Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-6-2024.pdf
PDF · 112.24 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/6/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanej: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpenej: Mgr. Marcel Lesňák, advokát, so sídlom Murgašova 87/6, 058 01 Poprad, IČO: 50654578, o určenie vlastníckeho práva s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 21C/12/2022-142 zo dňa 26.10.2023, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 271 m2, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. D., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 14/16-iny a žalovaná je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/16- iny, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti pozemku parc. č. XX/X, zastavaná plocha a nádvoria, o výmere 271 m2 zapísaný na LV XXX pre k. ú. D. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 23/32 a žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/16-iny, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, pozemku parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 251 m2, parc. č. XX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 362 m2, zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. D. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7/16-in a žalovaná je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16-in, a napokon že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti pozemku parc. č. XX/X záhrada o výmere 587 m2, zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. D. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7/16-in a žalovaná je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16- iny. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej voči žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Vychádzal zo zistenia, že z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 8D/517/2006, Dnot 246/2006 po neb. B. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX vyplýva, že zanechal závet, ktorý bol spísaný vo forme notárskej zápisnice N 369/2002, NZ 360/2002 dňa 4.9.2002 notárom H. I. G. a podľa tohto závetu, ktorý bol vyhlásený dňa 5.12.2006 poručiteľ odkázal domový majetok, ktorý sa nachádzal v k. ú. D., a to rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parc. č. XX/X s príslušnými pozemkami, parc. č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X synovi J. D. B., v celosti. V rámci dedičského konania neopomenuteľný dedič, v tomto konaní žalobca
- syn poručiteľa A. B., vzniesol námietku relatívnej neplatnosti voči závetu s tým odôvodnením, že informácia uvedená v obsahu závetu týkajúca sa tej skutočnosti, že závet bol vzájomne prejednávaný medzi všetkými deťmi a že všetky deti prejavili so závetom súhlas, je nepravdivá. Závet neobsahoval
poslednú vôľu poručiteľa na celý majetok, ale len na jeho časť. Účastníkmi dedičského konania boli K. B. - manželka a deti poručiteľa J. D. B., C. B. a A. B.. Dedičia vyhlásili, že dedičstvo neodmietajú. Účastníci dedičského konania uzavreli Dohodu k predmetným nehnuteľnostiam: spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome s jeho súčasťami a príslušenstvom tvoriaci ploty, plotové vráta, plotové vrátka, stodola, komora, vonkajšie úpravy (vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka, telefónna prípojka), ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v k. ú. D., obce D. a sú zapísané v Správe katastra G. na LV č. XXXX, str. A, stavby: rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parc. č. XX/X, str. B, por. Č. 1, v 1-ici, spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. D., obec Vernár, LV č. XXX parc. č. XX/X v 1-ici, na meno poručiteľa v 