Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cb-55-2013.pdf
PDF · 274.16 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cb/55/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: Ján Debnár, s miestom podnikania Rúbanisko II 422/43, 984 03 Lučenec, IČO: 32 623 526, v zastúpení advokátskou kanceláriou VIKTÓRIA HELLENBART advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Martina Rázusa 23, Lučenec, proti žalovanému: MORAVOSEED CZ a.s., so sídlom Mušlov 1701/4, 692 01 Mikulov, Česká republika, IČO: 246 85 381, v zastúpení BUŽEK & TEREM advokáti s.r.o., so sídlom Mariánska 12, 811 08 Bratislava, IČO: 36 867 276, o zaplatenie 35 927,76 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 35.927,76 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 04.11.2013 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žaloba v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 35.927,76 Eur od 23.05.2013 do 03.11.2013 a úroku z omeškania vo výške 0,45 % ročne zo sumy 35.927,76 Eur od 04.11.2013 do zaplatenia sa z a m i e t a .
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.05.2013, ktorá bola súdu doručená dňa 24.05.2013 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 35 927,76 € s príslušenstvom, pričom uviedol, že žalovaný mu dodal tovar, ktorý vyúčtoval faktúrami č. 2600274 zo dňa 16.02.2011, splatná dňa 16.02.2011 vo výške 2 790,- € a č. 2600386 zo dňa 18.05.2011, splatná dňa 17.06.2011 vo výške 528,- €. Fyzické dodanie tovaru (50 ks 10000s Zelí Avak F1 2,1 - 2,5 Brassica oleracea L. convar. capitata (L) Alef. Var. Alba DC, partia 0-0051-90096-02; 2 ks 10000s Zelí Zeus F1 1,7-1,9 Brassica oleracea L. convar. capitata (L) Alef. Var. Alba DC, partia 9-0051-90032-08; 2 ks 10000s Zelí Avak F1 2,1-2,5 Brassica oleracea L. convar. capitata (L) Alef. Var. Alba DC, partia 0-0051-90096-02) vyplýva z dodacieho listu č. EX-249 zo dňa 01.02.2011, pričom kúpna cena za dodaný tovar bola žalobcom riadne a včas zaplatená žalovanému na základe vystavenej faktúry č. 2600274 zo dňa 16.02.2011, splatnej dňa 16.02.2011, vo výške 2 790,- €. Fyzické dodanie tovaru (10 ks 10000s Zelí Avak F1 2,1 - 2,5 Brassica oleracea L. convar. capitata (L) Alef. Var. Alba DC, partia 0-0051-90096-02) vyplýva z dodacieho listu č. EX-402 zo dňa 18.05.2011, pričom kúpna cena za dodaný tovar bola žalobcom riadne a včas zaplatená žalovanému na základe vystavenej faktúry č. 2600386 zo dňa 18.05.2011, splatnej dňa 17.06.2011, vo výške 528,- €.
2. Žalobca ako podnikateľ v poľnohospodárskej prvovýrobe a obchodnej činnosti použil vyššie uvedené zakúpené semená hlávkovej kapusty bielej Avak F1 2,1-2,5 Brassica oleracea L. convar. capitata (L) Alef. Var. Alba DC, partia 0-0051-90096-02 na určený účel, a to so všetkou náležitou odbornou
starostlivosťou. Po vysadení zakúpených semien partie 0-0051-90096-02 sa v období tvorby hlávok kapusty v mesiaci júl 2011 objavili na hlávkach kapusty príznaky napadnutia bakteriózou, o čom žalobca žalovaného bezodkladne informoval. Na základe uvedeného bola dňa 26.08.2011 vykonaná fyzická kontrola porastov za účasti povereného zamestnanca žalovaného X.. K. J., ktorý vyhotovil fotodokumentáciu a prevzal niekoľko jedincov rastlín na vykonanie rozboru na preukázanie prítomnosti bakteriózy. Dňa 30.09.2011 žalovaný listom „reklamace porostu Avak F1“ oznámil žalobcovi, že odbržal výsledky skúšok na prítomnosť bakteriózy v žalobcom reklamovanej partii 0-0051-90096-02, ktoré boli pozitívne a že o ďalšom postupe bude žalovaný žalobcu informovať.
3. Žalobca požiadal Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave o vyhotovenie laboratórneho rozboru na prítomnosť škodlivých činiteľov. Poverený inšpektor úradu odobral vzorky v dňoch 26.-27.07.2011. Rozbor sa uskutočnil v mesiaci august 2011 od 01.08.2011-31.08.2011, pričom výsledok rozboru bol pozitívny na baktériovú čiernu žilkovitosť, lat. Xanthomonas campestris pv. campestris.
4. Žalovaný listom „Stanovisko k reklamaci zelí Avak F1“ zo dňa 13.10.2011 oznámil žalobcovi, že napriek výsledku dvoch od seba nezávislých rozborov, ktoré boli pozitívne na poškodenie semien bakteriózou, žalobcovo uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady a škodu neuznal a odmietol ho z dôvodu, že k silnému rozvoju choroby došlo vplyvom nepriaznivých klimatických podmienok. Napriek tomu však žalovaný navrhol žalobcovi mimosúdne vyrovnanie formou odberu iného tovaru vo výške 2 500,- € bez DPH, ktoré však vzhľadom na výšku spôsobenej škody pre žalobcu nebolo akceptovateľné.
5. Žalobca opätovne požiadal Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave o vyhotovenie laboratórneho rozboru na prítomnosť škodlivých činiteľov. Na základe žiadosti žalobcu bola dňa 30.11.2011 povereným zamestnancom úradu odobratá vzorka z napadnutých rastlín č. 55/64/2011- B. Súčasne bola vykonaná kontrola na odber vzorky z rastlín.
6. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave na základe vykonanej akreditovanej skúšky zo vzorky č. 55/64/2011-B zistil, že vzorka je pozitívna na prítomnosť patogénu baktérie Xanthomonas campestris pv. campestris, čo potvrdzuje Skúšobný protokol č. 651/11/FYTO/ SMBL zo dňa 16.04.2012.
7. Žalobca požiadal Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave o vyhotovenie ďalšieho laboratórneho rozboru, a to zo vzorky žalovaným predávaných semien - Zelí Avak F1 2,1-2,5 Brassica oleracea L. convar. capitata (L) Alef. Var. Alba DC, partia 0-0051-90096-02. Aj táto vzorka bola na základe vykonanej akreditovanej skúšky zo vzorky č. 55/64/11-B pozitívna na prítomnosť patogénu baktérie Xanthomonas campestris pv. campestris, čo potvrdzuje Skúšobný protokol č. 651/11/FYTO/ SMBL zo dňa 18.05.2012, DOPLNOK č. 1.
8. Žalovaný považuje za potrebné uviesť, že má maximálny záujem na tom, aby bolo v tomto konaní preukázané, že svojim konaním neporušil žiadnu zákonnú alebo zmluvnú povinnosť a že dodáva a aj dodával klientom vždy kvalitný tovar spĺňajúce všetky potrebné požiadavky. Oblasť rastlinnej výroby, špeciálne šľachtenia a výroby osív, v súčasnosti čelí mnohým výzvam, najmä z oblasti klimatologických vplyvov a meniacej sa atmosféry. Preto je potrebné pri posudzovaní tohto prípadu brať do úvahy mnoho rôznych faktorov, na ktoré nebolo v minulosti ani len pomyslené a v súčasnosti môžu významne ovplyvňovať pestovanie poľnohospodárskych plodín. Prvá vec, ktorú potrebujeme tu vyriešiť je uplatnenie nároku z vád. Čo je vadou pre účely tohto konania. V úvode si dovolíme polemizovať so základnou otázkou položenou súdom k jednotlivým znaleckým posudkom a či je príčinou vzniku na úrode žalobcu vadné osivo. Z existujúcich zákonných predpisov, zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a ani z doteraz vykonaného dokazovania nie je možné s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia ustáliť, kedy je možné považovať osivo za vadné a čo sú jeho vady. Navyše, žalobca si v žiadnej komunikácii so žalovaným ani v objednávke a ani iným spôsobom nevymienil, že v osive nemá byť prítomná baktéria Xanthomonas campestris. V zmysle § 422 ods. 1 Obchodného zákoníka v znení pozdejších predpisov platí: „Poruší-li prodávající povinnosti stanovené v § 420, má zboží vady. Za vady zboží se považuje i dodání jiného zboží, než určuje smlouva a vady v dokladech nutných k užívání zboží.“ Podľa ods. 2 „Neurčuje-li smlouva jakost nebo provedení zboží, je prodávající povinen dodat zboží v jakosti a provedení, jež se hodí pro účel stanovený ve smlouvě, nebo není-li tento účel ve smlouvě stanoven, pro účel, k němuž se takové zboží zpravidla užívá.“ Žalovaný má za to, že
dodal žalobcovi osivo v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodilo pre účel, na ktorý sa osivo používa. Ak sa žiaden, a podotýkame opakovane - žiaden, iný z odberateľov žalovaného nehlásil problémy s úrodou, tak osivo ako také nemôže byť vadné. Túto skutočnosť žiadny iný pestovateľ v tom roku nehlásil problémy s úrodou, sám o sebe potvrdil aj Ústredný kontrolný a skúšobný ústav v Bratislave zo dňa 30. septembra 2015, ktorý sa už v spise nachádza. Ostatní pestovatelia - odberatelia žalovaného sú rovnako ako žalobca pestovateľmi kapusty s dlhoročnými skúsenosťami a teda sú im známe a musia si byť vedomí príslušných agrotechnických postupov. Na pojednávaní 9. októbra 2017 doc. H. - znalec v odbore poľnohospodárstvo, oddiel Rastlinná produkcia uviedol, že „Pokiaľ stanovíme kritériá, musíme vychádzať z toho čo požaduje zákon. Pokiaľ sa držíme zákonných kritérií, zákon nevyžaduje testovanie na túto baktériu, takže akékoľvek osivo, aj pokiaľ spĺňa iné parametre tak je v poriadku. Áno, čiže spĺňa normy, je normované, keď to zákon nevyžaduje. Čo sa týka prítomnosti patogénov, také osivo aby celkom nikdy nebol prítomný žiadny patogén sa veľmi ani nedá vyrobiť. Čiže ono keby sme teraz testovali 100 osív od 100 dodávateľov, tak možno 80% z nich by vykazovalo prítomnosť tohto patogénu. Čiže na otázku či je osivo v poriadku ak obsahuje patogén Xantomonas campestris, podľa zákona je v poriadku, pretože nevyžaduje sa certifikát aby tam ten patogén prítomný nebol.“ Žalovaný navyše v konaní nepreukázal, že osivo prešlo koncom roka 2010 kontrolou kvality bez toho, že by boli zistené akékoľvek problémy. Zo strany žalovaného ide o štandardný proces posudzovania kvality osiva predtým, ako je osivo expedované jeho odberateľom. Žalobca pritom nikdy nepreukázal, že by osivo, ktoré mu žalovaný dodal, skutočné teda balenie osiva dodané žalobcom, ktoré bolo žalobcom vysiate v roku 2011 na predmetných pozemkoch, kde došlo k poškodeniu porastu, na pestovanie reálne aj bolo infikované baktériou Xanthomonas campestris a túto skutočnosť nebol schopný preukázať ani jeden zo znalcov. Z vyššie uvedených dôvodov je žalovaný názoru, že baktéria Xanthomonas campestris ani nie je vadou tovaru. Nebolo preukázané, že osivo dodané žalovaným spôsobilo zničenie úrody. Tam by sme si radi uviedli, žalobca nikdy a opakujeme nikdy nijakým spôsobom nepreukázal, že práve osivo dodané žalovaným bolo pôvodcom baktérie Xanthomonas campestris. Doterajšie dokazovanie sa pritom týkalo analýzy osiva z propagačného balenia a zvyškov odumretých rastlín. Analýza sa teda nikdy netýkala osiva dodaného žalovaným žalobcovi a také osivo už v čase podania žaloby pravdepodobne ani neexistovalo. Ak žalobca nie je, resp. nebol schopný poskytnúť sporné osivo na analýzu, ktorej cieľom má byť vykonanie testu patogenity, tak nie je možné ani žiadnym následným znaleckým posudkom len na základe nepriamej dokumentácie a vzorkami napr. z hobby balení s istotou potvrdiť, že práve osivo dodané žalovaným bolo osivom, ktoré spôsobilo infekciu. Nie je teda možné s istotou potvrdiť, že práve osivo dodané žalobcom bolo primárnou alebo sekundárnou príčinou choroby spôsobenej baktériou Xanthomonas campestris. Až analýzou predmetného osiva dodaného žalobcovi by mohlo byť potvrdené alebo vyvrátené, že osivo obsahovalo baktériu a teda, že mohlo, ale stále neznamená, že muselo, spôsobiť poškodenie porastu žalobcu. Znalci, ktorí označili teda osivo za primárnu príčinu poškodenia porastu žalobcu tak v konečnom dôsledku len poskytujú svoje dohady a domnienky nepodložené reálnymi dôkazmi, resp. pri svojich záveroch nevychádzali z preskúmania reálnych vzoriek osiva pestovaných žalobcom. Ak teda žalobca nie je schopný zabezpečiť sporné osivo na analýzu, nie je schopný uniesť ani elementárne dôkazné bremeno a celá jeho argumentácia je založená len na dohadoch a predpokladoch bez relevantnej dôkaznej základne. Na základe uvedeného záver žalobcu zo žaloby z 23. mája 2013 na strane 7., podľa ktorej „Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že primárnou príčinou zničenia úrody hlávkovej kapusty žalobcu v roku 2011 bolo infikované osivo dodané žalovaným neobstojí a nie je založený na základe žiadnych relevantných dôkazov. Aby sme to z efektívnili, ja to mám v písomnej forme, viem to dať aj elektronicky, ďalej sa tu zaoberám otázkami pripustenia možnosti infikovaného osiva a nejakými možnosťami ako to vyvraciame. Ďalšia vec, ktorú by sme tu radi spomenuli je fakt uplatnenia vád s časovým odstupom. Podľa tvrdenia žalobcu sa škoda na poraste prejavila v júli 2011. Žalobca však dostal prvú správu o problémoch na poraste až 25.08.2011. Žalovaný v tejto súvislosti vyslal svojho pracovníka na predmetné miesto, ktorý vykonal kontrolu porastu. Vzhľadom na uvedené prispeli podľa názoru žalovaného k vzniku šíreniu choroby rôzne iné nezávislé faktory. Takými faktormi mohol byť napríklad opakované prejazdy mechanizácie v poraste, pri kultiváciách chemickej ochrane, prípadné iné skutočnosti, ktoré mohli spôsobiť aj ochorenie samotné a následný rozvoj ochorenia do stavu keď došlo k totálnej likvidácii úrody. Žalovaný len upozorňuje, že takéto aspekty nevylučuje ani doc. H.. Neuplatnenie iných vád, žalobca si uplatnil od žalovaného priamo nárok na náhradu škody, túto skutočnosť sme podľa nášho názoru už upozorňovali hneď v prvom vyjadrení, na náhradu škody bez toho, aby postupoval v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka konkrétne v zmysle § 440 platí, že „Nároky z vad zboží se nedotýkají nároku na náhradu škody nebo na smluvní pokutu. Kupující, kterému vznikl nárok na slevu z kupní ceny, není oprávněn požadovat náhradu zisku ušlého v důsledku nedostatku vlastnosti zboží, na něž se sleva vztahuje.
