Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-6-2019.pdf
PDF · 91.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4Csp/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcu R Collectors s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovanej N. W., XX.X.XXXX, XXX XX Č. XXXX, zast. Advokátska kancelária STEHURA & partners, v. o. s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, o zaplatenie 8 102,28 € s prísl. takto
rozhodol:
II. Vo zvyšnej časti predmetu sporu žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 1.2.2019 žalobkyňa - veriteľka podala žalobu proti žalovanej - spotrebiteľke o zaplatenie sumy 8 102,28 €, úroky z istiny vo výške 7 421,52 €, zmluvný úrok vo výške 19,9 % ročne zo sumy 8 102,28 € od 30.1.2019 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8 102,28 € od 30.1.2019 do zaplatenia.
2. Rozsudok č. k. 4Csp/6/2019-114 zo dňa 14.5.2019 vo výroku I. súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5 205,04 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5 205,04 € od 30.1.2019 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach 200 € vždy do posledného dňa toho-ktorého mesiaca vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Tento výrok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.6.2019. Podľa § 226, § 228, § 230 CSP právoplatný a vykonateľný výrok rozsudku tvorí prekážku res iudicata. Súd o tejto časti predmetu sporu nemohol ďalej konať, rozhodovať a nemohli sa tohto výroku týkať žiadne dispozitívne úkony žalobcu.
3. Vo výroku II. súd v prvom rozsudku v poradí žalobu vo zvyšnej časti predmetu sporu zamietol. Mal za to, že zmluva je bezúročná, bez poplatku. Žalobkyňa nemá nárok na úroky, úroky z omeškania, poplatky, zmluvné pokuty, ale len na skutočne poskytnutý úver, pôžičku a zákonný úrok z omeškania tak, ako súd priznal vo výroku I. prvého rozsudku v poradí.
4. Odvolací súd uznesením č. k. 5Co/187/2019-167 zo dňa 4.2.2020 rozhodol tak, že rozsudok prvostupňového súdu v zamietajúcej časti (výroky II., III., IV.) zrušil a vrátil vec Okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd v bode 7., 8. svojho rozhodnutia konštatoval, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil. Podľa názoru odvolacieho súdu je splnená povinnosť uviesť údaje podľa § 9 ods. 2, písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusí vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, nemusí obsahovať vnútornú skladbu splátky. Z toho dôvodu nemožno vyhodnotiť zmluvu a úver ako bezúročný a bez poplatkov.
5. § 391 ods. 1 CSP: Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. § 391 ods. 2 CSP: Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. § 391 ods. 3 CSP: Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
6. Súd v nadväznosti na § 391 ods. 2, 3 CSP sa cítil byť viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu.
7. Dňa 27.4.2020 na čl. 179 spisu (pojednávanie vytýčené na deň 7.5.2020) žalobca doručil podanie, ktoré formálne označil v záhlaví ako „čiastočné späťvzatie žalobného návrhu“. Vzhľadom k tomu, že výrok I. rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4Csp/6/2019-114 zo dňa 14.5.2019 o povinnosti žalovanej zaplatiť 5 205,04 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 30.1.2019 do zaplatenia, je právoplatný a vykonateľný od 25.6.2019, potom súd posúdil úkon podľa obsahu a prejavu vôle žalovanej. Platby žalovanej po vydaní rozsudku sú plnením na právoplatnú časť predmetu sporu a netýkajú sa tej časti predmetu sporu, ktorá nenadobudla právoplatnosť. Plnenie žalovanej - spotrebiteľky uvádzané v tomto podaní žalobkyňou je splnením dlhu podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka (§ 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Splnením dlh zanikne.), a to vo vzťahu k výroku I. rozsudku prvostupňového súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť. Teda ide o plnenie právoplatného a vykonateľného dlhu vo výške 5 205,04 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 30.1.2019 do zaplatenia. O právoplatnej časti súd, z dôvodov už uvedených, nemá právo konať, rozhodovať. Žalobca nemá právo právoplatnou časťou predmetu sporu disponovať a brať žalobu späť v tejto časti. Platby žalovanej spotrebiteľky sa netýkali zamietnutej časti predmetu sporu, a preto nemôže ísť o späťvzatie zamietnutej časti predmetu sporu. Žalovaná spotrebiteľka neuznávala povinnosť platiť zamietnutú časť predmetu sporu, preto jej prejav vôle nemohol smerovať k zamietnutej časti predmetu sporu a nebol vydaný rozsudok, z ktorého by vyplývala povinnosť, že žalovaná je povinná zaplatiť aj zamietnutú časť predmetu sporu, aby z toho žalobkyňa mohla vyvodiť, že platby žalovanej smerovali k zamietnutej časti predmetu sporu a nie k priznanej časti predmetu sporu, preto súd o žiadnom späťvzatí žaloby nerozhodol. § 140 ods. 1 CSP: Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. § 294 CSP: Zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. Pôvodným predmetom sporu bola žaloba na zaplatenie sumy 8 102,28 € s dlžným úrokom z istiny vo výške 7 421,52 €, zmluvný úrok vo výške 19,9 % ročne zo sumy 8 102,28 € od 30.1.2019 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8 102,28 € od 30.1.2019 do zaplatenia. Porovnaním pôvodného predmetu sporu s novým predmetom sporu, ktorý žalobkyňa uvádza v podaní zo dňa 27.4.2020 (čl. 179 spisu) označenom ako „čiastočné späťvzatie žalobného návrhu“, súd dospel k záveru, že v tomto podaní učinila predmetom sporu vyššiu sumu než bola predmetom pôvodnej žaloby, čo je podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby, preto, že takýmto spôsobom žalobkyňa rozšírila pôvodne uplatnené právo. Keď pôvodne uplatnené právo bolo 8 102,28 € istiny s príslušenstvom a v podaní na čl. 179 spisu žiada priznať istinu 5 602,28 € istiny s príslušenstvom, po pripočítaní istiny 5 205,04 € s 5,05 % úrokom z omeškania, ktorá bola priznaná právoplatným rozsudkom, tak žiada, aby predmetom sporu bola celkom suma 10 807,32 € istiny s príslušenstvom (5 205,04 € istiny s príslušenstvom + 5 602,28 € istiny s príslušenstvom = 10 807,32 € istiny s príslušenstvom). V tomto podaní na čl. 179 spisu žiada teda žalobkyňa v porovnaní s pôvodnou žalobou priznať viac (§ 140 ods. 1 CSP). Ide o zmenu žaloby. Súd zmenu žaloby nepripustil v nadväznosti na § 294 CSP, pretože zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ tak, ako je tomu v tomto prípade. Naviac súd poukazuje aj na neurčitosť a nepreskúmateľnosť tohto podania označeného ako späťvzatie žaloby, ktoré po obsahovej stránke súd vyhodnotil ako zmenu žaloby, čo súd v nadväznosti na § 143 ods. 1 CSP vyhodnotil tak, že po takejto zmene by nemohol konať a rozhodnúť na danom pojednávaní dňa 7.5.2020, pretože výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom na konanie o tejto zmenenej žalobe bez toho, že by súd odstraňoval vady a nedostatky zmenenej žaloby, čo by viedlo k odročeniu pojednávania a prieťahom v konaní.
8. Súd preto podľa § 143 ods. 1 CSP a § 294 CSP zmenu žaloby nepripustil a podľa § 143 ods. 3 CSP ďalej pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe.
9. Rozsudkom č. k. 4Csp/6/2019-200 zo dňa 7.5.2020 prvostupňový súd rozhodol rozsudkom (druhým v poradí) takto: II. Vo zvyšnej časti predmetu sporu žalobu zamieta.III. Žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania.
