Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/54/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, XXX XX Z., zast.: JUDr. Zuzana Baloghová, advokátka, so sídlom Madačova 7, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému: Groupama poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, zast.: JAVOR - TOKÁR advokátka kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, o zaplatenie 362,28 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 25.09.2018, č.k. -92, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 362,28 EUR a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvého stupňa o výške náhrady trov konania.“

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný v zákonom stanovenej lehote. Namietal, že žalobca označil za žalovaný subjekt stranu, ktorá nemá procesnú subjektivitu. Poukázal na to, že v danom prípade žalobca za žalovaného označil pobočku poisťovne z iného členského štátu. 3. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa , pred prejednaním samotného odvolania v zmysle v spojení s skúmal, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť o odvolaní.

4. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. Podmienkou, aby niekto mohol byť stranou v civilnom procese je, že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť stranou v konaní znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. v stanovuje, že procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Odkazuje tak na hmotné právo. Vo všetkých civilných sporových konaniach majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu.

6. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti u právnických osôb vyplýva z a .

7. Podnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej republiky upravuje . Zahraničná osoba, ktorou sa rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, sa čo do možnosti a rozsahu podnikania na území Slovenskej republiky stavia zásadne na rovinu slovenským osobám. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie zahraničnej osoby pomocou, resp. prostredníctvom organizačnej zložky umiestnenej na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká dňom zápisu zahraničnej osoby, prípadne jej organizačnej zložky do Obchodného registra v Slovenskej republike, pričom návrh na zápis podáva zahraničná osoba. Vzhľadom k nutnosti zápisu organizačnej zložky do Obchodného registra má táto organizačná zložka zahraničnej osoby rovnaké postavenie, ako odštepný závod ( ). Z toho vyplýva nielen to, že pri prevádzkovaní organizačnej zložky sa používa obchodná firma podnikateľa (zahraničná osoba) s dodatkom, že ide o organizačnú zložku ( ), a že vedúci organizačnej zložky zahraničnej osoby zapísanej do Obchodného registra je splnomocnený robiť za zahraničnú osobu všetky právne úkony, týkajúce sa tejto organizačnej zložky, ale i to, že zápisom organizačnej zložky zahraničnej osoby, nevzniká rovnako ako v prípade odštepného závodu právnická osoba; zahraničnej osobe týmto zápisom vzniká len právo podnikať na území Slovenskej republiky. Skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej, a to či už fyzickej alebo právnickej osoby umiestnená na území Slovenskej republiky je zapísaná do Obchodného registra neznamená, že táto organizačná zložka je nositeľom právnej subjektivity a spôsobilým účastníkom konania. Vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa tejto organizačnej zložky je vždy nositeľom práv a povinností zahraničná osoba, ktorej je organizačná zložka súčasťou. Právnu subjektivitu má vo všetkých prípadoch výlučne zahraničná osoba a nie jej organizačná zložka.

8. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobca, ktorý je právne zastúpený advokátom podal dňa 29.06.2017 žalobu o náhradu škody - o zaplatenie 362,28 Eur s príslušenstvom. Ako žalovaného označil subjekt - „Groupama poisťovňa, a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd: Po, vl. č. 219/B“.

9. Podľa o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, pobočka poisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu umiestnená na území Slovenskej republiky. Za pobočku sa považuje aj zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom poisťovne z iného členského štátu alebo inou osobou, ktorá ma oprávnenie časovo neobmedzene vykonávať poisťovaciu činnosť v mene poisťovne z iného členského štátu.

10. Organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, t.j. aj pobočka poisťovne z iného členského štátu nemá procesnú subjektivitu podľa , pretože nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle , . Procesnú subjektivitu (spôsobilosť mať práva a povinnosti) má v zmysle konštantnej judikatúry len zahraničná právnická osoba a nie jej organizačná zložka, a to aj napriek tomu, že je zapísaná v Obchodnom registri. Stranou sporu pred súdom tak musí byť vždy zahraničná právnická osoba, a to i v prípade, že sa bude jednať o spor týkajúci sa jej organizačnej zložky, pričom uvedenie údaju o umiestnení organizačnej zložky podniku má význam len pri posudzovaní miestnej príslušnosti súdu v prípade, keď je zahraničná právnická osoba žalovanou stranou (tak ako je tomu aj v tomto konaní) a žalobca nechce podávať žalobu na miestne príslušnom súde tejto osoby v zahraničí.

11. Podľa súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.

12. Povinnosťou súdu prvej inštancie preto bolo po podaní žaloby ex offo zisťovať procesnú subjektivitu strán, teda aj žalovaného. Z obsahu spisu je podľa názoru odvolacieho súdu nesporné, že žalobca zastúpený advokátom ako žalovaného označil právnickú osobu „Groupama poisťovňa, a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd: Po, vl. č. 2019/B“. Takto označená organizačná

zložka - pobočka poisťovne z iného členského štátu, hoci zapísaná do Obchodného registra, nezískava právnu subjektivitu a nemôže mať ani svoje obchodné meno.

13. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku právnickej osoby (podnikateľa) sa používa obchodné meno zahraničnej osoby (podnikateľa) s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku v zmysle , pričom subjektom právnych vzťahov vznikajúcich pri prevádzakovaní a činnosti organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby, zostáva naďalej podnikateľ vlastniaci podnik, ku ktorému organizačná zložka patrí. Organizačnú zložku podniku zahraničnej osoby nie je preto možné považovať za osobu spôsobilú byť účastníkom občiansko-právneho konania (viď uznesenie NS SR sp. zn. ).

14. Zo žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobcom uvedené označenie žalovaného je v súlade s , keďže obsahuje jej názov (resp. obchodné meno), sídlo a identifikačné číslo - znamená to, že na základe takto žalobcom uvedenej identifikácie žalovaného v predmetnej žalobe je jednoznačné a nespochybniteľné, proti komu žaloba smeruje, pričom uvedená skutočnosť zároveň vyplýva aj zo samotného odôvodnenia žaloby. Znamená to, že procesný postup súdu v zmysle spočívajúci v oprave, resp. doplnení označenia účastníka konania na strane žalovaného nie je v danom prípade opodstatnený. V danom prípade sa jedná o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, preto odvolací súd konanie podľa zastavil.

15. Nakoľko uznesením o zastavení konania sa konanie končí, odvolací súd v zmysle rozhodol v tomto rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd má za to, že procesným úkonom žalobcu - podaním žaloby voči subjektu, ktorý nemá právnu subjektivitu žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, a preto v zmysle by mal žalovaný nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach prípadu, kedy došlo k zastaveniu konania, keďže žalobcom označený žalovaný nemá právnu subjektivitu, súd mu náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

16. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).