Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18Cb-34-2018.pdf
PDF · 144.69 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobcu: SETCAR s.r.o., sídlo: č.p. 816, 735 32 Rychvald, IČ: 278 50 994, Česká republika, SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, sídlo: Černík 386/4, Turany 038 53, IČO: 47 790 857, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., sídlo: Lamačská cesta 3/A, Bratislava 841 04, IČO: 35 709 332, právne zastúpený: JUDr. Gabriela Reichová, advokátka, so sídlom: Pavla Mudroňa 26, Martin 036 01, o zaplatenie 338,07 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 338,07 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 %, o výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 338,07 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 338,07 Eur od 6.1.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania
2. V žalobe uviedol, že dňa 7.6.2015 došlo v obci Malý Čepčín ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému I. A., na vozidle Nissan Qashqai N.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, poistná udalosť č. 6401003749. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb v zmysle zmluvy o nájme č. 168 zo dňa 7.6.2015. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 20150191 zo dňa 23.6.2015, s dátumom splatnosti 7.7.2015, na sumu 958,80 Eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.12.2015 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal dĺžku opravy (zo 17 dní uznal 12 dní). Znížil sadzbu denného nájmu, znížil poistné plnenie o zmenu technickej hodnoty vozidla, priznal náklady vo výške 620,73 Eur. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 17.2.2016 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti č. 6401003749 zo dňa 7.6.2015 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 338,07 Eur, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Keďže žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 21.12.2015, sa v zmysle § 11 ods. 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení (ďalej len „PZP“) dostal od 6.1.2016 do omeškania. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods.1 Zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Úrok z omeškania a náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky si žalobca nárokuje v zmysle § 369 ods.1, ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), § 1 ods.1, 2, 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a § 369c ods. 1 OBZ v spojení s § 2 citovaného nariadenia.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp.zn. 4Up/570/2017 zo dňa 2.1.2018.
4. Žalovaný odpore proti PR (č.l. 29 a nasl.) zrekapituloval skutočnosti uvedené v žalobe. Odkazom na § 15 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. a § 106 OZ uplatnil námietku premlčania proti uplatnenému nároku.
5. Uviedol, že z fa č. 20150191 zo dňa 23.6.2015 vyplýva, že dátum dodania služby je 26.6.2015 a poškodený mal vozidlo prenajaté do 23.6.2015. Vzhľadom na uvedené za začiatok premlčacej lehoty je potrebné považovať deň 23.6.2015. Žaloba bola doručená súdu dňa 15.12.2017, preto považuje nárok žalobcu za premlčaný.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (č.l. 36 a nasl.) uviedol, že vznesenú námietku premlčania považuje za neopodstatnenú. Odvolával sa na ust. § 104 OZ, že začatie plynutia premlčacej doby možno určiť až vtedy, keď ku škode skutočne došlo. Nakoľko sa v danom prípade jedná o použitie náhradného vozidla a nie poškodenie vozidla, je možné začatie plynutia premlčacej lehoty počítať až od momentu, kedy sa majetok poškodeného zmenšil a to je až zaplatením ceny za prenájom. V danom prípade je to dňom postúpenia pohľadávky 17.2.2016, kedy došlo k úhrade nájmu vzájomným započítaním pohľadávok. Až potom je možné sa s úspechom domáhať náhrady žalobou na súde. Žalovaný sa dostáva do omeškania až od momentu uplynutia 15 dní odo dňa oznámenia o poistnom plnení v zmysle § 11 ods. 7 Zákona o PZP, v danom prípade 6.1.2016. Plynutie všeobecnej objektívnej trojročnej lehoty začína plynúť rok po poistnej udalosti a subjektívnej dvojročnej lehoty od momentu zaplatenia ceny nájmu poškodeným.
7. Pretože žalovaný nepopiera výšku denného nájomného a ani právny nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky, sporná je len otázka plynutia premlčania.
8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.4.2018 (č.l. 60 a nasl.) odkazom na právnu úpravu § 15 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. a § 106 ods. 1 a 2 OZ, uviedol, že z fa č. 20150191 zo dňa 23.6.2015, predloženej žalobcom, vyplýva, že dátum dodania služby je 23.6.2015 a poškodený mal vozidlo prenajaté do 23.6.2015, tj., od tohto dátumu poškodený vedel o výške škody. Preto za začiatok premlčacej lehoty je potrebné považovať deň 23.6.2015. Žaloba bola doručená súdu dňa 15.12.2017. Nárok žalobcu považuje žalovaný za premlčaný. Uviedol, že Zákon o PZP je lex specialis k OZ ako lex generalis a zo Zákona o PZP jasne vyplýva, ktoré ustanovenie OZ, týkajúce sa premlčania, sa má použiť na žalobcom uplatnený nárok, preto žiadal žalobu zamietnuť.
9. Žalobca v písomnom vyjadrení (č.l. 69) uviedol, poukazom na Rozsudok NS ČR sp. zn. Cdo/986/2001 zo dňa 20.2.2003, že dokiaľ dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na jeho náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, nakoľko mu škoda zatiaľ nevznikla. Zopakoval svoje tvrdenia z predchádzajúceho písomného vyjadrenia, že v danom prípade až v deň uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky 17.2.2016, v znení ktorej v zmysle bodu 5. došlo k úhrade prenájmu motorového vozidla vzájomným zápočtom pohľadávok, došlo k reálnemu úbytku z majetku poškodeného a k vzniku samotnej škody.
