Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/99/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Y. T., bytom H., T. XXX/XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. 07. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 29. 07. 2019 podľa o sociálnom poistení žalovaná rozhodla tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o vdovský dôchodok č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. 04. 2019, ktorým podľa o sociálnom poistení bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdené, pretože žalobkyňa nesplnila zákonné podmienky nároku na vdovský dôchodok podľa a podľa

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. 04. 2019 zamietol žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok, pretože nesplnila zákonné podmienky podľa , podľa ktorého vdova má nárok na vdovský dôchodok počas jedného roka od smrti manžela. Po uplynutí tohto obdobia má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku ak spĺňa aspoň jednu z nižšie uvedených podmienok stanovených v v znení neskorších predpisov:

a/ je invalidná,

b/ stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, c/ vychovala aspoň tri deti, d/ dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti, e/ dosiahla vek 50 rokov, alebo f/ dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie za okolností uvedených v § 19 ods. 1 alebo ktorý zomrel pri výkone služby v ozbrojených silách.

Podľa , vdova, ktorá nežila dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, má nárok na vdovský dôchodok len ak mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné.

Nakoľko podľa rozsudku Krajského súdu v Nitre -41 zo dňa 28. 09. 2012 bolo jednoznačne preukázané, že s manželom Q. pred jeho smrťou nežili v spoločnej domácnosti a ich manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu a v čase smrti manžela nemala nárok na výživné, nesplnila zákonom stanovené podmienky.

Žalobkyni nárok na vdovský dôchodok k 27. 10. 2018 nevznikol, pretože ku dňu smrti U. Q., nar. XX. XX. XXXX ich manželstvo netrvalo, pretože bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Nitre č. -21 zo dňa 22. 09. 2016.

II.

3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s týmto rozhodnutím a nie je pravdou, že by s manželom Q. T. nežila v spoločnej domácnosti, o čom svedčí potvrdenie Obecného úradu v Radošine zo dňa 24. 01. 2011 ako aj čestné vyhlásenie p. P. zo dňa 02. 12. 2010. Uviedla, že síce mali v manželstve problémy, žila s manželom do jeho smrti a postarala sa o jeho pohreb v Piešťanoch. Ďalej podala ešte dve vyhlásenia svedkov p. Y. a p. L..

III.

4. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 24. 04. 2019 ako vecne správne potvrdil. Žalovaný správny orgán dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu bol správny a rozhodnutie je potrebné potvrdiť.

Podľa v znení , vdova, ktorej manžel zomrel pred 01. 07. 2003 a zanikol jej nárok na vdovský dôchodok, má nárok na vdovský dôchodok, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004 na lehotu dvoch rokov alebo 5 rokov, podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004 sa neprihliada.

Manžel žalobkyne Q. T., nar. XX. XX. XXXX zomrel dňa XX. XX. XXXX, t.j. za účinnosti o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, preto bolo potrebné posúdiť, či účastníčka konania spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok podľa tohto právneho predpisu.

Žalobkyni bola právoplatným rozhodnutím žalovanej zo dňa 29. 10. 1999 ako aj rozhodnutím zo 04. 06. 2012 zamietnutá žiadosť o vdovský dôchodok.

V prebiehajúcom konaní pred Krajským súdom v Nitre č. bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa s manželom Vladimírom Dominom dlhší čas nežila v spoločnej domácnosti. Manželstvo si neplnilo svoju spoločenskú funkciu a v čase smrti manžela nemala nárok na výživné.

Žalovaný správny orgán poukázal na to, že za spoločnú domácnosť na účel nároku na vdovský dôchodok sa nepovažuje len spoločné bývanie, ale aj napríklad spoločné vedenie domácnosti, jej financovanie, spoločné stravovanie, spoločná starostlivosť o ich deti a výchovu a vzájomná starostlivosť. Oddelené bývanie manželov samo o sebe ešte nevylučuje pozostalú vdovu s nároku na vdovský dôchodok, ak medzi manželmi aj počas neho trval vzťah aspoň v niektorej oblasti spoločných záujmov, napríklad sústavná osobná starostlivosť a záujem o výchovu detí. Naopak len platenie výživného, i keď bolo zo strany manželov dobrovoľné, nenahrádza podmienku, že manželia žili v spoločnej domácnosti.

