Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_27C-34-2019.pdf
PDF · 84.52 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/34/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Vidovou v spore žalobcu L. F., nar. XX.X.XXXX, bytom K.
- V., A. XXX/XX proti žalovanej Y. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom H. nad U., T. Q. XXXX/XXX, o zaplatenie sumy 368 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 368 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 368 eur od 1.7.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou súdu 8.7.2019 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 368 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 368 eur od 1.7.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že 1.6.2017 uzatvoril so žalovanou ústnu zmluvu o pôžičke v sume 500 eur, pričom peniaze jej v tento deň aj odovzdal. Žalovaná sa zaviazala peniaze vrátiť najneskôr do 30.6.2019. Do marca 2018 však nesplatila ani časť dlhu, preto so žalovanou 26.3.2018 spísali listinu
- dohodu o uznaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľom, uznanie záväzku, uznanie dlhu (podľa § 558 Občianskeho zákonníka). Žalovaná sa v nej zaviazala dlh uhradiť v mesačných splátkach po 33 eur najneskôr do 30.6.2019. Ku dňu podania žaloby uhradila v štyroch splátkach po 33 eur len sumu 132 eur, zvyšok neuhradila. 2. Vo veci bol 9.7.2019 vydaný platobný rozkaz č. k. 27C/34/2019-9, ktorým súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Proti platobnému rozkazu žalovaná podala včas vecne 27C/34/2019 2
odôvodnený odpor, preto súd uznesením č. k. 27C/34/2019-15 zo 14.10.2019, právoplatným 13.11.2019, platobný rozkaz zrušil. 3. V odpore žalovaná namietala opodstatnenosť nároku žalobcu vzhľadom na neexistenciu príjmového alebo výdavkového dokladu o pôžičke. Poprela, že by jej žalobca nejaké peniaze poskytol. Uviedla, že jadrom sporu je rekonštrukcia trojizbového bytu, ktorého majiteľkou je žalobcova priateľka. Rekonštrukciu realizoval jej vtedajší priateľ. Odvolala sa proti výroku o trovách konania, pretože je samoživiteľka, matka troch maloletých detí na rodičovskej dovolenke. 4. Vo vyjadrení k odporu žalobca potvrdil, že pôžička vznikla na základe sporu o úhradu nákladov pri rekonštrukcii bytu, ale žalovaná sa zaviazala predmetný dlh uhradiť. Najskôr sa dohodli ústne, ale túto ústnu dohodu nedodržala. Potom bol odhodlaný vymáhať dlh súdnou cenou, s čím žalovaná nesúhlasila a chcela dlh splatiť v mesačných splátkach. Keď jej ústnym sľubom už neveril, uzatvoril s ňou 26.3.2018 písomnú dohodu o uznaní dlhu. Žalovaná sa v nej zaviazal dlh splatiť v mesačných splátkach, pričom štyri aj uhradila.
5. V duplike žalovaná priznala, že dlh uznala za svoj. V ten deň sa so žalobcom stretli v autoservise v Dubnici nad Váhom. Po rozhovore jej povedal, že sadnú do auta a pôjdu na matriku. Bála sa mu povedať, že nejde, pretože má dva metre. Opätovne poukázala na svoju nepriaznivú majetkovú situáciu. Uviedla, že mu je ochotná zaplatiť do 250 eur, ale vaňu v hodnote 220 eur, ktorú užíva dodnes, mu odmieta zaplatiť. 6.1 Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal za účasti oboch strán sporu dokazovanie listinnými dôkazmi navrhnutými žalobcom - uznanie dlhu, predžalobná výzva, doklady k majetkovým pomerom žalovanej. Iné návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania neboli. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: 6.2 Žalobca uzavrel 1.6.2017 so žalovanou ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 500 eur, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi do 30.6.2019. Dňa 26.3.2018 žalobca so žalovanou spísali listinu - dohodu o uznaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľom, uznanie záväzku, uznanie dlhu (podľa § 558 Občianskeho zákonníka), ktorú súd podľa obsahu posúdil ako uznanie dlhu a dohodu o splátkach. Podpisy strán sporu na listine sú úradne osvedčené. Žalovaná v tejto listine uznala svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky. Zároveň vyjadrila sľub, že dlh uhradí najneskôr do 30.6.2019, a to formou 15-tich mesačných splátok vo výške 33 eur. Žalovaná uhradila len štyri splátky v celkovej sume 132 eur. 7.1 Podľa § 558 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase spísania uznania dlhu (ďalej len „OZ“) ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 7.2 Podľa § 657 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 8.1 Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Oprávnenosť svojho nároku 27C/34/2019 3
