Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/31/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: ISIT Slovakia s.r.o., IČO: 44 783 990, Klincová 37, 821 08 Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Ivana Lacková, LL.M., advokátka, Jána Fabu 9, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: B. L., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/X, XXX XX I., právne zastúpený: Advokátska kancelária Attorneity Legal s.r.o., Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 54 912 989, o zaplatenie 10 000 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -174 zo dňa 27.02.2023, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -174 zo dňa 27.02.2023 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava II (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) č. k. -174 zo dňa 27.02.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v plnom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu: obchodnej spoločnosti: ISIT Slovakia s.r.o., IČO: 44 783 990, Klincová 37, 821 08 Bratislava (ďalej len ako ,,žalobca“) a zaviazal žalovaného: B. L., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/X, XXX XX I. (ďalej len ako ,,žalovaný“) k zaplateniu 10 000 eur s príslušenstvom titulom nevrátenia zálohy v zmysle Rámcovej dohody o obchodnej spolupráci uzavretej dňa 25.10.2017 (ďalej aj ako „Rámcová zmluva“ alebo aj ako „Rámcová dohoda“). 2. Súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zákonných ustanovení , , a , , a Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v Rámcovej zmluve v čl. II bode 2.1 zaviazal, že do 3 dní od jej podpisu zaplatí žalovanému sumu 10 000 eur ako zálohu na rozbehnutie projektu „Médiá nie sú strašiak“ (ďalej aj ako „projekt“) a ktorú mu aj uhradil dňa 26.10.2017 bankovým prevodom. Žalovaný sa v čl. II bode 2.3 Rámcovej zmluvy zaviazal, že žalobcovi 10 000 eur vráti do 3 mesiacov od začiatku realizácie projektu. Dňa 18.06.2018 oznámil žalovaný žalobcovi, že uzatvoril zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. a ktorá je uvedená v Centrálnom registri zmlúv na webe (I.XXXXXXX&l=sk) a ktorá nadobudla účinnosť dňa 16.06.2018. V zmysle bodu 2.3. Rámcovej zmluvy mal žalovaný žalobcovi vrátiť 10 000 eur do 16.09.2018, avšak doposiaľ tak neučinil. Z tohto dôvodu, žalobca preto niekoľkokrát kontaktoval žalovaného e-mailom prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom žalovaný svoj dlh voči nemu opakovane uznal. Žalobca sa snažil vec urovnať dohodou, avšak žalovaný žalobcom predloženú dohodu nepodpísal a ani mu nevrátil dlžnú sumu.

