Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/32/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Vidovou v spore žalobkyne L. Q., nar. X.X.XXXX, bytom K. - F., B. XXX, zastúpenej zástupcom Občianskym združením OPOS, so sídlom v Trenčianskej Teplej, A. Hlinku 1084/24A, IČO: 51 147 688 proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti právneho úkonu, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že zmluva o úvere z XX.X.XXXX číslo XXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je v časti, v ktorej bola dohodnutá celková odplata za poskytnutie úveru vo výške XXX eur, neplatná. II. Súd určuje, že zmluva o úvere z XX.X.XXXX číslo XXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je v časti, v ktorej bola dohodnutá celková odplata za poskytnutie úveru vo výške XXX eur, neplatná. III. Súd určuje, že zmluva o úvere zo XX.X.XXXX číslo XXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je v časti, v ktorej bola dohodnutá celková odplata za poskytnutie úveru vo výške X XXX eur, neplatná. IV. Vo zvyšku sa žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX, zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX a zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným zamieta. V. Súd určuje, že zmluva o úvere z XX.X.XXXX číslo XXXXXXXXX, zmluva o úvere z XX.X.XXXX číslo XXXXXXXXX a zmluva o úvere zo XX.X.XXXX číslo XXXXXXXXX uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným sú bezúročné a bez poplatkov. VI. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania o určenie, že zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX, číslo XXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXX sú neplatné, bezúročné a bez poplatkov, v rozsahu 50 %, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni do troch dní 2

od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník. VII. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania o vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 100 %, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou došlou súdu 14.2.2017 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému 1. určenia neplatnosti zmlúv o úvere č. XXXXXXXXX z XX.X.XXXX, č. XXXXXXXXX z XX.X.XXXX, č. XXXXXXXXX zo XX.X.XXXX uzavretých medzi žalobkyňou a žalovaným, 2. určenia, že spotrebiteľské úvery z týchto zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov, 3. vydania bezdôvodného obohatenia vo výške XXX eur. Žalobkyňa

odôvodnila žalobu tým, že predmetné zmluvy sú absolútne neplatné. Za dôvod neplatnosti označila žalobkyňa neurčitosť, nezrozumiteľnosť týchto zmlúv, skutočnosť, že nikdy nemala vôľu zmluvy o úvere so žalovaným uzavrieť, nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok v nich, ich rozpor s dobrými mravmi a so zákonom. Poukázala na to, že zmluvy obsahujú dva rozdielne údaje o RPMN, čo považuje za zavádzanie spotrebiteľa, resp. za nekalú obchodnú praktiku žalovaného. Bez konkrétneho skutkového vymedzenia poukázala na neprimerane vysoké zmluvné pokuty v prípade omeškania splátok, rozhodcovskú doložku, prednosť úpravy v , na úžernícky administratívny poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy a neurčitosť predmetu administratívneho poplatku. Zdôraznila absenciu povinného údaja v zmluvách podľa Sumu požadovaného bezdôvodného obohatenia žalobkyňa určila ako rozdiel medzi poskytnutou výškou úverov a tým, čo žalobkyňa žalovanému už vrátila. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 16.3.2017 a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný v prvom rade argumentoval nedostatkom naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmlúv o úvere s poukazom na . Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný a je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda žalobkyňa musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia, žalobkyňa teda mala okamžite po podpisovaní úveru vedomosť, aká je cena úveru. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX sú tvorené súčtom úroku vo výške 23,22 % ročne z poskytnutého úveru, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov pri zmluve o úvere č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX je vo výške ročnej percentuálnej miery nákladov 28 %, s čím sa žalobkyňa mala možnosť v predmetných zmluvách oboznámiť. Žalobkyňa bola pri podpise zmluvy upovedomená o rozdielnej, nie však nesprávne uvedenej RPMN a jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje a žiaden z týchto dôvodov nebol naplnený. Cena plnenia podľa (účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere) nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ak žalobkyňa namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, musí v rámci odôvodnenia preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi úvery z vlastných zdrojov (ako žalovaný). Žalovaný poukázal 3

