Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-301-2016.pdf
PDF · 101.55 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/301/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Adrianou Dobiášovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., T. XX, zastúpenej JUDr. Ivanou Kochanskou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Farská 33, Nitra a otca B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, F., o návrhu matky dieťaťa na zvýšenie výživného na maloleté dieťa takto
rozhodol:
I.Súd mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 18P/36/2013-81 zo dňa 26.11.2014 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloletú L. F., nar. XX.XX.XXXX tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletú L. F., nar. XX.XX.XXXX zvyšuje zo sumy 50 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne, a to od 1.10.2016, ktoré výživné je otec dieťaťa povinný platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred. II.Zročné výživné, ktoré zo strany otca pre maloletú L. F., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 1.10.2016 do 30.4.2020 predstavuje sumu 5110 eur, súd povoľuje otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 120 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. III.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Okresnému súdu Nitra bol dňa 4.10.2016 doručený návrh matky maloletého dieťaťa, ktorej priezvisko v tom čase bolo E., pričom v súčasnej dobe je už matkine priezvisko G., ktorým matka maloletého dieťaťa požadovala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú L. F. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu v danej veci s tým, že otec bude na maloletú prispievať výživným vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Matka v návrhu uviedla, že jej manželstvo s otcom maloletej bolo rozvedené a maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti, pričom otca dieťaťa súd zaviazal platiť výživné na maloletú v sume 50 eur mesačne. Uviedla, že vo veci rozvodu manželstva a UPP k mal. rozhodoval Okresný súd Trnava dňa 26.11.2014. 2.Otec maloletého dieťaťa sa po celú dobu vedenia konania v tejto právnej veci na pojednávanie nedostavil, hoci spočiatku mal doručené predvolania na pojednávania, avšak v ďalšom období zásielky súdu nepreberal v odbernej lehote. Súd postupom podľa § 31 CMP následne pokračoval v konaní v tejto veci aj bez prítomnosti otca dieťaťa. 3.Matka dieťaťa na pojednávaní pred súdom uviedla, že je vydatá a má dve vyživovacie povinnosti, pričom opatruje jej mamu. Uviedla, že výživné otec na maloletú zaplatí vtedy, keď mu ona zavolá aby tak urobil a s dcérou L. sa otec nestretáva. Uviedla, že maloletá L. v súčasnej dobe navštevuje MŠ, ale od 1.9.2017 už nastúpi do ZŠ a ona má u nej výdavky na poplatky do MŠ , výdavky na lieky osobné veci a stravu. Uviedla, že s maloletou navštevuje logopedičku. V ďalšom procese konania prostredníctvom jej PZ uviedla, že momentálne je na ID, a to polovičnom a poberá výšku tohto dôchodku 130 eur
mesačne, jej manžel je tiež na invalidnom dôchodku, ktorý poberá v sume 140 eur mesačne. Iný príjem matka dieťaťa nemá. Jej manžel občas vykonáva brigádnické práce, z ktorých má nepravidelný príjem. Maloletá v súčasnej dobe už navštevuje ZŠ a výdavky u nej majú bežný charakter na stravu, ošatenie, obuv a potreby do školy. Matka uviedla, že poberá opatrovateľský príspevok vo výške približne 213 eur mesačne, keďže zabezpečujem opatrovanie jej mamy, ktorá je ležiaca a celodenne sa o ňu stará. Táto vyžaduje prebaľovanie, vykonávanie hygieny, kŕmenie. Matka má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi M. E., ktorý má XX rokov a navštevuje ZŠ v Klasove. Toto dieťa pochádza z jej prvého manželstva. Otec tohto dieťaťa má určené výživné 130 eur mesačne, ktoré platí a aj sa so synom stretáva, a to nepravidelne. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani motorové vozidlo. Matka má ešte zamestnaného staršieho syna a má nezamestnaná staršiu dcéru, ktorá je evidovaná na UPSVaR Nitra. Jej starší syn žije striedavo u nej aj u otca a chodí vykladať kamióny. Uviedla, že má vedomosť, že otec maloletej L. podniká na živnosť a vykonáva práce na čierno. Od podania jej návrhu v tejto veci otec zaplatil na maloletú 50 eur. 4.Splnomocnený zástupca PZ matky v konečnom návrhu uviedol, že strana matky naďalej trvá na výške výživného zo strany otca pre maloletú v sume 200 eur mesačne, a to od podania návrhu v tejto veci. Otec na maloletú zaplatil doteraz výživné len raz, a to v sume 50 eur. Inak na jej výživu neprispieva a nestretáva sa s maloletou. 5.Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že na základe vykonaného dokazovania navrhuje ponechať rozhodnutie na zváženie súdu v tejto právnej veci. 6.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, jej PZ a kolízneho opatrovníka a oboznámil návrh, rodný list mal. dieťaťa, plnomocenstvo pre PZ matky dieťaťa, výpis zo živnostenského registra k osobe otca, správu Okresného úradu Trnava- výpis zo ŽR s uvedením pozastavenia celého podnikateľského subjektu v období 23.12.2009-22.6.2010, správu Sociálnej poisťovne, lustrácia v SP, správu ORPZ Trnava o neevidencii otca ako vlastníka motorových vozidiel, daňové priznania otca dieťaťa, správu OR PZ Trnava k osobe otca, správu o TP otca, DP otca za rok 2017, výpis zo živnostenského registra k osobe otca - dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, správu SP o registrovaní otca dieťaťa v systéme SP pobočka Trnava ako SZČO od 1.7.2018, správu DU Trnava o registrovaní otca na DU Trnava a spolupráci otca dieťaťa so správcom dane, správu SP Trnava k osobe otca ako odvádzateľa a SZČO- vymeriavací základ 456-477 eur, správu GaKU Bratislava o neevidencii otca ako vlastníka nehnuteľností, správu SP Trnava o neevidencii otca v IS SP ako zamestnávateľa, správu o spolupráci otca s DU Trnava, správu Obce Červeník, správu poisťovne Dôvera o tom, že otec dieťaťa je ich poistencom od 1.1.2019, zánik živnostenského oprávnenia otca k osobe otca 21.2.2019, oznámenie DU Trnava o podaní DP otca k dani z príjmu FO za rok 2018 a 2019, správu poisťovne Dôvera o evidencii otca od 21.2.2019 o nepokrytí obdobia, keďže nemá splnenú oznamovaciu povinnosť, správu SP pobočka Trnava, ktorá eviduje ku dňu 4.2.2020 nedoplatok na poistnom u otca za obdobie od 9/2009 do 12/2009 a od 7/2018 do 2/2019, pričom poistenie má uhradené len za obdobie 7/2009 a 8/2009, správu spoločnosti Evamed s.r.o.- MUDr. E. L., poverenie pre zástupcu PZ matky dieťaťa, spis OS Trnava 18P/36/2013, spis 40Pd/3/2017, spis OS Nitra 11P/195/2016, 24P/5/2014 a zistil tento skutkový a právny stav veci. 7.Manželstvo matky dieťaťa a otca dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 18P/36/2013-81 zo dňa 26.11.2014. Na čas po rozvode súd zveril maloletú L., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky dieťaťa, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi dieťaťa bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej 50 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku s tým, že výživné je otec maloletej povinný zaplatiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa- navrhovateľky. V tom čase matka dieťaťa uviedla, že otec maloletej pracuje na čierno, avšak dôkaz k tomu predložiť nevie. Uvádzala, že ona žije sama s L. a jej mamou a má vyživovaciu povinnosť