Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Csp-36-2020.pdf
PDF · 100.64 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/36/2020
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v spore žalobkyne L. X., A.. XX.XX.XXXX, S. W. S. XX, D., občianky SR, právne zastúpenej Pisár & partners - advokáti, s.r.o., P. Rádayho 8, Lučenec proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, konajúceho na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa výkonu práv z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.09.2011 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere v spojení so Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty číslo XXXXXXXXXXXXXX.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 troch dní od právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu, ktorým súd rozhodne aj o výške tejto náhrady samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu sa navrhovateľka domáha vydania neodkladného opatrenia pričom uviedla, že dňa 16.09.2011 uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o spotrebiteľskom úvere v spojení so zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 14 975,-Eur s možnosťou požiadania poskytnutia úverového rámca vo výške 600,-Eur a vydania kreditnej karty. Uvedená formulárová zmluva okrem iného obsahuje v písm. E/ dohodu o zrážkach zo mzdy podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka a to v znení, že „klient výslovne a neodvolateľne súhlasí, aby mu v prípade, že omešká so splácaním úveru dlhšie ako jeden mesiac, t. j. nezaplatí aspoň dve po sebe nasledujúce splátky úveru, uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy až do výšky stanovenej občianskym súdnym poriadkom o výkone rozhodnutia a to až do úplného splatenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva a aby zrazenú sumu poukazoval na účet CETELEM SLOVENSKO, a. s., s ktorým spôsobom zabezpečenia CETELEM SLOVENSKO, a. s. s súhlasí. Táto dohoda sa vzťahuje aj na budúcich platcov mzdy klienta ako aj na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia zaobchádza ako so mzdou. Náklady spojené so zrážkami nesie klient. Listom zo dňa 16.05.2019 žalovaný požiadal zamestnávateľku žalobkyne O. H. F. N. Q. W. W. X. X. X. P. X, XXX XX W. W. o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne na podklade vyššie citovanej dohody o zrážkach zo mzdy. Napriek počiatočnému splácaniu od roku 2011 evidoval v tom čase žalovaný voči žalobkyni pohľadávku vo výške 8 9747,75 Eur. Z množstva dostupných rozhodnutí súdov Slovenskej republiky muselo byť pritom žalovanému notoricky známe, že využívanie inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy predstavuje z jeho strany nekalú obchodnú praktiku a je v hrubom rozpore s právnou úpravou na ochranu spotrebiteľa a spotrebiteľskými právnymi vzťahmi. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie
so sídlom v Bratislave č. X. N. dňa 10.09.2012, ktorým za porušenie povinností ustanovených v § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na § 3 ods. 3; § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa uložil dodávateľovi správny orgán peňažnú pokutu vo výške 9 000,-Eur. V odôvodnení rozhodnutia v súvislosti s dohodou o zrážkach uviedol, že uvedená zmluvná podmienka bola vyhodnotená ako neprijateľná, nakoľko sa v zmysle § 54 ods. 1 OZ sa v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ust. § 551 OZ. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Žalobkyňa má za to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok žalobkyne bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si pritom žalovaný sám diktuje vykonávaním zrážok zo mzdy žalobkyne a žalobkyňa nemá možnosť výšku zrážok ovplyvniť. Tento inštitút tak umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej dohody o zrážkach zo mzdy sa zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad. Je nepochybné, že zmluva je v rozpore so zákonom. V prvom rade samotné navýšenie poskytnutých finančných prostriedkov o viac ako 120% oproti poskytnutej istine je v zjavnom rozpore s dobrými mravmi a hraničí s úžerou. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa alebo slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákona, podľa ktorého bola dojednaná. Občiansky zákonník pripúšťa možnosť uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy avšak za stavu, pokiaľ bola takáto dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny riadne podpísanej a povinná osoba bola poučená o dôsledku jej uzavretia a to vrátane o možnosti takúto dohodu odmietnuť. Pokiaľ takáto dohoda bola súčasťou preformulovaných typových zmluvných dojednaní určených pre široký okruh spotrebiteľom, má žalobkyňa za to, že ju nie je možné považovať za platne dojednanú tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 551 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy. Zmluvou žalovaný ako veriteľ vopred vnútil žalobkyni aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie úveru). Ako totiž vyplýva z danej predtlače zmluvy, žalobkyňa sa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listiny podpísala aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Teda ak chcela žalobkyňa získať úver, čo bolo primárne jej pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalovaným, nemala na výber a musela podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. Žalovaný tak na základe neobmedzenej vôle môže podľa názoru žalobkyne vymáhať od nej dlh na základe dohody o zrážkach zo mzdy, pričom žalobkyňa týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom a žalovaný takýmto spôsobom môže od žalobkyne vymôcť aj plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. úroky a poplatky, na ktoré by nemal nárok, ak by bol úver považovaný za bezúročný a bezpoplatkový pre jeho rozpor so zákonom. V tejto súvislosti žalobkyňa z dôvodu právnej istoty predložila súdu aj stanovisko Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 21.11.2019, ktoré posudzovalo na základe žiadosti žalobkyne zmluvu o spotrebiteľskom úvere v spojení so zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 16.09.2011. Vychádzajúc zo spomínaného stanoviska je zrejmé, že zmluva jednak neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na základe čoho možno poskytnutý úver zo strany žalovaného považovať podľa ustanovenia § 11 ZoSÚ za bezúročný a bezpoplatkový, nehovoriac o skutočnosti, že zmluva obsahuje aj viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobkyňa ďalej uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyni bol poskytnutý úver čo do istiny vo výške 14 975,-Eur a doteraz zaplatila žalovanému sumu 27 501,39 Eur, vznikol jej tak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 12 526,39 Eur, ktorý si bude bezodkladne uplatňovať voči žalovanému v samostatnom konaní. Na základe neplatnej dohody o zrážkach je žalobkyni každý mesiac zo mzdy strhávaná suma 291,34 Eur po dobu 8 mesiacov, t. j. spolu suma 2 330,72 Eur, pričom nemožno opomenúť, že do vydania neodkladného opatrenia bude pravdepodobne žalobkyni strhnutá zo mzdy ďalšia zrážka vo výške 291,34 Eur. S prihliadnutím na skutočnosť, že úver je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bezúročný a bezpoplatkový a suma
poskytnutej istiny tak už bola žalobkyňou preplatená skoro dvojnásobne, žalobkyňa sa domnieva, že pokračovať v zrážkach zo mzdy je pre ňu nedôvodné a dochádzalo by tak k nepodstatnému navyšovaniu bezdôvodného obohatenia. Neodkladné opatrenie je v tomto prípade jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred vykonávaním zrážok zo mzdy. Podmienka bezodkladnosti úpravy pomerov je daná tým, že v prípade realizovania zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu a ich poukázania na účet žalovaného by dochádzalo k navyšovaniu bezdôvodného obohatenia, vydania ktorého by sa žalobkyňa musela a s určitosťou aj bude domáhať, pričom existuje opodstatnený predpoklad, že tak bude musieť urobiť súdnou cestou. Domnieva sa, že nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať právo z takejto dohody je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu, než zákon dovoľuje. V zmysle vyššie uvedených skutočností žalobkyňa poukázala na uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/38/2017, sp. zn. 3Co/114/2017, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/46/2017 a uznesenie Okresného súdu Prešov sp.zn. 9Csp/14/2016. Nariadením neodkladného opatrenia možno podľa žalobkyne dosiahnuť trvalú zmenu pomerov medzi stranami ako aj stav právnej istoty vo vzťahu k aplikácii inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy zo strany žalovaného. Samotný veriteľ a žalovaný pokiaľ eviduje voči žalobkyni nepochybne na podklade zmluvy akékoľvek platné a splatné pohľadávky, má možnosť pristúpiť k ich vymáhaniu zákonnou a legitímnou cestou prostredníctvom vecne a miestne príslušného všeobecného súdu SR tak, aby bolo možné v súdnom konaní podrobiť zmluvu náležitej súdnej kontrole v súlade s ustanovenia ZoSÚ, OZ a smerníc EÚ. Žalobkyňa preto za účelom zabezpečenia dostatočnej ochrany svojich záujmov a dosiahnutia právnej istoty žiada, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorý bude žalovaný povinný zdržať sa výkonu práv z dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.09.2011 k zmluve o spotrebiteľskom úvere v spojení so zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXX.