1-ine, (spolu 3 z celku) LV č. XXX parc. č. XX/ X a parc. č. XX/X na meno poručiteľa v 1-ine a na meno poručiteľa v 1-ine, (spolu 1 z celku) LV č. XXX parc. č. XX/X, na meno poručiteľa v 1-ine a v 1 (spolu 1 z celku), nadobúdajú B. B., manželka poručiteľa v 1/8-ine, J. D. B., ako syn poručiteľa v 7/8-inách, bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov C. B. a A. B. (ako neopomenuteľný dedič sa zriekol svojho podielu na uvedenom dedičstve v prospech manželky poručiteľa, ktorá súhlasila s prevzatím tohto podielu. Uvedené Osvedčenie o dedičstve bolo podpísané účastníkmi dedičského konania, K. B., J. D. B., C. B., A. B.. V čl. II v bode A bolo uvedené, že poručiteľ a pozostalá manželka mali v bezpodielovom spoluvlastníctve tento majetok: rodinný dom s jeho súčasťami a príslušenstvom tvoriaci ploty, plotové vráta, plotové vrátka, stodola, komora, vonkajšie úpravy (vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka, telefónna prípojka), ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v k. ú. D., obce D. a sú zapísané v Správe katastra G. na LV č. XXXX, str. A, stavby: rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XX/X, str. B, por. č. X, na meno poručiteľa a jeho manželky v celosti 1/1; v bode B a) z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve do dedičstva patrí spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome s jeho súčasťami a príslušenstvom tvoriaci ploty, plotové vráta, plotové vrátka, stodola, komora, vonkajšie úpravy (vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka, telefónna prípojka), ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v k. ú. D., obce D. a sú zapísané v Správe katastra G. na LV č. XXXX, str. A, stavby: rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XX/X, str. B, por. č. X, v 1-ici, b) pozostalej manželke poručiteľa K. z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve patrí spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome s jeho súčasťami a príslušenstvom tvoriaci ploty, plotové vráta, plotové vrátka, stodola, komora, vonkajšie úpravy (vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka, telefónna prípojka), ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v k. ú. D., obce D. a sú zapísané v Správe katastra G. na LV č. XXXX, str. A, stavby: rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XX/X, str. B, por. č. X, v 1-ici (č.l. 48 súdneho spisu). Z čiastočného výpisu LV č. XXXX pre k. ú, obec D. vyplýva zápis rodinného domu súp. č. XXX, stojaci na parc. č. XX/X, ktorého podielovým spoluvlastníkom bol J. D. B. v podiele 7/16, nadobudnutý titulom Osvedčenia o dedičstve 8D/517/2006 zo dňa 28.3.2007 (ide o výpis z katastra vyhotovený dňa 21.6.2007) (č.l. 58 súdneho spisu). Z čiastočného výpisu LV č. XXX pre k. ú., obec D. vyplýva zápis parc. č. XX/X vo výmere 271 m2, zastavané plochy a nádvoria, na ktorej stojí rodinný dom, kde podielovým spoluvlastníkom bol D. B. v podiele 21/32, nadobudnutý titulom Osvedčenia o dedičstve 8D/517/2006 zo dňa 28.3.2007 (ide o výpis z katastra vyhotovený dňa 21.6.2007 (č.l. 59 súdneho spisu). Z čiastočného výpisu LV č. XXX pre k. ú., obec D. vyplýva zápis parc. č. XX/X vo výmere 251 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XX/X vo výmere 362 m2, zastavané plochy a nádvoria, kde podielovým spoluvlastníkom bol D. B. v podiele 7/16, nadobudnutý titulom Osvedčenia o dedičstve 8D/517/2006 zo dňa 28.3.2007 (ide o výpis z katastra vyhotovený dňa 21.6.2007 (č.l. 60 súdneho spisu). Z čiastočného výpisu LV č. XXX pre k. ú., obec D. vyplýva zápis parc. č. XX/X vo výmere 587 m2, záhrady, kde podielovým spoluvlastníkom bol D. B. v podiele 7/16, nadobudnutý titulom Osvedčenia o dedičstve 