na to, že v v prípade zmluvy o úvere okrem platenia samotných úrokov umožňuje aj dojednanie tzv. poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov a je teda zrejmé, že slovenský právny poriadok poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Poplatok za poskytnutie úveru nie je podľa názoru žalovaného neprimerane vysoký, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný poskytuje úvery nebankovým spôsobom, pričom poplatok v 1/3-ine predstavuje úrok a v 2/3 náklady na vypracovanie zmluvy o úvere a administratívou s tým spojenou. Žalovaný je toho názoru, že z uvedených zmlúv o úvere nenastala žiadna z foriem bezdôvodného obohatenia tak, ako to predpokladá . Pokiaľ ide o rozhodcovské konanie, podľa sa za neprijateľné zmluvné podmienky považujú výlučné rozhodcovské doložky, čo je nie je tento prípad. Rozhodcovská zmluva dojednaná medzi stranami je nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko v čl. II ods. 1 umožňuje každej strane domáhať sa svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania a žalobkyňa mala možnosť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 10 dní (čl. II ods. 3) odstúpiť, čo neurobila. Prípustnosť rozhodcovského konania (mimosúdneho riešenia sporov) vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov napr. a aktuálne účinného o spotrebiteľských úveroch. Medzi žalobcom a žalovaným bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom liste papiera, oddelene od zmlúv o úveroch. 3.1 Súd vo veci rozhodol rozsudkom z 24.9.2018 pod č. k. -78, ktorým žalobu v časti o určenie, že zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z XX.X.XXXX, č. XXXXXXXXX z XX.X.XXXX a č. XXXXXXXXX zo XX.X.XXXX sú neplatné, bezúročné a bez poplatkov, zamietol (výrok I.). Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 711 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. rozhodol, že žalovaný má proti žalobkyni v časti o určenie, že spotrebiteľské zmluvy sú neplatné, bezúročné a bez poplatkov právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. A výrokom IV. rozhodol o tom, že žalobkyňa má proti žalovanému v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobu v časti o určenie neplatnosti zmlúv o úvere a o určenie, že spotrebiteľské úvery z týchto zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov súd zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Konštatoval, že zo všetkých

troch zmlúv o úvere sa už plnilo a obsahom žalobného nároku je žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda na plnenie, a preto už nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia súd vyhovel, pretože ako predbežnú otázku skúmal aj platnosť zmluvy a to, či úver spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že z dôvodu neplatne dojednanej odplaty v týchto zmluvách úvere pre rozpor so zákonom sú tieto úvery bezúročné a bez poplatkov. 3.2 Proti výroku I. a súvisiacom výroku o trovách konania (výrok III.) podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Výrok II. a IV. rozsudku nedotknutý odvolaním nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že v čase rozhodovania o odvolaní bola v platnosti už novela vykonaná , účinná od 1.1.2018, v ktorej zákonodarca stanovil v , že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Tým zákonodarca odstránil nejednotnosť právneho posúdenia a rozhodovaciu činnosť ohľadne určovacích žalôb spotrebiteľov. Súd prvej inštancie sa tak dôsledne nevysporiadal s procesnou zákonnou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby, a to nedostatkom naliehavého právneho 4

záujmu a svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom názore. Uložil súdu prvej inštancie, aby v ďalšom konaní posúdil predmetné spotrebiteľské zmluvy podľa a nasl. , preskúmal ich súlad so , vyhodnotil dodržanie obsahových náležitostí a podobne a následne opätovne preskúmal dôvodnosť podanej žaloby v napadnutom rozsahu a svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil tak, aby spĺňalo zákonné kritériá uvedené v . V novom rozhodnutí uložil súdu prvej inštancie povinnosť rozhodnúť aj o súvisiacom výroku o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania. 4.1 Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal zástupcu žalobkyne a žalovaného riadne a včas, avšak sa naň nedostavil ani jeden z nich. Zástupca žalobkyne a žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnili ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd preto vykonal pojednávanie v neprítomnosti predvolaných osôb. 4.2 Na pojednávaní súd oznámil obsah rozhodnutia odvolacieho súdu a potvrdenia o zmene sudcu. Z vykonaného dokazovania vykonaného už na predchádzajúcom pojednávaní súd zistil nasledujúci skutkový stav vo vzťahu k zostávajúcemu predmetu konania. Iné návrhy na doplnenie dokazovania strany nemali. 4.3 Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z XX.X.XXXX vyplýva, že žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 1 000 eur. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť žalovanému a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške XXX eur. Podľa zmluvy sú celkové náklady tvorené súčtom úroku vo výške 232,20 eur (= 23,22 % ročne z poskytnutého úveru) a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 735,80 eur. Termín konečnej splatnosti úveru bol v zmluve stanovený na 28.8.2015. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 96,80 %, priemerná RPMN vo výške 44,26 %. V ten istý deň ako došlo k uzavretiu zmluvy o úvere bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá aj dohoda o plnení v splátkach, v zmysle ktorej žalobkyňa mala uhradiť celkovú čiastku 1 968 eur v 12 mesačných splátkach po 164 eur, vždy k 28. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 28.9.2014. V dohode o plnení v splátkach bola RPMN uvedená vo výške 304,10 % a priemerná RPMN vo výške 44,26 %. Podľa oznámenia o splatení úveru vystaveného žalovaným úver zo zmluvy č. XXXXXXXXX žalobkyňa uhradila v plnej výške 17.6.2015. 4.4 Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z XX.X.XXXX vyplýva, že žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 350 eur. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť žalovanému a zaplatiť sumu 346 eur tvorenú odplatou vo výške 98 eur (mala predstavovať RPMN vo výške 28 %) a úrokom vo výške 248 eur (= 70,86 % ročne z poskytnutého úveru). Termín konečnej splatnosti úveru bol v zmluve stanovený na 30.4.2016. Priemerná RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 21,35 %. V ten istý deň ako došlo k uzavretiu zmluvy o úvere bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá aj dohoda o plnení v splátkach, v zmysle ktorej žalobkyňa mala uhradiť celkovú čiastku 696 eur v 12 mesačných splátkach po 58 eur, vždy k 28. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 28.5.2015. V dohode o plnení v splátkach bola RPMN uvedená vo výške 314,02 % a priemerná RPMN vo výške 21,35 %. Podľa tvrdenia žalobkyne bolo na úver uhradených 348 eur, teda nedoplatok predstavoval 2 eurá. 5

