Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-93-2019.pdf
PDF · 76.38 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/93/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: V. S., bytom R. O., A. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30. 07. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30. 07. 2019 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o vdovský dôchodok č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19. 02. 2019, ktorým podľa § 74 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdené, pretože žalobkyňa nesplnila zákonné podmienky nároku na vdovský dôchodok od 27. 10. 2018, t.j. odo dňa, od ktorého žiadala priznať vdovský dôchodok, nakoľko manželstvo so zomretým M. S. bolo rozvedené.
2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19. 02. 2019 zamietol žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok, pretože nesplnila zákonné podmienky podľa § 74 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý
a/ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, b/ ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo c/ zomrel v dôsledku pracovného úrazu, alebo choroby z povolania.
Žalobkyni nárok na vdovský dôchodok k 27. 10. 2018 nevznikol, pretože ku dňu smrti M. S., nar. XX. XX. XXXX ich manželstvo netrvalo, pretože bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Nitre č. 15Pc 4/2016-21 zo dňa 22. 09. 2016.
II.
3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že žiada o odstránenie tvrdosti zákona, pretože i keď manželstvo s nebohým trvalo 42 rokov a bolo dva roky pred smrťou rozvedené, naďalej žili v spoločnej domácnosti a starala sa o neho
v ťažkej chorobe, pretože trpel demenciou, nevedel sa o seba postarať a obnoviť sa manželstvo už v takomto stave nedalo.
III.
4. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 19. 02. 2019 ako vecne správne potvrdil. Žalovaný správny orgán posúdil i list, ktorý adresoval účastníčke konania dňa 02. 04. 2019, ktorý prevzala dňa 08. 04. 2019, kde jej bolo oznámené, na základe akých listinných dôkazov žalovaná rozhodla vo veci.
V odvolacom konaní bolo zistené, že žiadosťou zo dňa 09. 01. 2019 žalobkyňa požiadala o priznanie vdovského dôchodku, ktorý žiadala priznať od 28. 10. 2018, a to po nebohom M. S.. Z vykonaného dokazovania vykonaného žalovaným bolo preukázané, že manželstvo žalobkyne s neb. M., ktoré bolo uzatvorené dňa 28. 09. 1974 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Nitre 15Pc 4/2016-21 zo dňa 22. 09. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 22. 06. 2016.
Nárok na vdovský dôchodok má vdova po manželovi. Ku dňu smrti neb. M., ktorý zomrel XX. XX. XXXX už nebola žalobkyňa jeho manželka, pretože manželstvo bolo rozvedené pred dvomi rokmi ešte 22. 09. 2016, a preto nárok na vdovský dôchodok nevznikol. Z týchto dôvodov bola jej žiadosť o vdovský dôchodok zamietnutá správne a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení.
5. Z administratívneho spisu bolo preukázané, že neb. M. nebol ku dňu smrti poberateľom invalidného dôchodku a ani nezískal ku dňu smrti potrebný počet rokov zamestnania na invalidný dôchodok, čím nesplnil podmienky nároku na tento dôchodok, a tieto skutočnosti nemajú vplyv na rozhodnutie.
6. Námietka účastníčky konania o odstránení tvrdosti zákona z dôvodu priznania vdovského dôchodku je právne irelevantná, pretože zákon č. 461/2003 Z.z. nepozná. Žalovaný správny orgán svojim postupom ako verejnoprávna inštitúcia sa nemôže odchýliť od zákonných ustanovení, ktoré sú pre jeho postup presne definované príslušnými právnymi predpismi. Z týchto dôvodov žalovaný správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie účastníčky konania odmietol.
IV.
7. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej poukazovala opätovne na skutočnosti, ktoré uvádzala v odvolaní. Svoju žiadosť odôvodňovala tým, že po rozvode manželstva zostala bývať v spoločnej domácnosti s bývalým manželom, ktorý vo februári 2016 prekonal infarkt mozgu s následným ťažkým dementným syndrómom, teda v čase rozvodu bol v stave duševnej poruchy. Toto ochorenie neskôr zabránilo k opätovnému sobášu. O bývalého manžela sa starala až do jeho smrti a žili v spoločnej domácnosti.
V.
8. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21. 11. 2019 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na tú skutočnosť, že žalobkyni nevznikol nárok na vdovský dôchodok, pretože ku dňu smrti bývalého manžela bolo ich manželstvo právoplatne rozvedené. Žalobkyňa nesplnila podmienky uvedené v § 74 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Skutočnosť, že zomretý M. bol pred smrťou v stave ťažkej demencie, a preto nebol schopný obnoviť so žalobkyňou manželstvo, aj keď žili v spoločnej domácnosti a žalovaná sa o neho starala, nie je právne relevantná pre vznik nároku na vdovský dôchodok. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa nebola v čase smrti zomretého jeho manželkou, a preto jej nemohol byť priznaný vdovský dôchodok. Túto námietku považuje žalovaná za právne irelevantnú a účelovú.
Na ďalšiu námietku žalobkyne, ktorá poukazovala na to, že žalobca bol ku dňu smrti poberateľom predčasného starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXX 0
zo dňa 16. 03. 2012 v sume 319,60 eur považuje žalovaná za nedôvodnú v súvislosti s okolnosťou, že žalobkyňa nebola už manželkou zomretého M. VI. 9. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol podľa § 190 SSP. 10. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 11. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 09. 01. 2019 o priznanie vdovského dôchodku po zomretom M., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Z pripojeného administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že manželstvo žalobkyne a nebohého M., bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Nitre, sp.zn. 15Pc 4/ 2016-21 zo dňa 22. 09. 2019, ktorý nadobudol v ten istý deň aj právoplatnosť. Žalobkyňa bola v tomto konaní navrhovateľkou.
12. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý a/ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, b/ ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo c/ zomrel v dôsledku pracovného úrazu, alebo choroby z povolania.
Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela.
13. Keďže ku dňu smrti zomretého M. žalobkyňa nebola už manželkou zomretého, pretože ich manželstvo bolo už dva roky rozvedené, nárok na vdovský dôchodok jej nevznikol, pretože nesplnila zákonné podmienky uvedené v § 74 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Námietka žalobkyne o odstránení tvrdosti zákona z dôvodu priznania vdovského dôchodku je právne irelevantná, nakoľko zákon o sociálnom poistení pojem o odstránení tvrdosti zákona nepozná. Žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán postupoval a rozhodoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a správny súd nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovanej zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
14. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).