10. Zvyšnou časťou predmetu sporu, ktorú súd zamietol druhým rozsudkom v poradí bola nasledovná časť predmetu sporu: a) zaplatenie istiny 2 897,24 € (rozdiel medzi predmetom sporu, istinou 8 102,28 € a právoplatne priznanou istinou 5 205,04 €) s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 797,24 € od 30.1.2019 do zaplatenia, b) zaplatenie zmluvného úroku 19,9 % ročne zo sumy 8 102,28 € od 30.1.2019 do zaplatenia, zaplatenie dlžného úroku z istiny vo výške 19,9 % od 17.1.2014 do 29.1.2019, c) zaplatenie zmluvného úroku vo výške 7 421,52 €, d) zaplatenie 100 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 30.1.2019 do zaplatenia, e) aj v prvom rozsudku vo veci samej súd uvedenú časť predmetu sporu v celom rozsahu zamietol, dôvodom bolo konštatovanie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, a to podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., teda, že v zmluve nie je uvedená splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov.
11. Vzhľadom k záväznému právnemu názoru odvolacieho súdu v nadväznosti na § 391 ods. 1, 2, 3 CSP súd sa cítil byť viazaný týmto právnym názorom, že uvedený dôvod nie je právne relevantným dôvodom na konštatovanie, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
12. V druhom rozsudku v poradí súd taktiež uvedenú časť predmetu sporu zamietol v celom rozsahu, taktiež s konštatovaním, že úver je bezúročný a bez poplatkov, avšak na základe iných rozhodujúcich skutkových tvrdení, než bolo rozhodnuté v prvom rozhodnutí vo veci samej. Tieto iné rozhodujúce skutkové tvrdenia produkoval právny zástupca žalovanej spotrebiteľky v podaní zo dňa 4.5.2020 (čl. 188 spisu) a prvostupňový súd sa s nimi v celom rozsahu stotožnil. V zhode s tvrdeniami žalovanej spotrebiteľky preto prvostupňový súd konštatoval, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože chýbajú v úverovej zmluve podstatné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., a to pod písmenom j) ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom musí uviesť aj údaj všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Spotrebiteľská zmluva v danom spore neobsahuje predpoklady pre výpočet RPMN, celkovú čiastku, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť. Preto je zmluva bezúročná, bez poplatkov, a preto bola žalovaná, spotrebiteľka, zaviazaná vo výroku I. zaplatiť len rozdiel medzi skutočne poskytnutou sumou úveru a skutočnými platbami, bez ohľadu na úrok, úrok z omeškania, poplatky a zmluvné pokuty. Preto vo zvyšnej časti predmetu sporu vo výroku II. bola žaloba zamietnutá.
13. Žaloba vo výroku II. bola zamietnutá aj z dôvodu, že nárok je premlčaný. Vzhľadom k tomu, že výrok I. je právoplatný a vykonateľný a do momentu právoplatnosti a vykonateľnosti nebola vznesená námietka premlčania, súd nemôže rozhodovať o premlčaní právoplatne priznanej sumy. Bráni tomu prekážka právoplatne rozhodnutej veci podľa § 226, § 228 a § 230 CSP. Preto súd sa výrokom I. zaoberal len v prejudiciálnej rovine. Nemôže nanovo konať a rozhodovať o právoplatne priznanej sume. V nadväznosti na § 100 ods. 1, § 103, § 565, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je nárok premlčaný, a to pre uplynutie trojročnej premlčacej lehoty. Bolo dohodnuté plnenie v splátkach. Žalovaná bola povinná každú splátku zaplatiť k určitému dátumu, v lehote splatnosti. Premlčanie sa viaže na jednotlivé splátky, a nie na celý dlh. Veriteľ má právo vymáhať len nezaplatenú splátku a nepremlčanú splátku. Listom zo dňa 11.1.2016, avízom na úhradu dlžnej sumy zo 4.2.2016 a z výpisu z úverového účtu vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť listom zo dňa 4.2.2016. Tým podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka využil svoje právo žiadať zaplatenie celého dlhu pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.10.2015. Splatnosťou splátky splatnej 15.10.2015 začala plynúť trojročná premlčacia lehota práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu. Právo na zaplatenie zosplatneného dlhu uplatnil žalobca žalobou až dňa 1.2.2019, preto je nárok v celom rozsahu premlčaný, avšak v danom prípade bol právoplatne priznaný pod výrokom I., a preto k zamietnutiu žaloby došlo len vo výroku II.
