Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-115-2017.pdf
PDF · 112.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Csp/115/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom v Hradci Králové na ul. Československé armády 954/7, Česká republika, IČO: 24785199, zastúpeného splnomocnencom: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43 v Bratislave, IČO: 47 255 773, proti žalovanému N. C., T.I. X.X.XXXX, H. D. G., Y. X, o zaplatenie 206,45 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 131,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 17.12. 2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovanému súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania 27,42 %.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou, podanou na Okresnom súde Skalica dňa 15.6.2017, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 360,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 131,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia a trovy konania. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Provident Financial, s.r.o., so sídlom na v Bratislave, Mlynské nivy 49, IČO: 35 805 731 a žalovaný uzatvorili dňa 2.8.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku v sume 300 eur, peňažné prostriedky mu boli poskytnuté jednorazovo v hotovosti pri podpísaní zmluvy. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť v týždenných splátkach v počte 45, prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy t.j. 9.8.2013 a posledná splátka bola splatná 13.6.2014. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom vo výške 75,45 eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok, ten zahŕňa najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu spoločnosti Provident. Spoločnosť Provident Financial, s.r.o. súčasne so zmluvou o úvere uzatvorila so žalovaným dňa 2.8.2013 aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu výberu splátok každý týždeň v hotovosti prostredníctvom na to splnomocneného obchodnému zástupcu spoločnosti Provident Financial, s.r.o. a to na žalovaným určenom mieste (zamestnaní, bydlisko), za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 154,50 eur, túto sa zaviazal splácať v pravidelných týždenných splátkach po dobu 45 týždňov spoločne so splátkami úveru, teda prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy t.j. 9.8.2013 a posledná splátka bola splatná 13.6.2014. Žalovaný sa zaviazal uhradiť celkom sumu 529,95 eur (istina 300 eur, úrok a administratívny poplatok 75,45 eur a čiastka za zabezpečenie splátok 154,50 eur) a to v týždenných splátkach v počte 45 splátok á 11,78 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 16.12.2016 medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, o čom bol
žalovaný upovedomený listom z 16.12.2016. Žalovaný uhradil veriteľovi 169,- eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať svoje záväzky z obidvoch zmlúv. Žalobca odoslal poslednú upomienku pred podaním žaloby dňa 17.2.2017. Žalobca tak uplatňuje istinu 131,- eur (pôvodná istina 300 eur znížená o platby žalovaného), náklady spojené s úverom 229,95 eur a úrok z omeškania z istiny 131,- eur od 17.12.2016.
Žalobca vzal podaním z 5.4.2018 žalobu späť vo výške 154,50 eur a trval na žalobe v časti o zaplatenie sumy 206,45 eur spolu s úrokom z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 131,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia. Nakoľko bola žaloba vzatá v časti späť pred jej doručením žalovanému, súd v zmysle § 145 ods. 3 C.s.p. koná o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala suma 206,45 eur spolu s úrokom z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 131,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Riadne a včas predvolaný splnomocnenec žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil. Žalovanému bolo predvolanie zaslané na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, predvolanie si v odbernej lehote neprevzal, súd má predvolanie za doručené fikciou podľa § 111 ods. 3 C.s.p. Súd preto s použitím ustanovenia § 180 C.s.p. vec prejednal bez prítomnosti splnomocnenca žalobcu a žalovaného.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluvou o zabezpečení splátok úveru, výpisom splátok a úhrad, tabuľkou týkajúcou sa postúpenej pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávok spolu s podacím hárkom, predžalobnou výzvou spolu s podacím hárkom, zmluvou o postúpení pohľadávok z 16.12.2016 a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 2.8.2013 právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial s.r.o. a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez evidenčného čísla, v ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver 300,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť spolu s nákladmi na poskytnutie úveru, ktoré sú tvorené súčtom úroku 22,90 % ročne zo sumy úveru t.j. 32,54 eur a poplatku za garantovanú službu 42,91 eur a to v 45 týždenných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia splátka 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 45 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splátky boli dohodnuté vo výške 8,35 eur mesačne, posledná splátka mala byť vo výške 8,05 eur. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný uhradiť, bola dohodnutá vo výške 375,45 eur, v zmluve je uvedená výška RPMN 69,48 % a priemerná RPMN 39,20%.