Uspokojení, kterého lze dosáhnout uplatněním některého z nároků z vad zboží podle § 436 a 437, nelze dosáhnout uplatněním nároku z jiného právního důvodu.“ V skratke, žalobca predtým, ako začal uplatňovať nárok na náhradu škody mal uplatniť nároky vyplývajúce z § 436 a §437 Obchodného zákonníka, a to okrem iného požadovať odstránenie vád; požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny, odstúpiť od zmluvy. Žalobca napriek tomu priamo bez uplatnenia vyššie spomenutých vád uplatňoval svoje nároky v rámci ustanovení o zodpovednosti za škodu. Žalovaný považuje takéto konanie žalobcu za neodôvodnené a účelové. Podľa nášho názoru nárok na náhradu škody neobstojí a nie je právne dôvodný. Žalovaný neporušil, podľa nášho názoru, žiadnu právnu povinnosť zo záväzku ani vyplývajúcu zo zákona. Neexistuje tu príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti, predovšetkým analyzujeme miesto odobrania vzoriek pre analýzy, dodané osivo nebolo nikdy predmetom dokazovania, pri analýze vzoriek neboli dodržané základné postupy, baktéria Xanthomonas campestris existuje vo viac ako 20 rasách, nebol dodržaný osevný postup, je tu otázka otvorená stále podmáčania pôdy, otázka primárnych a sekundárnych príčin a infekcie. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a teda nepreukázal ani príčinnú súvislosť, kauzálny nexus, medzi vzniknutou škodu a údajným porušením povinnosti zo strany žalovaného, ktoré žalovaný v tomto vyjadrení rovnako vylúčil. Rád by som sa ešte na záver venoval dosť závažnej otázke týkajúcej sa predvídateľnosti škody, od adekvátnej príčiny súvislosti. V zmysle § 379 druhá veta Obchodného zákonníka aplikovateľného na prípad v spornom čase v roku 2011 platilo, že „Nenahrazuje se škoda, jež převyšuje škodu, kterou v době vzniku závazkového vztahu povinná strana jako možný důsledek porušení své povinnosti předvídala nebo kterou bylo možno předvídat s přihlédnutím ke skutečnostem, jež v uvedené době povinná strana znala nebo měla znát při obvyklé péči.“ Účelom ustanovení o náhrade škody je primárne zabezpečenie kompenzácie osobe, ktorej bola škoda spôsobená. Vo všeobecnosti sa predvídateľnosťou rozumie akési subjektívne povedomie o možných budúcich udalostiach. Každý človek totiž predvída budúce udalosti a prisudzuje im istú mieru pravdepodobnosti. V nadväznosti na takú predpoveď potom uskutočňuje kroky, ktorými sa môže na možné budúce udalosti pripraviť. Je tiež na mieste otázka, aká je miera starostlivosti a pozornosti, ktorú musí určitá osoba zachovávať. Odborná literatúra všeobecne vymedzuje požadovaný štandard starostlivosti tak, že „každý je povinen zachovat takový stupeň bedlivosti a pozornosti resp. zachovávat určitý obecně přijímaný standard chování, který lze na něm za konkrétních okolností každého případu (časových, místních) rozumně požadovat.“ Žalovaný má za to, že ak by mu mala byť prisudzovaná zodpovednosť za škodu, išlo by o zodpovednosť ďaleko presahujúcu bežnú prevenčnú zodpovednosť za škodu v zmysle všeobecných ustanovení vtedy platného Občianskeho zákonníka. Ak by sme aj diskutovali o zodpovednosti v zmysle všeobecnej prevenčnej povinnosti, dostávali by sme sa do roviny povinnosti absolútnej vylučujúcej akúkoľvek možnosť vzniku škody v akomkoľvek okamihu, čo by prenášalo neakceptovateľné bremeno priamo na žalovaného. Je potrebné sa zaoberať nielen všeobecnou a odbornou znalosťou, ktorá sa očakáva u konkrétnej osoby ako prípadného škodcu, čiže napr. v prípade podnikateľa v určitej oblasti šľachtenia, výroby a predaja osív, čo je žalovaný, ale aj znalosťami konkrétnymi, súvisiacimi s konkrétnym záväzkom a zmluvnými stranami, čo právna teória považuje za tzv. subjektívne hľadisko predvídateľnosti škody. Zjednodušene povedané, ak žalobca neupozornil žalovaného napríklad na špecifiká jeho lokalít, kde sa mala kapusta pestovať, tak žalovaný nemohol vznik škody ani predvídať. V tomto rozsahu a teda špecifík lokalít žalovaný upozorňuje na to, že v relatívne blízkom okolí v Kosihách nad Ipľom pestoval kapustu z rovnakej partie od žalovaného a v rovnakom roku pestovateľ X.. Z. P. a v tomto prípade nedošlo k žiadnemu poškodeniu porastu. Táto skutočnosť sama o sebe teda popiera, že by žalovaný mal niečo osobitné predvídať vo vzťahu minimálne k širšiemu regiónu okolia žalobcu. Na druhej strane objektívne hľadisko predvídateľnosti škody očakáva v prípade podnikateľov starostlivý a profesionálny prístup takej osoby, ktorá môže očakávať a má si uvedomovať riziká svojho podnikania. Hodnotenie objektívneho hľadiska je posunuté do doby, kedy záväzok vznikol a zohľadňujú sa okolnosti a možnosti predvídania škody. Opakovane sa dostávame k faktom, že žalovaný dodržal a dodržiaval svoje povinnosti mu vyplývajúce zo zákonných predpisov, zmluvných vzťahov a postupoval v zmysle svojich odborných vedomostí a znalostí. Nemožno preto v žiadnom prípade hovoriť o tom, že by aj z tohto hľadiska žalovaný mohol škodu u žalobcu predvídať. Ďalej by sme si radi dovolili upriamiť pozornosť na aspekt miery pravdepodobnosti škody ako pomerne objektívnu mieru zhodnotenia zavinenia. Predvídateľná škoda pre osobu priemerných vlastností musí vykazovať pravdepodobnosť aspoň 50 %, inak nemožno očakávať riadne a rozumne konajúce osoby aby predvídali vznik škody nižšiu než 50%. Ak je naopak pravdepodobnosť vzniku škody nižšia než 50 %, tak potom predvídateľnosť takej škody nie je naplnená a škodca nebude z jej vznik zodpovedný. To sú také rôzne články, je napr. z roku 2011 zhodou okolností. Ďalej by sme radi upozornili v nadväzujúc na úvahy z existujúcej teórie a v skratke a ilustrovanom na prípade prejedávanom v tomto konaní vidieť, že prítomnosť baktérie Xanthomonas campestris ak by aj bola preukázaná, sama o sebe vykazuje
pri pomere bezproblémových pestovaní jednotlivými pestovateľmi ku škode vzniknutej u žalobcu v percentuálnom vyjadrení mieru pravdepodobnosti na úrovni štatistickej chyby. Pri zohľadnení všetkých okolností a faktorov, za ktorých sa pestovala kapusta žalobcom v roku 2011, ako je zaoranie kapusty, zavlažovanie a pod., a ktoré mohli mať vplyv na vznik a šírenie choroby tak žalovaný nemôže byť osobou zodpovednou za spôsobenú škodu u žalobcu. Nakoniec, rozsah poškodenia porastu žalobcu je tak veľký, že bol nezvyčajný aj pre odborníkov v tejto oblasti, ktorí sa zúčastnili tohto konania. Citujeme v tomto prípade: 1. Zápisnica z pojednávania zo dňa 28. januára 2016, X.. A.. X.. H.: „Rastlinka priesady môže vykazovať, ale nemusí vykazovať znaky napadnutia, je pravdou, že takto silne napadnutý porast som vo svojej praxi ešte nevidel...“ 2. Zápisnica z pojednávanie zo dňa 24. februára 2014 X.. S. Š.: „Počas svojej kariéry si nepamätám, že by som sa stretol s ochorením bakteriálnej čiernej žilkovitosti tak, ako to bolo diagnostikované v tomto prípade.“ 3. Zápisnica z pojednávania zo dňa 9. októbra 2017 doc. H.: „Áno, skutočne za moju kariéru, tak nie je to veľa, ale nie je to ani málo, za 20 rokov som také napadnutie ešte nevidel“. Žalovaný preto nemôže byť považovaný za zodpovedného za škodu, ktorá vznikla žalobcovi. Z vyššie uvedených záverov žalovaný jednoznačne preukázal, že jeho konaním nedošlo k skutočnostiam zakladajúcim zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla žalobcovi. Navyše, žalobca svojim vyjadrením vôbec neuniesol dôkazné bremeno.
9. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov X.. K. Č. J., X.. N. C., X.. S. Š.T., N.., X.. N. O., P.., X.. J. H., súdnych znalcov X.. S. K., X.. N. H., prečítaním dodacích listov č.l. 19, 22, faktúr č.l. 20, 23, potvrdenka č.l. 21, výpisu z banky č.l. 24, potvrdenia vkladu na účet č.l. 25, uplatnenia nároku na záručnú reklamáciu č.l. 26, odpovede na reklamáciu č.l. 27, výsledku laboratórneho rozboru č.l. 28, záznamov o odbere vzorky č.l. 29, 31, stanoviska k reklamácii č.l. 30, záznamu o vykonaní kontroly č.l. 32, skúšobného protokolu č.l. 33, doplnku č. 1 k skúšobnému protokolu č.l. 34, faktúr č.l. 35, 36, z prílohovej obálky na č.l. 41 znaleckého posudku A.. X.. J. H., PhD., prehlásenia X.. N. č.l. 92, zoznamu odberateľov č.l. 93, fotodokumentácií č.l. 95-100, 149-151, 181-187, 205-206, 722-726, čestného prehlásenia Z. Q. č.l. 140, názoru na dokazovanie poškodenia rastlín kapusty bakteriózou na Slovensku X.. J. Ř. č.l. 145-148, správ SHMÚ č.l. 159, 596, jednotnej žiadosti na rok 2010 PPA vrátene príloh a fotodokumentácie č.l. 163-180), Crop Report for Moravoseed spol. s r.o. č.l. 198-204, čestného prehlásenia X.. Z. P. č.l. 208, potvrdení o kvalite štandardného osiva č.l. 214-216, faktúr o dodávke odberateľom č.l. 217-374, skladových kariet č.l. 375-381, protokolu o konečnom výsledku rozboru vzorky č.l. 382, Znaleckého posudku č. 11/2015 X.. S. K. - záver na č.l. 440-441, oznámenia U. I. č.l. 494, oznámenia X.. X. S. č.l. 500, prednášok Obecná fytopatolegie, Fytopatogenní prokaryota č.l. 524-526, Zemědelskej fytopatologie, choroby zeleniny č.l. 527-536, oznámenia S. D. č.l. 542, oznámenia X.. Z. P. č.l. 544, faktúry South Pacific Seeds (New Zealand) Ltd. č.l. 550-551, certifikátu pôvodu č.l. 554-555, fytosanitárneho certifikátu č.l. 558-559, colného vybavenia č.l. 560-561, správy ÚKSÚP o výskyte Xanthomonas campestris na území SR č.l. 565, oznámenia K. T. č.l. 575, oznámenia X.. A. Š. č.l. 581, správy PPA s prílohami č.l. 599-629, oznámenia PRIMERA s.r.o. č.l. 652, Znaleckého posudku č. 1/2016 X.. N. H., PhD. č.l. 704-713, leteckých snímok č.l. 755-763, Znaleckého posudku X.. N. O., CSc. č.l. 813-823, stanoviska doc. Ing. J. H., PhD. k znaleckému posudku Ing. N. O., CSc. (č.l. 877), kúpnej zmluvy č.l. 884-885, prehlásenia K. J. a S. J. č.l. 886, prehlásenia Š. Š., starostu Obce Trebeľovce č.l. 887, zoznamu pre PPA č.l. 888-889, prekladu článku Identification and Origin of Xanthomonas campestris pv. campestris Races an Related Pathovars č.l. 947, kópií ortofotomáp č.l. 1004-1006, žiadosti o priame platby č.l. 1007 a zistil tento skutkový stav:
10. Z Dodacieho listu č. EX-249 zo dňa 01.02.2011 (č.l. 19) vyplýva, že žalovaný dodal žalobcovi tovar, a to:
- 50 ks 10000s Zelí Avak F1 2,1-2,5 Brassica oleracea L. convar. Capitata (L) Alef. Var. Alba DC, partia 0-0051-90096-02;
- 2 ks 10000s Zelí Zeus F1 1,7-1,9 Brassica oleracea L. convar. Capitata (L) Alef. Var. Alba DC, partia 9-0051-90032-08;
- 2 ks 10000s Zelí Avak F1 2,1-2,5 Brassica oleracea L. convar. Capitata (L) Alef. Var. Alba DC, partia 0-0051-90096-02.
11. Z Faktúry č. 2600274 (č.l. 20) vystavenej dňa 16.02.2011 a splatnej dňa 16.02.2011 vyplýva, že žalovaný vyfakturoval žalobcovi tovar dodaný Dodacím listom č. EX-249 v celkovej výške 2 790,- €.
12. Z Potvrdenky č. N 1353073 (č.l. 21) vyplýva, že žalovaný uhradil žalovanému faktúru č. 2600274 vo výške 2 790,- € v hotovosti.
13. Z Dodacieho listu č. EX-402 zo dňa 18.05.2011 (č.l. 22) vyplýva, že žalovaný dodal žalobcovi tovar, a to:
- 10 ks 10000s Zelí Avak F1 2,1-2,5 Brassica oleracea L. convar. Capitata (L) Alef. Var. Alba DC, partia 0-0051-90096-02.
14. Z Faktúry č. 2600386 (č.l. 23) vystavenej dňa 18.05.2011 a splatnej dňa 17.06.2011 vyplýva, že žalovaný vyfakturoval žalobcovi tovar dodaný Dodacím listom č. EX-402 v celkovej výške 528,- €.
15. Z Výpisu z účtu UniCredit Bank (č.l. 24) vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému faktúru č. 2600386 vo výške 528,- €.
16. Písomným podaním zo dňa 27.09.2011 (č.l. 26) označeným ako „Uplatnenie nároku na záručnú reklamáciu“ žalobca vyzval žalovaného na uznanie záručnej reklamácie na dodávku osiva kapusty - Avak F1, ktoré odkúpil faktúrami č. 2600274 zo dňa 01.02.2011 a č. 2600386 zo dňa 18.05.2011.
17. Písomným podaním (č.l. 27) označeným ako „Reklamace porostu Avak F1“ žalovaný oznamuje žalobcovi, že obdržali výsledky skúšok na bakteriózu u reklamovanej partie 0-0051-90096-02, ktorá bola pozitívna. Zároveň žalovaný oznamuje žalobcovi, podklady dajú ešte k odbornému posúdeniu, na základe ktorých prijmú rozhodnutie.
18. Z protokolu Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave označeného ako „Výsledok laboratórneho rozboru 0549/2011/01“ (č.l. 28) vyplýva, že odobratá vzorka
- listy boli pozitívne na prítomnosti baktériovej čiernej žilkovitosti (Xanthomonas campestris pv. campestris).
19. Zo Záznamu o odbere vzorky č. 38/64/2011-B (č.l. 29) vyplýva, že k odberu vzorky kapusty Avak F1 došlo dňa 26.07.2011, vzorka pozostávala z cca 10 ks listov z výmery 3,5 ha.
20. Písomným podaním zo dňa 13.10.2011 (č.l. 30) označeným ako „Stanovisko k reklamaci zelí Avak F1“ žalovaný oznamuje žalobcovi, že k silnému rozvoju choroby došlo vplyvom nepriaznivých klimatických podmienok v danom roku a preto nemožno reklamáciu uznať. Zároveň však žalovaný ponúka žalobcovi osivo podľa vlastného výberu zo sortimentu žalobcu do výšky 2 500,- € bez DPH pre výsev v roku 2012.
21. Zo Záznamu o odbere vzorky č. 55/64/2011-B (č.l. 31) vyplýva, že k odberu vzorky kapusty Avak F1 došlo dňa 30.112011, vzorka pozostávala zo 4 ks rastlín z výmery 6 ha.
22. Zo Záznamu o vykonaní kontroly č. 134/64/2011-A (č.l. 32) vyplýva, že dňa 30.11.2011 bola vykonaná kontrola za účelom odobratia vzorky z rastlín hlávkovej kapusty na žiadosť žalobcu. Vzorka pozostáva zo 4 ks rastlín.
23. Zo Skúšobného protokolu č. 651/11/FYTO/SMBL, Stanovenie fytopatogénov Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislava (č.l. 33) vyplýva, že v dňoch 15.02.2012-12.03.2012 bola vykonaná analýza vzoriek kapusty Avak F1 pozostávajúcej zo 4 ks rastlín. Na vykonanie analýz bola použitá metóda ŠOP/SMBL/15/12/0/A. Vzorka je pozitívna na prítomnosť baktérie Xanthomonas campestris pv. Campestris.
24. Z Doplnku č. 1, Skúšobný protokol č. 651/11/FYTO/SMBL, Stanovenie fytopatogénov Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislava (č.l. 34) vyplýva, že v dňoch 28.03.2012-28.05.2012 bola vykonaná vzoriek kapusty Avak F1 pozostávajúcej zo 46 ks semien (celý balík). Na vykonanie analýz bola použitá metóda ŠOP/SMBL/15/12/0/A. Vzorka je pozitívna na prítomnosť baktérie Xanthomonas campestris pv. Campestris. Zo vzorky bolo urobených 6 izolátov a 6 kultivácií, z ktorých boli pozitívne 3 izoláty a 1 kultivácia, čo súvisí s nízkym počtom analyzovaných
semien vzorky (46 ks). Odporúčané množstvá semien v analytickej vzorky podľa ISTA International Rules for Seed Testing, Annex to Chapter 7 (7-019) rádovo vyššie. (N)
25. Z Faktúry č. 12/01/0011 (č.l. 35) vystavenej dňa 13.01.2012 a splatnej dňa 27.01.2012 vyplýva, že žalobcovi bol fakturovaný rozbor vzoriek v zmysle jeho objednávky č. P2011109SK vo výške 42,80 €.
26. Z Faktúry č. 3139/0001/12 (č.l. 36) vystavenej dňa 19.01.2012 a splatnej dňa 02.02.2012 vyplýva, že žalobcovi boli fakturované lyofilizát kultúry baktéríí - CCM 22 a CCM 1069 spolu s balným a prepravným vo výške 2 304,- Kč.
27. Z záveru Znaleckého posudku doc. Ing. J. H., PhD. (prílohová obálka na č.l. 41) vyplýva, že:
- priemerná úroda kapusty/ha v lokalite Lučenec v roku 2011 = 16,76 t/ha;
- priemerná cena kapusty/ha v lokalite Lučenec v roku 2011 = 3 860,33 Eur/ha;
- také napadnutie a rozšírenie choroby v poraste mohlo byť spôsobené jedine napadnutým osivom a že infikované osivo bolo primárnou príčinou takého silného výskytu choroby v poraste. O pôvodcovi choroby
- baktérii Xanthomonas campestris pv. campestris nie pochýb nielen vzhľadom na typické symptómy v doloženej fotodokumentácii, ale aj vzhľadom na doložené doklady o laboratórnej a akreditovanej skúške na prítomnosť patogénu v rastlinách a v osive. Znalec uvádza, že išlo o úplne neobvyklú epidémiu choroby, ktorá v praxi v takom veľkom rozsahu nebýva bežná a je skôr raritou.
28. Z Prehlásenia Ing. I. N. zo dňa 19.11.2013 (č.l. 92) vyplýva, že v roku 2011 pestoval odrodu kapusty Avak F1 z osiva číslo partie 0-0051-90096-02 na celkovej ploche 2 ha. V priebehu vegetácie sa na poraste neprejavili žiadne problémy a bola dosiahnutá normálna úroda.
29. Z Čestného prehlásenia Z. Q. (č.l. 140) vyplýva, že v roku 2011 vysadil semená kapusty Avak F1, pri ktorej nedosiahol úrodu, nakoľko došlo k jej znehodnoteniu. Poškodenie bolo spôsobené následkom silného zamorenia baktériou čiernej žilkovitej škvrnitosti, čím sa jeho úradu odrody Avak F1 znehodnotila.
30. Z Názoru na dokazovanie poškodenia rastlín kapusty baktériozou na Slovensku Ing. J. Ř. zo dňa 22.11.2013 (č.l. 145) vyplýva, že podľa dokladovaných faktorov nemožno vyvodiť, že prvotným princípom počiatku odumierania celého porastu bola infekcia Xanthomonas campestris pv. campestris z osiva. Najvýznamnejším faktorom a „prvotným hýbateľom“ poškodenia a odumierania rastlín je evidentne podmáčanie porastu a zlý stav štruktúry ornice.
31. Zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave zo dňa 29.01.2014 (č.l. 159) vyplýva, že v období apríl až august 2011 pre kataster obce Trebeľovce bol mesačný úhrn atmosférických zrážok nasledovný:
mesiac úhrn zrážok (mm) %N (%) Zabezpečenosť úhrnu zrážok apríl 2011 21 47 PN (podnormálny 75,1-90 %) máj 2011 58 84 N (normálny 25-75 %) jún 2011 74 89 N (normálny 25-75 %) júl 2011 144 262 MNN (mimoriadne nadnormálny (< 2 %) august 2011 33 62 N (normálny 25-75 %)
32. Z Jednotnej žiadosti na rok 2010 Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava (ďalej len „PPA“; č.l. 163) vyplýva, že S. J.Š. požiadal o jednotnú platbu na plochu na užívanú výmeru 23,85 ha a doplnkovú platbu na plochu na užívanú výmeru 23,85 ha. Rozhodnutím PPA (č.l. 166) bola S. J. poskytnutá podpora vo výške 3 396,24 € formou jednotnej platby na plochu a vo výške 0,- € doplnkovej platby na plochu.
33. Z Jednotnej žiadosti na rok 2011Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava (ďalej len „PPA“; č.l. 167) vyplýva, že S. J.X. požiadal o jednotnú platbu na plochu na užívanú výmeru 23,85 ha a doplnkovú platbu na plochu na užívanú výmeru 23,85 ha. Zo Špecifikácie platieb (č.l. 169) vyplýva, že S. J. bola poskytnutá podpora vo výške 3 705,34 € formou jednotnej platby na plochu a vo výške 0,- € doplnkovej platby na plochu. Rozhodnutím PPA (č.l. 172) bola S. J. poskytnutá podpora vo výške 3 705,34 € formou jednotnej platby na plochu a vo výške 0,- € doplnkovej platby na plochu.
34. Z Čestného prehlásenia Ing. Z. P. zo dňa 12.02.2014 (č.l. 208) vyplýva, že v roku 2011 nakúpil 10000 ks semien kapusty Avak F1 2,1-2,5 priamo od výrobcu spoločnosti MORAVOSEED spol. s r.o. Semená kapusty zasadil na 0,30 ha v obci Koláre v máji 2011 a následne v septembri 2011 zozbieral úrodu. Semená boli od výsadby ako aj počas celého času pestovania zdravé a nejavili znaky žiadnej choroby alebo iného nepriaznivého patologického prejavu. Rovnako bola normálna aj úroda, ktorá bola úspešne zozbieraná a následne predaná.
35. Z Potvrdenia o kvalite štandardného osiva číslo 14559/K/0 zo dňa 04.11.2010 (č.l. 214) vyplýva, že boli vykonané skúšky osiva partie 0-0051-90096-02, druh kapusta Avak F1 2,1-2,5 mor., rok zberu 2010 s výsledkom skúšok: Skúška čistoty: čistota 0,0 neškod. nečistoty 0,0 semená iných rastl. druhov 0,0 Skúška klíčivosti (%): počet dní 6 klíčivosť 93 vadné klíčky 1,0 mŕtve semená 6,0 Vlhkosť (%): 0,0 Semená iných rastlinných druhov: 0 % Ďalšie stanovenia: na FP 20°C HTS: 7,28
36. Z Potvrdenia o kvalite štandardného osiva číslo 13938/K/0 zo dňa 15.07.2010 (č.l. 215) vyplýva, že boli vykonané skúšky osiva partie 0-0051-90096-02, druh kapusta Avak F1 2,1-2,5 mor., rok zberu 2010 s výsledkom skúšok: Skúška čistoty: čistota 100,0 neškod. nečistoty 0,0 semená iných rastl. druhov 0,0 Skúška klíčivosti (%): počet dní 7 klíčivosť 89 vadné klíčky 2,0 mŕtve semená 9,0 Vlhkosť (%): 0,0 Semená iných rastlinných druhov: 0 % Ďalšie stanovenia: na FP 20°C HTS: 6,67
37. Z Potvrdenia o kvalite štandardného osiva číslo 14396/K/0 zo dňa 21.10.2010 (č.l. 216) vyplýva, že boli vykonané skúšky osiva partie 0-0051-90096-02, druh kapusta Avak F1 2,1-2,5 mor., rok zberu 2010 s výsledkom skúšok: Skúška čistoty: čistota 100,0 neškod. nečistoty 0,0 semená iných rastl. druhov 0,0 Skúška klíčivosti (%): počet dní 10 klíčivosť 89 vadné klíčky 0,0 mŕtve semená 11,0 Vlhkosť (%): 0,0 Semená iných rastlinných druhov: 0 % HTS: 6,63
38. Zo skladových kariet (č.l. 375-381) vyplýva, že na sklad bolo 4000 ks a predaných 4000 ks.
39. Z Protokolu o konečnom výsledku rozboru vzorky č. DIV1103135, číslo vzorky 1103330 (č.l. 382) vyplýva, že osivo Avak, číslo partie 0-0051-90096-02 je pozitívny na Xanthomonas campestris pv. campestris.
40. Zo záveru Znaleckého posudku č. 11/2015 súdneho znalca Ing. S. K. (č.l. 431-454) vyplýva, že:
- Infikované osivo bolo primárnou príčinou výskytu choroby v poraste kapusty;
- Zdrojom infekcie bývajú zvyšky nerozložených rastlín, najmä však infikované osivo. Ďalším zdrojom infekcie môžu byť prezimujúce buriny, hlavne z čeľade kapustovitých.
- Z pohľadu ochrany je dôležité striedať plodiny v osevnom postupe s minimálnym odstupom 4 roky, odstraňovať zvyšky rastlín, používať morené osivo pochádzajúce zo zdravých porastov. K dátumu vypracovania posudku nie je možné určiť či bola pôda podmočená, či bol porast zaburinený alebo napadnutý škodcami.
41. Z oznámenia U. I. (č.l. 494) vyplýva, že semená kapusty Avak F1 vysadil priamym výsevom (nie sadeničky), nezistil žiadne patogénne znaky, choroby.
42. Z oznámenia Ing. X. S. (č.l. 500) vyplýva, že v roku 2011 nakúpili semená kapusty Avak F1, číslo partie 0-0051-90096-002 od spoločnosti MORAVOSEES CZ, a.s. Proces vysievania, vysádzania sadeníc a ani zber úrody nevie posúdiť, nakoľko sa zoberajú výlučne obchodnou činnosťou. Od konečného zákazníka neevidujú žiadnu reklamáciu ani iné negatívne skúsenosti.
43. Z oznámenia S. D. (č.l. 542) vyplýva, že v roku 2011 zakúpili semená hlávkovej kapusty Avak F1, číslo partie 0-0051-90096-02 v množstve 2000 ks. Sadeničky kapusty boli vysadené v máji a úroda bola zozbieraná v auguste - októbri. Na kapuste sa neprejavili žiadne choroby ani iné patogénne znaky.
44. Z odpovede Ing. Z. P. (č.l. 544) vyplýva, že v roku 2011 pestoval kapustu odrody Avak F1. Osivá nakúpil 06.12.2010 v množstve 200 000 semien, vysial ich od 5.-7.4.2011, sadeničky vysadil od 14.-17.5.2011. Úrodu zbieral v čase od 15.09. do 15.10.2011. Úroda bola cez celú vegetáciu zdravá, neboli na nej žiadne patogénne znaky ani choroby.
45. Z Faktúry č. E 110658 (č.l. 550-551) vyplýva, že spoločnosť South Pacific Seeds (New Zealand) Ltd. Dodala žalovanému semená hybridnej kapusty v celkovej výške 27 656,50 €.
46. Z Certifikátu pôvodu (č.l. 554-555) vyplýva, že tovar dodaný žalovanému, a to hybridná kapusta bol vyrobený alebo vyprodukovaný na Novom Zélande.
47. Z Fytosanitárneho certifikátu (č.l. 558-559) vyplýva, že rastliny, rastlinné produkty alebo iné regulované položky popísané v certifikáte boli skontrolované a/alebo testované v súlade s príslušnými úradnými postupmi a sú považované bez obsahu karanténnych škodlivých organizmov špecifikovaných dovážajúcou stranou a spĺňajú fytosanitárne požiadavky dovážajúcej strany, vrátane tých pre regulované nekaranténne škodlivé organizmy. Sú považované za nenapadnuté inými škodcami. Osivo nie je napadnuté škodcom Listronotus bonariensis.
48. Z Colného prehlásenia (č.l. 560-561) vyplýva, že žalovanému bol dodaný tovar od spoločnosti South Pacific Seeds (New Zealand) Ltd. tovar - semená kapusty, ktorý prešiel colnou kontrolou.
49. Zo správy ÚKSÚP zo dňa 12.10.2015 (č.l. 565) označenej ako „Výskyt Xanthomonas campestris na území SR“ vyplýva, že bakteriálna nákaza Xanthomonas campestris pv. campestris môže napadnúť kapustovité rastliny v ktoromkoľvek období rastu. Prvé príznaky bakteriózy na kapuste sa objavujú o 2-3 týždne po vysadení priesad. Výskyt choroby sa zvyšuje na jeseň pred zberom úrody, kde môže napadnúť 50-70 % rastlín. Rozvoj bakteriózy podporuje teplé a vlhké počasie a rozličné poškodenia. Siať možno len zdravé osivo. Odporúča sa morenie osivo vo vede teplej 50°C po dobu 30 minút. Na zamorených pozemkoch sa odporúča aspoň 3 roky nepestovať kapustovité rastliny. Šírenie nákazy je možné spomaliť postrekom meďnatými prípravkami. Cielený monitoring rozšírenia tejto nákazy na území SR neprebieha. Na základe rozborov bol potvrdený pozitívny výšky bakteriálnej nákazy Xanthomonas campestris pv. campestris v okrese Lučenec (k.ú. Trebeľovce) v roku 2011.
50. Z oznámenia K. T. (č.l. 575) vyplýva, že v roku 2011 pestovali 11 ha kapusty. Všetka neskorá kapusta bola pestovaná z priameho výsevu v mesiaci apríl až máj. Použili semená neskorej kapusty odrody Avak v množstve 100 000 semien. Vysiali viac odrôd kapusty a nespozorovali, aby odrodách dodaných žalovaným sa prejavili patogény. Rok 2011 v ich podmienkach bol nepriaznivý pre pestovanie kapusty, čo pokladali za dôvod pre zníženie výnosu na pestovaných plochách.