k maloletému M. E., nar. XX.X.XXXX, na ktorého jeho otec platí výživné 130 eur mesačne. Uviedla, že je na neplatenej materskej dovolenke a poberá za opatrovanie jej mamy opatrovateľský príspevok 130 eur mesačne a tiež rodinný prídavok na tri deti, keďže má aj plnoletého syna, ktorý ešte študuje, ale žije s jeho otcom. Poukázala na stav, že počas trvania spolužitia s otcom maloletej bol tento agresívny, fyzicky ju napadol a podviedol, pričom nežijú spolu dva roky. Ona opustila domácnosť aj s deťmi a išla bývať ku jej mame. Otec maloletej neprejavil záujem o maloletú, ani o ňu a výživné na dcéru neplatil. 8.Medzičasom sa matka maloletého dieťaťa vydala a má priezvisko G.. Je na invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 130 eur mesačne. Jej manžel je invalidným dôchodcom a poberá ID 140 eur mesačne. Matka iný príjem nemá. Jej manžel vykonáva brigádnické práce, z ktorých má nepravidelný príjem. Maloletá L. v súčasnej dobe navštevuje ZŠ a výdavky u nej majú bežný charakter na stravu, ošatenie, obuv a potreby do školy. Otec na maloletú podľa vyjadrenia PZ matky zaplatil doteraz
len 50 eur. Otec maloletej sa počas priebehu konania v tejto právnej veci ani raz nedostavil na súdom nariadené pojednávanie napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie mu bolo raz aj úspešne doručené, následne zásielky nepreberal. Na žiadosť Okresného súdu Nitra sa otca dieťaťa nepodarilo vypočuť ani prostredníctvom dožiadaného súdu Okresného súdu Trnava. Otec si v ďalšom období neprevzal zásielku súdu- predvolanie na pojednávanie ani v odbernej lehote. O konanie v tejto veci sa vôbec nezaujímal a neposkytoval súdu žiadnu súčinnosť čo sa týka predkladania dokladov, správ a listín, ktoré boli z jeho strany zo strany súdu požadované. Súd preto s prihliadnutím na informácie a údaje získané od iných subjektov zisťoval stav pomerov na jeho strane zo svojej úradnej činnosti, v rámci ktorej zistil stav, že otec dieťaťa podnikal pod obchodným menom B. F. B.: XX XX XX XX na mieste podnikania F., ul. T. XXXX/XX, a to v oblasti dokončovacích stavebných prác pri realizácii exteriérov a interiérov. Deň vzniku oprávnenia bol uvedený 6.5.2016, čo vyplýva z výpisu zo živnostenského registra k osobe otca dieťaťa. Z jeho výpisu zo ŽR tiež vyplýva, že od 23.12.2009 do 22.6.2010 mal pozastavený celý podnikateľský subjekt. Ako predmety podnikania mal v živnostenskom registri uvedené činnosti, ktoré však už mal zaniknuté, a to omietkárske práce, montáž sadrokartónu, maliarske a natieračské práce a prípravné práce pre stavbu. Sociálna poisťovňa v jej správe z 1.6.2017 uvádza, že otec dieťaťa v minulosti nebol v Sociálnej poisťovni pobočka Trnava evidovaný ako zamestnávateľ. Uviedla i to, že pôsobil ako SZČO od 1.7.2009 do 22.12.2009. Podľa správy ORPZ Trnava ODI nie je v evidencii držiteľov ani vlastníkov motorových vozidiel. Podľa daňového priznania za rok 2016 dosiahol príjmy vo výške 4092 eur a výdavky 1636,80 eur. Zo správa DU Trnava zo 17.9.2018 vyplýva, že otec dieťaťa podal daňové priznanie za rok 2016 a 2017 k dani z príjmov fyzickej osoby, pričom u menovaného nebola vykonaná daňová kontrola. Daňový úrad tiež oznámil, že u otca dieťaťa eviduje adresu ulica T.. Podľa daňového priznania otca za rok 2017 dosiahol tento príjmy za rok 2017 8170 eur a výdavky 5325 eur. Trvalý pobyt má stále evidovaný na adrese ulica T. XX, F.. Podľa správy Sociálnej poisťovne pobočky Trnava z 13.2.2019 je otec registrovaný v IS Sociálnej poisťovne pobočky Trnava ako SZČO od 1.7.2018. Daňový úrad Trnava tiež potvrdil, že otec dieťaťa ako daňový subjekt so správcom dane spolupracuje a súdu tiež potvrdil už uvádzanú adresu bydliska otca