4.5 Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo XX.X.XXXX vyplýva, že žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 1 400 eur. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť žalovanému a zaplatiť sumu 1 348 eur tvorenú odplatou vo výške 392 eur (mala predstavovať RPMN vo výške 28 %) a úrokom vo výške 956 eur (= 68,29 % ročne z poskytnutého úveru). Termín konečnej splatnosti úveru bol v zmluve stanovený na 17.6.2016. Priemerná RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 25,88 %. V ten istý deň ako došlo k uzavretiu zmluvy o úvere bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá aj dohoda o plnení v splátkach, v zmysle ktorej žalobkyňa mala uhradiť celkovú čiastku 2 748 eur v 12 mesačných splátkach po 229 eur, vždy k 26. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 26.7.2015. V dohode o plnení v splátkach bola RPMN uvedená vo výške 301,65 % a priemerná RPMN vo výške 37,67 %. Podľa tvrdenia žalobkyne bolo na úver uhradených 1 145 eur, teda nedoplatok predstavoval 255 eur. 5.1 Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 5.2 Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2018 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. 6. v spojení s zákona o spotrebiteľských úveroch aktuálne pripúšťa žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Avšak, tieto žaloby podané popri žalobe o plnenie, konkrétne žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia, ako tomu je v prejednávanom spore, veľmi často nemajú žiadny praktický význam. V konaniach o žalobe o plnenie si súd musí vždy prejudiciálne vyriešiť otázku platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na podklade takejto zmluvy. Je pravda, že ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch poskytuje spotrebiteľovi ako slabšej strane v zmluvnom vzťahu zvýšenú ochranu, bolo by však v rozpore s logikou chápať túto ochranu tak, že má byť poskytnutá bez ďalšieho a najmä v prípadoch, kedy už takáto ochrana spotrebiteľovi poskytnutá bola, resp. beží konanie, kde mu takáto ochrana bude adekvátne poskytnutá. Preto je namieste apelovať na spotrebiteľov, aby v každom jednotlivom prípade zvážili, či so žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia je nutné žalovať aj o neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aj/alebo o bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. V prejednávanom spore žalobkyňa žalovala aj o neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aj o bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, aj o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom o naposledy menovanom type žaloby bolo už právoplatne rozhodnuté. Ako vyplýva aj z odôvodnenie rozsudku, súd si pri rozhodovaní o žalobe na vydanie bezôdovodného obohatenie prejudiciálne posúdil aj otázku platnosti zmlúv, aj otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru z týchto zmlúv. Napriek uvedenému však súd po vrátení spisu z odvolacieho súdu, vzhľadom na úlohy, ktoré mu v zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd uložil, opätovne posúdil predmetné zmluvy o úvere v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu. 7.1 Podľa 497 v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv o úvere (ďalej len „“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na 6