51. Z oznámenia Ing. A. Š. (č.l. 581) vyplýva, že v roku 2011 pestoval kapustu od žalovaného. Planty boli vysadené 12.06.2011 a zber bol koncom septembra a začiatkom októbra. Čo sa týka chorôb nemali žiadne napadnuté rastliny plesňami, žilkovitosti, atď.
52. Zo správy SHMÚ zo dňa 05.11.2015 (č.l. 596) vyplýva, že v období apríl až august 2009 a 2010 pre kataster obce Trebeľovce bol mesačný úhrn atmosférických zrážok nasledovný:
Obdobie M/R Úhrn zrážok (mm) Percento Normálu (%N) Zabezp. zrážok (slovne) 4.09 6 13 SPN (silne podnormálny) 5.09 34 48 PN (podnormálny) 6.09 49 61 N (normálny) 7.09 15 26 SPN (silne podnormálny) 8.09 45 93 N (normálny) obdobie 148 49 MPN (mimoriadne podnormálny)
Obdobie M/R Úhrn zrážok (mm)Percento Normálu (%N)Zabezp. zrážok (slovne) 4.10 67 146 NN (nadnormálny) 5.10 238 339 MNN (mimoriadne nadnormálny) 6.10 166 207 SNN (silne nadnormálny) 7.10 90 158 NN (nadnormálny) 8.10 82 168 NN (nadnormálny) obdobie 643 213 MNN (mimoriadne nadnormálny)
53. Zo Znaleckého posudku č. 1/2016 Ing. N. H., PhD. (č.l. 704-713) vyplýva, že vplyv podmáčania pôdy nebol relevantne preukázaný, technológie sadenia žalobcu boli dodržané v súlade s agrotechnickými opatreniami, sekundárny prenos z odumretých zaoraných rastlín z predchádzajúcich rokov pestovania na predmetnej parcele nebol preukázaný a podľa relevantných údajov osevný postup, t.j. striedanie plodín bolo dodržané v súlade s agrotechnikou a metodickými postupmi pre pestovanie kapustovitých plodín, nebol preukázaný vplyv burín a škodcov na napadnutie porastu, znalec jednoznačne určuje prítomnosť patogéna Xanthomonas campestric pv. camestris v dodaných vzorkách rastlín semien odrody Avak F; analýza prítomnosť DNA jednoznačne určuje, že primárnou príčinou napadnutia porastu baktériovou čiernou žilkovitosťou, lat. Xanthomonas campestric v roku 2011 bolo infikované osivo.
54. V závere Znaleckého posudku č. 1/2016 Ing. N. H., PhD. uvádza, že po preskúmaní Znaleckého posudku č. 2/2013 jednoznačne konštatuje, že závery znalca Ing. J. H., PhD. sú relevantné a z hľadiska jeho zistení boli správne stanovené závery v znaleckom posudku. Po preskúmaní Znaleckého posudku S. K. č. 11/2015 konštatuje, že závery v jeho znaleckom posudku sú relevantné a boli správne stanovené. Ako primárnu príčinu napadnutia porastu žalobcu baktériovou čiernou žilkovitosťou, lat. Xanthomonas campestric v roku 2011 znalec uvádza, že bolo infikované osivo.
55. Zo záveru Znaleckého posudku súdneho znalca Ing. N. O., CSc. (č.l. 81-823) vyplýva, že poškodenie porastu kapusty, odroda Avak F1 žalobcu bolo spôsobené bakteriálnou čiernou žilkovitosťou, pôvodca Xanthomonas campestris pv. campestris. Pôvodca bola laboratórne preukázaný vo vzorkách poškodených rastlín aj v osive. Patogén je prenosný osivom, pretrváva na kontaminovaných rastlinných zvyškoch a na hostiteľských kapustovitých burinách. Vzhľadom k tomu, že osivo bolo dodané i ďalším pestovateľom a u žiadneho z nich, okrem žalobcu, nebol výskyt bakteriálnej čiernej žilkovitosti zistený, nemohla byť kontaminácia osiva jediným a hlavným zdrojom výskytu choroby porastu. Pokiaľ by osivo bolo významným zdrojom infekcie, prejavilo by sa napadnutie už v priebehu predpestovania sadby alebo krátko po výsadbe. Významným, a pokiaľ sa nepreukáže dôsledné dodržiavanie zásad striedania plodín, hlavným zdrojom primárnych infekcií boli napadnuté pozberové zvyšky. Tomuto časove zodpovedná nástup choroby i charakter prejavu na rastlinách. K rozhodujúcemu sekundárnemu šíreniu choroby došlo za výdatných dažďových zrážok v priebehu júla 2011. Výskyt choroby mohlo ovplyvniť tiež dočasné lokálne zamorenie pozemkov.
56. Z oznámenia doc. Ing. J. H., PhD. (č.l. 877) označeného ako „Stanovisko k súkromnému znaleckému posudku Ing. P. O., CSc.“ vyplýva, že doc. Ing. J. H., PhD. nesúhlasí s názorom Ing. P. O., CSc., že infekcia z osiva sa musela prejaviť už pri predpestovaní priesad. Patogén môže byť v rastline rôzne dlhú dobu v latentnom stave. Preto infekcia osiva sa nemusela pri predpestovaní priesad vôbec objaviť alebo
mohla byť prehliadnutá. Pre túto chorobu a tracheobakteriózy vôbec je typické, že symptómy poškodenia cievneho systému sa objavujú až po určitom čase v odstupe niekoľkých týždňov. Preto argument, že infekcie z osiva by sa museli objaviť už pre pestovaní priesad odmieta - nemuseli. Mohli sa prejaviť oveľa neskôr. Doc. Ing. J. H., PhD. považuje jeho záver v znaleckom posudku za správny a naďalej v danom prípade považuje výskyt choroby v takom rozsahu spôsobený najmä infikovaným osivom.
57. Z Prehlásenia K. J. a S. J. (č.l. 886) vyplýva, že parc. XXXX/X kúpili v roku 2009, ktorá parcela bola v roku 2011 v užívaní žalobcu. Na predmetnej parcele bola z karanténnych dôvodov vysadená kapusta až v roku 2015.
58. Z Prehlásenia Š. Š., starostu Obce Trebeľovce (č.l. 887) vyplýva, že K. J. a S. J. v roku 2009 odkúpili od SKP úpadcu Poľnohospodárskeho družstva Ratka - Trebeľovce parc. č. XXX v k.ú. Trebeľovce (podľa PPA parcela sa nachádza na diely 9001/1) o výmere 4,37 ha.
59. Z prekladu článku Identification and Origin of Xanthomonas campestris pv. campestris Races an Related Pathovars (č.l. 947) vyplýva, že stošesťdesiatštyri izolátov Xanthomonas campestris pv. campestris a ďalšie X. campestris patovary, ktoré napádajú hostiteľské bunky kapustovitých (X. campestris pvs. Aberrans, raphani, armoraciae, a incanae), boli použité ako inokulum (očkovacia látka) na roztriedenie medzi jednotlivé čeľade kapustovitých a na stanovenie patogenity jednotlivých rás napádajúce kapustovité. Z toho 144 izolátov bolo identifikovaných ako X. campestris pv. campestris, ktoré sa zoskupili do 6 rás s rasami 1 (62%) a 4 (32%), ktoré prevládli. Ďalšie rasy boli zriedkavé. Zvyšných 20 izolátov z čeľade kapustovitých a iných hostiteľských hlúbovitých rastlín bolo buď nepatogénnych, alebo veľmi slabo patogénnych a nemohli byť zaradené do samostatnej rasy. Päť izolátov z okrasných kapustovitých rastlín, Horčičníka voňavého (Cheiranthus cheiri), Fialy letnej (Matthiola incana) a Iberky (Iberis), preukázali jasné dôkazy o tom, že jednotlivé rasy preferujú svojich hostiteľov podľa pôvodného hostiteľa. Navrhuje sa génový model založený na interakcii štyroch avirulentných génov v X. campestris pv. campestris a odpovedajúcim štyrom génom rezistencie v hostiteľoch. Znalosť rasovej štruktúry a celosvetovej distribúcie rás je základom pre hľadanie zdroju rezistencie a vytvorenia úspešného šľachtiteľského programu na rezistenciu.
60. Svedok Ing. K. Č. J. na pojednávaní dňa 24.02.2014 (zápisnica č.l. 189-196) uviedol, že na žiadosť pána A., ktorý volal do ich firmy, že mu prišli nejaké výsledky ohľadom napadnutia jeho porastu kapusty, následne druhý deň bol vyslaný na pracovnú cestu, bolo to 25.08.2011. S pánom A. prešli obidve parcely, kde kapusta bola vysadená, je možné že zobral aj nejaké vzorky, ale tieto posudzované ďalej neboli. Spísal protokol o ohliadke, porast z diaľky sa zdal zdravý, bol zelený, keď však prišli na miesto samé, boli už badateľné nejaké známky druhotnej hniloby. Vizuálne videl, že staršie listy boli zoschnuté a prípadne aj opadané, jednalo sa o listy zhora, teda listy staršie. na mieste samom som vykonal fotodokumentáciu porastu a urobil som zápis z ohliadky. Na ohliadke bral nejaké vzorky, teraz si už nepamätá či zobral celú hlávku, alebo len nejaké listy. Na firme to ohliadli, ale žiadnu ďalšiu podrobnejšiu expertízu vo firme nerobili. Vzorky, ktoré odobral už ďalej skúmané nijako neboli. Vývod bol taký, že zo skladu žalovaného bolo zobrané osivo rovnakej partie a toto bolo dané na expertízu. Expertíza bola vykonávaná externým subjektom, a to Štátna rastlinno-lekárska správa v súčasnosti ÚKSÚZ (Ústredný kontrolný skúšobný ústav zemědělský). Z výsledkov existujú samozrejme protokoly, tieto boli v rámci odpovedí pánovi A. tlmočené písomne. Osivo jednej partie sa môže predávať aj viac rokov, závisí to od toho akú má klíčivosť, ale osivo vypestované v jednom roku dostane číslo, ktoré ho potom nasleduje počas celej doby predaja. Svedok ešte uviedol, že robil pracovnú cestu z Čiech, pred pánom A. sa zastavil u pána P. na južnom Slovensku, potom išiel k pánovi A. a vracal sa cez severné Slovensko u pána Ing. C.. U pána Ing. P. a Ing. C. žiadne problémy neboli svedkom zaznamenané. Čo sa týka stavu poľa u pána Debnára, z diaľky vizuálne vyzeralo pole v poriadku, bolo zazelenané, keď však prišiel na pole samé, tak v spodnej tretine tohto poľa boli známky naplavenia, kapusta bola uschnutá a bola tam dosť vysoká burina. Jednalo sa cca o 40 max 50 cm burinu. Urobil z toho fotodokumentáciu, z ktorej je to zrejmé. Rastliny, ktoré sa nachádzali v mieste, ktoré javilo známky naplavenia boli v podstate horšom stave ako rastliny v zbytku poľa. Zavlažovací systém sa na poli nenachádzal.
61. Svedok Ing. K. Č. J. na pojednávaní dňa 22.06.2017 (zápisnica č.l. 843-853) uviedol, že v súvislosti s reklamáciou kontaktoval firmu pán A., on sa na miesto samé dostavil. Pán A. mu ukázal parcelu, ktorá mala byť predmetom výskytu. Tu odobral vzorky, ale len pre senzorické zhodnotenie u nich na firme. Z tejto parcely sa presunuli na inú parcelu, už si nepamätá či aj boli odobraté vzorky. Fotodokumentácia
sa robila tak na parcele, ktorú ukázal pán A., aj na tej následnej. Z fotografie je zrejmé, na ktorej parcele sa s pánom A. nachádzali, to bolo jasné, bolo to nesporné. Rozbory zo vzoriek robené neboli. Z označenia pána A. približne vedel, na ktorých parcelách pán A. kapustu pestuje tak, ako mu to ukázal. Pán A. kontaktoval žalovaného v normálnom obchodnom vzťahu, mal záujem kúpiť osivo, svedok prišiel s ponukou, následne mu bolo osivo dodané, obchodovali takto približne 5 rokov. S pánom A. sa stretávali u neho v dome, ale chodili aj na pole. Keď bol svedok odoberať vzorky, tak na jednom z tých polí už bol aj predtým, na druhom bol prvýkrát. Na tom poli, kde sa prejavili tie horšie dôsledky, kde sa brali tie vzorky, tak tam bol svedok prvýkrát.
62. Svedok Ing. N. C. na pojednávaní dňa 24.02.2014 (zápisnica č.l. 189-196) uviedol, že je jedným z pestovateľov kapusty v Slovenskej republike, pričom semená kapusty nakupuje výlučne od firmy MORAVOSEED s tým, že kapustu pestoval aj v roku 2011 v rôznych odrodách, mimo inej aj v odrode AVAK F1. Mohol nakúpiť okolo 2 milióny semien, ktoré vysial na ploche cca 27 ha. Z jeho pohľadu sa jednalo o štandardný rok, pretože žiadne napadnutie porastu nezaznamenal a úrodu zobral. Čo sa týka otázky zrážok v predmetnom roku, tak to hodnotí priemerne. V roku 2010 boli nejaké záplavy, ale rok 2011 bol z jeho pohľadu štandardný. Výsev robil v katastri Brodno Žilina, ako aj v časti Dolný Hričov. Čo sa týka samotného agrotechnického postupu, pestovanie realizujem z priameho výsevu, ktorý robia podľa poveternostných klimatických podmienok, niekedy okolo 15.-25.apríla, vtedy už majú posiate, následne štandardnými agrotechnickými úkonmi vykonávajú zber v rozmedzí od konca septembra do začiatku decembra kalendárneho roka. Úrodu predávajú jednak drobným odberateľom, či už kapustné hlavy v celosti alebo aj narezanú, zvyšok čo takto nezrealizujú, tak majú kapustáreň a natlačia kyslú kapustu. S firmou MORAVOSEED spolupracuje nejakých 5-6 rokov dozadu, berie výhradne od nich semená, aj v tomto roku má objednané od tejto firmy. Kapustu osivo AVAK odobral aj v roku 2012 od firmy MORAVOSEED. V roku 2012 sa žiadny problém s porastom kapusty nevyskytol, problém bol v tom, že sa jednalo o suchý rok. Chorobu bakteriálnej čiernej žilkovitosti nepozná a nie sú mu známe znaky tejto choroby. Za účelom ochrany porastu svedok uviedol, že používa štandardné herbicídy alebo insekticídy, z herbicídov je to Butisan, Galera, insekticídov je to Karate a Becist. Iné prostriedky okrem bežných a štandardných nepoužíval, nemal takú situáciu, ktorá by si vyžadovala použitie nejakých mimoriadnych chemických prostriedkov. Čo sa týka osiva, na ňom žiadne patoznaky nevidel. Čo sa týka úrody má štandardnú výnosnosť okolo 40-50 ton na ha. Nebolo tomu inak ani v roku 2011. Reklamácie čo sa týka kvality úrody zo strany odberateľov nemal. V okolí Žiliny sú pestovatelia len dvaja, druhý je pán K., nevie o tom, že by mali nejaké problémy s porastom. S pertraktovanou chorobou bakteriálnej čiernej žilkovitosti sa chvalabohu vo svojej pestovateľskej praxi nestretol, takže sa nevie vyjadriť ani k jej znakom, ani k otázke jej predchádzania.
