Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoP-28-2024.pdf
PDF · 80.22 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/28/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Levice, so sídlom Ľ. Štúra 53, 934 01 Levice, dieťa rodičov matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX E., a otec: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. H., zastúpený JUDr. Natáliou Bajchyovou, advokátkou so sídlom Vojenská 6208/144, 934 01 Levice, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloletú a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Levice, č.k. 11P/206/2023-32 zo dňa 10.01.2024 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.12.2023, ktorým sa domáhal zníženia výživného na maloletú.
2. Vec právne posúdil podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 2 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) dospejúc k záveru o nesplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia znížením výživného na maloleté dieťa. Dôvodil, že pokiaľ bolo výživné určené rozhodnutím súdu, jeho zmenu je možné dosiahnuť len zákonom predpísaným spôsobom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, a to porovnaním pomerov v čase posledného rozhodovania o výživnom s aktuálnym obdobím, keď hmotno-právnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je preukázanie podstatnej zmeny pomerov. Poukázal na ust. § 366 CMP, v zmysle ktorého sa neodkladným opatrením určuje výživné v nevyhnutnej miere. Teda neodkladné opatrenia vo veci maloletých majú byť vydané za účelom ochrany ich záujmov. Súd prvej inštancie uviedol, že aj v čase posledného rozhodovania o výživnom sp.zn. 10P/23/2019 bol otec po pracovnom úraze, bez pracovného pomeru a na Slovensku žiadal o priznanie invalidného dôchodku, pričom na pojednávaní dňa 03.12.2019 súhlasil so zvýšením výživného na maloletú na 100 eur mesačne. Konštatoval, že otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodí svojou nezamestnanosťou, zdravotným stavom, ktorý mu bráni pracovať, nedostatočným príjmom - čiastočným invalidným dôchodkom 283,30 eura, nákladmi na bývanie platených priateľke 142 eur, exekučným konaním vedeným voči nemu za neplatenie výživného a trestným stíhaním pre podozrenie z trestného činu zanedbania povinnej výživy. Zdôraznil, že o zmene vyživovacej povinnosti na maloletú a posúdenie skutočností, na ktoré otec v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazuje, bude možné rozhodnúť len po riadne vykonanom dokazovaní, v konaní vo veci samej. Lustráciou z centrálnej evidencie exekúcií zistil, že exekučné konanie vedené voči otcovi, (ktorým otec aktuálne dôvodí), začalo ešte v roku 2014 a jeho predmetom je vymoženie bežného (50 eur) a zaostalého výživného (600 eur) určeného rozsudkom v roku 2013. Súd prvej inštancie na základe uvedeného uzavrel, že aktuálne tvrdenia otca nie sú spôsobilé v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť potrebu
nevyhnutnej úpravy pomerov znížením vyživovacej povinnosti na maloletú. O náhrade trov konania rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.
3. Proti rozhodnutiu podal podľa § 365 písm. f/ CSP, 62 ods. 1 CMP odvolanie otec, navrhujúc ho zmeniť a vyhovieť jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom sp.zn. 10P/23/2019 sa síce nachádzal v nepriaznivej životnej situácii, avšak podstatne priaznivejšej. Rodičovskú dohodu o zvýšení výživného uzatvoril, lebo PP v Nemecku a tam poberané nemocenské dávky sa následne prejavili na slušnú podporu v nezamestnanosti. Uviedol chronológiu jeho pracovných pomerov od r. 2019 do r. 2023 s tým, že od 4/2023 až po súčasnosť je jeho jediným príjmom invalidný dôchodok 293,50 eura. V období od 4/2019 do 10/2019 pracoval v Nemecku, kde v dôsledku pracovného úrazu zostal práceneschopný a k 31.10.2019 skončil pracovný pomer, vrátil sa na Slovensko a požiadal o priznanie invalidného dôchodku (jeho pracovná schopnosť je znížená o 45 %). Od 2/2020 – 7/2020 poberal dávku v nezamestnanosti mesačne 1.035 eur, od 12/2020 do 08.02.2021 pracoval v I.. B. I. J. K. s čistým príjmom za 1/2021 624,26 eura, za 2/2021 445,82 eura. Od 7/2021 do 30.06.2022 pracoval v I.. I. I.. G. H., kde mu pracovný pomer nebol predĺžený. Uviedol, že predmetom exekučného konania vedeného voči nemu (sp.zn. 23Er/765/2014 u súdneho exekútora JUDr. Eva Rusnáková, Exekútorský úrad so sídlom v Leviciach), je vymoženie pohľadávky pôvodne určeného bežného výživného 50 eur a zaostalého výživného 600 eur na podklade rozsudku Okresného súdu Levice sp.zn. 11P/57/2012-31 zo dňa 31.01.2013, ako aj zvýšeného bežného výživného 100 eur mesačne a zaostalého výživného 500 eur na podklade rozsudku Okresného súdu Levice sp.zn. 10P/23/2019-75 zo dňa 03.12.2019. Poukázal na Uznesenie OR PZ Levice, odbor poriadkovej polície, OO PZ Levice, ČVS:ORP-8/LV-LV-2023 zo dňa 21.12.2023, ktorým voči nemu začalo trestné stíhanie za prečin zanedbanie povinnej výživy. Mal za to, že síce zmenu výšky výživného na maloleté dieťa je možné docieliť jedine porovnaním a preukázaním zmeny pomerov (§ 78 ods. l Zákona o rodine), avšak neodkladným opatrením žiada o dočasné zníženie výživného vzhľadom na jeho nepriaznivú životnú situáciu, v ktorej sa nachádza z objektívnych dôvodov (zdravotné problémy), pre ktoré nemôže stanovené výživné platiť, čo ust. § 366 CMP nevylučuje.