8D/517/2006 zo dňa 28.3.2007 (ide o výpis z katastra vyhotovený dňa 21.6.2007 (č.l. 61 súdneho spisu). Z výpisu LV č. XXXX pre k. ú., obec D. vyplýva zápis rodinného domu súp. č. XXX, stojaci na parc. č. XX/X, pre podielového spoluvlastníka žalobcu v podiele 9/16, nadobudnutý titulom nadobudnutia Darovacia zmluva D./XX s povolením vkladu 4.7.2013 a žalovaná ako podielová spoluvlastníčka v podiele 7/16, nadobudnutý titulom Kúpnej zmluvy D./XXXX zo dňa 7.10.2021(č.l. 136 súdneho spisu). Z výpisu LV č. XXX pre k. ú., obec D. vyplýva zápis parc. č. XX/X vo výmere 271 m2, zastavaná plocha a nádvorie, kde ako podielový spoluvlastník je žalobca v podiele 3/32, nadobudnutý titulom nadobudnutia Darovacia zmluva D./XX s povolením vkladu 4.7.2013 a žalovaná ako podielová spoluvlastníčka v podiele 137/160, nadobudnutý titulom Kúpna zmluva D./ XXXX zo dňa 7.10.2021, Kúpna zmluva D./XXXX zo dňa 2.11.2021, Kúpna zmluva D./XXXX zo dňa 28.2.2022, K. D., L. B. v podiele 1/20, titulom nadobudnutia Kúpna zmluva D./XXXX zo dňa 20.4.2022 (č.l. 137 súdneho spisu). Z výpisu LV č. XXX pre k. ú., obec D. vyplýva zápis parc. č. XX/X vo výmere 251 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XX/X vo výmere 362 m2, zastavané plochy a nádvoria so zápisom podielových spoluvlastníkov A. D. v podiele 1, titulom nadobudnutia Kúpna zmluva D. XXXX/ XX, vklad povolený dňa 1.6.2010, K. D. v podiele 1, titulom nadobudnutia Kúpna zmluva D. XXXX/XX,
vklad povolený dňa 1.6.2010, žalovaná v podiele 1, titulom nadobudnutia Kúpna zmluva D./XXXX zo dňa 7.10.2021, Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/736/2020 právoplatné dňom 15.3.2023, M./XXXX - číslo zmeny XX/XXXX (č.l. 139 súdneho spisu). Z výpisu LV č. XXX pre k. ú., obec D. vyplýva zápis parc. č. XX/X vo výmere 587 m2, záhrada, so zápisom jedinej vlastníčky žalovanej v podiele 1/1, titulom nadobudnutia Kúpna zmluva D./XXXX zo dňa 7.10.2021, Kúpna zmluva D./XXXX zo dňa 19.10.2021, Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/736/2020 právoplatné dňom 15.3.2023, M./XXXX - číslo zmeny XX/XXXX (č.l. 141 súdneho spisu).
3. Súd prvej inštancie mal za to, že u žalobcu nie je daný naliehavý právny záujem na určení jeho vlastníctva k požadovaným podielom, keďže si vlastnícke právo uplatňuje titulom neplatného závetu. Na základe závetu poručiteľa neboli podiely prededené na závetného dediča brata D. B., otca žalovanej, práve na základe vznesenej námietky neplatnosti samotným žalobcom. Na základe námietky nedošlo k dedeniu zo závetu ale výlučne zo zákona, podľa dedičských zákonných podielov. Žalobca odôvodňoval svoj nárok tým, že závet, na základe ktorého nadobudol podiely na vyššie uvedených nehnuteľnostiach neb. J. D. B. (otec žalovanej a brat žalobcu) v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad po neb. B. B. sp. zn. 8D/517/2006 (otec žalobcu a otca žalovanej), je neplatný. Neplatnosti závetu je však možné sa domáhať len v rámci dedičského konania, čo žalobca urobil a uplatnil svoju námietku čo vyplýva z listinného dôkazu Osvedčenia o dedičstve. Ako vyplýva z Osvedčenia o dedičstve zo dňa 28.3.2007 (č.l. 48) žalobca vzniesol námietku relatívnej neplatnosti závetu, ktorým poručiteľ odkázal nehnuteľnosti, ktorých sa žaloba týka, synovi D. B. (otcovi žalovanej). Súdny komisár námietku relatívnej neplatnosti závetu žalobcom zohľadnil a žalobca podiel vo výške polovice zákonného podielu 1/8 (§479 OZ) aj nadobudol, avšak tohto podielu sa súčasne v dedičskom konaní zriekol v prospech matky K. B.. Následne svoj podiel nadobudol až darovacou zmluvou od matky v roku 2013, ktorú súdu nepredložil a tým ani nepreukázal aby mal titul vlastníckeho práva na väčšie podiely ako tvrdí v žalobe.