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 7.2 Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv o úvere (ďalej len „“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 7.3 Podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 7.4 Podľa , a poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá

písomnú formu podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k/, a alebo v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 7.5 Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv o úvere (ďalej len „“) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 7.6 Podľa ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 7.7 Podľa , a spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 7.8 Podľa ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. 7.9 Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“) odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, 7

poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. 7.10 Podľa nariadenia vlády SR č. odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok. 7.11 Podľa nariadenia vlády SR č. na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. 7.12 Podľa nariadenia vlády SR č. ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. 8.1 Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo 21.8.2014, 30.4.2015 a 17.6.2015 k uzavretiu zmlúv o úvere podľa . Zároveň súd vyhodnotil predmetné zmluvy aj ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa , aj ako spotrebiteľské zmluvy podľa , keďže v samotnej zmluve bol žalobkyňa označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ a žalobca nepreukázal ani netvrdil v konaní opak. 8.2 Čo sa týka žaloby o neplatnosť zmlúv o úvere, súd dospel k záveru, že žaloba je v tejto časti dôvodná len čiastočne. Žalobkyňa v žalobe označila viaceré vady zakladajúce neplatnosť právneho úkonu, ako napríklad neurčitosť, nezrozumiteľnosť zmlúv o úvere, nedostatok jej vôle zmluvy o úvere so žalovaným uzavrieť, nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok v nich, ich rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, avšak bez toho, aby opísala rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých by mohol byť záver o neplatnosti zmlúv o úvere z toho ktorého dôvodu prijatý. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho urobenia a pokiaľ žalobca tvrdiaci existenciu nejakej vady neopíše okolnosti, ktoré ju mali spôsobiť, súd nemá ako posúdiť neplatnosť právneho úkonu. To, že žalobkyňa má v konaní postavenie spotrebiteľa, ju nezbavuje povinnosti tvrdenia, ani dôkaznej povinnosti, o to zvlášť, ak je v konaní zastúpená právnickou osobou založenou na ochranu spotrebiteľa. Súd síce môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, ale len ťažko môže vykonať dokazovanie na preukázanie

skutkových tvrdení, o ktorých nevie. V danom prípade súd posúdil platnosť zmluvy len na základe toho, čo bolo obsahom spisu, pričom dospel k záveru, že predmetné zmluvy o úvere nie sú neplatné v celom rozsahu. Podstatné náležitosti zmluvy o úvere, určenie zmluvných strán, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky v určenej výške v prospech dlžníka a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky, boli v zmluvách uzavretých medzi žalobkyňou 8

