmedzená už dňa 16.01.2019 o 18,00 hod., t. j. už päť minút po tom, ako začala poškodená len podávať trestné oznámenie a v rámci žiadneho svojho výsluchu neuvádzala, že by nôž obžalovanému vzala z ruky alebo ho vzala z domácnosti.
Keďže po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostali pochybnosti o okolnostiach významných pre posúdenie otázky viny, nebolo možné rozhodnúť v neprospech obžalovaného. Trestné konanie vyžaduje v tomto ohľade ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, aspoň na úrovni všeobecného pravidla „preukázania mimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť“. Vykonané dôkazy v prejednávanej veci pripúšťajú i alternatívnu možnosť o nevine, preto súd obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil a rozhodol tak jednoznačným rozhodnutím senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého smeruje na Krajský súde v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po jeho vyhlásení. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).