2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 324 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 328 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
11. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
12. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
13. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
14. Podľa § 336 ods. 1, 2, 3, 4 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
15. Podľa § 337 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
16. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
17. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z predložených listín vyplýva, že žalobkyňa osvedčila, že medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v spojení so zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 22.09.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 14 975,-Eur s možnosťou požiadania poskytnutia úverového rámca vo výške 600,-Eur a vydania kreditnej karty. Žalobkyňa sa zaviazala splácať 120 mesačných splátok vo výške 291,34 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 18,70% pri RPMN 20,50 %. Celková čiastka pri revolvingu, ktorú mal dlžník zaplatiť, činila 33 296,80 Eur.
18. Žalobkyňa tiež osvedčila, že v rámci uzavretej úverovej zmluvy, ktorá mala formulárový charakter, bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá sa už na základe žiadosti právneho predchodcu žalovaného zo dňa 16.05.2019 o vykonanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne realizuje.
19. Zamestnávateľ žalobkyne vykonáva zrážky z jej mzdy mesačne vo výške 291,34 Eur, kedy v čase podania návrhu došlo k zrazeniu sumy 2 330,72 Eur po dobu osem mesiacov.
20. Súd je toho názoru, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov a predložila dôkazy svedčiace o naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného riešenia vzťahov medzi sporovými stranami. Žalobkyňa zároveň osvedčila aspoň základné skutočnosti, ktoré umožňujú prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
21. Otázku potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami posudzoval súd s ohľadom na skutkové tvrdenia žalobkyne, ktorá tvrdí, že žalovaný od nej vymáha plnenie na základe úverovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 22.09.2011, ktorá trpí vadami čo do uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. V tejto časti zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 54 ods. 1 OZ v neprospech spotrebiteľa, pretože predformulovaný súhlas
spotrebiteľa nespĺňa náležitosti ustanovenia § 551 OZ. Je zrejmé, že tvrdenie žalobkyne o tom, že zmluvou o úvere žalovaný vnútil žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu a to získanie úveru. Žalobkyňa ak chcela získať úver, nemala na výber a musela podpísať celú predtlačenú listinu zmluvy o úvere, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosť iného právneho úkonu a to dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný takto získal možnosť vymôcť od žalobkyne aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a to bez toho, aby úverová zmluva, resp. jej podmienky, mohli byť podrobené súdnej kontrole o tom, či dlh ešte existuje a v akej výške. Takto uzavretá zmluva v časti dohody o zrážkach zo mzdy spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
22. Žalobkyňa predložením žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne pritom preukázala realizovanie zrážok zo mzdy. Z toho dôkazu jednoznačne vyplýva, že použitím dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne bezprostredne hrozí ujma spočívajúca vo vymáhaní nárokov žalovaného v situácii, kedy ešte nie je vyriešená otázka, či nedošlo k absencii obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
a. Súd dospel k záveru, že je nutné vyhovieť návrhu žalobkyne, ktorá sa dožaduje poskytnutia ochrany, keďže je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako súčasť úverovej zmluvy nebola platne dojednaná tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto z vecného hľadiska možno dosiahnuť bezodkladnú úpravu pomerov uložením povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy formou neodkladného opatrenia. Ďalšie vykonávanie zrážok zo mzdy by totiž mohlo spôsobiť na strane žalobkyne ujmu v prípade, že bude uplatňovať vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok.
23. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrhu žalobkyne vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia.
24. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Nakoľko vo veci ide o konečné rozhodnutie, keďže žalobkyňa nepodala návrh vo veci samej, súd rozhodoval aj o uplatnenom nároku na náhradu trov konania. Vo veci mala plný úspech žalobkyňa, preto jej súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia podľa § 332 ods. 1 CSP.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.