Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/137/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobkyne: M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. č. XX, zastúpená JUDr. Valériou Brečkovou, advokátkou, Daľkovská 470/14, 069 01 Snina, proti žalovanému: E. L., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX U. č. XX, o náhradu škody vo výške 3.226,44 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne a žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. - 88 z 23.5.2019 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 2.207,53 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.207,53 eura od 23.6.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti predmetného rozsudku.

II. Mení rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 5,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5,- eur od 23.6.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Potvrdzuje rozsudok v prevyšujúcej zamietavej časti.

IV. Pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 13,39 eura a v tejto časti zrušuje rozsudok a konanie zastavuje.

V. Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov celého konania v rozsahu 38 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde prvej inštancie domáhala sumy vo výške 3.226,44 eura spolu s príslušenstvom, pričom podanie žaloby odôvodnila tým, že žalovaný bol Trestným rozkazom Okresného súdu Humenné č.k. - 102 v spojení s uznesením č.k. - 120, uznaný vinným z toho, že dňa 18.6.2016 v záhrade pri rodinnom dome č. XX v obci U., v rozpore s , podpálil kopu záhradného odpadu, ohnisko pred jeho dohorením opustil a z miesta odišiel, ohnisko nechal bez dozoru, v dôsledku čoho sa oheň rozšíril na drevenú hospodársku budovu pri rodinnom dome č.XX, ktorá aj s uskladneným senom zhorela. Následne sa oheň rozšíril aj na hospodársku budovu pri rodinnom dome č. XX, ktorá zhorela, pričom došlo k zhoreniu a poškodeniu tam uskladnených vecí tak, ako sú uvedené v skutkovej podstate predmetného trestného činu.

2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2 207,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 207,53 eur od 23.06.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 36 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. , , , , , a Nariadenia č. 87/1995.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danej právnej veci má súd za nesporné, že žalovaný bol v trestnej veci vedenej pod sp. zn. uznaný vinným z prečinu všeobecného ohrozenia, ktorý spáchal tak, že dňa 18.06.2016 podpálil kopu záhradného odpadu na jeho pozemku, ohnisko nechal bez dozoru, oheň sa následne rozšíril na susedné pozemky, a to aj do priestorov, ktoré patria žalobkyni, kde v tomto smere spôsobil žalobkyni škodu, ktorá bola vyčíslená v trestnom konaní vo výške 3 175,34 eur, pričom táto škoda bola dokladovaná odbornými vyjadreniami. Dňa 18.06.2016 teda došlo konaním žalobcu k poškodeniu majetku žalobkyne. Voči žalovanému bolo vedené aj trestné stíhanie a tento bol uznaný vinným z prečinu všeobecného ohrozenia. V konečnom rozhodnutí v trestnom konaní bola žalobkyňa s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Časť škody už žalovaný nahradil a to vybudovaním nového WC, pričom tento nárok nie predmetom súdneho konania, opravil poškodený ručný vozík a začal s výstavbou zhorenej drevenej hospodárskej budovy, pričom podľa odborného vyjadrenia T.. L. hodnota novovybudovaného prístrešku je 3 420,12 eur. Na uvedenej budove vznikla totálna škoda a jej výška podľa odborného vyjadrenia T.. L. je 4 001,61 eur. Vznik škody konaním žalobcu, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalobcu, protiprávne konanie a zavinenie žalobcu v súvislosti so vznikom škody už boli preukázané v trestnom konaní a žalovaný ani v tomto súdnom konaní svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu nerozporoval. Žalovaný namietal iba výšku vzniknutej škody a skutočnosť, že časť škody už zaplatil a tiež začal z vlastnej iniciatívy zhorenú hospodárku budovu už stavať, teda škodu vzniknutú žalobkyni už nahradil. Na ostatnom pojednávaní začal namietať, že na mieste požiaru sa nenachádzali hnuteľné veci, za ktoré si žalobkyňa uplatnila v konaní nárok na zaplatenie škody. Súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v ďalšom už iba zaoberal výškou škody, ktorú by mal žalovaný žalobkyni nahradiť. Žalobkyňa si v konaní uplatnila jednak nárok na náhradu škody vzniknutej na hnuteľných veciach, ktoré pri požiari zhoreli, resp. boli poškodené a to v celkovej výške 1 626,44 eur a nárok na náhrad u škody vzniknutej zhorením drevenej budovy vo výške 1 600,-eur. Pokiaľ sa jedná o výšku škody na hnuteľných veciach, táto bola preukázaná v trestnom konaní predložením vyjadrení osôb na to odborne spôsobilých na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní. Spol. P. I. s.r.o. vyčíslila výšku škody v celkovej výške 959,34 eur: 1 ks lopata v hodnote 6,- eur, 1 ks vidly v hodnote 6,49 eur, 1 ks hrable v hodnote 4,20 eur,1 ks motyka v hodnote 4,- eurá,1 ks plechové vedro v hodnote 3,90 eur,1 ks plechová vaňa v hodnote 22,50 eur,1 ks plechová prepravka v hodnote 12,80 eur, 1 ks cirkulár v hodnote 700,- eur,1 ks sečkáreň v hodnote 78,90 eur, 1 ks ručný vozík v hodnote 44,90 eur 25 m kovového pletiva v hodnote 44,- eur, 1 ks prikrývacia plachta v hodnote 31,45 eur, A. C. vyčíslil škodu na ďalších veciach v celkovej výške 616,- eur: 1 ks gaučová sedačka v hodnote 100,- eur, 3 ks interiérové dvere v hodnote 60,- eur, 13 ks agátové hranoly v hodnote 26,- eur, 10 m3 palivového dreva v hodnote 350,- eur, 20 m3 sena v hodnote 80,- eur, t.j. škoda na hnuteľných veciach bola vyčíslená v celkovej výške 1 575,34 eur. Z takto vyčíslenej škody žalobkyňa za ručný vozík už v konaní nepožadovala zaplatenie sumy 44,90 eur. Avšak uplatnila si nárok na zaplatenie sumy 96,- eur a to za následné zakúpenie kolies na vozík, tak ako to dokladovala predloženým pokladničným dokladom na sumu 95,60 eur. Žalovaný v priebehu súdneho konania takto uplatnený nárok nerozporoval, až na ostatnom pojednávaní začal namietať, že v konaní nebolo preukázané, by uvedené hnuteľné veci sa na mieste požiaru nachádzali a že boli pri požiari zničené. Z vykonaného dokazovania a svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že hnuteľné veci a to záhradné náradie, cirkulárka, ručný vozík boli pri požiari zničené. Samotný žalovaný nepoprel vznik škody na cirkulárke a ručnom vozíku a ani dohodu medzi stranami sporu, že ručný vozík dá do užívateľného stavu a žalobkyni zakúpi novú cirkulárku. Pokiaľ sa jedná o ostatné hnuteľné veci, ich vymedzenie bolo predmetom skúmania orgánov činných v trestnom konaní, na mieste samom bola vykonaná obhliadka a zhorenisko s pozostatkami veci bolo zdokumentované. Obranu žalovaného v tomto smere súd vyhodnotil ako nedôvodnú a tiež poukazuje, že ohľadom ním tvrdených skutočností žalovaný v konaní neuniesol ani dôkazné bremeno. Súd preto