63. Svedok Ing. S. Š. na pojednávaní dňa 24.02.2014 (zápisnica č.l. 189-196) uviedol, že je zamestnancom ÚKSUP, odbor ochrany rastlín. Navštívil pána A. na základe jeho podnetu, pretože zo zákona ÚKSUP-u patrí sledovanie hospodársky významných škodcov. Po dostavení sa na miesto samé, nakoľko nebolo symptomaticky zrejmé o čo sa jedná, odobral vzorky z poľa pána A. a následne tieto boli ich laboratóriom vyhodnocované. Odobral jednu vzorku, ktorá obsahovala cca 10 spodných listov, ktoré sa symptomaticky javili napadnuté, tieto selektívne odobral postupne z celého poľa. Urobil digitálnym fotoaparátom pre potreby vlastné fotografie z posudzovaného poľa. Prvý odber robili v júli príslušného roku s tým, že vzorka nebola akreditovaná. Následne v mesiaci november 2011 opätovne ich pán A. požiadal o odobranie vzoriek s tým, že táto skúška už bude akreditovaná. Uvedené vzorky sa opätovne odobrali, vrátane zvyšku balenia osiva. Jednalo sa o jedno kompletné neotvorené balenie, ktoré im pán žalobca odovzdal. Pôsobí ako okresný, resp. obvodný rastlinolekár, pretože vykonáva funkciu pre okresy tak Lučenec, ako aj Poltár. Predmetom činnosti je kontrola šírenia karanténnych a hospodársky významných škodcov, ďalej kontrola používania prípravkov na ochranu rastlín, resp. pesticídov, kontrola malopredaja, sú zapojení aj do kontrolného mechanizmu vo vzťahu k Poľnohospodárskej platobnej agentúre. Okrem protokolov, ktoré spísal, žiadne iné záznamy nespisoval. Čo sa týka ďalších opatrení vo vzťahu k pánovi A., žiadne ďalšie neprijímali, pretože sa nejednalo o karanténne významný činiteľ, takže môžu len poradensky pôsobiť, ale žiadne ďalšie opatrenia z ich strany, ako štátneho dozoru, sa neuskutočňujú. Čo sa týka otázky odberu vzoriek, na to je presne vypracovaná metodika podľa jednotlivých druhov sa to balí najprv do igelitu, potom do papiera, resp. opačne, je to závislé od toho, aby nedošlo k znehodnoteniu vzorky transportom do laboratória, teda on vyhodnotí čo by to mohlo eventuálne byť a podľa tohto je aj metodika odberu vzorky stanovená. Vzorky sa uchovávajú pri normálnej teplote s výnimkou vírusov, tu je potrebné chladné prostredie, preto sa uchovávajú a transportuje v chladničke. U pána A. odoberal vzorky po konzultácii s kolegami z laboratória, kde
povedali, že postačuje len 10 listov, tieto on odobral. Počas svojej kariéry si nepamätá, že by som stretol s ochorením bakteriálnej čiernej žilkovitosti tak, ako to bolo diagnostikované v tomto prípade. Z dostupnej literatúry vie, že baktéria ja schopná prežiť vo zvyškoch listov až do 3 rokov. Na Slovensku sa neeviduje ani nezakresľuje žiadna mapa ohľadom bežných chorôb, mapa sa robí len ohľadom karanténnych chorôb, resp. škodcov, aby sa zamedzilo ich šíreniu, takže vo vzťahu k bežných chorobám nie je možné konštatovať, že by nejaká oblasť bola viac alebo menej postihnutá tou ktorou chorobou.
64. Súdny znalec Ing. S. K. na pojednávaní dňa 14.09.2015 (zápisnica č.l. 482-484) uviedol, že na záveroch znaleckého dokazovania tak, ako ho formuloval v písomnom znaleckom posudku trvá. Na otázku, či podľa jeho názoru mala určitý vplyv na možnú kontamináciu kapusty aj tá skutočnosť, že v predchádzajúcom roku na rovnakej parcele bola taktiež vysadená kapusta, súdny znalec uviedol, že táto skutočnosť bola vzatá do úvahy. Táto kapusta však bola zaoraná, mohlo sa stať, že určité množstvo baktérií sa v pôde mohlo nachádzať, ale vzhľadom na to, ako videl fotografie o stave porastu, domnieva sa, že v takomto množstve sa baktérie nemohli nachádzať v pôde a nemohli kontaminovať v takomto rozsahu celý porast. Rok 2011 bol z hľadiska možných klimatických podmienok a dažďovitosti priemerným rokom, predtým rok 2010 bol rok záplavový. Táto konkrétna baktéria, ktorá chorobu spôsobila sa šíri cievnymi zväzkami a vodivými pletivami, takže vplyv zamokrenia, alebo zaplavenia v prechádzajúcom roku nemá vplyv na také veľké rozšírenie tejto choroby. Choroba má určité vývojové štádiá a vyvíja sa za určitých podmienok. Je možné, že aj z kontaminovaného semena vypestujeme relatívne zdravú rastlinu, u ktorej sa choroba rozvinie pri prijateľných podmienkach sekundárne. Choroba sa vyvíjala postupne, preto sa na tých malých sadeničkách neprejavila, prejavila sa až následne. Za staršie listy považujem tie listy, ktoré sa vytvoria ako prvé, tzn. že to sú vrchné. K otázke časovej je ťažko sa vyjadriť, pretože je to jednoročná rastlina. Vo vzťahu k tomu, že vylúčil ako príčinu infekcie burinu, a to Roripu lesnú, znalec uviedol, že buriny sa vyskytujú pomerne často v porastoch, avšak z jeho pohľadu prítomnosť burín nespôsobuje priamo taký následok, a to napadnutie celého porastu ako tomu bolo v tomto prípade. V znaleckom posudku síce uvádza, že zdrojom môžu byť aj buriny, avšak nie v takom rozsahu ako tomu bolo v posudzovanej veci, tzn. napadnutie celého porastu. Vo vzťahu k skutočnosti, že došlo na časti pozemku k havárii závlahového systému, konštatuje, že podmáčanie ani závlaha na rozvoj tejto choroby nemá až taký vplyv. Pokiaľ v znaleckom posudku konštatoval, že významný vplyv na šírenie choroby môže mať aj závlaha, tak toto je pravdou, ale len v neskorších štádiách, keď je už choroba rozvinutá. V takom štádiu a rozsahu ako tomu bolo u žalobcu však havária závlahového systému nemohla tento následok spôsobiť. Vo vzťahu k výsledkom rozboru osiva, keď je tvrdené, že nebola dodržaná metodika rozboru, znalec poukázal, že výsledky boli deklarované akreditovaným laboratóriom, prítomnosť baktérie bola stanovená. K otázke metodiky rozboru, k tomu sa už nemôže vyjadrovať. Takýto protokol bol súčasťou spisu, takže ho zohľadnil. Napriek tomu, že skúška nebola akreditovaná, znalec poukázal na to, že výsledok bol napriek tomu pozitívny, teda baktéria sa vo vzorke nachádzala. Na otázku, či súdny znalec považuje tú skutočnosť, že žalobca na časti parcely už v roku 2010 pestoval kapustu, ktorú následne zaoral a v roku 2011 opätovne dochádza k pestovaniu kapusty považuje za porušenie osevného postupu, súdny znalec uviedol, že v súčasnosti už ťažko hovoriť o nejakom osevnom postupe, pretože každý pestovateľ fakticky pestuje to, čo ekonomicky je pre neho výhodné. Z hľadiska pestovateľského je však vhodné, aby nielen kapusta, ale akákoľvek plodina bola striedaná na tej istej parcele v intervale troch, resp. štyroch rokov. Na otázku nech sa súdny znalec vyjadrí, či je možné za jednoznačnú príčinu napadnutia porastu žalobcu považovať kontamináciu dodaných semien, súdny znalec uviedol, že tak, ako to formuloval v závere bodu 2 znaleckého posudku vychádzal z toho, že bola potvrdená pozitívna vzorka baktérii v časti tých semien, zohľadnil zároveň to, že bol napadnutý celý porast, jeho šírenie, samozrejme mohli tu byť aj iné vplyvy, podmáčanie pôdy, predchádzajúce zaorané hnijúce rastliny, ale toto nepovažoval za hlavnú príčinu práve vzhľadom na skutočnosť, že došlo k plošnému napadnutiu celého porastu. Akékoľvek malé množstvo kontaminovaného osiva by mohlo kontaminovať celú dodávku, ak by došlo k rýchlemu šíreniu.
65. Svedok Ing. N. O., CSc. na pojednávaní dňa 22.06.2017 (zápisnica č.l. 843-853) uviedol, že: „Primárna infekcia, resp. primárne šírenie je šírenie zo zdrojov infekcie, ktoré nastávajú pre novú vegetáciu, tzn. v tomto prípade to bude osivo alebo to budú zbytky kontaminované pozberové zbytky v pôde, prípadne inde napr. v sadzbovačoch, atď. alebo burina. Sekundárne šírenie je potom šírenie z už napadnutých rastlín v danom ročníku. Tu si myslím, že aspoň toto je rešpektované v ČR. Vždy musí byť najprv tá primárna infekcia. Nech je z osiva alebo je zo zbytkov alebo z buriny. Pokiaľ by to bolo skutočne to osivo a bola tam agresívna rasa patogénu, tak spravidla sa prejavia prvé príznaky poškodenia už v priebehu predpestovania sadby. Preto je vždycky z hľadiska preventívneho lepšie pestovať alebo
menej rizikové pestovať kapustu z priameho výsevu než predpestovávať sadbu. Potom sa prejavila tá choroba akoby spontánne, naraz a až plošne, aspoň tak to vidím pretože som mal možnosť posúdiť v poraste v priebehu toho júla. V dobe keď boli masívne alebo výdatné dažďové zrážky a vhodná teplota, ktoré sú povedzme limitujúce pre šírenie toho patogénu. Začína tým typickým prejavom od odkrajov listov, kde dochádza k infekcii predovšetkým cez hydrátory, to je najčastejší vstup kde, u mladých rastlín cez hydrátory a to sa prejavuje tým typickým V a postupným prenikaním baktérie a toto je povedzme príznak, ktorý tak nejako skôr vedie k tomu, že skutočne to k tým infekciám došlo až na pozemku za tých vhodných podmienok baktériami, ktoré boli alebo ktoré pretrvali na tých zbytkoch v pôde a potom to za tých podmienok kontaminovali rastlinu. Odstup medzi pestovaním hostiteľských rastlín Xanthomonas campestris campestris, teda pôvodcu tejto choroby by mal byť alebo vyplýva z toho ako dlho môžu pretrvať tie baktérie na kontaminovaných zbytkoch po predchádzajúcom pestovaní hostiteľských druhov. Môžu pretrvať 2 niekedy až 3 roky, skrátka do tej doby než sa zbytky úplne rozložia.“ Na otázku či z infikované osiva je možné vypestovať zdravé rastliny znalec uviedol: „Pokiaľ by som vzal do úvahy literárne údaje, tak to možné je, pokiaľ nie sú vhodné podmienky preto aby patogén kolonizoval rastlinu, aby ju poškodil, takže teoreticky to možné je. Prakticky je to isto vec, ktorá je diskutabilná. V každom prípade pokiaľ by neboli vhodné podmienky pre patogén, tak nemusí dôjsť k prejavu choroby a nebude porast vizuálne napadnutý. O tom nakoniec svedčí i to, že v podstate to isté osivo z tej partie bolo vlastne dodané mnohým pestovateľom, bolo pestované v Čechách myslím, že asi u 40 pestovateľov, ak sa nemýlim, 26 a 14, takto to bolo 14 distribútorov, 26 asi priamych pestovateľov. Na Slovensku to bolo 12 a 1 a v podstate u žiadneho z nich bolo to rovnaké osivo, rovnaká partia, čím musíme predpokladať na základe zistení patogénov v osive, že bolo, pretože to je homogénne osivo, čím má rovnaké vlastnosti, že proste to osivo bolo všade rovnaké a v podstate sa nikde ten patogén neprejavil a je zaujímavé, že sa neprejavilo ani tu v tých Kosihách, ktoré sú blízko a majú podobné podmienky. To zasa svedčí o tom, že zrejme tam musel byť iný zdroj než to osivo, ktorý spôsobil ten vážny problém s tým zdravotným stavom porastu.“ Znalec ďalej uviedol: „Jednotnosť a masívnosť prejavu, tá skutočne skôr odpovedá tomu, že tým zdrojom tých primárnych infektív v tomto prípade boli tie kontaminované zbytky rastlín po predchádzajúcom pestovaní hostiteľských druhov tejto baktérie. Tak ako u všetkých druhov baktérií sú tu známe alebo u väčšiny druhov sú známe rasy toho patogénu. Tu posledná, povedzme, práca o rasách definovala na základe širokého okruhu definovala šesť rás, z toho 1-4 sú myslím veľmi rozšírené, tie ostatné sú menej rozšírené, takže rasy existujú, rasy sú rôzne patogénne a dokonca tu je 164 rás, ktoré oni, alebo izolátov, ktoré hodnotili, tak 20 bolo nepatogénnych. Čiže existujú aj nepatogénne rasy patogénov. Čo je bežné aj u iných baktérií. Preto je dobré, keď sa baktéria zistí, vykonať test patogenity, ktorý potom jasne preukáže či ide o patogénny alebo nepatogénny rasu toho patogénu. Tak je to patogén, ktorý vlastne nie je normovaný, tzn. príslušnými legislatívnymi úpravami, ja neviem to u nás to je Vyhláška 229 z roku 2012, alebo tak nejako, pokiaľ to viem, mám napísané, tak v podstate neukladá povinnosť zhodnotenia. Teraz mi zvyšok otázky nejako unikol, ospravedlňujem sa. Áno, tá štatistika. To znamená, že to zisťovanie sa prevádza len náhmatkovo pri, na základe buď žiadosti producenta, žiadosti pestovateľa alebo v iných prípadoch. Zdravé osivo, ak je tam patogén zistený, tak to osivo je kontaminované tým patogénom. Takže nemôžeme hovoriť o tom, že prosté patogénu. Z toho dôvodu vašej otázky tak, že je zdrojom. Povedzme aké je riziko tejto kontaminácie pre následný porast? To zasa môže mať rad ďalších aspektov. Možno by snáď bolo možné diskutovať o vzorke, ktorá bola analyzovaná v tej Bratislave, keďže to nebola vzorka identická s tým osivom, ktoré bolo dodané pestovateľovi. Tak si myslím, že je celkom významné, pretože bol nejaký sáčok, to bolo iné balenie v nejakom sáčku, akési množstvo, akási gramáž a tá identita tu isto s tým obsahom, ktorý dostal pestovateľ a ktorý vysial v celom množstve nebola. Čiže to je niečo čo by spochybňovalo vlastne tú vzorku. Ale ja by som nechcel spochybňovať výsledky tých testov, ktoré boli vykonané. Čiže o vzorke môžeme diskutovať ako o spochybniteľnej alebo o diskutabilnej prinajmenšom, ale pokiaľ ide o výsledky tých testov, tak si myslím, že ja by som ich nespochybňoval. Môže stanoviť DNA tiež u baktériách, ktoré nie sú patogénne, tzn. u rastlín, ktoré nie sú patogénne. Takže ono vždycky i každá tá metóda má svoje nejaké neistoty vrátane tejto inak veľmi presnej a dokonalej metódy.“
66. Svedok Ing. J. H. na pojednávaní dňa 09.10.2017 (zápisnica č.l. 964-969) uviedol, že: „Patogén je druh, druh Xantomonas campestris je baktéria Xantomonas campestris na úrovni hostiteľskej špecializácie ešte patovar, čiže by som povedal taká fyziologická rasa, ktorá napáda len tú kapustu a to je ten patovar campestris. Čiže ten bol aj diagnostikovaný aj ÚKSUP-om, čiže druh patogéna Xantomonas campestris patovar campestris je jasný. Potom sú rôzne fyziologické rasy, ktoré sa dajú stanoviť len genetickými testami špeciálnymi. Na to sú len niektoré špecializované laboratóriá a o tom či to bola virulentná rasa, teda rasa, ktorá spôsobuje veľmi vysoké napadnutie alebo menej virulentná rasa, ktorá