dieťaťa, ktorá je zhodná s miestom jeho podnikania T. XXXX/XX, F.. Zo správy Sociálnej poisťovne za obdobie 1.7.2018 až 20.2.2019 vyplýva, že otec dieťaťa mal vymeriavací základ na úrovni súm 456 eur, 456 eur, 456 eur, 456 eur, 456 eur, 456 eur, 477 eur, 477 eur, úhrn poistného mal 151,16 eur, 151,16 eur, 151,16 eur, 151,16 eur, 151,16 eur, 151,16 eur, 158,11 eur a 112,88 eur. Podľa lustrácie u UGKaK SR nemá na uvedenom úrade vedené žiadne nehnuteľnosti. Nie je tiež vedený a registrovaný v IS SP pobočka Trnava ako zamestnávateľ. Podľa vyjadrenia Obce W. F. W., ktorá by mala byť priateľkou otca dieťaťa je vedená na úrade práce v Hlohovci ako dlhodobo nezamestnaná a v obci vykonávala práce ako aktivačná pracovníčka, ale ich prestala vykonávať zo zdravotných dôvodov. Bola hospitalizovaná v nemocnici a v aktuálnom čase by mala byť umiestnená v Komunite dome Esther v Hlohovci. Zdravotná poisťovňa Dôvera na žiadosť poskytla informáciu, že otec dieťaťa je ich poistencom od 1.1.2011 a jeho lekárka je MUDr. L. E., Evamed s.r.o., ulica Mozartova 3, Trnava. Podľa DP za rok 2018 otec dosiahol príjmy vo výške 6000 eur a výdavky vo výške 3600 eur. Podľa správy všeobecnej lekárky otca je tento jej pacientom od 16.3.2012, pričom odvtedy nebol u nej na žiadnom vyšetrení a ďalšie informácie lekárka súdu nevedela k osobe otca dieťaťa poskytnúť. 9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 12. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 16. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 17.Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že pomery na strane maloletej sa v porovnaní s poslednou úpravou výživného zo strany otca na maloleté podstatne zmenili, keďže maloletá je staršia a v tomto roku 2020 bude mať už 10 rokov. Navštevuje ZŠ a potrebuje zabezpečenie stravy, ošatenia, obuvi, potrieb do školy, ktoré majú u nej v zásade bežný charakter. Zároveň má právo podieľať sa na životnej úrovni jej rodičov. Matka dieťaťa je invalidnou dôchodkyňou s polovičným ID 130 eur mesačne. Jej manžel poberá polovičný invalidný dôchodok 140 eur mesačne a on občas vykonáva brigádnické práce a má z týchto prác nepravidelný príjem. a navyše má ešte má vyživovaciu povinnosť aj k staršiemu synovi M. E., na ktorého jeho otec platí výživné 130 eur mesačne, so synom sa stretáva a je mu nápomocný. Otec mal. L. F. sa o mal. dcéru nijako dlhodobo nezaujíma a na jej výživné od podania návrhu zaplatil len raz sumu 50 eur. Matka dieťaťa sa sa medzičasom vydala a má priezvisko jej manžela G.. Jej manžel nemá vyživovaciu povinnosť k mal. L. F.. Túto má jej biologický otec, ktorý si ku dcére vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplní. B. celé súdne konanie v tejto veci, nedostavoval sa na pojednávania, nepreberal zásielky súdu. Aj keď jednu zásielku prevzal, na pojednávanie sa nedostavil a ani dožiadanému súdu sa otca maloletej nepodarilo vypočuť, potom, čo o vypočutie otca žiadal príslušný súd. Z dokladov, ktoré sa týkajú osoby otca dieťaťa, ktoré si súd v danej právnej veci zadovážil z úradnej moci súdu je zrejmé, že otec dieťaťa vykonával práce na živnosť v rôznych oblastiach, spolupracuje z Daňovým úradom . Jeho všeobecná lekárka u menovaného neeviduje žiadne vyšetrenia, ktoré by u neho realizovala, neuvádza tiež žiadneho odborného lekára, u ktorého by sa otec maloletej liečil. Správca dane u menovaného potvrdil, že otec maloletej s DÚ Trnava spolupracuje. OR PZ Trnava na žiadosť súdu opakovane doručovalo zásielky súdu otcovi, vždy však s negatívnym výsledkom s tým, že osoba otca dieťaťa nebola zastihnutá. V konečnom dôsledku je zrejmé, že otec dieťaťa vykonával ako SZČO rôzne práce v oblasti omietkárskych prác, prác so sadrokartónom, maliarske a natieračské práce, prípravné práce na stavu i dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, pričom jeho živnostenské oprávnenie malo zaniknúť 21. 