Zmluvu o zabezpečení splátok úveru uzavreli právny predchodca žalobcu Provident Financial s.r.o. a žalovaný dňa 2.8.2013 a dohodli sa v nej, že táto spoločnosť bude počas platnosti tejto zmluvy za odmenu poskytovať žalovanému službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe zmluvy Č.. XXXXXXXXX uzavretej medzi spoločnosťou Provident Financial s.r.o. a žalovaným, za čo sa žalovaný zaviazal zaplatiť spoločnosti odmenu vo výške 154,50 eur v 45 pravidelných splátkach a to 44 splátok vo výške 3,43 eur a poslednú splátku vo výške 3,58 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy.
Z výpisu splátok a úhrad k úveru Č.. XXXXXXXXX súd zistil, že sú v nej uvedené splátky žalovaného celkom v sume 169,- eur za obdobie od 12.8.2013 do 31.10.2013.
Predžalobnou výzvou z 11.5.2017 mal súd preukázané, že ju žalobca adresoval žalovanému a vyzval ho na uhradenie sumy 365,05 eur do 23.5.2017. Podľa predloženého podacieho hárka Č.. J. bola žalovanému dňa 2.6.2017 adresovaná zásielka M., nie je uvedený odosielateľ zásielky.
Zmluvou o postúpení pohľadávok z 16.12.2016 právny predchodca žalobcu Provident Financial, s.r.o. postúpil pohľadávky, ktoré vznikli postupcovi ako veriteľovi na základe zmlúv o úvere a zmlúv o zabezpečení splátok úveru, ktoré sú podrobne špecifikované v Prílohe č. 1 tejto zmluvy. Podľa tabuľky Y. Č.G. F. Č.. XXXXXXXXX Z. Y. I. N. C. je uvedená celková výška pohľadávky k zaplateniu 529,95 eur,
ktorá suma sa skladá zo zostatku istiny 204,33 eur, zo zostatku zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru 105,23 eur a z aktuálneho zostatku navýšenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere 51,39 eur.
Podľa listu - Oznámenie o postúpení pohľadávok z 16.12.2016 právny predchodca žalobcu adresoval tento list žalovanému, ktorému týmto listom oznamuje, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 16.12.2016 postúpil žalobcovi okrem iného aj pohľadávku zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX F. X.X.XXXX vo výške 256,- eur a zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru F. X.X.XXXX vo výške 105,- eur. K uvedenému oznámeniu žalobca priložil podací hárok Č.. J., podľa ktorého bola žalovanému dňa 29.12.2016 adresovaná zásielka M., nie je uvedený odosielateľ zásielky.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení do 31.5.2014 (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 30.4.2014 (ďalej zákon o spotrebiteľských úveroch) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa, ods. 2 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, písm. d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, písm. g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. f), j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 , b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka, ods. 2 pôvodný veriteľ je povinný o postúpení podľa odseku 1 spotrebiteľa bezodkladne informovať; to neplatí, ak pôvodný veriteľ po dohode s nadobúdateľom práv naďalej spravuje spotrebiteľský úver vo vzťahu k spotrebiteľovi. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v konaní o žalobe a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami a dospel k záveru, že vzťah medzi žalovaným a veriteľom Provident Financial, s.r.o. je spotrebiteľský a predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka, ktorý je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a postavenie žalovaného v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že veriteľ je dodávateľom služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, že by žalovaný požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ. Súd posudzoval vzťah strán nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy a to aj s prihliadnutím na znenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka účinné od 1.4.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté po 1.4.2015. Uvedené použitie zákonného
ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky F. XX. Z. XXXX, G.. F.. X I. XX/XXXX. Toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj na právny vzťah žalobcu a žalovaného z toho dôvodu, aby žalovaný nebol znevýhodnený v porovnaní so spotrebiteľmi, ktorých záväzkový vzťah vznikol za účinnosti tohto znenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka.