4. Kolízny opatrovník navrhol uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na vek maloletej, o ktorú sa matka pre nezáujem otca stará dlhodobo sama, ako aj okolnosť, že otec si doposiaľ svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej v minulosti a doposiaľ riadne a včas neplnil.
5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
6. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. Odvolací súd sa stotožnil tak s výkladom inštitútu neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, ako aj s jeho aplikáciou v danej prejednávanej veci, majúc za to, že podmienky na dočasnú úpravu pomerov účastníkov v otcom navrhovanom smere splnené neboli.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
11. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej ako "Zákona o rodine") dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali záujmy dieťaťa, prípadne jeho zdravie a vývoj.
14. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
15. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dopĺňa, že otec neosvedčil existenciu rozhodných skutočností a zákonných dôvodov pre prijatie záveru o potrebe zásahu do pomerov účastníkov konania. V danom prípade odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu otca, v dôsledku, ktorého by došlo, bez vykonania potrebného dokazovania k zmene právoplatného rozhodnutia súdu o výživnom na maloleté dieťa jeho znížením. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je povinnosťou súdu sledovať v prvom rade záujem maloletého dieťaťa, ktorý prevažuje nad poskytovaním právnej ochrany, ktorej sa otec v odvolaní domáha. K odvolacej námietke otca vzťahujúcej sa k preukázaniu dôvodov na zníženie výživného neodkladným opatrením s odkazom na ním osvedčenú zmenu pomerov odvolací súd pripomína, že zmena pomerov, ktorá má za následok zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté deti musí byť preukázaná dokazovaním vo veci samej, uvedené sa týka rovnako aj rozhodnutia o zvýšení výživného.
16. Odvolací súd dopĺňa, že aj keď otec odkazuje na priznanie invalidného dôchodku na základe zníženia svojej pracovnej schopnosti o 45 %, neosvedčil, že uvedené ho vylučuje, čo i len z čiastočného uplatnenia sa na trhu práce, za účelom plnenia si vyživovacej povinnosti k maloletej (výživou odkázanej na svojich rodičov). Výživné upravené posledným rozsudkom súdu v roku 2019 vo výške 100 eur mesačne, aktuálne vzhľadom na odstup času a vek maloletej (15 rokov) a z neho vyplývajúce jej odôvodnené potreby, je skôr na dolnej hranici. Zníženie výživného na maloletú v zmysle návrhu otca a v miere, ktorá by mohla ohroziť riadnu výživu a základné potreby maloletej, bude možné ustáliť po preukázaní kvalifikovanej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), zákonom predpísaným spôsobom v konaní vo veci samej, v ktorom súd prvej inštancie vykoná potrebné dokazovanie. Dôvodom zníženia výživného na maloletú tiež nemôžu byť prebiehajúce exekučné konania, ktorých predmetom vymoženia sú pohľadávky bežného výživného na maloletú vo výške 50 eur mesačne ešte od 01.07.2014. Z otcom tvrdeného skutkového stavu totiž vyplýva, že výživné na maloletú neplatil ani v období pred úrazom a dosahovania príjmu z pracovného pomeru v Nemecku, a ani z neskorších pracovných pomerov v rokoch 2021, 2022. Tvrdenie otca, že je voči nemu vedené trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu zanedbania povinnej výživy od roku 2014 iba preto, že sa aktuálne neúmyselne dostal do nepriaznivej finančnej situácie v dôsledku jeho zdravotného stavu (čiastočné zníženie pracovnej schopnosti), je neakceptovateľné a uvedená skutková okolnosť nemôže byť dôvodom na zníženie výživného na maloletú prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia.
17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako vecne a právne správne odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej.
19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).