002. 2019. Je však zrejmé, že v uvedených prácach mal a naďalej aj má otec detí zručnosti. Tieto práce sú stále na trhu práce žiadané. Otec dieťaťa aj pre jeho vlastnú existenciu, či už bývanie alebo zabezpečenie vlastnej obživy tieto práce keď len nepravidelne alebo aj pravidelne realizuje a v tejto súvislosti musí mať príjem z výkonu práce, ktorý mu zabezpečuje aj jeho vlastnú existenciu. V rámci predkladaných daňových priznaní v uplynulých rokoch dosahoval príjem zo živnosti, teda vedel si nájsť prácu a zaradiť sa na trhu práce. Jednoznačne z hľadiska pôsobenia na trhu práce má dostatok skúseností a zručností, aby sa na výžive mal. dcéry L. podieľal, keďže sa o ňu vôbec nezaujíma a len samotná matka dieťaťa, ktorá je na invalidnom čiastočnom invalidnom dôchodku nemôže výživu maloletej zabezpečovať sama. Navyše má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi z iného vzťahu. Jej súčasný manžel, ktorý je tiež invalidný dôchodca avšak vie si privyrobiť nemá povinnosť zabezpečovať odôvodnené potreby mal. L., ku ktorej nemá vyživovaciu povinnosť. V konečnom dôsledku však matke dieťaťa ako manželke pomáha. Súd po vykonanom dokazovaní preto s poukazom na uvedené skutočnosti ustálil svoj názor ohľadom návrhu matky dieťaťa na zvýšenie výživného na mal. dieťa tak, že je dôvodné, aby výživné pre mal. L. bolo zvýšené zo sumy 50 eur mesačne na sumu 120 eur zo strany otca dieťaťa, aby sa maloletá mohla podieľať aj na životnej úrovni otca dieťaťa, ktorý dlhodobo o dcéru nejaví žiadny záujem, neplatil riadne výživné na maloletú niekoľko rokov od rozvodu, nemá s maloletou vytvorený žiadny vzťah a vôbec sa jej život, zdravie a vývoj nezaujíma. V konečnom dôsledku tak absolútne ignoruje jeho rodičovské povinnosti, čo je v neprospech maloletej. Maloletá má právo zdielať aj životnú úroveň otca dieťaťa, otec má povinnosť dieťa vyživovať kým nebude schopné samé sa živiť a preto súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú L. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne. 18.Otec maloletej má určené výživné na maloletú L. F. platiť v sume 120 eur mesačne od 01. 10. 2016 v nadväznosti na návrh podaný matkou dieťaťa. Za obdobie od 01. 10. 2016 do 30. 04. 2020 predstavuje zročné výživné zo strany otca na maloletú 5110 eur. Otec dieťaťa zaplatil na maloletú za uvedené rozhodujúce obdobie len raz v sume 50 eur. Podľa tohto rozsudku by otec mal zaplatiť na maloletú v mesiacoch 10/2016, 11/2016 a 12/2016 v každom mesiaci po 120 eur, čo je 360 eur. V roku
2017 by mal podľa tohto rozsudku zaplatiť na maloletú 12x po 120 eur, čo je spolu 1440 eur. V roku 2018 by mal podľa tohto rozsudku zaplatiť na maloletú 12x 120 eur, čo je spolu 1440 eur. V roku 2019 by mal otec podľa tohto rozsudku zaplatiť na maloletú 12x 120 eur, čo je spolu 1440 eur. V roku 2020 by otec mal zaplatiť na maloletú za štyri mesiace 4x 120 eur, čo je spolu 480 eur. Spolu za uvedené obdobia by mal otec zaplatiť na maloletú 5.160 eur, pričom za uvedené obdobie / 10/2016 - 4/2020 zaplatil na maloletú len 50 eur. Po odpočítaní 50 eur, ktoré otec na maloletú za uvedené rozhodujúce obdobie zaplatil činí konečná suma zročného výživného na maloletú 5.110 eur /5160 eur - 50 eur/. Súd otcovi dieťaťa povolil zročné výživné splácať mesačnou splátkou po 120 eur pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. 19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie neprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh výkon rozhodnutia.