4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 06.12.2019 v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn.31Up/1683/2019, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom a voči ktorému, podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor z dôvodov, že so žalobou nesúhlasí a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. 5. Žalovaný v podanom odpore namietal, že návrh žalobcu je nedôvodný. Ako právny podklad na vydanie platobného rozkazu žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol Rámcovú zmluvu. Uviedol, že žalobcovi nemohol žalovanú sumu ešte vrátiť, pretože podstatná časť projektu sa napriek jeho spusteniu zo dňa 16.06.2018 ešte nezačala. Mal za to, že žalobcovi boli a stále sú tieto skutočnosti známe, čo žalovaný uviedol v osobnej aj e-mailovej komunikácii. Žalovaný sa v bode 1.1 Rámcovej zmluvy zaviazal žalobcovi zabezpečiť možnosť vyškoliť minimálne 100 osôb v oblasti ochrany osobných údajov a GDPR v rámci projektu. K naplneniu tohto bodu však dodnes nedošlo, keďže v rámci projektu sa uskutočnila len prvá časť, ktorá pozostávala z prípravy školiacich materiálov. Uviedol, že o tejto skutočnosti žalobcu vždy informoval pravdivo a bezodkladne tak, ako mu to umožnilo pracovné vyťaženie. Takisto sa zaviazal v Rámcovej zmluve v rámci projektu pre žalobcu obsadiť pozíciu lektor teoretickej časti 1, alebo lektor teoretickej časti 2. Práve tieto pozície mali zabezpečiť vrátenie finančných prostriedkov, keďže sa však dodnes nekonali, žalovaný tieto finančné prostriedky nemá k dispozícii. Poukázal na to, že platobné podmienky a peňažné plnenia sú uvedené v čl. II Rámcovej zmluvy, kde sa okrem iného konštatuje, že „Predbežným dátumom začiatku realizácie projektu sa stanovuje termín 01.01.2018“. Zdôraznil, že dňa 17.09.2018 informoval e-mailom žalobcu, že v rámci projektu dokončuje prípravu školiacich materiálov a v tom čase prebiehalo verejné obstarávanie k jednotlivým položkám projektu. Uviedol, že dňa 25.04.2019 písomne informoval žalobcu v odpovedi na výzvu, že projekt sa síce formálne začal, ale jeho realizácia sa dostala do omeškania o niekoľko mesiacov. Argumentoval, že o časovom posune projektu nemohol vedieť ani predpokladať. Poukázal na to, že hlavná časť projektu sa napriek urgenciám z jeho strany dodnes nezačala. Mal za to, že nie je možné zabezpečiť riadny chod projektu, keďže jeho priebeh je priamo závislý na komunikácii s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ministerstvo“). 6. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že je jednoznačne presvedčený, že splatnosť uvedeného záväzku už nastala. Táto skutočnosť nakoniec vyplýva aj z odporu žalovaného, v ktorom uviedol „Žalovaný však nemohol uvedenú sumu žalobcovi ešte vrátiť, pretože podstatná časť projektu „Médiá nie sú strašiak“ sa napriek jeho spusteniu zo dňa 16.06.2018 ešte nezačala.“ Zdôraznil, že vrátenie uvedenej sumy nebolo vôbec viazané na začiatok realizácie „podstatnej časti projektu“. Žalovaný touto obranou zároveň potvrdil, že realizácia projektu ako takého už začala. V Rámcovej zmluve v bode 2.3 posledný odsek sa zmluvné strany dohodli že: „Súčasťou jednotlivých platieb nie je finančná splátka na úhradu zálohového vkladu Zmluvnej strany 2. Tú uhradí Zmluvná strana 1 najneskôr do 3 mesiacov od začiatku realizácie projektu. Predbežným dátumom začiatku realizácie projektu sa stanovuje termín 01.01.2018.“ Žalovaný potvrdil, že v rámci projektu sa uskutočnila len prvá časť, ktorá pozostávala z prípravy školiacich materiálov. Žalovaný ďalej v odpore proti platobnému rozkazu uviedol: „Takisto sa žalovaný zaviazal v Rámcovej zmluve v rámci projektu pre žalobcu obsadiť pozíciu Lektor teoretickej časti 1, alebo Lektor teoretickej časti 2. Práve tieto pozície mali zabezpečiť vrátenie finančných prostriedkov, keďže sa však dodnes nekonali, žalovaný tieto finančné prostriedky nemá k dispozícii.“ Takéto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko sa ako zmluvné strany dohodli, že žalobca poskytne žalovanému sumu vo výške 10 000 eur ako zálohu, aby sa uvedený projekt mohol rozbehnúť a ktorú žalovaný uhradí naspäť hneď ako to bude možné, no najneskôr do 3 mesiacov od začiatku projektu. Mal za to, že projekt sa rozbehol, žalobca sa o tejto skutočnosti niekoľkokrát informoval u žalovaného, ktorý mu uvedené potvrdil. Žalobca písomne žiadal žalovaného o vrátenie poskytnutej zálohy, ktorý aj uznal, že mu ju dlhuje, avšak doteraz mu uvedenú sumu nevrátil. Pri uplatňovaní úroku z omeškania žalobca vychádzal z dátumu oznámenému mu žalovaným v e- mailovej komunikácii ako začiatok realizácie projektu - t. j. 16.06.2018. Žalovaný jednoznačne potvrdzuje, že sa projekt realizovať začal. Rámcová zmluva žiadnym spôsobom nestanovuje, že by sa vrátenie uvedenej sumy malo viazať na nejaké konkrétne úkony, alebo nejaký míľnik projektu, okrem „začiatku realizácie“. Podľa informácie žalobcu je už uvedený projekt dokonca ukončený, ako vyplýva z online databázy projektov (. 7. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu vo vyjadrení zo dňa 29.05.2020 uviedol, že vždy informoval žalobcu o priebehu projektu a jeho úvodná fáza nijakým spôsobom neumožňovala, aby sa naplnil bod 1.1 Rámcovej zmluvy, kde sa zaviazal žalobcovi zabezpečiť školenie minimálne 100 osôb v oblasti ochrany osobných údajov a GDPR v rámci projektu. K naplneniu tohto bodu však dodnes nedošlo, keďže v rámci projektu sa uskutočnila len prvá časť, ktorá pozostávala z prípravy školiacich materiálov. Takisto sa žalovaný zaviazal v Rámcovej zmluve v rámci projektu pre žalobcu obsadiť pozíciu Lektor teoretickej časti 1, alebo Lektor teoretickej časti 2. Práve tieto pozície mali