pri stanovení výšky škody na hnuteľných veciach dospel k záveru, že žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 1 626,04 eur je dôvodný a žalovaného zaviazal na jej zaplatenie. V tejto časti nebol dôvodný nárok na zaplatenie sumy 0,40 eur titulom náhrady za žalobkyňou zakúpené kolesá na ručný vozík, nakoľko z ňou predloženého pokladničného dokladu vyplýva, že ich cena bol 95,60 eur a nie 96,- eur. Preto v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalším nárokom žalobkyne bol nárok na náhradu škody vo výške 1 600,- eur vzniknutú na zhorenej drevenej hospodárskej budove. Žalovaný výšku škody rozporoval a to vzhľadom na skutočnosť, že už začal s uvedením budovy do pôvodného stavu, t.j. začal s jej výstavbou a ním vykonané investície už výšku vzniknutej škody prekročili. V tejto časti súd uvádza, že výška škody bolo predmetom skúmania orgánmi činnými v trestnom konaní a podľa stanoviska spol. I. E. s.r.o., výška škody na zhorenej budove bola 1 600,- eur. Je tiež pravdou a v konaní ani nebolo sporné, že žalovaný už z vlastnej iniciatívy začal s výstavbou zhorenej drevenej hospodárskej budovy, avšak do pôvodného stavu ju neuviedol. Za účelom preukázania hodnoty žalovaným novovybudovanej drevenej hospodárskej budovy, žalovaný predložil rozpočet vypracovaný p. V. A., podľa ktorého cena použitého materiálu na budovu a strechu, cena vykonaných prác je 3 713,457 eur. Zo strany žalobkyne bolo predložené odborné vyjadrenia T.. L., ktorý stanovil technickú hodnotu budovy vo výške 3 420,12 eur. Súd prvej inštancie v ďalšom vychádzal z hodnoty 3 420,12 eur, ktorá vzhľadom na vyššie uvedené v konaní nebola spornou, stretli sa na tejto hodnote žalobkyňa aj žalovaný. Nad uvedenú výšku zo strany žalovaného nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom preukázania výšky jeho investícii do predmetnej budovy. T.. L. vo svojom odpornom vyjadrení zároveň stanovil hodnotu totálnej škody na zhorenej drevenej hospodárskej budove a to vo výške 4.006,61 eur. V ďalšom síce uviedol, že na novovybudovanej drevenej budove bol použitý zakázaný a zdraviu škodlivý materiál na strechu a to eternit, avšak neuviedol, aké náklady by bolo potrebné vynaložiť na nápravu daného stavu. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vychádzal z údajov, že totálna škoda na zhorenej budove je 4 006,61 eur a hodnota novovybudovanej budovy je 3 420,12 eur. Rozdiel predstavuje sumu 581,49 eur, tento rozdiel predstavuje škodu, ktorú je žalovaný povinný žalobkyni zaplatiť. Zo strany žalobkyne nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom preukázania škody nad uvedenú sumu. Súd preto žalovaného zaviazal aj na zaplatenie sumy 581,49 eur a vo zvyšnej časti nárok na zaplatenie škody na drevenej hospodárskej budove zamietol.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. a s tým, že úspech žalobkyne bol v konaní v rozsahu 2.207,53 eura s príslušenstvom, teda 68 % a úspech žalovaného predstavoval rozsahu 32 %. V súlade s predmetnými zákonnými ustanovenia , preto priznal nárok na pomernú náhradu trov konania žalobkyni v rozsahu 36 %.