a žalovaným dohodnuté, a preto zmluvy o úvere boli uzavreté v súlade so zákonom a platne. Určenie napríklad neplatnosti dohody o úroku, poplatku pre rozpor s dobrými mravmi, ani existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako celku, ale len neplatnosť konkrétnej časti zmluvy, konkrétnej zmluvnej podmienky, pokiaľ samozrejme z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy ( ). Predmetné zmluvy súd vyhodnotil ako neplatné len v časti, v ktorej bola dojednaná celková odplata zo zmluvy o úvere. 8.3 V zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z XX.X.XXXX bola dojednaná celková odplata za poskytnutie úveru vo výške 968 eur, pričom žalovaný v zmluve rozlišoval medzi úrokom vo výške 232,20 eur a administratívnym poplatkom vo výške 735,80 eur. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z XX.X.XXXX bola dojednaná celková odplata za poskytnutie úveru vo výške 346 eur, pričom žalovaný v zmluve rozlišoval medzi úrokom vo výške 248 eur a odplatou vo výške 98 eur. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo XX.X.XXXX bola dojednaná celková odplata za poskytnutie úveru vo výške 1 348 eur, pričom žalovaný v zmluve rozlišoval medzi úrokom vo výške 956 eur a odplatou vo výške 392 eur. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že žalovaný obhajuje správnosť ním určenej výšky odplaty tým, že odplata uvedená v a vymedzená v , resp. nariadenia vlády č. obsahuje v sebe len tú odplatu, ktorá je spojená s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadovaná pri poskytnutí peňažných prostriedkov a do nej nepatrí úrok, pretože úrok sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. Z povahy a znenia , ako aj , resp. nariadenia vlády č. vyplýva, že pod odplatou je potrebné rozumieť celkovú odplatu, ktorú sa zaväzuje spotrebiteľ uhradiť poskytovateľovi úveru. Ustanovenie nariadenia vlády č. definuje odplatu ako súhrn úrokov, poplatkov a akýchkoľvek iných odplatných plnení alebo nákladov, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Jednoznačne je v tejto definícii uvedené, že jej súčasťou sú aj úroky a akékoľvek ďalšie poplatky a iné odplatné plnenia súvisiace s poskytnutím finančných prostriedkov. „Odplata“, ktorej spôsob výpočtu je vymedzený v nariadení vlády č. na základe vstupných údajov ako úrokov, poplatkov a akýchkoľvek iných odplatných plnení sa čiastočne prekrýva s RPMN, ktorá zahŕňa takisto celkové náklady spotrebiteľa. Obidva uvedené pojmy, t.j. odplata, ako aj RPMN majú byť nástrojmi spôsobilými zjednodušiť spotrebiteľovi rozhodovanie pri uzatváraní spotrebiteľských úverov. Pokiaľ RPMN je možné chápať ako číselné vyjadrenie, ktoré má slúžiť spotrebiteľom pre porovnanie ponúk rôznych finančných inštitúcií a tým mu umožniť vybrať si najvýhodnejší úver podľa svojich potrieb, potom je odplata za poskytnutie úveru zahŕňajúca tak isto celkové plnenie, ktoré má byť poskytnuté spotrebiteľom v prospech poskytovateľa úveru v konečnom dôsledku vyjadrením skutočnej ceny spotrebiteľského úveru zahŕňajúcej úrok, poplatky a ďalšie akékoľvek iné odplatné plnenia. 8.4 Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2014 (informácie zverejnené 31.7.2014) bola priemerná hodnota RPMN pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v riadku 1 až 5 vo výške do 1 500 eur vrátane so splatnosťou od 6 do 12 mesiacov 44,26 %. Celková odplata v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX predstavovala XXX,XX %, aj keď nemala presiahnuť dvojnásobok priemernej RPMN určenej podľa nariadenia vlády č. , t. j. sumu 88,52 % (= 44,26 % x 2). Takto dojednanej výške odplaty preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu. Dojednanie je v rozpore nie len so samotným zákonom, ale aj v rozpore s dobrými mravmi, a preto je predmetná zmluva o úvere v tejto časti absolútne neplatná s poukazom na . 9

Súd podotýka, že ustanovenie nariadenia vlády č. nadobudlo účinnosť až 1.9.2014, t. j. po uzavretí tejto zmluvy, avšak novela nepriniesla žiadne prechodné ustanovenie, ktoré by bránilo aplikovať aj na zmluvy uzavreté pred 1.9.2014 (ale po 1.6.2014) tak, ako napríklad prechodné ustanovenie nariadenia vlády č. Ak by tomu aj tak nebolo, tak celková odplata by bola minimálne v rozpore s dobrými mravmi, ak nie v rozpore so zákonom.

8.5 Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2014 (informácie zverejnené 30.1.2015) bola priemerná hodnota RPMN pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v riadku 1 až 5 vo výške do 1 500 eur vrátane so splatnosťou od 6 do 12 mesiacov 21,35 %. Celková odplata v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX predstavovala 314,02 %, aj keď nemala presiahnuť dvojnásobok priemernej RPMN určenej podľa nariadenia vlády č. , t. j. sumu 42,70 % (= 21,35 % x 2). Takto dojednanej výške odplaty preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu. Dojednanie je v rozpore nie len so samotným zákonom, ale aj v rozpore s dobrými mravmi, a preto je predmetná zmluva o úvere v tejto časti absolútne neplatná s poukazom na . 8.6 Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2015 (informácie zverejnené 30.4.2015) bola priemerná hodnota RPMN pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v riadku 1 až 5 vo výške do 1 500 € vrátane so splatnosťou od 6 do 12 mesiacov 25,88 %. Celková odplata v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX predstavovala 301,65 %, aj keď nemala presiahnuť dvojnásobok priemernej RPMN určenej podľa nariadenia vlády č. , t. j. sumu 51,76 % (= 25,88 % x 2). Takto dojednanej výške odplaty preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu. Dojednanie je v rozpore nie len so samotným zákonom, ale aj v rozpore s dobrými mravmi, a preto sú predmetné zmluvy o úvere v tejto časti absolútne neplatná s poukazom na . 8.7 Keďže súd neurčil v zmysle žalobného návrhu neplatnosť celých zmlúv o úvere, ale len tej ich časti, v ktorej bola dojednaná celková odplata za poskytnutie úveru v nezákonnej výške, vo výške rozpornej s dobrými mravmi, vo zvyšnej časti žalobu o určenie neplatnosti týchto zmlúv zamietol. 8.8 Žalobca sa domáhal aj určenia, že spotrebiteľské úvery zo zmlúv o úvere č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX sú bezúročné a bez poplatkov a v tejto časti žalobe vyhovel. Súd prisvedčil argumentácii žalobkyne, že zmluvy o úvere obsahujú dva rozporné údaje o RPMN, čo nemožno považovať za splnenie povinnosti uloženej v . V zmluve o úvere č. XXXXXXXXX bola uvedená RPMN 96,80 %, avšak v dohode o plnení v splátkach vo výške 304,10 %. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXX bola uvedená RPMN 28 %, avšak v dohode o plnení v splátkach vo výške 314,02 %. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXX bola uvedená RPMN 28 %, avšak v dohode o plnení v splátkach vo výške 301,65 %. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9.11.2016 smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ktorá bola transponovaná ) sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice (prevzaté do ) musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. To znamená, že ak strany uzavreli zmluvy o úvere v určitý deň s uvedením všetkých náležitostí okrem splátok úveru (ktorých výška, počet a termíny splatnosti sú podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a tieto si dohodli v deň uzavretia zmluvy v osobitnom 10