zabezpečiť vrátenie finančných prostriedkov, keďže sa však dodnes nekonali, tieto finančné prostriedky nemá k dispozícii. Platobné podmienky a peňažné plnenia sú pritom uvedené v čl. II Rámcovej zmluvy, kde sa okrem iného konštatuje, že „Predbežným dátumom začiatku realizácie projektu sa stanovuje termín 01.01.2018“. Žalovaný dňa 17.09.2018 informoval e - mailom žalobcu, že v rámci projektu dokončuje prípravu školiacich materiálov a v tom čase prebiehalo verejné obstarávanie k jednotlivým položkám projektu. Ďalej uviedol, že aj dňa 25.04.2019 listom informoval žalobcu v odpovedi na výzvu, že projekt sa síce formálne začal, ale jeho realizácia sa dostala do omeškania o niekoľko mesiacov. Zdôraznil, že o posune nemohol vedieť ani predpokladať, čím vznikol časový posun v realizácii projektu a ktorého hlavná časť sa napriek urgenciám z jeho strany dodnes nezačala. Poukázal na skutočnosť, že z jeho strany nie je možné zabezpečiť riadny chod projektu, keďže jeho priebeh je priamo závislý na komunikácii s ministerstvom, ktorú sa mu nepodarilo nadviazať vzhľadom na aktuálnu situáciu súvisiacu s pandémiou koronavírusu. Žalovaný mal za to, že v súvislosti s riadením projektu došlo k viacerým pochybeniam zo strany riadiaceho orgánu a časovým posunom. 8. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi, ako aj citovanými zákonnými a zmluvnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Sporové strany uzatvorili dňa 25.10.2017 Rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci, v rámci ktorej mala zmluvná strana 1 (žalovaný) zabezpečiť zmluvnej strane 2 (žalobca) možnosť vyškoliť minimálne 100 osôb v oblasti ochrany osobných údajov a GDPR v rámci projektu a zmluvná strana 2 mohla v rámci projektu „Médiá nie sú strašiak“ obsadiť pozíciu Lektor teoretickej časti 1, alebo Lektor teoretickej časti 2, s minimálnym celkovým počtom hodín 68, prípadne pozíciu odborný pracovník na prípravu učebných textov pre teoretickú časť s počtom hodín 80. V zmysle čl. 2 bod 2.1 tejto zmluvy sa žalobca zaviazal v lehote 3 mesiacov od podpisu zmluvy uhradiť na účet žalovaného 10 000 eur ako zálohový vklad na pokrytie počiatočných nákladov, čo vykonal prostredníctvom internet - bankingu dňa 26.10.2017. Následne zo zmluvného ustanovenia čl. 2 bod 2.3 posledný odsek výslovne vyplýva, že žalovaný najneskôr do 3 mesiacov od začiatku realizácie projektu uhradí žalobcovi späť vyplatenú zálohovú platbu, vo výške 10 000 eur. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že predmetný projekt sa začal realizovať, čo vyplýva napr. z listu žalovaného zo dňa 25.04.2019 adresovaného právnemu zástupcovi žalobcu (č.l. 15 s. sp.), v ktorom výslovne uvádza, že si je vedomý pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy a že projekt začal, hoci jeho hlavná časť sa ešte nezačala realizovať. Ďalej v liste vysvetľuje, že došlo k časovému posunu v realizácii projektu a že je ochotný dohodnúť sa o plnení svojho záväzku aj formou splátkového kalendára. Ďalším dôkazom o tom, že projekt sa začal realizovať je aj získanie finančného príspevku žalovaným na projekt od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. , ktorá bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 15.06.2018 (účinná dňa 16.06.2018). Začatie predmetného projektu preukazuje aj list Slovenskej republiky SR (č.l. 72 s. sp.), v ktorom tento poukazuje na blížiace sa ukončenie projektu „Médiá nie sú strašiak“, pričom žiada ministerstvo o predĺženie projektu o 6 mesiacov z osobných dôvodov (rodinné dôvody, zahraničné pracovné cesty, časová tieseň, nedostatočné naštudovanie problematiky, neskúsenosť, vlastné pochybenia). Aj pri komunikácii so súdom žalovaný uviedol, že projekt bol spustený, hoci jeho podstatná časť ešte nezačala (odpor č.l. 28 s. sp., vyjadrenie č.l. 70 s. sp., pojednávanie dňa 27.02.2023). Súd preto nemal žiadnu pochybnosť o tom, že predmetný projekt sa začal realizovať, a preto je možné aplikovať ustanovenie čl. 2 bod 2.3 posledný odsek uzatvorenej Rámcovej zmluvy, čiže žalobcovi vzniklo právo na vrátenie zloženej zálohy 10 000 eur od žalovaného. Nakoľko žalovaný do dnešného dňa žalobcovi zloženú zálohu nevrátil, dostal sa do omeškania a žalobcovi vzniklo právo aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 8 % ročne podľa nariadenia vlády SR č. , a to odo dňa 17.09.2018, čiže odo dňa nasledujúceho po tom, čo uplynuli 3 mesiace od účinnosti Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. . Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur v súlade s . 9. Vzhľadom na uvedený skutkový stav veci, predovšetkým listinné dôkazy založené v spise mal súd prvej inštancie nepochybne za to, že zmluvne dohodnutý projekt sa začal realizovať, bol spustený, pričom tvrdenia žalovaného o tom, že jeho hlavná časť sa ešte nezačala realizovať sú irelevantné. 10. Na záver súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvné strany sa výslovne v zmluve dohodli, že zloženú zálohu vráti žalovaný žalobcovi do 3 mesiacov od začiatku realizácie projektu a nie od spustenia hlavnej časti. Zdôraznil, že pre žalobcu a aj pre súd je bezpredmetné, z akých dôvodov sa projekt oneskoril

- boli to najmä dôvody na strane žalovaného (rodinné dôvody, zahraničné pracovné cesty, časová tieseň, nedostatočné naštudovanie problematiky, neskúsenosť, vlastné pochybenia), ako aj objektívne dôvody (pandémia vírusu COVID-19). Tieto dôvody však nemajú nijaký vplyv na záväznosť zmluvných

dojednaní medzi sporovými stranami, teda ani na povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi zloženú zálohu, ktorej hlavnou funkciou bolo umožniť rozbehnutie projektu a pokrytie počiatočných nákladov, k čomu nepochybne došlo. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade, keďže plný úspech vo veci mal žalobca, súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Žalovaný proti napadnutému rozsudku podal včas odvolanie zo dňa 06.04.2023 z dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), písm. f), písm. h) a namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ako aj, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto navrhol, aby odvolací súd po opakovanom vyhodnotení predložených podaní, vyjadrení a dôkazov zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. 12. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie, ktoré videl najmä v tom, že v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 8 súd prvej inštancie konštatuje, že je bezpredmetné, z akých dôvodov sa projekt oneskoril, pričom za irelevantné považuje aj objektívne dôvody napr. COVID - 19 ako okolnosť vis maior, ktorá je v zmysle okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť, ako mimoriadna udalosť vzniknutá nezávisle od zmluvnej strany, ktorá môže spôsobiť omeškanie na strane povinného. V zákone, ako aj v bežnej obchodnej praxi je pritom bežným pojmom „dodatočná primeraná lehota“, ktorú poskytuje veriteľ, ak dlžník z relevantných dôvodov nemôže splniť svoj záväzok včas. Analogicky poukázal na ustanovenie . 13. Zdôraznil, že pritom nikdy neuviedol, že svoj záväzok nesplní, ale v čase požadovanom žalobcom bolo jeho splnenie nemožné; až po obdržaní finančných prostriedkov po tom, čo by bol projekt skutočne realizovaný, by bol schopný vrátiť zálohu, nakoľko prostriedky poskytnuté ako záloha boli reálne použité na začatie projektu. 14. Žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia súdu a ktoré videl v tom, že súd prvej inštancie vôbec neakceptoval viaceré jeho upozornenia adresované žalobcovi o tom, že sa projekt nerozbehol podľa toho, ako bolo predpokladané zmluvnými stranami. Túto skutočnosť potvrdzuje aj žiadosť žalovaného adresovaná ministerstvu o predĺženie trvania projektu. Poukázal na to, že dohodnutá doba začiatku realizácie projektu v Rámcovej zmluve bola stanovená na 01.01.2018, no v skutočnosti sa projekt podľa žalobcu aj súdu začal až 16.06.2018, teda takisto už so značným časovým omeškaním. Aj na strane ministerstva nastalo neúmerné predlžovanie začiatku projektu, nakoľko na jeho žiadosti o súčinnosť ministerstvo reagovalo až s niekoľkomesačným odstupom (september 2019). 15. Dôvodil, že práve v uvedenom zmysle nedošlo k splneniu podmienky, na ktorú bolo naviazané počítanie lehoty troch mesiacov na vrátenie zálohovej platby. Ako totiž vyplýva aj zo samotného ustanovenia čl.1.1. Rámcovej zmluvy, podstatou realizácie projektu malo byť práve školenie zabezpečované žalobcom. Ak k žiadnemu školeniu ešte nedošlo, to samo osebe preukazuje, že s realizáciou projektu sa ešte nezačalo, a preto predmetná zmluva stále zostáva v platnosti a účinnosti v pôvodnom rozsahu, pričom má stále záväzok zabezpečiť žalobcovi možnosť vyškoliť príslušné osoby v dohodnutom počte. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil okamih začatia realizácie projektu, keďže samotné formálne začatie projektu dňa 16.06.2018, podľa súdu formalisticky naviazané na účinnosť Rámcovej zmluvy medzi žalovaným a ministerstvom, neznamená reálne začatie školení, ktoré boli podstatou projektu a aj spolupráce medzi žalobcom a žalovaným. Rovnako i v Rámcovej zmluve uvedený dátum začatia realizácie 01.01.2018 je uvedený iba ako „predbežný“. Pokiaľ sa pritom dodnes s realizáciou školení nezačalo, je iba prirodzeným, že ešte nedošlo k realizácii projektu, nedošlo k naplneniu predmetu zmluvy žalovaného s ministerstvom, a ani Rámcovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, a teda ešte nedošlo k zmluvne dojednanému plneniu z Rámcovej zmluvy ani na strane žalovaného, ani na strane žalobcu - s výnimkou poskytnutia zálohovej platby.

16. Argumentoval, že pokiaľ mal žalobcovi vrátiť zálohu do 3 mesiacov od začatia realizácie projektu, tak už aj podľa takto dohodnutého zmluvného ustanovenia žalovaný počítal s finančnými prostriedkami poskytnutými za prvé mesiace realizácie projektu, ktoré mali zabezpečiť vrátenie zálohy žalobcovi. Školenia však až doteraz neboli vôbec uskutočnené, čo spôsobilo nedostatok finančných prostriedkov na strane žalovaného - to tiež jasne preukazuje len formálne spustenie projektu, ale nie jeho skutočnú realizáciu, ktorá bola predpokladom a zároveň predmetom Rámcovej zmluvy.

17. Ďalej žalovaný namietal, že konanie má tiež inú právnu vadu v tom, že súd prvej inštancie sa tiež nevysporiadal s otázkou, či je Rámcová zmluva ešte stále platná a účinná, a preto pokiaľ ešte nedošlo k plneniu podľa Rámcovej zmluvy, stále je možné dodatočné plnenie po odpadnutí aktuálnych prekážok, alebo či táto zmluva bola ukončená dohodou zmluvných strán alebo jednostranným ukončením zo strany žalobcu, na základe čoho by si nárokoval vrátenie už poskytnutých plnení bez toho, aby muselo prísť k poskytnutiu vzájomných plnení podľa Zmluvy. 18. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného proti napadnutému rozsudku vyjadrením zo dňa 07.07.2023 s tým, že s názorom žalovaného uvedenom v odvolaní v celom rozsahu nesúhlasí a napadnutý rozsudok považuje za právne aj vecne správny a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Zároveň žiadal priznať žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. 19. K bodu 7 odvolania žalovaného žalobca uviedol, že projekt sa začal realizovať 16.06.2018, pričom v tom čase, ani po uplynutí 3 mesiacov (v čase splatnosti) t. j. a dokonca ani nasledujúci skoro rok a pol, sa územia Slovenskej republiky žiadne výrazné opatrenia v súvislosti s ochorením COVID-19 netýkali. V tejto súvislosti poukázal na fakt, že prvý potvrdený prípad ochorenia COVID-19 v Slovenskej republike sa potvrdil u 52-ročného muža z Bratislavského kraja , čo bolo uvedené v článku dňa 06.03.2020 15:07, ktorý je dostupný na oficiálnej web stránke Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky:https:/.. Zastával názor, že iné okolnosti (ako COVID-19), ktoré by bolo možné objektívne považovať za okolnosti vylučujúce zodpovednosť v zmysle ustanovenia sa v Slovenskej republike v čase, kedy mu mala byť suma vo výške 10 000 eur vrátená sa nevyskytovali a nenastali. 20. Mal za to, že ani teoreticky potom nie je možné uvažovať nad tým, že sa v danom prípade jedná o nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu opomenutia ustanovenia alebo . Poukázal na to, že Rámcová zmluva bola uzatvorená medzi dvomi podnikateľskými subjektmi s tým, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky na základe Rámcovej zmluvy na konkrétny účel a zastával názor, že ak v čase splatnosti žalovaný finančné prostriedky na daný účel nepoužil, mal ich vrátiť. 21. Z komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, ako aj z doterajšieho konania však vyplýva, že žalovaný hľadá cestu, ako peniaze nevrátiť resp. ich vrátenie oddialiť. Predchádzajúce konanie na súde prvej inštancie bolo odročené minimálne šesťkrát a to z dôvodov na strane žalovaného. 22. K bodu 8 odvolania žalovaného žalobca uviedol, že sa javí nelogické, aby sa žiadalo o predĺženie projektu, ktorý sa ešte nerozbehol. Naopak, uvedené tvrdenie žalovaného potvrdzuje, že žalovaný žiadal predĺžiť existujúci živý projekt, ktorý sa začal dňa 16.06.2018. 23. Uviedol, že vrátenie finančnej sumy nežiada po uplynutí lehoty 3 mesiacov od 01.01.2018, ale až po uplynutí lehoty 3 mesiacov od začiatku realizácie projektu od 16.6.2018 t. j. od 16.09.2018. Uviedol, že bol to žalovaný, kto mal na starosti rozbehnutie projektu a už v čase podania žaloby uplynula dostatočne dlhá doba na to, aby mu vrátil poskytnuté finančné prostriedky. Mal za to, že žalovaný sa však vráteniu sumy vyhýba a to nielen značne teoretickým ohýbaním skutočností v zmysle „čo by bolo, keby bolo“. Faktom je, že žalovaný nevrátil sumu vtedy, v čase splatnosti, a nevrátil ju doteraz. 24. Ďalej uviedol, že projekt sa už ani nikdy realizovať nebude, pretože podľa stránky Ministerstva školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky už skončil. A skončil dokonca skôr, ako sa na území Slovenskej republiky objavil prvý prípad ochorenia COVID-19, vyhlásila sa prvá mimoriadna situácia (od 12.03.2020) a prvý núdzový stav (25.11.2021) v súvislosti s pandémiou COVID -19. 25. Zastával názor, že v danom prípade sa nejedná o formalistický prístup v zmysle tvrdenia žalovaného. 26. Žalobca zdôraznil, že ním poskytnuté finančné prostriedky žalovanému neboli naviazané na žiadnu fázu projektu, ale na jeho celkové rozbehnutie - realizáciu, a preto počítal s tým, že po 3 mesiacoch mu ich žalovaný vráti. 27. Poukázal na to, že je zrejmé, že podpisom zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky resp. jej účinnosťou mal žalovaný začať projekt realizovať. Skutočnosť, či ho aj začal alebo nezačal realizovať fakticky nie je preto skutočnosťou, na ktorú je naviazané vrátenie žalovanej sumy. Konštatoval, že žalovaný si je vedomý, že peniaze má vrátiť a aj tak sa tomu vyhýba. 28. Ďalej sa žalobca vyjadril k námietke žalovaného, že konanie má tiež inú právnu vadu v tom, že súd sa tiež nevysporiadal s otázkou, či je Rámcová zmluva ešte stále platná a účinná, a preto pokiaľ nedošlo k plneniu podľa tejto zmluvy, stále je možné dodatočné plnenie po odpadnutí aktuálnych prekážok, s tým, že uviedol, že otázka platnosti alebo neplatnosti tejto zmluvy nemá v tomto prípade vplyv na skutočnosť, že finančné prostriedky v sume vo výške 10 000 eur, ktoré žalovanému poskytol, je mu povinný vrátiť. Mal za to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca žalovanému na základe Rámcovej zmluvy zaplatil

sumu vo výške 10 000 eur pričom podľa jej čl. II bodu 2.3, sa žalovaný zaviazal, že túto čiastku vráti žalobcovi do 3 mesiacov od začiatku realizácie projektu. 29. Žalobca zhrnul, že žalovaný si je vedomý toho, že mu má vrátiť poskytnutú sumu, pričom mu v priebehu konania navrhol, že by mu v žalovanej hodnote poskytol marketingové služby, na čo však nereflektoval. 30. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného zo dňa 07.07.2023, sa vyjadril duplikou žalovaný a uviedol, že sa s jeho obsahom nestotožňuje v celom rozsahu.

31. Opätovne uviedol, že predmetom Rámcovej zmluvy bola realizácia školení, avšak bolo na žalovanom na aké aktivity a činnosti použil finančné prostriedky v súvislosti s rozbehnutím projektu tak, aby bola možná realizácia školení, hoci k samotným školeniam ešte nedošlo. V predmetnej zmluve nebolo nikde výslovne uvedené a dohodnuté, na aké činnosti sa má táto finančná čiastka použiť.

32. Mal za to, že stále nie je vyriešená otázka stále pretrvávajúcej viazanosti strán zmluvou, pričom poukázal na jej čl. 3 bod 3.1.: „Táto Zmluva sa uzatvára na dobu určitú do splnenia predmetu zmluvy v celom rozsahu, tak ako to predpokladá táto Zmluva.“

33. Uviedol, že je stále ochotný v plnení Rámcovej zmluvy pokračovať. Zdôraznil, že ani povinnosti žalobcu neboli podľa zmluvy naplnené (s výnimkou poskytnutia zálohovej platby) a predmet zmluvy sa doteraz nerealizoval ani z jeho strany.

34. Poukázal na to, že si plnil riadne svoje povinnosti tým, že sa snažil rozbehnúť projekt, komunikoval a podával žiadosti na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ktoré tiež spôsobilo prieťahy pri realizácii projektu) a žalobcu informoval o problémoch pri rozbiehaní projektu. Preto navrhol, aby odvolací súd po opakovanom vyhodnotení predložených podaní, vyjadrení a dôkazov zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci.

35. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v zmysle , po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a , postupom bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

36. Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

37. Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

38. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 39. Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 40. Podľa , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 41. Podľa nariadenia vlády SR č. účinného od 01.01.2015, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

42. Podľa nariadenia vlády SR č. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 43. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalobcu a vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného a vyjadrením žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a z ktorého podrobným odôvodnením sa stotožňuje a konštatuje jeho súladnosť s dikciou ustanovenia a z ktorého je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku. 44. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a vyjadril sa k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci ( ).