14. Taktiež žaloba bola zamietnutá vo zvyšnej časti, okrem už uvedených dôvodov, aj z dôvodu absencie rozhodujúcich skutkových tvrdení a dôkazov k tejto časti predmetu sporu. Žalobca má povinnosť tvrdenia (§ 132 ods. 1, 2, 3 CSP) a dôkaznú povinnosť. Rozhodujúce skutkové tvrdenia sú nedostatočné po skutkovej, matematickej a dôkaznej stránke. Nemožno ich podrobiť preskúmaniu dokazovania, avšak sú dostatočné na to, aby súd vo veci rozhodol, keďže je známe, čo žalobca žiada a ako žiada rozhodnúť.
Žalobca je právne zastúpený. V žalobe zo dňa 1.2.2019 (čl. 1 spisu) nie sú uvedené rozhodujúce skutkové tvrdenia ako dospel žalobca po skutkovej, matematickej a dôkaznej stránke k rozdielu na istine medzi skutočne poskytnutým úverom a sumou 8 102,28 €, ktorú vymáha (rozdiel je zamietnutá časť pod bodom II. rozsudku), ako dospel k úroku z istiny vo výške 7 421,52 €, ako dospel k zmluvnému úroku vo výške 19,9 % ročne zo sumy 8 102,28 € od 30.1.2019 do zaplatenia. Okrem rozhodujúcich skutkových tvrdení matematického výpočtu, dôkazov, žaloba čo do zamietnutej časti predmetu sporu postráda aj rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré by umožňovali nárok subsumovať pod príslušnú právnu normu. V rozhodujúcich skutkových tvrdeniach žalobca neuvádza pri uvedených jednotlivých nárokoch, či ide o nárok zmluvný. Ak áno, podľa ktorého ustanovenia úverovej zmluvy a akým konaním alebo opomenutím žalovanej, kedy a v akom rozsahu boli tieto zmluvné nároky naplnené, alebo ide o nárok zákonný a aký nárok zákonný. V žalobe nie je povinný žalobca právne kvalifikovať nárok, ale musí uviesť také rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré umožňujú uplatnený nárok súdu subsumovať pod príslušnú právnu normu alebo príslušné zmluvné ustanovenie, čo však daná žaloba neobsahuje.
15. Vo výroku III. súd rozhodol o trovách prvostupňového i odvolacieho konania tak, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo záveru, že základom pre rozhodovanie o trovách konania je celý predmet sporu. Výrok I. rozsudku nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.6.2019. Týmto výrokom žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 5 205,04 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5 205,04 € od 30.1.2019 do zaplatenia. V tejto časti predmetu sporu teda žalovaná spotrebiteľka bola neúspešnou stranou konania. Úspešnou stranou konania bola žalovaná spotrebiteľka vo výroku II. druhého rozsudku v poradí, ktorým súd vo zvyšnej časti predmetu sporu žalobu zamietol. Táto časť predmetu sporu sa týka zvyšnej časti istiny 2 897,24 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 897,24 € od 30.1.2019 do zaplatenia, zmluvného úroku vo výške 19,9 % ročne zo sumy 8 102,28 € od 30.1.2019 do zaplatenia, dlžného úroku z istiny vo výške 19,9 % od 17.1.2014 do 29.1.2019 a zmluvného úroku vo výške 7 421,52 €. Súd porovnaním zistil, že pomer úspechu a neúspechu žalovanej je približne rovnaký, a preto v nadväznosti na § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že žiadna zo strán konania nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.