4. Ďalším tvrdením žalobcu, ktorým sa domáhal určenia svojho vlastníckeho práva, bolo, že jeho otec pred smrťou, pred svedkami vyjadril, že si žiada iné rozdelenie nehnuteľností medzi dedičov, nie je možné zohľadniť, nakoľko závet nie je možné zriadiť ústne a toto tvrdenie je irelevantné pre toto konanie. V tomto smere by bola preto bezvýznamná výpoveď navrhovanej svedkyne - sestry žalobcu, ktorú súd zamietol. Žalobca v žalobe žiadal otvoriť dedičské konania po otcovi z dôvodu existencie inej poslednej vôle jeho otca - poručiteľa. Z Osvedčenia o dedičstve zo dňa 28.3.2007 (č.l. 48) vyplýva, že dedičské konania sa skončilo Dohodou dedičov, o čom súdny komisár podľa vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) vydal Osvedčenie o dedičstve. Dedičia boli poučení, že môžu podať do 15 dní od prevzatia Osvedčenia na súde žiadosť o pokračovanie v konaní, inak nadobudne Osvedčenie účinky právoplatného Osvedčenia o dedičstve. Keďže žalobca nepreukázal súdu žiadosť, čo nevyplývalo ani z dedičského spisu, dedičské konania bolo preto právoplatne skončené Osvedčením o dedičstve zo dňa 28.3.2007 (č.l. 48).
5. Ďalším tvrdením žalobcu, že jeho matka ako manželka poručiteľa nadobudla len 1 rodinného domu a nenadobudla podiel 1 aj na ostatných pozemkoch, ktoré boli súčasťou domového majetku zapísaných na LV XXX, XXX I. XXX, je potrebné poukázať na Osvedčenia o dedičstve zo dňa 28.3.2007 (č.l. 48). Z Osvedčenia jasne vyplýva, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len BSM), rodičov žalobcu bol len rodinný dom zapísaný na LV XXXX a v rámci vyporiadania BSM v dedičskom konaní nadobudla matka žalobcu ako manželka 1 majetku patriaceho do BSM, t. j. rodinného domu zapísaného na LV XXXX. Pozemky zapísané na LV XXX, XXX I. XXX nepatrili do BSM rodičov žalobcu, preto nemohli byť zahrnuté ani do vyporiadania BSM a preto neprešli na matku žalobcu. V tomto smere pokiaľ žalobca tvrdí, že notár to mal inak prerozdeliť, konal by nad rámec svojej právomoci, pretože Občiansky zákonník v § 132 uvádza, že vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Teda podiely na parcelách boli vo výlučnom vlastníctve poručiteľa, ktoré boli zákonne prededené „iba“ medzi manželku a syna D., keďže ďalší dvaja súrodenci a teda aj žalobca sa zriekli dedičského práva v prospech matky na parc. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X tak, že táto prededila z každej parcely po 1/8-inu a syn D. 7/8-ín.
6. Vo vzťahu k nárokom II., III. súd uviedol, že nie je správne určený okruh žalovaných, pretože podľa aktuálnych LV č. XXX a LV č. XXX sú podielovými spoluvlastníkmi okrem žalobcu a žalovanej aj iné osoby, ktorých podiely by boli rozhodnutím v predmetnej veci dotknuté. Ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov. Pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci nerozluční
spoločníci, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2011, sp. zn. 4Cdo 183/2011).
7. Žalobca nielenže nemá na danom určení naliehavý právny záujem, ale v konaní ani nepreukázal titul na základe ktorého by mu vlastnícke právo k požadovaným podielom patrilo, nepredložil darovaciu zmluvu, ktorú uzavrel s matkou alebo iný titul, ktorým mal získať vlastnícke právo. Zo strany žalobcu nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenia o podielovom spoluvlastníctve k požadovaným podielom. Žalobca titulom dedenia nemohol nadobudnúť žiaden podiel, keďže sa zákonných podielov vzdal. Podiely mohol nadobudnúť až prípadným iným nadobúdacím úkonom po dedičskom konaní, čo nepreukázal.
8. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP.
9. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu, že ho považuje za absolútne nesprávny, nespravodlivý a nezákonný. Súd prvej inštancie pochybil a nesprávne posúdil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd odmietol vypočuť ako kľúčového svedka jeho sestru C. B., spolu so žalobcom posledného žijúceho účastníka dedičského konania, ktorej výpoveď môže mať kľúčový význam na správne posúdenie skutkového stavu veci ako aj na zistenie rozhodujúcich skutočností, pretože môže potvrdiť, že ich otec tesne pred smrťou prejavil vôľu, že zo všetkého domového majetku patrí 1 jeho manželke, a že 1 nech sa rozdelí na štyri časti rovnako. Zároveň môže potvrdiť, že zároveň došlo k prevzatiu „výplatu“, a to aj zo strany nebohého brata D. B., ako aj žalovanej, ktorá prevzala vkladnú knižku, ktorá bola tiež formou „výplatu“ za rodinný dom s príslušenstvom. Túto skutočnosť sa žalobca dozvedel krátko pred pojednávaním dňa 26.10.2023 od jeho sestry, pričom sudkyňa odmietla vypočuť kľúčového svedka, čo je absolútne nepochopiteľné a neprijateľné, pretože táto informácia je zároveň aj novou skutočnosťou, ktorá môže mať úplne iný pohľad na oprávnenie žaloby a zvrátiť rozsudok súdu prvej inštancie. Žalobca je hlboko presvedčený, že jeho žaloba o určenie vlastníckeho práva je opodstatnená, dôvodná právne aj morálne, nakoľko sa považuje za jediného oprávneného dediča rodičovského domu spolu s príslušenstvom. Konanie žalovanej považuje za veľmi podlé, zlomyseľné, s úmyslom pripraviť ho o toto rodičovské dedičstvo. Žalobca navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil ako nesprávny, nezákonný a nespravodlivý, nariadil nové pojednávanie a vypočul kľúčového svedka jeho sestru C. B. a prihliadol aj na vyššie uvedenú novú skutočnosť, alebo aby sám rozhodol a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
10. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, ktoré by boli absolútne zbytočné, keďže žalobca nesplnil zákonnú podmienku pre podanie určovacej žaloby z hľadiska pasívnej legitimácie. Výsluchy žalobcom navrhovaných svedkov by na správnosti postupu súdu prvej inštancie a zákonnosti jeho rozhodnutia nič nezmenili. Osobitne svedkyňa C. B. nemá o prejednávanej veci ani poňatia, preto je nezmyselné navrhovať jej výsluch. Zo zápisnice o pojednávaní je zrejmé, že žalobca dostal slovo v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, avšak tak ako v žalobe aj na pojednávaní konanom dňa 26.10.2023 uvádzal ničím nepodložené nepravdivé a zmätočné vyjadrenia. Žalobca nerozumie príslušným na vec sa vzťahujúcim ustanoveniam Občianskeho zákonníka ako aj Civilného sporového poriadku a absolútne bezdôvodne napáda aj osobu sudkyne, a to len preto, že nerozhodla podľa jeho mylných predstáv. Žalobca do tohto konania uvádza skutočnosti z iných konaní, ktoré už boli v jeho neprospech právoplatne skončené a ktoré rovnako ako toto konanie mali šikanózny charakter. Domnienky a fabulácie žalobcu ohľadom pravosti podpisov sú absolútne irelevantné ako aj jeho domnienky o tom, že účastníci kúpnych zmlúv by oslovili najprv jeho a predovšetkým pravosť podpisov, mimochodom úradne osvedčených, sa nepreukazuje výsluchom svedkov. To, že predstavy a túžby žalobcu sa nezhodujú s objektívnou realitou a ktorých sa celkom bezúspešne domáha, nemôže byť na ujmu žalovanej. Žalobca sa uchyľuje k prízemným invektívam voči žalovanej, avšak tieto pre konanie nemajú žiadny význam a iba vypovedajú o spôsoboch žalobcu. Žalovaná nadobudla podiely na nehnuteľnostiach v súlade so zákonom a aj v rámci exekučného konania vedeného proti žalobcovi. Žalobca účelovo popiera exekučné konanie vedené proti nemu, čo však na výsledok tohto sporu nemá žiadny vplyv. Exekučné konanie bolo začaté na základe opätovného návrhu oprávnených. Práve konanie žalobcu je šikanózne, amorálne, protizákonné a protiústavné, keď žalovanej upiera jej vlastnícke