Žalobca tvrdil, že nadobudol voči žalovanému pohľadávku postúpením od spoločnosti Provident Financial, s.r.o., o existencii zmluvy o postúpení pohľadávok súd nemal pochybnosti, svedčí o tom na dôkaz predložená písomná Zmluva o postúpení pohľadávok a jej príloha. Spoločnosť Provident Financial, s.r.o. právo veriteľa na postúpenie svojich pohľadávky voči žalovanému využila v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pohľadávku postúpila vo forme požadovanej zákonom písomnou zmluvou. Súd má preukázané, že pohľadávka Provident Financial, s.r.o. voči žalovanému bola platne postúpená na žalobcu a žalobca vstúpil do práv a povinností veriteľa žalovaného.
Zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti priznanej v prvom výroku tohto rozsudku. V konaní bolo preukázané, že veriteľ Provident Financial, s.r.o. uzatvoril so žalovaným platne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 300 eur. Vychádzajúc zo záveru, že medzi stranami bola platne uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, zaoberal sa súd nárokom žalobcu uplatneným v konaní voči žalovanému na zaplatenie (§ 137 písm. a) C.s.p.). Súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere v čase jej uzavretia neobsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom a to konkrétne náležitosť uvedenú v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedený údaj, že konečná splatnosť 7. deň 45 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Uvedené určenie konečnej splatnosti nie je dostatočné, núti spotrebiteľa, aby si sám vypočítal dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pričom pri neuvedení konkrétneho termínu splatnosti jednotlivých splátok v zmluve (veriteľ opätovne formuloval splatnosť splátok iba opisne, prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia splátka bola splatná 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, čo opäť núti spotrebiteľa vypočítať si splatnosť jednotlivých konkrétnych splátok úveru), je ťažké presne určiť konkrétny deň splatnosti celého spotrebiteľského úveru. Vzhľadom k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak má nárok na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému po odrátaní úhrad žalovaného.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere síce obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., teda ročnú percentuálnu mieru nákladov 69,48 %, táto výška však nie je uvedená správne. Súd vzal do úvahy, že právny predchodca žalobcu Provident Financial, s.r.o. a žalovaný uzatvorili dňa 2.8.2013 jednak zmluvu o spotrebiteľskom úvere a následne v nadväznosti na túto zmluvu uzatvorili aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru. V zmluve o úvere bol dohodnutý aj poplatok za garantovanú službu 42,91 eur a v zmluve o zabezpečení splátok bola dohodnutá odmena za službu výberu splátok zo zmluvy o úvere v hotovosti v sume 154,50 eur. Keď súd vezme do úvahy skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe, že po podpísaní zmluvy o zabezpečení splátok úveru z 2.8.2013 sa mala výška týždenných splátok úveru zvýšiť zo sumy 8,35 eur na sumu 11,78 eur z dôvodu splácania odmeny 154,50 eur za službu prevzatia peňažnej hotovosti v 45 týždenných splátkach po 3,43 eur v tých istých termínoch ako splátky úveru, dohodnutej v zmluve o zabezpečení splátok úveru, poplatok za garantovanú službu ako aj uvedená odmena za službu prevzatia peňažnej hotovosti sa mali ako ďalšie náklady spotrebiteľa premietnuť do výšky RPMN, ktorá by potom mala byť správne uvedená vo výške až 317,26 %. Z uvedeného vyplýva, že v zmluve uvedená RPMN je nesprávna v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa ( neuvedená v správnej výške - t.j. neuvedená ), preto sa aj v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z,z, považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.