45. V konaní nebolo sporné, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená Rámcová zmluva, na základe ktorej v zmysle jej čl. II bodu 2.1, žalobca dňa 26.10.2017 uhradil žalovanému bankovým prevodom sumu vo výške 10 000 eur ako zálohu na rozbehnutie projektu „Médiá nie sú strašiak“ a že žalovaný žalobcovi túto čiastku nevrátil.

46. V konaní bolo sporné, či žalovaný bol povinný žalobcovi vrátiť sumu vo výške 10 000 eur t. j., či na jej vrátenie boli splnené dojednané zmluvné podmienky v zmysle Rámcovej zmluvy a to v nadväznosti na okamih začatia realizácie predmetného projektu.

47. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil najmä v tom, že v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie v bode 8 súd konštatoval, že je bezpredmetné, z akých dôvodov sa projekt oneskoril, pričom za irelevantné považuje aj objektívne dôvody napr. COVID - 19 ako okolnosť vis maior, ktorá je v zmysle okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť, ako mimoriadna udalosť vzniknutá nezávisle od zmluvnej strany, ktorá môže spôsobiť omeškanie na strane povinného, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri posúdení veci vychádzal z uzatvorenej Rámcovej zmluvy v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný vráti žalobcovi zloženú zálohu do 3 mesiacov od začiatku realizácie projektu. Z Rámcovej zmluvy z bodu 2.3 posledný odsek vyplýva, že „Súčasťou jednotlivých platieb nie je finančná splátka na úhradu zálohového vkladu Zmluvnej strany 2. Tú uhradí Zmluvná strana 1 najneskôr do 3 mesiacov od začiatku realizácie projektu. Predbežným dátumom začiatku realizácie projektu sa stanovuje termín 01.01.2018.“ Odvolací súd mal z obsahu súdneho spisu preukázané, že k realizácii projektu v zmysle Rámcovej zmluvy nepochybne došlo aj keď s oneskorením. Táto skutočnosť vyplýva aj z odporu žalovaného, v ktorom uviedol že: „Žalovaný však nemohol uvedenú sumu žalobcovi ešte vrátiť, pretože podstatná časť projektu „Médiá nie sú strašiak“ sa napriek jeho spusteniu zo dňa 16.06.2018 ešte nezačala.“ Žalovaný tak touto obranou potvrdil, že realizácia projektu ako takého už začala. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dodáva, že v konaní žalovaný nepopieral, že dôvodom oneskorenia spustenia projektu boli subjektívne dôvody na jeho strane ako aj objektívne dôvody (pandémia vírusu COVID-19), avšak tieto dôvody nemali žiadny vplyv na záväznosť zmluvných dojednaní medzi sporovými stranami a teda ani na povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi zloženú zálohu, ktorej hlavnou funkciou bolo umožniť rozbehnutie projektu a pokrytie počiatočných nákladov. V danom prípade sa nejedná o nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu opomenutia ustanovenia , nakoľko citované ustanovenie sa týka liberačných dôvodov t. j. okolností vylučujúcich zodpovednosť za škodu pri prekážke, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bránila jej v splnení jej povinností (v tomto konaní sa neposudzoval nárok na náhradu škody). Takisto vec nemožno posudzovať ani podľa ustanovenia , pretože žalobca a žalovaný ako zmluvné strany uzatvorili Rámcovú zmluvu ako podnikateľské subjekty podľa ustanovení za jasne dojednaných podmienok. Odvolací súd poznamenáva, že žalovaný si mohol so žalobcom dojednať zmenu termínu vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov a to uzatvorením dodatku k Rámcovej zmluve pokiaľ mal vedomosť, že v lehote splatnosti ich nebude môcť žalobcovi vrátiť. Odvolací súd preto považuje túto námietku žalovaného za nedôvodnú.

48. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkové zistenia súdu a ktoré videl v tom, že vôbec neakceptoval viaceré jeho upozornenia adresované žalobcovi o tom, že sa projekt nerozbehol podľa toho, ako bolo predpokladané zmluvnými stranami s tým, že túto skutočnosť potvrdzuje aj žiadosť žalovaného adresovaná Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o predĺženie trvania projektu a že aj dohodnutá doba začiatku realizácie projektu v Rámcovej zmluve bola stanovená na 01.01.2018, hoci v skutočnosti sa projekt s omeškaním (podľa žalobcu aj súdu začal až 16.06.2018), odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetný projekt sa začal realizovať. Uvedené bolo preukázané listom žalovaného zo dňa 25.04.2019 adresovaného právnemu zástupcovi žalobcu (viď č.l. 15 s. sp.) a v ktorom žalovaný výslovne uvádza, že si je vedomý pohľadávky vyplývajúcej z Rámcovej zmluvy a že projekt začal, hoci jeho hlavná časť sa ešte nezačala realizovať z dôvodu, že došlo k časovému posunu v realizácii projektu a že je ochotný dohodnúť sa o plnení svojho záväzku aj formou splátkového kalendára. Ďalším dôkazom, že projekt sa začal realizovať bolo získanie finančného príspevku žalovaným na projekt od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. , ktorá bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 15.06.2018 (účinná dňa 16.06.2018). Začatie predmetného projektu preukazuje aj list žalovaného adresovaného na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (viď č.l. 72 s. sp.), v ktorom poukazoval na blížiace sa ukončenie projektu a zároveň žiadal o predĺženie projektu o 6 mesiacov z osobných dôvodov (rodinné dôvody, zahraničné pracovné cesty, časová tieseň, nedostatočné naštudovanie problematiky, neskúsenosť, vlastné pochybenia). Žalovaný potvrdil aj v konaní, že projekt bol spustený, hoci jeho podstatná časť ešte nezačala (viď odpor č.l. 28 s. sp., vyjadrenie č.l. 70 s. sp., pojednávanie dňa 27.02.2023). v konaní preukázané, že zmluvne dohodnutý projekt sa začal realizovať a bol spustený. Odvolací súd prisvedčil názoru súdu prvej inštancie a to, že predmetný projekt sa začal realizovať od 16.09.2018, a preto žalobcovi vzniklo právo na vrátenie zloženej zálohy 10 000 eur od žalovaného podľa čl. 2 bodu 2.3 - posledný odsek uzatvorenej Rámcovej zmluvy. Preto nemožno súhlasiť s námietkou žalovaného, že nedošlo k splneniu podmienky, na ktorú bolo naviazané počítanie lehoty troch mesiacov na vrátenie zálohovej platby a to ani z dôvodu, že školenia až doteraz neboli vôbec uskutočnené, a že projekt bol len formálne spustený, čo spôsobilo nedostatok finančných prostriedkov na jeho strane. Žalovaný v konaní účinným spôsobom nerozporoval dôkazy tvrdené žalobcom v žalobe a nepredložil súdu relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tak neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedený skutkový stav veci, predovšetkým listinné dôkazy založené v spise odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil zistený skutkový skutkové zistenia v konaní. Odvolací súd preto považuje túto námietku žalovaného za nedôvodnú. 49. K odvolacej námietke žalovaného, že konanie má tiež inú právnu vadu v tom, že súd prvej inštancie sa tiež nevysporiadal s otázkou, či je Rámcová zmluva ešte stále platná a účinná, a preto pokiaľ ešte nedošlo k plneniu podľa tejto zmluvy, stále je možné dodatočné plnenie po odpadnutí aktuálnych prekážok, alebo či táto zmluva bola ukončená dohodou zmluvných strán alebo jednostranným ukončením zo strany žalobcu, na základe čoho by si nárokoval vrátenie už poskytnutých plnení bez toho, aby muselo prísť k poskytnutiu vzájomných plnení podľa zmluvy, odvolací súd uvádza, že na základe uzatvorenej Rámcovej zmluvy - čl. 2 bodu 2.1 sa žalobca zaviazal v lehote 3 mesiacov od podpisu tejto zmluvy zmluvnými stranami, uhradiť žalovanému sumu vo výške 10 000 eur ako zálohový vklad na pokrytie počiatočných nákladov s tým, že podľa čl. 2 bodu 2.3 (posledný odsek) tejto zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že súčasťou jednotlivých platieb nie je finančná splátka na úhradu zálohového vkladu žalobcovi a ktorú sa mu zaviazal žalovaný uhradiť najneskôr do 3 mesiacov od začiatku realizácie projektu s uvedením predbežného dátumu začiatku realizácie projektu v termíne 01.01.2018. Z vyššie uvedeného vyplýva, že otázka platnosti alebo neplatnosti tejto zmluvy nemá v tomto prípade vplyv na dojednané zmluvné dojednania, v zmysle ktorých žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky v sume vo výške 10 000 eur a ktoré sa žalovaný zaviazal mu vrátiť za podmienok dohodnutých v zmluve. Odvolací súd preto považuje túto námietku žalovaného za nedôvodnú. 50. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými skutočnosťami v odôvodnení napadnutého rozsudku. 51. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

52. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný nevyvrátil relevantným dôkazom tvrdenia žalobcu a jeho odvolacie námietky tak neboli spôsobilé spochybniť správne právne závery súdu prvej inštancie. 53. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 54. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 55. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). 56. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (). 57. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 58. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie je vecne správne. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil. 59. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 60. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 61. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 62. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v a má za následok odmietnutie dovolania ( a ).