10. OS Martin vo veci rozhodol dňa 3.5.2018 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pri aplikácii ust. § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b/, § 11 ods. 6 písm. a/, b/, ods. 7, § 15 ods. 1, 2 Zákona č. 381/2001 Z. z., § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, § 524 ods. 1, 2 OZ. OS vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania ako dôvodnú. Mal za preukázané, že žalobca uplatnil proti žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poisťovateľovi, pri aplikácii ust. § 4 ods. 2 Zákona o PZP v spojení s ust. § 442 ods. 1 OZ, že v danom prípade sa na premlčanie vzťahuje ust. § 106 OZ, keďže zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je upravená v osobitnom zákone, Zákon č. 381/2001 Z. z., ktorý nemá osobitnú úpravu premlčania práva na náhradu škody, cez ust. § 15 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré odkazuje na právnu úpravu § 106 OZ pod poznámkou 22. Ust. § 106 je teda osobitným ustanovením vo vzťahu k všeobecnej úprave dĺžky premlčacej doby a k podmienkam jej plynutia. V zmysle ust. § 15 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. nie je dôvodná aplikácia ust. § 104 OZ, ako namietal žalobca, lebo uvedené ustanovenie v poznámke odkazuje na § 106 OZ a toto zákonné ustanovenie upravuje, že právo
na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode o tom, kto za ňu zodpovedá.
11. OS za relevantnú považoval skutočnosť, že podľa fa č. 20150191, ktorú 23.6.2015 vystavil prenajímateľ poškodenému za nájom náhradného motorového vozidla, je dátum dodania služby 23.6.2015. Vo faktúre bolo vyúčtované nájomné od 7.6.2015 do 23.6.2015 vo výške 958,80 Eur. Týmto listinným dôkazom bolo podľa okresného súdu preukázané, že poškodený sa dozvedel o škode - jej výške, a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskôr dňa 23.6.2015, kedy bola vystavená a prevzatá faktúra. Preto premlčacia lehota začala plynúť dňom 24.6.2015 a ak žaloba bola doručená na súd dňa 15.12.2017, bolo to po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ, aplikovaného cez ust. § 15 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. OS Martin odôvodnil splnenie podmienok v zmysle ust. § 100 ods. 1 OZ. Argumentáciu žalobcu v jeho vyjadrení, doručenom súdu dňa 2.5.2018 (č.l. 69), že v čase vystavenia faktúry ešte nedošlo k zníženiu majetkovej hodnoty poškodeného, že tak sa stalo až úhradou podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.2.2016, vyhodnotil bez relevancie na daný spor, vychádzajúc z právnej úpravy ust. § 106 ods. 1 OZ, na ktoré odkazuje ust. § 15 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z., že ust. § 106 ods. 1 OZ výslovne uvádza, kedy sa právo na náhradu škody premlčí, a to za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (viď ods. 28) teda neustanovuje začiatok plynutia premlčacej lehoty v závislosti od okamihu zníženia majetkovej hodnoty poškodeného. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP.
12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (ďalej aj „odvolateľ“ alebo „SETCAR“) z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zrekapituloval dôvody podanej žaloby a námietku premlčania uplatneného nároku, vznesenú žalovaným, označil za „neodôvodnenú“, pričom odkázal na svoje stanovisko vo vyjadrení z 9.3.2018 a 30.4.2018. Poukázal na závery NS ČR v rozsudku sp. zn. Cdo/986/2001, z 20.2.2003, podľa ktorých, dokiaľ dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na jeho náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, nakoľko mu škoda zatiaľ nevznikla; samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Žalobca uviedol, že práve na tento rozsudok poukazujú samotné poisťovne, pokiaľ ide o nimi namietanú aktívnu legitimáciu žalobcu v obdobných prípadoch. Pokiaľ poškodený neuhradil faktúru za prenájom náhradného vozidla, nevznikla mu škoda a nemôže sa s úspechom domáhať jej nahradenia na príslušnom súde, keďže poškodenému v takom prípade nevznikla žiadna škoda spočívajúca v znížení jeho majetkových hodnôt.
13. Podľa odvolateľa, tvrdenie žalovaného, že ku škode malo dôjsť v deň nehody a ktoré do svojho odôvodnenia prevzal aj súd prvej inštancie, sa týka výlučne vzniku škody na motorovom vozidle a vyčíslenie tejto škody po jeho oprave je len subjektívnym zistením jej výšky, ktoré nie je spojené so vznikom samotnej škody. Naopak, pri prenájme náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla v súvislosti so škodovou udalosťou, vznikne škoda, teda zníženie majetkovej hodnoty poškodeného, až úhradou nájomného. Aj keď poškodený prenajaté motorové vozidlo užíval, avšak žiadne finančné prostriedky na jeho užívanie nevynaložil, a to až do jeho zaplatenia - v danom prípade do dňa uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky zo 17.2.2016. V zmysle bodu 5 zmluvy o postúpení došlo k úhrade prenájmu motorového vozidla vzájomným zápočtom pohľadávok a teda až týmto dňom došlo k reálnemu úbytku z majetku poškodeného a k vzniku samotnej škody. To, že ku škodovej udalosti došlo, ešte neznamená, že došlo aj ku škode na majetku za prenájom náhradného vozidla. V danom prípade podľa odvolateľa všeobecná objektívna 3-ročná premlčacia lehota začala plynúť rok po poistnej udalosti a subjektívna dvojročná lehota od momentu zaplatenia ceny (nájmu) poškodeným. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. S argumentáciou žalobcu v odvolaní sa nestotožnil. Uviedol, že škodová udalosť, v dôsledku ktorej si poškodený prenajal náhradné vozidlo, sa stala dňa 7.6.2015. Žalobca tvrdí, že postupca (tj. poškodený škodovou udalosťou) uzatvoril Zmluvu o nájme č. 168 zo dňa 7.6.2015, t. j. v deň vzniku škodovej udalosti. V nájomnej zmluve je určená doba trvania nájmu náhradného vozidla - od 7.6.2015 do 23.6.2015, ako aj výška denného nájomného (53,00 EUR) a zmluvného nájomného (47,00 Eur), t. j., už v deň podpísania zmluvy poškodený mal
vedomosť o konkrétnej výške škody ako následku užívania náhradného motorového vozidla. To, kto škodu postupcovi spôsobil, sa tento dozvedel rovnako dňa 7.6.2015, teda v deň vzniku škodovej udalosti, kedy poškodený (postupca p. I. A.) a škodca (p. N. I.) spoločne vypísali formulár týkajúci sa uvedenej škodovej udalosti, z ktorého vyplývajú všetky údaje o osobe škodcu. Zároveň z fa č. 20150191, vystavenej dňa 23.6.2015 organizačnou zložkou žalobcu vyplýva, že dátum dodania tovaru/služby bol 23.6.2015 a najneskôr v tento deň postupca poznal výšku skutočnej škody, ktorá mu bola v dôsledku používania náhradného vozidla spôsobená. Z nájomnej zmluvy vyplýva, že táto bola uzatvorená na dobu 17 dní, počas ktorej poškodený mal používať náhradné motorové vozidlo. V rámci likvidácie poistnej udalosti bolo uznaných ako oprávnených 12 dní nájmu náhradného vozidla, kedy táto doba bola posúdená ako doba nevyhnutná na opravu poškodeného vozidla. Zostávajúca časť nájmu je predmetom podanej žaloby. Tvrdenie žalobcu, že na uvedený právny vzťah mal súd aplikovať ust. § 104 OZ, je nesprávne. Objektívna premlčacia doba nezačína plynúť rok po poistnej udalosti, ale odo dňa, kedy mal postupca (poškodený) k dispozícii informácie o vzniku škodovej udalosti, o osobe za škodu zodpovednej, ako aj o výške škody. Žalobca (resp. postupca ako poškodený škodovou udalosťou) mal vedomosť o vzniku škody a zodpovednom subjekte v deň vzniku škodovej udalosti, o výške škody mal vedomosť z uzatvorenej nájomnej zmluvy č. 168 a následne aj z fa č. 20150191 vystavenej 23.6.2015. Preto subjektívna dvojročná premlčacia doba plynula najneskôr dňom vystavenia fa č. 20150191 (dňom 23.6.2015). Žaloba bola podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle ust. § 106 OZ. Žalovaný poukázal aj na svoju argumentáciu v konaní na súde prvej inštancie týkajúcu sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s tým, že Zmluva o nájme č. 168 zo 7.6.2015 bola uzatvorená organizačnou zložkou žalobcu ako subjektom bez právnej subjektivity. Uviedol tiež, že platné postúpenie pohľadávky vyžaduje existenciu samotnej postupovanej pohľadávky, ktorá postupcovi patrí v čase jej postúpenia. Ak žiadna pohľadávka postupcu do postúpenia nevznikla, keďže ako tvrdí žalobca, reálne nevynaložil žiadne finančné prostriedky v súvislosti s užívaním prenajatého motorového vozidla, potom je otázne, akú pohľadávku postupoval, keďže žiadna pohľadávka voči škodcovi na jeho strane v čase postúpenia neexistovala. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
15. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 138 spisu). Zdôraznil, že nepresnosti v označení účastníka zmluvy nespôsobujú jej neplatnosť, ak je nepochybné, kto zmluvu uzavrel. Práve na odstránenie nepresného označenia prenajímateľa bol dňa 17.2.2016 medzi žalobcom a poškodeným uzavretý Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme č. 168 zo 7.6.2015; je zrejmé, že išlo o konanie v mene žalobcu a poškodený vedel, s kým uzatvára predmetnú zmluvu. Opakovane zdôraznil, že ak aj poškodený počas opravy jeho poškodeného motorového vozidla užíval náhradné vozidlo, tak žiadne finančné prostriedky na jeho užívanie nevynaložil, a to až do uhradenia nájomného, t.j. do dňa uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky 17.2.2016 - v zmysle bodu 5 došlo k úhrade prenájmu motorového vozidla vzájomným zápočtom pohľadávok.
16. Až týmto dňom došlo k reálnemu úbytku z majetku poškodeného, a teda k vzniku škody. Na základe samotnej škodovej udalosti a uzavretia zmluvy o nájme ešte nedošlo ku škode na majetku poškodeného, ktorá tvorí predmet tu žalovaného nároku, ako sa mylne domnieva žalovaný. K vzniku škody došlo až zaplatením ceny prenájmu za náhradné motorové vozidlo. K úspešnému uplatneniu predmetnej pohľadávky, a teda aj k začatiu plynutia premlčacej lehoty, mohlo dôjsť najskôr uhradením nákladov spojených s nájmom náhradného motorového vozidla, čo v danom prípade bolo 17.2.2016. Uplatnená pohľadávka tak v čase začatia konania nemohla byť premlčaná.
17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. V odôvodnení rozhodnutia KS v Žiline uviedol, že nosnou spornou otázkou tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v konaní odvolacom, bolo právne posúdenie žalovaným vznesenej námietky premlčania žalobcom uplatnenej peňažnej pohľadávky z titulu náhrady škody za užívanie náhradného motorového vozidla, žalobcom nadobudnutej Zmluvou o postúpení pohľadávky zo 17.2.2016 od poškodeného v rozsahu žalovaným (poisťovňou) doteraz nenahradenej zvyšnej (krátenej) náhrady škody v sume 338,07 Eur s príslušenstvom.
19. Relevantné bolo vymedzenie skutkového a právneho základu žalovanej pohľadávky uplatnenej a priori na upomínacom Okresnom súde Banská Bystrica - s doručením žaloby zrejme dňa 15.12.2017 uvádzaného žalovaným (tento dátum hoci zo spisového materiálu ani podľa dokumentov z ESS nie je overiteľný, zostal k momentu rozhodovania odvolacieho súdu stranami nespochybnený). Suma 338,07 Eur predstavuje nárok (jeho zvyšok) na náhradu škody vzniknutej v rozsahu nájomného požadovaného prenajímateľom (SETCAR) za nájom - užívanie náhradného motorového vozidla poškodeným. Podľa ust. § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá; odvolací súd uviedol, že s právnym posúdením veci a právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie, súhlasiť nemožno.
20. Aplikované ustanovenie § 106 ods. 1 OZ ohľadom subjektívnej premlčacej doby nie je totiž možné vykladať izolovane, bez väzby na úpravu o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody obsiahnutej v šiestej časti Občianskeho zákonníka, ktorý pre súkromnoprávne vzťahy strán tvorí lex generalis k zákonu č. 381/2001 Z. z. K tomu je pre úplnosť potrebné aj vo všeobecnej rovine uviesť, že právna úprava náhrady škody v OZ je všeobecnou úpravou o náhrade škody v občianskoprávnych vzťahoch, za ktoré sú podľa ust. § 1 ods. 2 OZ považované majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Ustanovenie § 1 ods. 2 OZ teda pozitívne vymedzuje, ktoré vzťahy sa budú riadiť ustanoveniami OZ. Súčasne zo vzťahov, ktoré majú inak občianskoprávny charakter, zákon vylučuje právnu úpravu náhrady škody, ktorá je upravená v osobitnom zákone. Na druhej strane, režimu OZ budú podliehať aj iné vzťahy, ak osobitný zákon odkazuje na použitie ustanovení OZ, a to aj vtedy, ak vzťahy upravené osobitným zákonom nebudú mať charakter občianskoprávnych vzťahov [k tomu pozri Krajčo. J., Občiansky zákonník pre prax (komentár), Vydavateľstvo EUROUNION, spol. s r.o., Bratislava, 2015, s. 1591]. Medzi základné podmienky pre zodpovednosť za škodu a jej náhradu, patrí primárne vznik škody. Pojem škoda je dlhodobo ustálený aj súdnou praxou a považuje sa za ňu majetková ujma objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Z princípu zodpovednosti za majetkovú ujmu vychádza aj obsahové určenie škody, za ktorú sa považuje nielen skutočná škoda (o ktorú sa majetok poškodeného zmenšil), ale aj to, čo poškodenému v dôsledku škodnej udalosti ušlo (ušlý zisk), teda to, o čo by sa majetok poškodeného zväčšil, ak by nedošlo k škodnej udalosti. Pojem škoda je teda definovaný ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi (viď napr. R 55/1971, 27/1977, R 3/1984 Zbierky súdnych rozhodnutí a oznámení súdov) [Krajčo. J., Občiansky zákonník pre prax (komentár), Vydavateľstvo EUROUNION, spol. s r.o. Bratislava, 2015, s. 1595]. V zásade teda platí, že musí ísť o škodu (ujmu), ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného (neberúc do úvahy v podmienkach danej veci aj inú ujmu poškodeného).
21. Podľa názoru odvolacieho súdu, pri poškodení osobného motorového vozidla je potrebné odlíšiť 1/ škodu na vozidle samotnom (skutočná škoda spočíva v znížení hodnoty vozidla, vyčísliteľnom tiež cenou vykonanej opravy) od 2/ nákladov na zabezpečenie si náhradného vozidla poškodeným po dobu opravy (skutočná škoda spočíva vo vynaložení nákladov na nájomné za užívanie náhradného vozidla). Ide o samostatné nároky, ktoré síce majú pôvod v tej istej škodovej udalosti, avšak ich charakter je odlišný a odlišujú sa aj okamihom, kedy vznikajú. V tomto prvom prípade pre vedomosť o škode z hľadiska ust. § 106 ods. 1 OZ je rozhodujúce, kedy sa poškodený dozvedel o škode, t.j. keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, teda keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. „Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu škody je rozhodujúce, kedy sa poškodený dozvie o už vzniknutej škode (teda nielen o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode, treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode. Dozvedieť sa o škode znamená, že poškodený sa dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, že právo na jej náhradu možno dôvodne uplatniť na súde“ (rozsudok NS ČR z 31. marca 2009, sp.zn. 23 Cdo 628/2007; právna veta citovaná z publikácie Horváth. E., Judikatúra vo veciach premlčania v súkromnom práve, IURA EDITION, spol. s.r.o., 2010, s. 100, s. 101).
22. V druhom prípade, akým je aj predmet posudzovania v tomto odvolacom konaní, je však situácia odlišná, keď uplatnený nárok na náhradu škody tvoria náklady na prenájom náhradného vozidla, pretože tu škoda vzniká, ak si poškodený náhradné vozidlo skutočne prenajal a reálne vynaložil na prenájom - za
užívanie náhradného vozidla, náklady. Škoda vzniká zaplatením nájomného alebo, ako v posudzovanom prípade, kompenzáciou vzájomných pohľadávok prenajímateľa a nájomcu (poškodeného) podľa kompenzačnej dohody v bode 5 obsiahnutej v doloženej Zmluve o postúpení pohľadávok zo 17.2.2016; rozhodným bol okamih stretu započítavaných pohľadávok dňa 17.2.2016, ktorý vo svojom dôsledku predstavoval na jednej strane zánik záväzku poškodeného v úhrade nájomného voči prenajímateľovi (SETCAR) a súčasne na strane druhej zásah do jeho majetkovej sféry tým, že protihodnotou „stratil“ pohľadávku v žalovanej sume voči poisťovateľovi škodcu (žalovanému) jej postúpením na žalobcu. Preto až týmto momentom možno hovoriť o vzniku škody v rovine preukázania skutočného vynaloženia predmetných nákladov na užívanie náhradného vozidla. Uvedené zodpovedá aj interpretácii ust. § 442 ods. 1 OZ v tom zmysle, že do doby, než dlžník (tu poškodený) zaplatí (inak vynaloží zo svojho majetku) dlžnú sumu svojmu veriteľovi (tu prenajímateľovi náhradného vozidla), nemôže úspešne uplatňovať nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla. Pritom sa vychádza z toho, že samotná existencia pohľadávky veriteľa (prenajímateľa) voči dlžníkovi (poškodenému), a to dokonca ani prípadné súdne rozhodnutie o tejto povinnosti, nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom (k tomu porovnaj rozsudok NS ČR z 20.2.2003, sp. zn. 25 Cdo 986/2001, č. 14/2005 Zbierky a rozsudok NS ČR z 28.2.2017, sp. zn. 25 Cdo 3019/2015).
23. Úlohou okresného súdu bude v ďalšom konaní sa opätovne v skutkovej i právnej rovine zaoberať uplatneným nárokom žalobcu, pričom bude vychádzať pri novom posúdení námietky premlčania vznesenej žalovaným z dátumu 17.2.2016 ako okamihu rozhodného pre plynutie subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1 OZ v spojení s § 15 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. Z výsledkov doterajšieho dokazovania totiž vyplýva, že až 17.2.2016 došlo k vzniku skutočnej škody ako ujmy v majetkovej sfére poškodeného, na ktorú skutočnosť vzniku škody je v danom prípade viazané preukázanie vedomosti poškodeného o škode a kto za ňu zodpovedá. Samotné vystavenie faktúry prenajímateľa s vyčíslením sumy nájomného za užívanie náhradného motorového vozidla sa viaže len k vzniku pohľadávky prenajímateľa voči nájomcovi (poškodenému), čo nemožno stotožňovať so vznikom škody, ktorú môže nájomca (poškodený) úspešne uplatňovať voči poisťovateľovi škodcu (žalovanému) až momentom vzniku skutočnej škody reálnym vynaložením nákladov na užívanie náhradného vozidla. K tomu v posudzovanom prípade došlo až 17.2.2016 vyššie popisovaným spôsobom (zápočtom vzájomných pohľadávok medzi prenajímateľom a nájomcom).
24. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
25. OS Martin dňa 7.5.2020 vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu a ich PZ, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť a súhlasili, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti.
26. Súd vykonal dokazovanie listinami doloženými do spisu, vypočul PZ žalovaného na pojednávaní dňa 3.5.2018, a zistil, že dňa 7.6.2015 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda poškodenému I. A. na jeho vozidle Nissan Qashqai, MT437CV (zápis o škodovej udalosti na č.l. 5/rub). V tejto súvislosti poškodenému vznikli náklady v súvislosti s používaním náhradného motorového vozidla, vyúčtované vo fa č. 20150191 ako nájomné za dobu nájmu od 7.6.2015 do 23.6.2015 vo výške 958,80 Eur, podľa zmluvy o nájme č. 168, v znení listín na č.l. 5 a 9/rub, podľa ktorej prenajímateľ SetCar s.r.o., IČO: 278 50 991, konajúci prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby (IČO: 47 790 857), poskytol nájomcovi A. I., osobný automobil Kia Sportage SLS za dohodnuté denné nájomné 53,- Eur, zmluvné nájomné 47,- Eur; doba nájmu od 7.6.2015 do 23.6.2015. Fa bola vyhotovená 23.6.2015, splatná 7.7.2015, dátum dodania tovaru/služby 23.6.2015. Je potvrdené prevzatie faktúry nečitateľným podpisom (č.l. 6).
27. Podľa zák. listu č. 1151851 (č.l. 9) bolo vozidlo prevzaté do opravy 30.6.2015.
28. Podľa listiny označenej ako „účelovosť zapújčení náhradního vozidla“ zo dňa 23.6.2015 (č.l. 6/rub) poškodený Antal Patrik podpísal, že vozidlo používal na bežné životné potreby, kvôli práci, zabezpečenie rodiny, detí a manželky, dochádzania do školy a zamestnania.
29. Listom zo dňa 21.12.2015 žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie likvidácie poistnej udalosti č. 6401003749., Uviedol rekapituláciu výpočtu poistného plnenia - požadovanú náhrady škody za prenájom náhradného vodila vo výške 958,80 Eur, zníženie nákladov na prenájom vo výške 338,07 Eur,
poistné plnenie 620,73 Eur s odôvodnením, že dĺžka prenájmu náhradného vozidla bola priznaná v rozsahu 12 dní, vynásobená sadzbou nájomného za jeden deň vo výške 56,40 Eur, vzhľadom na rozsah poškodenia poškodeného vozidla. Uvádzané zníženie nákladov zároveň predstavuje výdavky na prevádzku poškodeného vozidla a pokles všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla, ku ktorej by prišlo jeho používaním po dobu prenájmu náhradného vozidla, spolu vo výške 56,07 Eur - z dôvodu, že poškodené vozidlo po uvedený čas používané nebolo, tieto hodnoty sa na poškodenom vozidle neznížili. K poklesu uvedených hodnôt prichádza na náhradnom vozidle a sú zarátané v cene nájomného, teda poistné plnenie bolo o uvedenú sumu znížené. Pod pojmom prevádzka motorového vozidla sa rozumie opotrebenie jeho mechanických častí, pneumatík, mazacích olejov a iných prevádzkových kvapalín. Doručenie predmetného listu žalobcovi medzi stranami sporné nebolo.
30. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou medzi postupcom Antal Patrik a postupníkom - žalobcom, zo dňa 17.2.2016, bola na žalobcu postúpená pohľadávka vo výške 338,07 Eur voči poisťovni podľa § 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. ako nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou č. 6401003749 zo dňa 7.6.2015.
31. Poškodený nedatovaným listom (č.l. 11) oznámil žalovanému, pod zn. 6401003749, postúpenie pohľadávky, ktorá spočíva v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúcej z poistnej udalosti č. 6401003749 zo dňa 7.6.2015, z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 338,07 Eur spolu s jej príslušenstvom na žalobcu.
32. Podľa čl. 4. Zmluvy o postúpení pohľadávok, odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 338,07 Eur, ktorá zodpovedá neuhradenej časti fa č. 20150191 vystavenej SetCar ako prenajímateľom, postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Nissan Qashqai MT437CV.
33. Podľa bodu 5 Zmluvy o postúpení pohľadávok sa zmluvné strany dohodli, že vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, postupník si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
34. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
35. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.
36. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný; b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
37. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
38. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.
39. Podľa § 15 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z., na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila (poznámka č. 22 je § 106 OZ).
40. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
41. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
42. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
43. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
44. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
45. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
46. Žalobca uplatnil proti žalovanému nárok na náhradu škody spôsobnej prevádzkou motorového vozidla proti poisťovateľovi, pri aplikácii ust. § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s ust. § 442 ods. 1 OZ. Na uplatnený nárok sa na premlčanie aplikuje ust. § 106 OZ, cez ust. § 15 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. Uvedené zákonné ustanovenie odkazuje na právnu úpravu § 106 OZ pod poznámkou 22. Ust. ktoré je osobitným ustanovením vo vzťahu k všeobecnej úprave dĺžky premlčacej doby a k podmienkam jej plynutia. V zmysle ust. § 15 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z. z. teda nie je dôvodná aplikácia ust. § 104 OZ, ktorú namietal žalobca prostredníctvom jeho PZ. Podľa § 106 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Uvedený právny názor vyslovil aj KS ZA vo svojom zrušujúcom rozhodnutí (14Cob/52/2019 zo dňa 5.12.2019). Ako uviedol odvolací súd, spornou otázkou bolo právne posúdenie žalovaným vznesenej námietky premlčania žalobcom uplatnenej peňažnej pohľadávky z titulu náhrady škody za užívanie náhradného motorového vozidla, žalobcom nadobudnutej Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.2.2016 od poškodeného, v rozsahu žalovaným (poisťovňou) doteraz nenahradenej zvyšnej (krátenej) náhrady škody v sume 338,07 Eur s prísl.
47. Súd v súlade s § 391 ods. 2 CSP vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu, s ktorým sa stotožnil (viď odsek 23). Bolo teda dôvodné v zmysle uvedeného právneho názoru vychádzať pri novom posúdení námietky premlčania, vznesenej žalovaným, z dátumu 17.2.2016 ako okamihu rozhodného pre plynutie subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1 OZ cez § 15 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. Ako vyplynulo z výsledkov dokazovania, až 17.2.2016 došlo k vzniku skutočnej škody ako ujmy v majetkovej sfére poškodeného, na ktorú skutočnosť vzniku škody je v danom prípade viazané preukázanie vedomosti poškodeného o škode a kto za ňu zodpovedá (viď aj právne posúdenie KS ZA). Teda od rozhodného okamihu, ktorým bol stret započítavaných pohľadávok dňa 17.2.2016, bolo dôvodné počítať plynutie subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1 OZ a § 15 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z., tj. dvojročnej premlčacej lehoty. Pri podaní žaloby na súd dňa 15.12.2017, ktorý dátum uvádzal žalovaný a tento dátum do okamihu rozhodovania súdom stranami spochybnený nebol, bola žaloba podaná v rámci dvojročnej premlčacej lehoty, nakoľko táto by uplynula 17.2.2018.
48. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby z titulu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 2. 2016 na č. l. 10, v súlade s ust. § 524 OZ.
49. Súd akceptoval uplatnený nárok ako škodu v celom rozsahu, nakoľko žalobca preukázal ujmu, ktorá spočíva v tom, že poškodený vynaložil náklady na požičanie náhradného motorového vozidla, ktoré si poškodený (z dopravnej nehody 7 6. 2015) skutočne prenajal a reálne vynaložil za
užívanie náhradného vozidla náklady a táto škoda vznikla zaplatením nájomného, v danom prípade kompenzáciou vzájomných pohľadávok prenajímateľa a nájomcu (poškodeného) podľa kompenzačnej dohody v bode 5, ktorá je obsiahnutá v doloženej Zmluve o postúpení pohľadávok zo 17.2.2016. Okamih stretu započítavaných pohľadávok dňa 17.2.2016 vo svojom dôsledku teda predstavoval zánik záväzku poškodeného, ktorý záväzok spočíval v úhrade nájomného voči prenajímateľovi a súčasne znamenal zásah do jeho majetkovej sféry tým, že protihodnotou „stratil“ pohľadávku v žalovanej sume voči poisťovateľovi škodcu (žalovanému) jej postúpením na žalobcu. Bolo teda preukázané skutočné vynaloženie nákladov na užívanie náhradného vozidla a teda ujma v majetkovej sfére poškodeného.
50. K zapožičaniu motorového vozidla bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú sám nespôsobil, ale do ktorej sa dostal vinou klienta žalovaného. Poškodenému bol teda tento stav vynútený. Ak z tohto, nie dobrovoľného, skutkového a právneho stavu, do ktorého sa poškodený dostal, si uplatnil voči žalovanému ako poisťovni náhradu nákladov s touto situáciou vzniknutých, a to náhradu nákladov za zapožičanie náhradného motorového vozidla (jeho právny nástupca), tak súd tomuto nároku vyhovel, lebo táto náhrada nákladov za zapožičanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje vlastné motorové vozidlo. Podstatné bolo, že náhradné motorové vozidlo, ktoré si poškodený prenajal od žalobcu na základe Zmluvy o nájme, bolo prenajaté práve v súvislosti s opravou vykonávanou v dôsledku dopravnej nehody, ako táto vyplýva zo správy o nehode zo dňa 7.6.2015 (č.l. 5/rub), ktorá skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná.
51. Žalobca v konaní preukázal, že poškodený z titulu poistnej udalosti nemohol používať vlastné motorové vozidlo, nakoľko sa nachádzalo v oprave. Počas celej doby opravy bol poškodený nútený vynaložiť náklady na nájom náhradného motorového vozidla - vyúčtovaná doba nájmu od 7. 6. 2015 do 23. 6. 2015 vo fa č. 201501191 zodpovedá dobe opravy. Nutnosť a účelnosť vynaloženia nákladov na tento nájom vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. Poškodením vlastného vozidla bol vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla. Poškodený používal vozidlo na dochádzku do práce, na zabezpečovanie bežných životných potrieb svojich, svojej rodiny (detí a manželky), dochádzku do školy a zamestnania (č.l. 6/rub).
52. Záväzok poškodeného - nájomcu, z titulu dlžného nájomného voči žalobcovi zanikol vzájomným započítaním s pohľadávkou poškodeného voči žalobcovi z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky. Pohľadávka poškodeného ako nájomcu voči žalobcovi ako prenajímateľovi je preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávok v zmysle dojednania čl. IV., zaplatenie nájomného, tj. zánik záväzku poškodeného je preukázaný v zmysle dojednania čl. V. Zmluvy o postúpení pohľadávok. V zmysle § 581 ods. 3 OZ, dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v ods. 1 a 2 - v konajúcej veci dohoda podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok v čl. V. v spojení s čl. IV. V prípade započítania na základe dohody zákon dovoľuje, aby účastníci záväzkového vzťahu dohodli započítanie aj nad rámec podmienok, ktoré inak stanovuje pre započítanie jednostranným právnym úkonom. Predmetnou dohodou teda zanikol - bol splnený záväzok poškodeného z titulu dlžného nájomného vyúčtovaného vo faktúre prenajímateľa č. 20150191 (č.l. 6) a teda okamihom zániku tohto záväzku poškodenému vznikla reálne škoda v rozsahu zaplateného nájmu, 958,80 Eur. Žalovaný túto škodu žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného, zaplatil len čiastočne, vo výške 620,73 Eur (obsah žaloby a č.l. 7). Súd priznal žalobcovi túto skutočnú škodu v nesplatenej časti, 338,07 Eur.
53. Uplatnený nárok súd priznal v zmysle ust. § 4 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s ust. § 442 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočná škoda bola preukázaná započítaním v zmysle Dohody o zápočte podľa čl. IV. a V. Zmluvy o postúpení pohľadávok.
54. Súd nepriznal úrok z omeškania, pretože nemal preukázané omeškanie žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 21.12.2015 splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 Zákona o PZP. Predmetným listom bolo preukázané, že žalovaný oznámil právnemu nástupcovi poškodeného - žalobcovi, prečo nepriznal nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla. Vysvetlením dôvodov, prečo nebolo poskytnuté predmetné plnenie v celom rozsahu, nevznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného (zo zmluvy o postúpení pohľadávok) úroky z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 Zákona o PZP. Žalobca nepreukázal súdu svoje tvrdenie, že žalovaný si povinnosť v zmysle
§ 11 ods. 6 Zákona o PZP nesplnil v stanovenej lehote, o tom nepredložil ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie.
55. Úrok z omeškania v danej sporovej veci je uplatnený voči žalovanému ako poisťovni v zmysle právnej úpravy Zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento zákon v ust. § 11 obsahuje osobitnú právnu úpravu, týkajúcu sa prípadného vzniku nároku na zaplatenie úroku z omeškania poisťovňou poškodenému (prípadne jej právnemu nástupcovi), ktorý má v zmysle ust. § 1 ods. 2 tohto zákona prednosť pred všeobecnou zákonnou úpravou. K otázke platenia úrokov z omeškania z nárokov uplatnených poškodeným v zmysle tohto zákona je potrebné poukázať na judikatúru NS SR, rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.novebmra 2018 a rozsudok sp.zn. 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.2.2019, v ktorom NS SR konštatoval, že si žalovaná poisťovňa splnila povinnosti podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. tým, že poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietala poskytnúť poistné plnenie, ktoré od nej žalobca nárokoval a že oprávnená výška nárokov žalobcu bola zrejmá až z právoplatného rozhodnutia vo veci samej. NS ako súd dovolací dospel k záveru, že „žalovaná si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. splnila, nebola preto povinná uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z.“ Súd s ohľadom na uvedené rozhodnutie NS potom nárok na úrok z omeškania ako nedôvodný zamietol, nakoľko bolo preukázané, že žalovaný ako poisťovňa si splnila povinnosti podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. listom zo dňa 21.12.2015.
56. Nebolo sporným, že v prejednávanej veci poškodený - právny nástupca, uplatnil nárok na náhradu škody priamo proti žalovanému na základe ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP, ktorý v § 11 ods. 7 stanovuje splatnosť poistného plnenia, ktoré je povinný poskytnúť poisťovateľ. Ide o kogentné zákonné ustanovenie, ktoré určuje splatnosť pohľadávky, majúcej základ v zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a neumožňuje určenie iného času splatnosti poistného plnenia. Za situácie, že poisťovateľ uzná a poskytne poistné plnenie poškodenému v ním uplatnenej výške, je z hľadiska určenia času rozhodujúci okamih, kedy poisťovateľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť (§ 11 ods. 7 prvá časť vety). Ak však poisťovateľ odmietol poškodenému poskytnúť poistné plnenie v ním požadovanom rozsahu, v dôsledku čoho poškodený, v danom prípade jeho právny nástupca, uplatnil nárok v súdnom konaní, relevantným je až doručenie právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech v rozsahu uplatneného nároku na náhradu škody 338,07 Eur oproti uplatnenému nároku na náhradu škody 338,07 Eur a úroku z omeškania v uplatnenej sadzbe 5 % ročne zo sumy 338,07 Eur od 6.1.2016 do zaplatenia, čo ku dňu rozhodovania predstavuje sumu 73,35 Eur, spolu uplatnený nárok 411,42 Eur, potom úspech žalobcu predstavuje 82 % a úspech žalovaného 18 % (92 : 8), preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania pomerne, v rozsahu 64 % (82-18).
56. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.