dokumente podpísanom oboma stranami (dohody o splátkach), treba obidva tieto dokumenty považovať za jednu zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Samotné zmluvy o úvere potom obsahovali dva rôzne údaje o RPMN. Ak ukladá povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere určité náležitosti, najmä ak ide o náležitosti, ktoré upravujú povinnosti spotrebiteľa spojené s jeho peňažným záväzkom, musia byť tieto uvedené v správnej výške. V opačnom prípade by uvedené zákonné ustanovenie stratilo význam a veriteľ by si povinnosť splnil tým, že do zmluvy uvedie akékoľvek údaje (o úroku, RPMN, odplate a podobne) neodrážajúce skutočnosť. Z formálneho hľadiska by zmluva obsahovala všetky náležitosti, ale pre spotrebiteľa by nemala reálnu výpovednú hodnotu, čím by nebol naplnený účel zákona, ktorým je informovanie spotrebiteľa o podmienkach uzavretej zmluvy. Vzhľadom na to, že súd zistil absenciu jednej z podstatných náležitostí, z dôvodu hospodárnosti konania sa existenciou ďalších náležitostí v zmluve, resp. ich správnosťou už nezaoberal a uzavrel, že spotrebiteľské úvery z predmetných zmlúv o úvere sú bezúročné a bez poplatkov. 9.1 Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov (prvoinštančného) konania o určenie, že zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX sú neplatné a že spotrebiteľské úvery z týchto zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov. Súd vychádzal z toho, že žalobkyňa i žalovaný boli sčasti úspešní. Predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu bolo: 1. určenie neplatnosti zmlúv o úvere č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX a 2. určenie, že spotrebiteľské úvery z týchto zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov. Žalobkyňa bola čiastočne úspešná v bode 1. a plne úspešná v bode 2. Jej procesný úspech je preto 75 % (úspech v 1 a 0,5 predmetov konania z 2 predmetov konania). Žalovaný bol čiastočne úspešný

v bode 1. a plne neúspešný v bode 2. Jeho procesný úspech je preto 25 % (úspech v 0,5 predmetov konania z 2 predmetov konania). Čistý procesný úspech žalobkyne (ktorý prevyšuje úspech žalovaného) predstavuje 50 % (= 75 % - 25 %). Súd preto rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania o určenie, že zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX sú neplatné a že spotrebiteľské úvery z týchto zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov, v rozsahu 50 %. 9.2 Podľa a v zmysle bodu 12 zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu musel súd v tomto rozsudku rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania o určenie, že zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX sú neplatné a že spotrebiteľské úvery z týchto zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov. V odvolacom konaní bola žalobkyňa plne úspešná, keďže podaním odvolania docielila zrušenie rozsudku v napadnutej časti a vrátenie veci v zrušujúcom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd preto rozhodol podľa tak, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 9.3 Náhradu trov oboch konaní je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni vo výške, ktorú určí samostatným uznesením súdny úradník tohto súdu po právoplatnosti tohto rozsudku. Na splnenie tejto povinnosti súd určil žalovanému trojdňovú lehotu, avšak táto začne plynúť až právoplatnosťou uznesenia o výške náhrady trov konania, keďže až na základe tohto uznesenia bude žalovanému jasné, v akej konkrétnej výške má žalobkyni trovy konania nahradiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, a to v 11

listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.