Žalobca v žalobe uviedol, že si uplatňuje istinu 131,- eur (pôvodná istina 300 eur ponížená o platby žalovaného 169 eur), náklady spojené s úverom 229,95 eur a úrok z omeškania z istiny vo výške 131,- eur od 17.12.2016. Suma nákladov spojených s úverom v sebe zahŕňa úrok 32,54 eur (zo zmluvy o úvere), poplatok za garantovanú službu 42,91 eur (zo zmluvy o úvere) a poplatok za službu prevzatia splátok v hotovosti 154,50 eur (zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru). Čo sa týka časti pohľadávky žalobcu v sume 154,50 eur, vyplývajúcej zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 2.8.2013, žalobca túto časť pohľadávky zobral v konaní späť a v konaní ju napokon neuplatnil. Z prílohy k Zmluve
o postúpení pohľadávok ako aj z Oznámenia o postúpení pohľadávky/pohľadávok z 16.12.2016 však vyplýva, že žalovaný uhradil v splátkach aj časť pohľadávky z tejto zmluvy, keďže v týchto listinách je uvedené, že na žalobcu sa postupuje pohľadávka zo Zmluvy o zabezpečení splátok z úveru zo dňa 6.5.2013 vo výške 105 eur podľa oznámenia o postúpení pohľadávok resp. 105,23 eur podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Súd preto preskúmal Zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 2.8.2013 a zistil, že obsahom zmluvy je poskytovaná služba zo strany žalobcu pre žalovaného, ktorá spočíva v preberaní peňažnej hotovosti - jednotlivých splátok úveru zo strany žalobcu od žalovaného. Odmena bola dohodnutá v zmluve celkovo na sumu 154,50 eur, ktorá mala byť platená v 45 splátkach a to v 44 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) po 3,43 eur a poslednú splátku vo výške 3,58 eur. Táto zmluva sa viaže na zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dna 2.8.2013. Podľa názoru súdu dlžník nie je viazaný povinnosťou konkrétneho spôsobu splácania dlhu. Je len na dlžníkovi, akým spôsobom uhradí splatný dlh, v danom prípade splatnú jednotlivú splátku. Veriteľ nemôže nútiť dlžníka uhradiť peňažný dlh konkrétnym spôsobom, navyše spojeným s odmenou pre veriteľa. Dlžník môže dlh uhradiť priamo odovzdaním finančných prostriedkov veriteľovi, alebo ich uhradiť formou platby poštovou poukážkou na adresu veriteľa, resp. platbou na účet veriteľa a to vkladom na účet, resp. prevodom na účet. S takouto formou úhrady sú spojené minimálne náklady pre dlžníka pri každej splátke maximálne okolo jedného eura. Preto poplatok za úhradu pohľadávky - splátky v sume 3,43 eur za každú splátku je neadekvátny takejto „poskytnutej službe“ a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalovaného. Takýto poplatok je fakticky len snahou žalobcu - veriteľa o navýšenie odmeny, resp. úroku za poskytnutý úver. Preto ustanovenie v Zmluve o zabezpečení splátok úveru je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je preto neplatné. Žalobcovi preto na základe tejto zmluvy nevznikol voči žalovanému žiadny nárok na plnenie a súd celkové plnenie žalovaného, uhradené v sume 169,- eur, započítal na úhradu splátok zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere F. S. X.X.XXXX.
Podľa žaloby nastala konečná splatnosť úveru 45 týždňov po podpísaní zmluvy, posledná splátka bola splatná dňa 13.6.2014. Ako je uvedené v bodoch 29 a 30 žalovanému poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému bol poskytnutý úver 300 eur, žalovaný podľa tvrdenia žalobcu splatil 169 eur, zodpovedá tomu aj predložený výpis splátok a úhrad. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 131,- eur ako rozdiel medzi sumou poskytnutých peňažných prostriedkov 300 eur a sumou žalovaným uhradených splátok 169,- eur, vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania 5,15 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky zo sumy 131,- eur, súd mu priznal úrok z omeškania len v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 131,- eur podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. a to od 17.12.2016 do zaplatenia, ako žiadal žalobca, a vo zvyšku úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p., pričom súd žalovanému, ktorý bol v konaní úspešnejší, priznal nárok na náhradu trov konania oproti žalobcovi 27,42% (úspech žalobcu 36,29 % v priznanej sume 131,- eur, úspech žalovaného 63,71 % v zastavenej sume 154,50 eur a v zamietnutej sume 75,50 eur).
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Rozsudok bol vypracovaný a podpísaný zastupujúcim sudcom z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne ( Opatrenie predsedníčky Okresného súdu Skalica XSprV/XX/XXXX ).
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .