Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-2195-2012.pdf
PDF · 65.4 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/2195/2012
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, vo veci exekúcie oprávnenej Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. N. XX, pre vymoženie pohľadávky 100,- eur, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Bílou, so sídlom Exekútorského úradu Hlavná 115, Košice, pod spisovou značkou EX 1757/12, o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 22. 02. 2019, sp. zn. 7Er/2195/2012, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Súdnej exekútorke JUDr. Márii Bílej bolo dňa 05. 10. 2012 udelené poverenie na vykonanie exekúcie č. 5505*039469 pre vymoženie pohľadávky vo výške 100,- eur a trov exekúcie. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 07. 06. 2011, č. k. PP 501/02581/2011, vydaný pobočkou Martin.
2. Vzhľadom k tomu, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 16. 10. 2018, sp. zn. 7OdK/252/2018 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, súd uznesením zo dňa 22. 02. 2019, sp. zn. 7Er/2195/2012 exekúciu zastavil a oprávnenej uložil zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 50,- eur.
3. Proti predmetnému uzneseniu podala oprávnená v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že predmetné exekučné konanie začalo pred účinnosťou zákona č. 348/2001 Z. z., ktorý s účinnosťou od 01. 01. 2012 upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na majetok povinného. Z prechodných ustanovení nevyplýva, že by sa ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku malo vzťahovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou. Má za to, že súdny exekútor nesie riziko za to, že majetok povinného nebude postačovať na náhradu jeho trov. Oprávnená nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a ani nezavinila zastavenie exekúcie, ako to predpokladá ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávnenou podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 248 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
7. Podľa § 249 C. s. p., súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 250 ods. 1 C. s. p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Ustanovenia Exekučného poriadku upravujúce trovy exekúcie, sú procesného charakteru, čo znamená, že pri absencii prechodných ustanovení pri zavádzaní nových procesných ustanovení do zákona, je potrebné vychádzať zo zásady, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa skorších právnych predpisov, ak súčasťou prechodných ustanovení nie sú výnimky z tejto všeobecnej procesnej zásady. Z tejto zásady súd však vychádza len v prípade, ak jej použitie nie je v rozpore s princípom zákazu retroaktivity. Nová práva úprava totiž nesmie zhoršiť postavenie účastníka konania, ktorý vstupuje do konania s dôverou v právo s tým uvedomením, že len pri právom predvídateľných okolnostiach jasných mu už pri začatí konania bude materiálne znášať neúspešnosť konania, a že tieto nebudú menené, resp. až budú menené, nebudú sa vzťahovať na neho.
10. Je pravdou, že v čase začatia exekúcie Exekučný poriadok neobsahoval ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinné od 01. 01. 2012, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Súd je povinný v prípade absencie explicitných prechodných ustanovení uprednostniť ten výklad, ktorý najviac šetrí zmysel a podstatu základného práva jednotlivca. V predmetnej veci oproti sebe stojí nárok súdneho exekútora na náhradu účelných trov exekúcie, ktorý mu bezpochyby priznáva ustanovenie § 196 Exekučného poriadku, a povinnosť oprávnenej znášať trovy exekúcie len v zákonom stanovených výnimkách. Ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku je účinné od 01. 01. 2012, pričom konkurz na majetok povinného bol vyhlásený po účinnosti tohto procesného ustanovenia dňa 23. 10. 2018. K predmetnej novelizácii zákonom č. 348/2011 Z. z. neboli zákonodarcom prijaté osobitné prechodné ustanovenia, v dôsledku čoho je potrebné aplikovať všeobecný princíp účinnosti procesných predpisov, medzi ktoré patrí aj Exekučný poriadok, a to ako už súd uviedol, že odo dňa účinnosti právneho predpisu sa tento vzťahuje na všetky prebiehajúce konania.
11. Nakoľko Exekučný poriadok upravoval v čase po vyhlásení konkurzu a v čase rozhodovania o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie to, kto platí trovy exekúcie v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, súd sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.