je tam a nemusí spôsobiť také napadnutie. To by si vyžadovalo skutočne hĺbkovú štúdiu, ktorú napr. naše pracovisko u nás na univerzite ani nie sme schopní urobiť. A na to musia byť špecializované genetické pracoviská, ktoré sa s tým zaoberajú, genetikou húb, a ísť do úrovne aká to bola fyziologická rasa, keby sme to hneď teraz mali, to by bola skutočne hĺbková štúdia. A jednom semene môže byť jeden genotyp, v druhom semene môže byť iný genotyp. Závisí na tom aký tam prevláda. To už ideme skôr takmer do teoretickej roviny alebo do takej vedeckej. Ja som s tým patogénom ani nepracoval, pretože mne bol zadaný posudok rok po poškodení. Ja som pracoval s údajmi, ktoré som dostal, ja som ten porast nevidel, len sprostredkovane. O tom, že to boli symptómy Xantomonas campestris to je nesporné. Pre mňa tam niet o čom diskutovať. Bez ohľadu na to či to niekto odobral, dokonca keby niekto odobral vzorky a teraz by určil iného patogéna, tak by som si to dovolil spochybniť, že to nie je možné, lebo tam môžu byť aj iné patogény, ale tento symptóm je tak typický, že tam ja nemám o čom pochybovať, je to Xantomonas campestris, Xantomonas campestris hnedá baktéria. Som presvedčený pri všetkej počestnosti, že to bolo skutočne spôsobené tou baktériou a naďalej som presvedčený o tom, že to bolo spôsobené infekciou z osiva, pretože s touto chorobou sa stretávam profesionálne, stretávam sa s ňou aj ako záhradkár. Veľmi často k nám chodia aj pestovatelia s týmito problémami, ale v takomto rozsahu som ešte napadnutý porast nevidel. Som presvedčený, že to mohlo byť spôsobené len nejakým skutočne agresívno-fyziologickou rasou toho patogénu, ktorá bola prenosná osivom, pretože také vysoké napadnutie som ešte, robím v ochrane vyše 20 rokov, ešte som nevidel také napadnutie a je nesporné, že tento patogén sa prenáša aj primárne osivom, je nesporné, že sa prenáša aj sekundárne. Viem ako vyzerajú sekundárne príznaky, nebývajú až v takomto rozsahu, preto si myslím, že to napadnutie a som presvedčený tam bolo od počiatku pestovania toho semena a rozvinulo sa do takej fázy, že ešte predtým ako tá kapusta dozrela tak bola zničená touto baktériou a samozrejme následne bakteriálnou hnilobou. Takže aj keď som si prečítal posudok pán Ing. O., samozrejme sú tam rôzne zdroje, sekundárne infekcie, zohrala tam úlohu samozrejme osevný postup, zohrala tam úlohu typ ročníka a pod., ale také vysoké napadnutie som ešte nikdy nevidel a keďže tam bolo ešte aj potvrdené, že to osivo obsahovalo toho patogéna, to bolo pre mňa už taká poistka, že správne si myslím, že to bolo skutočne spôsobené napadnutým osivom. Vo fytopatológii alebo pri živej prírode nikdy nie je 100% hranica. Moje presvedčenie je to len z presvedčenia 95; 99%. Som naďalej takmer s istotou presvedčený, že je to spôsobené osivom, ale vychádzam z toho čo som mal k dispozícii a z mojich skúseností. A tuto skôr prevažujú moje skúsenosti, môj odborný názor ako tie, by som povedal môj odborný názor a to čo je podložené môj odborný názor je tak 2/3 a 1/3 to čo som mal k dispozícii, čiže hlavne moje skúsenosti, moja intuícia mi dala presvedčenie, že je to takto. Keď to chcete číselne, tak áno, medzi 90-100%. Aj keď 100% nikdy nie je v prírode možné. Aby sme mohli vylúčiť, taký osevný postup neexistuje, pretože toto je baktéria, ktorá sa v pôde vyskytuje do určitej miery prirodzene. Má od rôznych burín hostiteľov, pretože máme aj kapustovité buriny, ona sa vyskytuje v každej pôde keby sme analyzovali. Ide o to ako často sa tam tá hostiteľská rastlina pestuje, ako sa nakumuluje ten infekčný potenciál a potom v akej kondícii, myslím aj genetickej odolnosti a fyziologickej kondícii, je tá pestovaná plodina, pestovaná odroda, aby sa s tým vysporiadala, pretože keď prípade do kapustového poľa, symptómy hnedej bakteriózy ja ich tam nájdem vždy, pretože ja viem čo mám hľadať. Ale toto boli také symptómy to nebolo treba, to stačila autodiagnostika, áno, pozrieť sa z auta a vidím čo tam je. Takže to bolo také vysoké napadnutie. Minimálny rozdiel je optimálny rozdiel, minimálny rozdiel neexistuje, môžete pestovať kapustu po kapuste, ale pôjde to dole vodou, pretože neexistujú nejaké zákonné obmedzenia, že nemôže to pestovať, ideálny odstup je aspoň, uvádza sa 4-5 rokov, ale v praxi je minimum tie 3 roky. Častejšie pestovanie hostiteľskej rastliny má vplyv na vyššie napadnutie. Čím častejšie je tam plodina pestovaná, tým je väčšie riziko ochorenia, ale do hry vstupujú iné faktory. Keď budeme používať citlivú odrodu a budeme stále po sebe ju pestovať, tak samozrejme to napadnutie bude vyššie ako keby sme dali odolnejšiu odrodu, ale to sa bavíme o genetickej odolnosti hostiteľa, nebavíme sa teraz o patogéne. Takže na otázku čím častejšie je tam pestovaná tá kapusta, či bude vyššie napadnutie, samozrejme je vyššie napadnutie. ak tomu dobre rozumiem, rok predtým tam boli zaorané priesady. Takže vychádzame z toho, že to bol bežný porast rok predtým, zaoraný v štádiu priesad. Čiže to bola malá hmota, tie rastliny tam neboli, predtým tam kapusta pestovaná nebola, takže desaťročia. Takže to ja nepovažujem z odborného hľadiska to v žiadnom prípade nevykazuje znaky častého pestovania tej hostiteľskej rastliny, aby sa tam namnožil infekčný potenciál. Keď aj tam bola zaoraná kapusta v štádiu priesad, to je malá hmota a bola tam, jednoducho tá priesada tam bola koľko, mesiac, alebo niekoľko týždňov, je to niečo iné ako keď sa tam kapusta pestuje celý rok, kde sa tá baktéria môže namnožiť, zaorajú sa, vytvorí sa veľké množstvo pozberových zvyškov, pretože ona veľmi často prežíva v tých zvyškoch čo tam zostávajú, v tých najstarších listoch a v tých hlúboch. Takže podľa tejto histórie mi to teda nepripadá áno, že by ten osevný postup mohol spôsobiť zvýšenie toho infekčného potenciálu. Patogén, alebo napadnutie
nemusí pochádzať len z osiva. Môže pochádzať aj z pôdy, čiže to neznamená, že keď sa vyskytne hnedá baktrióza, že musela pochádzať len z osiva. To pre úplnosť treba dodať, že infekcie nastávajú aj z pôdy. Či má vplyv spôsob pestovania a lokalita na prejav infekcie, určite má spôsob, ale pokiaľ by bolo rovnako osivo napadnuté vo vyšších oblastiach a nižších oblastiach, malo by sa, nemali by tam byť až také veľké rozdiely pri tom napadnutí. Totiž táto baktéria patrí medzi trachoobakteriózy, tzn. že upcháva cievny systém a tá rastlina potom je menej zásobovaná na tej časti, môže upchať celý bakteriálny systém, celý cievny systém, vtedy celá tá hlávka podľahne sekundárnej hnilobe, na ktorej sa podieľa ja táto baktéria a iné baktérie Ervínia napríklad a potom tam nastane mokrá hniloba tak ako bolo v prípade poškodeného. Keď nastane upchatie len časti cievnych zväzkov, tak dôjde k vädnutiu listovej žilnatiny právne v tom tvare písmena V alebo zvädnú len niektoré listy, tzn. že tá rastlina pri napadnutí touto baktériou má problém s vodou. Pochopiteľne v teplejších lokalitách a v horúcejších rokoch, kde bude tá evatotranspirácia intenzívnejšia aj menšie napadnutie môže spôsobiť väčšie problémy. Čiže ak by sme mali rovnako napadnutú kapustu v chladnejších a vlhkejších lokalitách tak prejav tej infekcie tam bude pomalší ako v tých teplejších kde sa ten deficit vody prejaví rýchlejšie, samozrejme. Čiže ja neviem aké bolo počasie v tom roku, už si nepamätám. Ak bolo veľmi teplo a vlhko, napriek závlahe tie prejavy mohli byť intenzívnejšie. Zákon u nás nevyžaduje test osiva na prítomnosť tohto patogénu. Ak sa nemýlim, nie je to zákonom stanovené, že osivo by malo mať certifikát na prítomnosť tohto patogénu, ale to je pri viacerých, riešili sme podobné spory aj pri viniči, kde je veľmi veľký problémom Petriho choroba a zákon to nevyžaduje. Pokiaľ stanovíme kritériá, musíme vychádzať z toho čo požaduje zákon. Pokiaľ sa držíme zákonných kritérií, zákon nevyžaduje testovanie na túto baktériu, takže akékoľvek osivo, aj pokiaľ spĺňa iné parametre tak je v poriadku. Áno, čiže spĺňa normy, je normované, keď to zákon nevyžaduje. Čo sa týka prítomnosti patogénov, také osivo aby celkom nikdy nebol prítomný žiadny patogén sa veľmi ani nedá vyrobiť. Čiže ono keby sme teraz testovali 100 osív od 100 dodávateľov, tak možno 80% z nich by vykazovalo prítomnosť tohto patogénu. Otázka nie je prítomnosť, ale aká je tam hustota toho patogénu a ešte potom genetická výbava toho patogénu. Čiže áno, to osivo, ktoré je napadnuté a bolo dokázané, že je napadnuté určitým patogénom nesie v sebe riziko. Aké je to riziko, to je už otázka do akej miery zamorené to osivo, lebo napr. pri obilninách fuzari ilzy, sa ja tiež zaoberám, tak ony sú prítomné v osive vždy. Ide o to do akej miery je to osivo poškodené, ktorými patogénmi, ktorými druhmi a ktorými v tomto prípade aj fyziologickými rasami. Čiže na otázku či je osivo v poriadku ak obsahuje patogén Xantomonas campestris, podľa zákona je v poriadku, pretože nevyžaduje sa certifikát aby tam ten patogén prítomný nebol. Otázka je do akej miery bolo to osivo kontaminované, aké percento osív bolo napadnuté a akým by som povedal, akou fyziologickou rasou toho patogénu do akej miery bola virulentná a agresívna. Je to, nič tu nie je 100% pri tejto problematike.“
67. Súdny znalec Ing. N. H., PhD. na pojednávaní dňa 22.06.2017 (zápisnica č.l. 843-853) uviedol, že: „ÚKSUP, ktorý vykonal skúšky pre prvý znalecký posudok pána doc. H. zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, skúšky boli vykonané v prvej etape mikrobiologicky, tzn. že na základe mikrobiologických testov, kde vlastne sa napr. urobíme tak, že zoberú sa dve alebo štyri Petreho misky, do každej sa dá 50 alebo 100 semien, z ktorej sa opakovane pri týchto testoch to bolo zistené, že je tam pôvodca Xnathomonas. Keďže boli stále v tom problémy, tak ďalší a posledný stupeň, ktorý je, boli vykonané analýzy DNA. Chcem podotknúť, analýza DNA bola vykonaná akreditovanou skúškou v certifikovanom laboratóriu, ktoré postupuje v zmysle medzinárodného aj organizácie ISTA, ktorá vykonáva kontrolu semenných porastov alebo resp. to všetko zastrešuje a boli vykonané analýzy DNA. Analýzy DNA boli vykonávané nie na zvyškoch rastlín, ale boli vykonávané na originálnom osive a v tom originálnom osive boli zistené DNA, tzn. to je jednoznačný dôkaz pre mňa ako znalca a musí de facto malo by to byť aj pri iných znalcom, že nič iné vlastne neexistuje. Keby nebolo zistené, že sú stopy DNA, tak potom možno uvažovať o rôznych iných primárnych a sekundárnych pôvodcov tohto daného ochorenia. Tam je celý problém. Jednoducho je tam analýza DNA a vykonávali sa skúšky fakt v akreditovanom laboratóriu a podľa mňa sú 100%. Všetky tieto analýzy, ktoré vykonával ÚKSUP, či už Slovenskou republikou alebo v ktoromkoľvek štáte EÚ musí vychádzať z tzv. medzinárodných predpisov pre testovanie semien, ktoré boli vydané v roku 2016. Práve konkrétne v tomto materiály je spomínaný celý postup analýzy čo sa týka uvedených ochorení kapustových ale aj pri iných druhoch. K tomu môžem ešte podotknúť, ak si zoberieme tak isto aj listovku, ktorú dal ÚKSUP Českej republiky, tzn. ÚKSUS, používané metódy sú kultivačné, mikroskopické, fyziologické, biochemické, chemické, serologické, biologické a molekulárne. Molekulárne tzn. analýza DNA na základe PCR. Čo sa týka uvedenej analýzy či sa mohlo spochybniť alebo nejak na to preštudovať vychádzal som z toho, že ÚKSUP tieto uvedené testy na analýzy DNA pomocou metód PDR musí postupovať v zmysle metodiky, ktorá bola stanovená a ktorá je v týchto materiáloch uvedená. Ak by som chcel študovať ďalej tento
materiál či ÚKSUP postupoval v zmysle týchto vecí, k tomu by musela byť položená aj v tomto zmysle otázka, lebo ak by som sa obrátil na ÚKSUP s takou otázkou bežnou, tak ÚKSUP sa so mnou baviť nebude, lebo mi jednoducho povie: „Vykonávali sme akreditovane skúšku, ktorú vydáva tzv. Slovenská národný certifikačný orgán, či ako sa volá tá organizácia, ktorá toto všetko zastrešuje.“ Akonáhle by došlo k akémukoľvek pochybeniu na ÚKSUP-e pri vykonávaní a postupu PCR analýz, tzn. smerujúcej k DNA, tak vlastne by došlo k veľkému pochybeniu na strane ÚKSUP-u čo z pohľadu ÚKSUP-u si neviem predstaviť a nemôžu si dovoliť alebo v tú ranu by stratili akékoľvek osvedčenie. Analýzy DNA, ktoré boli vykonané, boli vykonané práve konkrétne na Xanthomonas campestris a nebolo definované na akú rasu a nebolo to stanovené ani v pôvodnom materiály súdneho spisu. Pre analýzy DNA je problém, lebo aj keď sú rôzne rasy je veľmi ťažko definovať či každá rasa má inú DNA, v určitom zmysle môže mať, ale je to veľmi, veľmi už potom komplikované. Čo sa týka tejto primárnej záležitosti šírenia, vráťme sa do toho a povedzme si ako vzniká hybridné osivo. Hybridné osivo danej odrody alebo akejkoľvek inej vždycky musíme mať nejakú matku, nejakého otca, ktorého krížime de facto ručne z kvietka na kvietok a je to veľmi náročná práca, ktorá je veľmi dlhodobá a pravdepodobne niekde tam, kde sa vykonávalo to množenie mohlo dôjsť k nejakej infekcii. Možnože infekcii jedného, dvoch semiačok, možnože desiatich z toho celého balíka, ale akonáhle potom príde vegetácia, pestujeme toto semeno, vytvárajú sa nejaké tie sekundárne príčiny, ktoré som tu spomenul a tiet nám do určitej miery môžu spôsobiť, že vlastne tá infekcia začne postupne sa šíriť v rámci celého porastu, ale to je komplex problémov a spätne čo chcete, aby som sa dokázal tým? Chýbajú dôkazy a pre nás je v tom prípade iba relevantný dôkaz analýzy DNA v osive. Áno je to zaujímavé, že to bolo pestované u niekoľkých pestovateľov v Čechách aj na Slovensku a prejavilo sa to iba na tejto jednej lokalite. To je veľmi, veľmi zaujímavé, ale rozhodne tá analýza DNA mi stojí za to a stojím si za tým, že tá je pre mňa rozhodujúca.“
68. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012: Kapitola II Právomoc, Oddiel 1 Všeobecné ustanovenia:
- Článok 4, bod 1: Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
- Článok 5, bod 1: Osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Kapitola II Právomoc, Oddiel 2 Osobitná právomoc:
- Článok 7: Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: 1. a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:
- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať.
69. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008, o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I): Kapitola II Jednotné pravidlá:
- Článok 3 Voľba rozhodného práva, bod 1: Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
- Článok 4 Rozhodné právo pri absencii voľby, bod 1: Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu;
70. V zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 vyššie citovaného právomocným pre rozhodnutie sporu sú súdy Slovenskej republiky, miestne a vecne príslušným súdom je Okresný súd Lučenec. Pre rozhodovanie vo veci bolo použité rozhodné právo krajiny obvyklého pobytu predajcu, t.j. žalovaného MORAVOSEED, spol. s r.o., právo Českej republiky.
71. Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník (ďalej len „ObZ“) v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, kupní smlouvou se prodávající zavazuje dodat kupujícímu movitou věc (zboží) určenou jednotlivě nebo co do množství a druhu a převést na něho vlastnické právo k této věci a kupující se zavazuje zaplatit kupní cenu.
72. Podľa § 409 ods. 2 ObZ v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, ve smlouvě musí být kupní cena dohodnuta nebo musí v ní být alespoň stanoven způsob jejího dodatečného určení, ledaže z jednání o uzavření smlouvy vyplývá vůle stran ji uzavřít i bez určení kupní ceny. V tomto případě je kupující povinen zaplatit kupní cenu stanovenou podle § 448.
73. Podľa § 420 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, prodávající je povinen dodat zboží v množství, jakosti a provedení, jež určuje smlouva, a musí je zabalit nebo opatřit pro přepravu způsobem stanoveným ve smlouvě.
74. Podľa § 420 ods. 2 ObZ v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, neurčuje-li smlouva jakost nebo provedení zboží, je prodávající povinen dodat zboží v jakosti a provedení, jež se hodí pro účel stanovený ve smlouvě, nebo není-li tento účel ve smlouvě stanoven, pro účel, k němuž se takové zboží zpravidla užívá.
75. Podľa § 422 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, poruší-li prodávající povinnosti stanovené v § 420, má zboží vady. Za vady zboží se považuje i dodání jiného zboží, než určuje smlouva a vady v dokladech nutných k užívání zboží.
76. Podľa § 425 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, prodávající odpovídá za vadu, kterou má zboží v okamžiku, kdy přechází nebezpečí škody na zboží na kupujícího, i když se vada stane zjevnou až po této době. Povinnosti prodávajícího vyplývající ze záruky za jakost zboží tím nejsou dotčeny.
77. Podľa § 428 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, právo kupujícího z vad zboží nemůže být přiznáno v soudním řízení, jestliže kupující nepodá zprávu prodávajícímu o vadách zboží bez zbytečného odkladu poté, kdy a) kupující vady zjistil, b) kupující při vynaložení odborné péče měl vady zjistit při prohlídce, kterou je povinen uskutečnit podle § 427 odst. 1 a 2, nebo c) vady mohly být zjištěny později při vynaložení odborné péče, nejpozději však do dvou let od doby dodání zboží, popřípadě od dojití zboží do místa určení stanoveného ve smlouvě. U vad, na něž se vztahuje záruka za jakost, platí místo této lhůty záruční doba.
78. Podľa § 428 ods. 2 ObZ v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, k účinkům stanoveným v odstavci 1 se přihlédne, jen jestliže prodávající namítne v soudním řízení, že kupující nesplnil včas svou povinnost oznámit vady zboží.
79. Podľa § 436 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, je-li dodáním zboží s vadami porušena smlouva podstatným způsobem (§ 345 odst. 2), může kupující: a) požadovat odstranění vad dodáním náhradního zboží za zboží vadné, dodání chybějícího zboží a požadovat odstranění právních vad, b) požadovat odstranění vad opravou zboží, jestliže vady jsou opravitelné, c) požadovat přiměřenou slevu z kupní ceny, nebo d) odstoupit od smlouvy.
80. Podľa § 436 ods. 2 ObZ v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, volba mezi nároky uvedenými v odstavci 1 kupujícímu náleží, jen jestliže ji oznámí prodávajícímu ve včas zaslaném oznámení vad nebo bez zbytečného odkladu po tomto oznámení. Uplatněný nárok nemůže kupující měnit bez souhlasu prodávajícího. Jestliže se však ukáže, že vady zboží jsou neopravitelné nebo že s jejich opravou by byly spojeny nepřiměřené náklady, může kupující požadovat dodání náhradního zboží, požádá-li o to prodávajícího bez zbytečného odkladu poté, kdy mu prodávající oznámil tuto skutečnost. Neodstraní- li prodávající vady zboží v přiměřené dodatečné lhůtě nebo oznámí-li před jejím uplynutím, že vady neodstraní, může kupující odstoupit od smlouvy nebo požadovat přiměřenou slevu z kupní ceny.
81. Podľa § 436 ods. 3 ObZ v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, neoznámí-li kupující volbu svého nároku ve lhůtě uvedené v odstavci 2, má nároky z vad zboží jako při nepodstatném porušení smlouvy.
82. Podľa § 436 ods. 4 ObZ v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, vedle nároků stanovených v odstavci 1 má kupující nárok na náhradu škody, jakož i na smluvní pokutu, je-li sjednána.
83. Podľa § 373 ObZ v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, kdo poruší svou povinnost ze závazkového vztahu, je povinen nahradit škodu tím způsobenou druhé straně, ledaže prokáže, že porušení povinností bylo způsobeno okolnostmi vylučujícími odpovědnost.
84. Podľa § 374 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, za okolnosti vylučující odpovědnost se považuje překážka, jež nastala nezávisle na vůli povinné strany a brání jí ve splnění její povinnosti, jestliže nelze rozumně předpokládat, že by povinná strana tuto překážku nebo její následky odvrátila nebo překonala, a dále, že by v době vzniku závazku tuto překážku předvídala.
85. Podľa § 437 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, je-li dodáním zboží s vadami smlouva porušena nepodstatným způsobem, může kupující požadovat buď dodání chybějícího zboží a odstranění ostatních vad zboží, nebo slevu z kupní ceny.
86. Podľa § 437 ods. 2 ObZ v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, dokud kupující neuplatní nárok na slevu z kupní ceny nebo neodstoupí od smlouvy podle odstavce 5, je prodávající povinen dodat chybějící zboží a odstranit právní vady zboží. Ostatní vady je povinen odstranit podle své volby opravou zboží nebo dodáním náhradního zboží; zvoleným způsobem odstranění vad však nesmí způsobit kupujícímu vynaložení nepřiměřených nákladů.
87. Podľa § 440 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 01.02.2011 a 18.05.2011, nároky z vad zboží se nedotýkají nároku na náhradu škody nebo na smluvní pokutu. Kupující, kterému vznikl nárok na slevu z kupní ceny, není oprávněn požadovat náhradu zisku ušlého v důsledku nedostatku vlastnosti zboží, na něž se sleva vztahuje.
88. Podľa § 369 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 01.11.2013, je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského. Věřitel má vedle úroků z prodlení nárok na úhradu minimální výše nákladů spojených s uplatněním své pohledávky v rozsahu a za podmínek stanovených nařízením vlády.
89. Podľa § 369 ods. 2 ObZ v znení ku dňu 01.11.2013, věřitel má nárok na náhradu škody způsobené prodlením se splněním peněžitého závazku, jen pokud tato škoda není kryta úroky z prodlení.
90. Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. v znení účinnom k 02.11.2013, kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku a kterým se stanoví minimální výše nákladů spojených s uplatňováním pohledávky
91. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení povinnosťou predávajúceho je dodať určený tovar definovaný zmluvou kupujúcemu v akosti a vyhotovení ktoré zmluva určuje. Akosť tovaru netvorí podstatnú časť kúpnej zmluvy rovnako podstatnou časťou zmluvy nie je určené vyhotovenie tovaru, ktorým sa rozumejú vlastnosti, ktoré nemajú význam pre užívanie veci alebo pre ich estetický vzhľad (napr. farba). Ak v zmluve nie je akosť alebo vyhotovenie tovaru určené predávajúci dodá tovar v akosti a vyhotovení podľa účelu definovaného zmluvou, t.j. účelu na ktorý sa má dodaný tovar použiť. Ak tento účel nie je definovaný, rozhodujúca je akosť a vyhotovenie podľa účelu na ktorý sa tovar spravidla používa. Akosť dodávaného tovaru musí byť pritom v súlade so zákonnými požiadavkami. Medzi ne možno zaradiť najmä súlad s technickými požiadavkami na výrobky. Ak teda dodaný tovar nie je s nimi v súlade predávajúci nesplnil svoju povinnosť dodávať tovar v určenej akosti. Viedenský dohovor v čl. 35 ponecháva určenie množstva, kvality a vyhotovenia tovaru, ďalej spôsob jeho zabalenia a vybavenia na prepravu tak isto na dohodu účastníkov kúpnej zmluvy. Len vtedy ak uvedené náležitosti nemožno zistiť zo zmluvy, na ich určenie sa použijú pomocné kritériá ustanovené v čl. 35 ods. 2 Viedenského dohovoru a teda tovar by:
- sa mal hodiť na účely na ktoré sa používa spravidla tovar toho istého vyhotovenia,
- mal by mať vlastnosti tovaru, ktoré predávajúci predložil kupujúcemu ako vzorku alebo predlohu,
- sa mal hodiť na osobitný účel o ktorom bol predávajúci výslovne alebo inak upovedomený v čase uzavretia zmluvy s výnimkou prípadov keď z okolností vyplýva, že kupujúci sa nespoliehal alebo keby nebolo od neho rozumné aby sa spoliehal na odbornosť a úsudok predávajúceho.
92. Zodpovednosť predávajúceho za vady tovaru má povahu objektívnej zodpovednosti. Na strane predávajúceho sa nevyžaduje zavinenie. Zodpovednosť za vady je osobitnou zodpovednosťou, na ktoré sa nevzťahujú všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu, keďže právna úprava zodpovednosti za vady je komplexnou úpravou. Účelom úpravy zodpovednosti za vadu je základné právne zabezpečenie záujmov kupujúceho.
93. Dodaný tovar musí vyhovovať požadovaným alebo inak určeným vlastnostiam (kvalite). V prípade nesplnenia týchto požiadaviek ide o vadu v akosti a vyhotovení tovaru (faktická vada tovaru). Do tejto skupiny vád patria vady v dôsledku
- nesúladu s akosťou alebo vyhotovením dohodnutým v zmluve,
- nesúladu s akosťou vyplývajúcou zo zákonných predpisov (§ 759),
- v prípade absencie dohody o akosti alebo vyhotovení nesúladu s akosťou a vyhotovením, ktoré sa hodí na účel určeným v zmluve,
- v prípade absencie dohody o akosti alebo vyhotovení a zmluvne dohodnutému účelu nesúladu s účelom na ktorý sa takýto tovar spravidla používa.
94. Na priznanie nárokov z vád tovaru sa vyžaduje aby vady tovaru boli notifikované, t.j. oznámené predávajúcemu. Právny poriadok neustanovuje formu takejto notifikácie, je však v záujme kupujúceho aby bola uskutočnená v preukaznej podobe. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na tom čo považujú za notifikáciu vady. Čo sa týka obsahu notifikácie je nepostačujúce, aby takáto obsahovala len informáciu o tom, že dodaný tovar má vady bez ich špecifikácie. Konkretizácia vád môže byť uskutočnená tak z pohľadu ich povahy, ako aj z pohľadu jej vyvolávajúcich následkov, t.j. popisov jej vonkajšieho prejavu bez vysvetlenia príčin týchto prejavov. Zjednodušene povedané notifikácia vady by mala obsahovať informácie dostupné kupujúcemu. Právna úprava nepredpisuje formu notifikácie vád a túto preto možno uskutočniť aj ústne.
95. Vady tovaru sú porušením zmluvy. Nároky kupujúceho z takéhoto porušenia zmluvy závisia od toho či ide o porušenie zmluvy podstatným spôsobom alebo o porušenie zmluvy nepodstatným spôsobom. Porušenie kúpnej zmluvy zo strany predávajúceho bude podstatné ak predávajúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo z prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo okolností za ktorých bola zmluva uzatvorená v tom čase mal rozumne predvídať, že druhá strana nebude mať záujem na plnení predávajúceho pri takomto porušení zmluvy. Ak nie sú uvedené kritériá podstatného porušenia zmluvy splnené, ide o nepodstatné porušenie zmluvy. V pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Základným kvalifikačným kritériom pre posúdenie či ide o podstatné alebo nepodstatné porušenie povinnosti je teda predpokladaný záujem kupujúceho na riadnom plnení zmluvy. Pri skúmaní či porušenie zmluvy je podstatné treba preto skúmať ustanovenia zmluvy, účel ktorému má tovar slúžiť a odstrániteľnosť vád zohľadňujúc pritom časové hľadisko.
96. Popri nároku z vád tovaru v prípade porušenia zmluvy má kupujúci aj ďalšie nároky, a to nárok na náhradu škody ak mu škoda bola spôsobená v dôsledku porušenia zmluvy podstatným spôsobom. V prípade náhrady škody v spojení s § 440 ObZ však nie je možné uplatniť škodu spočívajúcu v reparácii uplatnenej vady, ale výlučne iba škodu následnú. V zmysle Viedenského dohovoru ide o osobitnú úpravu náhrady škody, ktorú treba aplikovať pri porušení medzinárodnej kúpnej zmluvy, ak sa táto zmluva bude spravovať Viedenským dohovorom (všeobecná úprava náhrady škody podľa § 373 až 386 ObZ je vylúčená). Podľa čl. 74 Viedenského dohovoru náhrada škody pri porušení zmluvy jednou stranou zahŕňa sumu zodpovedajúcu strate vrátane ušlého zisku, ktorú utrpela druhá strana v dôsledku porušenia zmluvy, nahrádza sa teda skutočná škoda aj ušlý zisk. Uplatňovať možno iba nároky na náhradu škody vzniknuté porušením zmluvných povinností pričom táto úprava sa zásadne vzťahuje na každé porušenie zmluvnej povinnosti. Rozsah náhrady škody je podobne ako v prípade Obchodného zákonníka limitovaný predvídateľnosťou škody pri vzniku zmluvného vzťahu, predpokladmi nároku na náhrady škody sú: a) vznik škody a jej rozsah, b) porušenie zmluvnej povinnosti, c) príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a porušením zmluvnej povinnosti.
Dôkazné bremeno vo veci preukázania týchto skutočností má strana, ktorá si uplatňuje nárok na náhradu škody. Ide o objektívnu zodpovednosť, ktorá sa všeobecne uplatňuje v obchodnom práve, zavinenie na strane škodcu sa nevyžaduje.
97. Predpokladmi vzniku škody v zmysle § 373 ObZ sú: a) protiprávny úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti oslobodiť (liberovať) ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolnosti vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1 ObZ). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený. Ten kto škodu spôsobil preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť ak ich preukáže oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu.
98. Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, teda správanie ktoré sa prieči právu a preto je protiprávne. Z hľadiska zodpovednosti v zmysle § 373 je nepodstatné či k porušeniu povinnosti došlo vinou zodpovednej strany alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia bezvýznamná.
99. V zmysle § 440 ods. 1 ObZ uspokojenie ktoré môže kupujúci dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád nemôže dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu najmä z titulu náhrady škody. Z pravidla obsiahnutého v § 440 ods. 2 ObZ vyplýva, že nároky z vád v rozsahu v ktorom vysporiadávajú ujmu vzniknutú vadným plnením sú z náhrady škody vylúčené. Takéto pravidlo je dôsledkom úpravy nárokov z vád, ktoré sú striktne limitované definovaným procesom. V prípade nedôslednej aplikácie notifikačnej povinnosti a uplatnenia nárokov z vád tovaru kupujúci nedôsledne uplatňuje svoje práva a preto v zmysle zásady „právo patrí bdelým“ mu nemožno umožniť uplatnenie rovnakých nárokov, ale z iných právnym dôvodov. Uvedené je rovnako dôsledkom zásady špeciality vo vzťahu k nárokom z vád z tovaru. Z uvedeného vyplýva, že kupujúci musí veľmi dôsledne skúmať aké nároky a z akých právnych dôvodov mu vzniknú, t.j. či v danom prípade pôjde o nároky z vád z tovaru, nároky z náhrady škody alebo nároky z bezdôvodného obohatenia.
100. Žalobca si uplatnil právo titulom náhrady škody vzniknutej v dôsledku tvrdených vád dodaného tovaru, ktorej výšku spočívajúcu v ušlom zisku špecifikoval predloženým znaleckým posudkom. Žalobca síce v rámci notifikácie vád si právo z vád neuplatnil dôsledne, neuskutočnil voľbu medzi jednotlivými nárokmi z vád v zmysle § 436 ods. 1, 2 ObZ, keďže k notifikácii vád síce došlo bez zbytočného odkladu po tom čo žalobca pri vynaložení odbornej starostlivosti v zmysle § 428 ods. 1 písm. c) ObZ, t.j. potom ako boli vykonané príslušné testy ohľadom prítomnosti baktérie Xanthomonas campestris tak na rastlinách v poraste kapusty ako aj na ním predloženej vzorke si uplatnil, ale neuskutočnil voľbu medzi nárokmi z vád. V prípade ak by prítomnosť baktérie bola považovaná za vadu tovaru jednalo by sa o podstatné porušenie zmluvy a vznikli by teda nároky v zmysle § 436 ods. 1 ObZ, žalobca sa však mohol domáhať jedine nárokov ako pri nepodstatnom porušení zmluvy v zmysle § 437 ods. 1 ObZ, nakoľko nevykonal voľbu medzi nárokmi z vád tovaru. Uplatnenie práv z vád či už zmluva bola porušená podstatným alebo nepodstatným spôsobom však nemá vplyv na povinnosť náhrady škody porušením zmluvnej povinnosti, ktorej výška prevyšuje rámec možností získať zadosťučinenie uplatnením si práva z vád tovaru. Nárok na náhradu škody si môže žalobca uplatniť bez ohľadu na to či došlo k porušenie zmluvy podstatným alebo nepodstatným spôsobom, resp. či si práva z vád týmto spôsobom uplatnil. náhrada škody však môže byť len v rozsahu prevyšujúcom výšku v akej by nemohol dosiahnuť uspokojenie svojho práva pri uplatnení si nárokov z vád. Žalobca si uplatnil právo titulom ušlého zisku a nákladov spojených s uplatnením tohto práva, čo je legitímne si uplatnenie práva na náhradu škody.
101. Náhrada škody tak ako si ju uplatňuje žalobca vyplýva z porušenia zmluvných povinností v zmysle § 373 a nasl. ObZ žalovaným ako predávajúcim tým, že tovar, ktorý mal mať vady spočívajúce vo výskyte baktérie Xanthomonas campestris a takto kontaminovaným osivom následne mala byť spôsobená škoda na poraste žalobcu, teda vadné plnenie žalovaného v príčinnej súvislosti malo spôsobiť škodu na ušlom zisku, ktorý by bol žalobca dosiahol pri produkcii keby plnenie nebolo vadné.
K protiprávnosti:
102. V prípade, keď škoda nevznikne ako dôsledok porušenia povinností chýba protiprávny úkon a preto nemožno hovoriť o zodpovednosti a platí zásada bez protiprávnosti niet zodpovednosti. Základnou otázkou pre vyriešenie zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi baktériou Xanthomonas camestris, ktorá mala byť prítomná v ním dodaných semenách, na jeho poraste kapusty je preto otázka či sa žalovaný dopustil protiprávneho konania, ak áno, o aké protiprávne konanie sa jedná ak ním dodaný tovar, semená kapusty, boli kontaminované baktériou a či takéto kontaminovanie je možné považovať za protiprávne a či dodaný tovar trpí vadami. Pre vyriešenie otázky zodpovednosti dodávateľa za dodaný tovar je potrebné vyriešiť či dodaný tovar vôbec trpí vadami. V zmysle § 420 ods. 2 ObZ ak neurčuje zmluva akosť ani prevedenie tovaru je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a prevedení, ktorý sa hodí pre účely stanovené v zmluve alebo ak nie je účel v zmluve stanovený, tak pre účel ku ktorému sa takýto tovar spravidla užíva.
103. Základným predpokladom pre priznanie práva na náhradu škody je teda protiprávnosť spočívajúca v dodaní vadného tovaru. Pre rozhodnutie o existencii protiprávnosti je podstatné či dodané osivo bolo kontaminované, čomu nasvedčuje rad vzájomne sa doplňujúcich a nevylučujúcich dôkazov, a to súkromný znalecký posudok doc. Ing. J. H., Ing. H., Ing. K., výsledky laboratórnych skúšok jednak odobraných vzoriek osiva tak z materiálu dodaného žalobcom, ale aj ktorý si dal urobiť žalovaný (č.l. 382), z ktorého je možné vyvodiť, že infekcia porastu sa šírila z dodaného osiva. Pri konštatovaní zamorenia osiva napriek tomu, že zákon nevyžaduje určité vlastnosti a nie je povinnosťou kontrola na existenciu Xatomonas camestris, je potrebné posúdiť či takto dodané osivo je skutočne možné považovať za osivo v zmysle zákona za bezvadné.
104. S poukazom na vyjadrenie svedka doc. Ing. J. H., PhD. na pojednávaní dňa 09.10.2017, inak znalca v odbore poľnohospodárstvo, citácia: „Pokiaľ sa držíme zákonných kritérií, zákon nevyžaduje testovanie na túto baktériu (Xanthomonas campestris), takže akékoľvek osivo ak aj pokiaľ spĺňa iné parametre tak je v poriadku. Áno, čiže spĺňa normy, je normované, keď to zákon nevyžaduje, konkrétne vyhláška č. 129/2012 Sb. Čo sa týka prítomnosti patogénov, tak také osivo aby celkom nikdy nebol prítomný žiadny patogén sa veľmi ani nedá vyrobiť. Čiže ono keby sme teraz testovali 100 osív od 100 dodávateľov, tak možno 80 % z nich by vykazovalo prítomnosť tohto patogénu.“ Každé osivo vždy nesie určité riziko kontaminácie, ale nie je možné toto riziko z hľadiska zodpovednosti za škodu prenášať na kupujúceho, ktorého očakávania pri kúpe sú zakúpiť vec bez vád hodiacu sa na ním zamýšľaný účel.
105. Povinnosťou predávajúceho je dodanie tovaru, v tomto prípade hodiaceho sa na účel, pre ktorý bol žalobcovi ako pestovateľovi dodávaný. Očakávania žalobcu boli z takto dodaného tovaru štandardne vypestovať zdravý porast kapusty tak ako to aj 4 roky dozadu robil, čo sám potvrdil. Pokiaľ žalobca dodal tovar, z ktorého pri štandardných podmienkach, nakoľko nepodarilo sa preukázať, že by došlo k enormnému zaplaveniu porastu, výskytu iných faktorov ako burín a pod., naopak súdnymi znalcami bolo konštatované, že jedinou príčinou zamorenia porastu v takomto rozsahu bola príčina kontaminácie osiva, nebolo možné z neho dopestovať zdravý porast u žalobcu, a teda takto dodané osivo nespĺňa zákonné požiadavky v zmysle Obchodného zákonníka ani Viedenského dohovoru o dodaní tovaru hodiaceho na účely, pre ktorý sa obvykle používa. Je síce pravdou, že s výnimkou žalobcu a svedka Q. u iných pestovateľov v Českej republike, Slovenskej republike, zahraničí sa táto choroba neprejavila, avšak aj s poukazom na vyjadrenia Ing. H., ako aj Ing. O., zjednodušene povedané aj zo zamoreného osiva je možné vypestovať zdravý porast, všetko je to závislé od individuálnych okolností, podmienok a pod. Ak teda žalobcovi bolo dodané kontaminované osivo a v štandardných podmienkach, za ktorých ho pestoval v príslušnom roku 2010 príčinou zamorenia porastu a jeho znehodnotenia bolo kontaminované osivo, tak potom takéto kontaminované osivo sa nehodilo na účel, pre ktorý bolo žalobcovi dodané a je ho potrebné považovať za vadné.
106. V širšom slova zmysle legitímne očakávania kupujúceho sú kúpiť tovar, ktorý bude vhodný pre účel, pre ktorý ho kupuje a nebude mať vady. zákon u akéhokoľvek druhu tovaru nemôže striktne upravovať každú jeho vlastnosť. Skutočnosť, že právne predpisy nepožadujú striktne testovanie na každé možné ochorenie vrátane Xantomonas campestris, sama o sebe neznamená, že takéto osivo môže byť ľubovoľne ochoreniami, ktoré zákon nepožaduje kontaminované. Dodanie kontaminovaného osiva v tomto prípade baktériou Xantomonas campestris prísne normatívne vzaté žiadny právny predpis nezakuje, avšak v širšom slova zmysle takto kontaminované osivo za predpokladu, že sa choroba jeho použitím rozvinie nemožno považovať za osivo bezvadné. Teda ak síce výrobcovi osiva zákon neurčuje povinnosť jeho skúšok na prítomnosť Xantomonas campestris ani ako požiadavku na toto osivo bez
prítomnosti eventuálne tejto baktérie neurčuje, to ešte neznamená, že by žalobca takéto osivo mal predávať, čo môže, aj s poukazom na vyjadrenie doc. H., ktorý uviedol, že je to fakticky nemožné vyrobiť osivo nezamorené, avšak s tým, že v prípade, ak takéto zamorenie spôsobí ďalej vo vzťahu k subjektu, ktorému osivo bolo dodané následky spočívajúce v zamorení porastu, zničení, nemožnosti dosiahnuť výnosy, tak potom takéto osivo nepochybne je osivom z tohto pohľadu vadným.
107. Vzhľadom na skutočnosť, že tovar zo strany žalovaného žalobcovi bol dodaný vadný, pričom zodpovednosť za vady je zodpovednosťou objektívnou a v prípade, že dodaním vadného tovaru je spôsobená škoda, potom za takúto škodu žalovaný zodpovedá.
K existencii škody:
108. Druhým predpokladom priznania zodpovednosti za škodu je existencia samotnej škody, ktorá v tomto prípade, podľa názoru súdu, je nesporná, pretože porasty kapusty tak ako to deklaroval žalovaný boli zničené, úrodu nemohol dosiahnuť, čo ani samotný žalovaný nenamietal. Výška škody bola žalobcom preukázaná s poukazom na znalecký posudok súdneho znalca Ing. J. H., ktorý v tejto časti žalovaný nenamietal (určenie výšky škody a jej výpočet).
109. Žalobcom uplatnené právo spočíva v náhrade škody na ušlom zisku, ktorá bola vyčíslená znaleckým posudkom doc. Ing. J. H., PhD. vo výške 3.860,33 Eur/ha, pričom žalobca deklaroval pestovanie na rozlohe 9,19 ha, čo prestavuje 35.476,43 Eur. Žalobcovi taktiež vznikla škoda spočívajúca v náhrade nákladov spojených s uplatnením škody, a to v súvislosti s obstaraním znaleckého posudku doc. Ing. J. H., PhD. vo výške 317,46 Eur, ako aj úhrada za vykonanie skúšok a obstaranie protokolov o týchto skúškach vo výške 91,07 Eur (2.304,- CZK v kurze k 19.01.2012) a 42,80 Eur (č.l. 35). Výška škody nebola zo strany žalovaného namietaná, ani neboli predložené dôkazy, ktoré by túto výšku z hľadiska určenia s poukazom na predložený znalecký posudok doc. J. H. a príslušné doklady o zaplatení nákladov spojených s testovaním namietal.
K príčinnej súvislosti:
110. Tretím predpokladom pre priznanie práva na náhradu škody je príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou, v tomto prípade dodaním vadného tovaru, a vzniknutou škodou, znehodnotením porastu a následnej nemožnosti ďalšieho predaja na trhu a dosiahnutia zisku. Už s poukazom na vyššie uvedené znalecké posudky, ktoré v zhode Ing. H., H. a K., za primárnu príčinu kontaminácie a znehodnotenia porastu považujú dodané osivo a z dodaného žalobca vypestoval rastliny napadnuté Xantomonas campestris campestris a takéto rastliny nebolo možné ďalej na trhu predať a dosiahnuť zamýšľaný zisk, tak potom jednoznačnou príčinou vzniku škody je dodanie vadného tovaru v rozpore s kúpnou zmluvou.
111. Žalovaný je v omeškaní s úhradou náhrady škody, pričom povinnosť zaplatiť náhradu škody, podľa názoru súdu, žalovanému vzniká doručením výzvy na jej zaplatenie, čo však v tomto prípade žalobca nepreukázal, preto za rozhodný dátum je potrebné považovať dátum doručenia žaloby žalobcovi, a to dňa 01.11.2013, a teda omeškanie u žalovaného by nastalo dňom 02.11.2013, čo je sobota, teda prvý deň omeškania žalovaného je nasledujúci pracovaný deň, t.j. 04.11.2013. Výška úroku z omeškania s poukazom na § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. ku dňu 04.11.2013 predstavuje úrok z omeškania vypočítaný súčtom reposadzby Českej národnej banky, ktorá predstavovala od 02.11.2012 do 03.08.2017 0,05 % a po pričítaní 8 percentuálnych bodov, teda predstavuje 8,05 % ročne. V prevyšujúcej časti vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania do 03.11.2013, t.j. pred doručením žaloby, ako aj v rozdiely uplatnenej výšky úroku z omeškania po 04.11.2013 (8,5 - 8,05 %) súd preto žalobu zamietol.
112. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
113. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
114. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
115. Žalobca bol v konaní úspešný (bola mu priznaná celá požadovaná istina), súd mu preto priznal právo na zaplatenie trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %. Zamietnutie žaloby v časti uplatneného úroku z omeškania nemá vplyv na rozsah procesného úspechu žalobcu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.