žalobca v konaní preukázal predložením uznania dlhu žalovanej. Uznanie dlhu je zabezpečovací prostriedok, ktorým sa posilňuje postavenie veriteľa, pretože zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že dlh v čase uznania trval. Z procesnoprávneho hľadiska tak nastáva výmena úloh procesných strán, kedy sa na dlžníka presúva dôkazné bremeno. Ak chce byť v spore úspešný, musí preukázať, že uznaný záväzok neexistuje, resp. v čase uznania neexistoval. Takisto nestačí, aby dlžník iba spochybnil právny úkon uznania dlhu, musí dôjsť k preukázaniu absencie niektorej zo všeobecných náležitostí právneho úkonu ako takého (§ 34 a nasl. OZ), resp. absencie niektorej z osobitných náležitostí potrebných pre platné uznanie dlhu podľa § 558 OZ. 8.2 Uznanie dlhu, ktoré v spore predložil žalobca, obsahovalo všetky osobitné náležitosti pre platné uznesenie dlhu podľa § 558 OZ, a to písomnú formu, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu a výšky. Žalovaná v konaní poukázala na to, že sa bála žalobcovi povedať, že uznanie dlhu nepodpíše, čo by bolo možné vyložiť aj ako spochybnenie uznania dlhu z hľadiska nedostatku slobody a vážnosti pri právnom úkone. Avšak, ako už bolo načrtnuté v predchádzajúcom odseku, samotné spochybnenie právneho úkonu uznania dlhu automaticky neznamená, že veriteľ musí pred súdom svoj nárok obhájiť. Práve naopak, má za následok vyhovenie uplatňovanému nároku pre neunesenie dôkazného bremena zo strany dlžníka. Žalovaná ako dlžník v konaní nijako nepreukázala, resp. nenavrhla žiadne dôkazy na preukázanie, že bola k uznaniu dlhu nejako donútená, resp. že by právny úkon trpel vadami, ktoré by ho robili neplatným. 8.3 Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi 1.6.2017 peňažné prostriedky vo výške 500 eur, pričom žalovaná sa zaviazala predmet zmluvy o pôžičke vrátiť žalobcovi do 30.6.2019. Keďže žalovaná doposiaľ nevrátil žalobcovi požičanú peňažnú sumu v celej výške, vrátila mu len sumu 132 eur, súd žalobe žalobcu vyhovel a žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 368 eur. 8.4 Medzi stranami sporu bolo dohodnuté, že žalovaná požičanú peňažnú sumu vráti do 30.6.2019. Keďže v stanovenej lehote tak žalovaná neurobila, dňom 1.7.2019 sa dostala do omeškania s plnením svojho dlhu. Súd preto priznal žalobcovi popri istine aj úroky z omeškania z nej podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.“) v platnom znení, a to vo výške 5,00 % ročne. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky platná k 1.7.2019 bola 0,00 %. Výška úroku z omeškania je preto v posudzovanom spore vzhľadom k dátumu uzavretia zmluvy po 1.2.2013 vo výške 5,00 % ročne. 9. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil. 10. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že žalobca bola v konaní v plnom rozsahu úspešný, rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je žalovaná povinný zaplatiť žalobcovi vo výške, ktorú určí samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti rozsudku. Na splnenie povinnosti súd určil žalovanej trojdňovú lehotu, ktorá začne plynúť až právoplatnosťou uznesenia o výške náhrady trov konania, keďže až na základe tohto uznesenia bude žalovanej jasné, v akej konkrétnej výške má žalobcovi trovy konania nahradiť. 27C/34/2019 4
11. Žalovaná sa v priebehu konania domáhala, aby z dôvodu jej nepriaznivej finančnej a majetkovej situácie nebola v prípade neúspechu zaviazaná zaplatiť trovy konania. Výnimočne môže súd nepriznať inak úspešnej strane náhradu trov konania iba vtedy, ak zistí existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 Civilného sporového poriadku), pod ktoré možno zaradiť aj nepriaznivé osobné pomery strany sporu. Žalovaná v konaní poukazovala na svoju nepriaznivú majetkovú situáciu tvrdiac, že je samoživiteľkou, matkou troch detí, má problém sa zamestnať a v decembri 2019 naposledy dostala aj rodičovský príspevok, aj rodinné prídavky na tri deti a náhradné výživné. Súd však tieto tvrdené pomery žalovanej nemal za preukázané, keďže okrem tohto vyhlásenia žalovaná na podporu svojich tvrdení nepredložila žiaden relevantný dôkaz. Navyše, sám žalobca v konaní poukázal na to, že sa žalovaná nenachádza v tak nepriaznivej situácii, ako tvrdí (vo februári sobáš, nové osobné motorové vozidlo, dovolenka). Vlastníctvo osobného motorového vozidla žalovaná potvrdila. Uviedla, že ho dostala darom od svojej babky. Súd tiež prihliadol na to, že náhrada trov konania bude pravdepodobne len vo výške súdneho poplatku (22 eur), keďže žalobca nebol v konaní právne zastúpený. Zaplatenie tejto náhrady preto žalovanú neohrozí v zabezpečovaní jej základných životných potrieb, resp. osôb odkázaných na ňu výživou. Z uvedených dôvodov súd moderačného právo podľa § 257 Civilného sporového poriadku ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania nevyužil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z 27C/34/2019 5
nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.