V danom prípade podkladmi rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu bolo potvrdenie Obecného úradu v Radošine zo dňa 09. 04. 1999, v ktorom starosta obce potvrdzuje, že žalobkyňa od júna 1996 do marca 1999 žila v obci Radošina so svojim druhom Petrom Šándorom a striedavo aj v obciach Orešany a Bojná. Z potvrdenia Mestského úradu v Piešťanoch zo dňa 13. 04. 1999 vyplýva, že žalobkyňa pred smrťou už dlhší čas nežila v spoločnej domácnosti na adrese F., a tiež svedčí o tom skutočnosť, že maloleté deti žalobkyne a neb. manžela boli od januára 1999 umiestnené v detskom domove.

F. Obecného úradu Radošina zo dňa 24. 01. 2011 je v priamom rozpore s potvrdením toho istého starostu, ktoré vydal dňa 09. 04. 1999 a toto je v rozpore aj s potvrdením Mestského úradu v Piešťanoch z r. 1999, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že žalobkyňa nežila v spoločnej domácnosti s manželom na adrese F., S. XX/XXX.

Čestné prehlásenia, ktoré predložila k odvolaniu, že ku dňu smrti manžela žili v spoločnej domácnosti, spoločne hospodárili a starali sa o deti, je však v rozpore s dôkazmi, ktorý si správny orgán v konaní zabezpečil. Keďže žalobkyňa nežila pred smrťou manžela v spoločnej domácnosti a manželstvo prestalo plniť spoločenskú funkciu a v čase smrti manžela účastníčka konania nemala nárok na výživné, správny orgán rozhodol správne, keď nepriznal žalobkyni vdovský dôchodok, pretože táto nesplnila zákonné podmienky uvedené v ustanovení o sociálnom zabezpečení, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

5. Žalovaný správny orgán svojim postupom ako verejnoprávna inštitúcia sa nemôže odchýliť od zákonných ustanovení, ktoré sú pre jeho postup presne definované príslušnými právnymi predpismi. Z týchto dôvodov žalovaný správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie účastníčky konania odmietol.

IV.

6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovanej žalobu, v ktorej poukazovala, že má nárok na vdovský dôchodok po mužovi, pretože to jednoznačne zo zákona vyplýva. Iné neuvádzala.

V.

7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09. 12. 2019 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na skutočnosti, ktoré uvádzala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Žalovaná vyhodnotila dôkazy, ktoré boli zabezpečené v administratívnom spise, že v čase smrti manžela, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX žila s druhom F. Q. v Obci Radošina a striedavo aj v obci E. a W., a táto skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia Mestského úradu v Piešťanoch z 13. 04. 1999, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa dlhší čas pred smrťou manžela nežila v spoločnej domácnosti na adrese F., a taktiež bolo preukázané, že nad deťmi X. a P. bola nariadená ústavná výchova, a tieto boli umiestnené v januári 1999 do detského domova.

V zmysle , dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania, čestné vyhlásenia účastníka konania, svedkov, potvrdenia iných fyzických a právnických osôb, ktoré je povinná sociálna poisťovňa vyhodnotiť ako dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

8. Potvrdenie Obecného úradu Radošina zo dňa 24. 01. 2011, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, ktorým bolo potvrdené, že k dátumu úmrtia manžela žila s Ním v obci Radošina v spoločnej domácnosti je v rozpore s potvrdením toho istého starostu z 09. 04. 1999, podľa ktorého v období od júna 1996 do marca 1999 v obci Radošina žila žalobkyňa so svojim druhom F. Q. a striedavo aj v obciach E. a W.. Potvrdenie Obecného úradu Radošina zo dňa 24. 01. 2011 je súčasne aj v rozpore s potvrdením Mestského úradu Piešťany zo dňa 13. 04. 1999, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa s manželom pred jeho smrťou dlhší čas nežila v spoločnej domácnosti na adrese F., S. XX/XXX.

Čestné vyhlásenia, ktoré predložka žalobkyňa k odvolaniu, ktoré svedčia o tom, že ku dňu smrti manžela žila v spoločnej domácnosti, spoločne hospodárili a starali sa o svoje deti, je v rozpore s vyššie uvedenými dôkazmi, a preto prvostupňový správny orgán rozhodol správne, že žiadosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

VI.

9. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania podľa a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol podľa . 10. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 11. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 28. 02. 2019 opätovne o priznanie vdovského dôchodku po zomretom Vladimírovi Dominovi, nar. 10. 11. 1957, ktorý zomrel dňa 08. 03. 1999, t.j. za účinnosti o sociálnom zabezpečení, v znení neskorších predpisov, preto bolo potrebné posúdiť, či spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok podľa tohto právneho predpisu.

12. Podľa , podľa ktorého vdova má nárok na vdovský dôchodok počas jedného roka od smrti manžela. Po uplynutí tohto obdobia má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku ak spĺňa aspoň jednu z nižšie uvedených podmienok stanovených v v znení neskorších predpisov:

a/ je invalidná,

b/ stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, c/ vychovala aspoň tri deti, d/ dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti, e/ dosiahla vek 50 rokov, alebo f/ dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie za okolností uvedených v § 19 ods. 1 alebo ktorý zomrel pri výkone služby v ozbrojených silách.

13. Úlohou súdu bolo v danej veci posúdiť opätovne nárok žalobkyne na vdovský dôchodok po úmrtí manžela dňa 08. 03. 1999, pretože už Krajský súd v Nitre v konaní sp.zn. rozsudkom zo dňa 25. 09. 2012 potvrdil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo dňa 04. 06. 2012, ktorým bola žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok zamietnutá z dôvodu, že v čase smrti nežila dlhší čas v spoločnej domácnosti a jej manželstvo si prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu. Tomuto konaniu predchádzala prvá žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok z 31. 03. 1999, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím žalovanej zo dňa 29. 10. 1999.

Žalobkyňa v tomto konaní nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukázali opak vykonaného predchádzajúceho dokazovania.

Ako to vyplýva z predchádzajúceho súdneho konania mal súd za preukázané, že rozhodnutie žalovanej ako i prvostupňového správneho orgánu je správne, pretože z predložených dokladov a dôkazov bolo preukázané, že s neb. manželom Q. T. mala žalobkyňa dve deti. Tretie dieťa T. sa jej narodil XX. XX. XXXX a jeho otcom bol druh matky F. Q.. Z predložených potvrdení Obecného úradu v Radošine a Mestského úradu v Piešťanoch vyplynulo, že s manželom nežila dlhší čas v spoločnej domácnosti a od 12. 06. 1996 bol súdom nariadený dohľad nad maloletými deťmi z dôvodu zanedbávania starostlivosti od deti zo strany rodičov a bolo začaté konanie o umiestnenie detí do ústavnej starostlivosti, kde boli deti umiestnené do detského domova v januári 1999.

Z vykonaného dokazovania mal správny súd jednoznačne za preukázané, že žalobkyňa nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a manželstvo si prestalo plniť spoločenskú funkciu, nárok na vdovský dôchodok má vdova, len ak mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné, čo v danom prípade žalobkyňa nepreukázala. Žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán postupoval a rozhodoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a správny súd nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovanej zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

14. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (, ods. 2 ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, ods. 1, 2, 3 ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 1, 2 . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (, ods. 2, písm. c/).