právo, snaží sa ho spochybňovať bez akýchkoľvek relevantných argumentov. Žalobca bol účastníkom dedičského konania, v ktorom vyjadril súhlas s Dohodou o dedičstve. Žalovaná nadobudla záhradu legálnym spôsobom prostredníctvom exekučného konania. Žalobca podiel vo výške polovice zákonného podielu 1/8 aj nadobudol, avšak tohto podielu sa súčasne v dedičskom konaní zriekol v prospech matky K. B., preto je absolútne nepochopiteľné, že teraz sa domáha neplatnosti dohody, ktorej bol sám dobrovoľne účastníkom. Žalobca nepreukázal danosť naliehavého právneho záujmu a v konaní ani nepreukázal titul, na základe ktorého by mu vlastnícke právo k požadovaným podielom patrilo, rovnako nepredložil darovaciu zmluvu, ktorú údajne mal uzavrieť s matkou alebo iný domnelý titul ktorým mal nadobudnúť vlastnícke právo. Žalobca nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenia o podielovom spoluvlastníctve k požadovaným podielom.
11. V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
16. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. Preto len na zdôraznenie ich správnosti a k odvolacím dôvodom dopĺňa:
17. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
18. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
19. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
20. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
21. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
22. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
23. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
24. V civilnom sporovom konaní platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného, a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže byť za základ pre svoje rozhodovanie.
25. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, a teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej sporovej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
26. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
27. Žalobca nepreukázal danosť naliehavého právneho záujmu a v konaní ani nepreukázal titul, na základe ktorého by mu vlastnícke právo k požadovaným podielom patrilo, rovnako nepredložil darovaciu zmluvu, ktorú údajne mal uzavrieť s matkou alebo iný titul, ktorým mal nadobudnúť vlastnícke právo. Žalobca nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenia o podielovom spoluvlastníctve k požadovaným podielom. Vôľa nebohého B. B. bola prejavená v závete. Žalobca titulom dedenia nemohol nadobudnúť žiaden podiel, keďže sa zákonných podielov vzdal. Podiely mohol nadobudnúť až prípadným iným nadobúdacím úkonom, čo však nepreukázal.
28. Nevykonanie výsluchu matky žalobcu C. B. odvolací súd nehodnotí ako odňatie možnosti konať pred súdom. Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vždy aj vtedy, ak hrubé vady v postupe prvoinštančného súdu spôsobili, že strane sporu bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom. Prvoradou povinnosťou súdu je totiž zabezpečiť svojou činnosťou výkon spravodlivosti. Navrhovaný dôkaz odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať, nakoľko podstatné pre vyriešenie veci bolo právne posúdenie veci, čo súd prvej inštancie dostatočne a správne hodnotil aj bez výsluchu žalobcom navrhovanej svedkyne, pretože s ohľadom na vyššie uvedené, ani výsluch matky žalobcu C. B. by žiadnym spôsobom nemohol zvrátiť výsledok konania v prospech žalobcu.
29. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
30. Za týchto okolností súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaná, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).