6. Proti rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa a aj žalobca.

7. Žalobkyňa v podanom odvolaní uviedla, že tento napáda v zmysle ust. a , teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade namietala, že odpočítaním sumy 3.420,12 eura zo sumy 4.006,61 eura nie je suma 581,49 eura, ale správne má byť uvedená suma 586,49 eura. Podľa jej názoru sa jedná o zrejmú chybu v písaní a počítaní. Ďalšom námietkou žalobkyne bola skutočnosť, že súd prvej inštancie pri hodnote novovybudovanej hospodárskej budovy žalovaným, síce vychádzal z odborného vyjadrenia T.. M. L., avšak v úvahu nebral jeho konštatáciu o predmetnom prístrešku uvedenú v záveroch tohto odborného vyjadrenia. Keďže prístrešok, ktorý bol postavený po požiari, nezodpovedá uvedeniu pôvodnej drevenej hospodárskej budovy do pôvodného stavu, žalovaný nedokázal poskytnúť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy v časti náhrady škody naturálnou reštitúciou. Prístrešok nemá bočné steny a nie je spôsobilý chrániť tam uskladnené seno, či zabezpečiť proti odcudzeniu tam uskladnené veci. Súd prvej inštancie mal pri určovaní výslednej hodnoty novovybudovanej drevenej hospodárskej budovy prihliadnuť na to, že strecha postavená z azbestovocementovej vlnitej krytiny, nespĺňa zákonné požiadavky, preto zo sumy 3.420,12 eura určenej znalcom Ing. M. L., mal odpočítať ním stanovenú hodnotu krytiny, uvedenú v položke 765 odborného vyjadrenia - krytiny tvrdé, t. j. sumu 1.000,92 eura, kde rozdiel by predstavoval sumu 2.419,20 eura. Vychádzajúc z totálnej škody na zhorenej budove v hodnote 4.006,61 eura a hodnoty novovybudovanej budovy po odpočítaní azbestovocementovej strechy, potom rozdiel predstavuje sumu 1.587,41 eura. Žalobkyňa sa zároveň stotožnila s názorom súdu prvej inštancie ohľadom vyčíslenia nároku na náhradu škody pri hnuteľných veciach, teda súhlasila so sumou 1.625,64 eura a voči žalovanému si takto uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 3.213,05 eura,

pričom v prevyšujúcej časti, teda v sume 13,39 eura zobrala svoju žalobu späť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Voči rozsudku podal odvolanie aj žalovaný, ktorý uviedol, že žalovaný nevidel žiadne veci zničené požiarom a vychádzal len zo skutočností, ktoré pred ním tvrdila žalobkyňa, pričom tieto svoje tvrdenia ohľadom zhorených vecí žalobkyňa v konaní riadne nepreukázala. Rovnako podľa názoru žalovaného, drevená hospodárska budova bola stará a viac ako 50-ročná, nachádzajúca sa v dezolátnom stave a mala nulovú hodnotu. Taktiež namietal skutočnosť, že obhorený vozík dal do pôvodného stavu práve žalobca a nie žalovaná, ktorá si týmto titulom uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 96,- eur. Rovnako napádal škodu v hodnote 350,- eur za zhorených 10 m3 palivového dreva a zhorenie 13 kusov agátových hranolov v hodnote 26.- eur. Taktiež poukázal na skutočnosť, že aj v súčasnosti sa používa v praxi krytina eternit, preto nie je pravdou, aby táto krytina bola zakázanou krytinou pre pokrývanie objektov. Zároveň poukázal na ním predložené vyčíslenie ceny vykonaných prác a ceny použitých materiálov na postavenej novej drevárke v zmysle vyjadrenia svedka V. A., ktorý je živnostníkom a vykonáva pokývanie striech, pričom zo strany žalovaného bolo spolu uhradené 5.586,30 eura. Z týchto dôvodov žiadal žalovaný napadnutý rozsudok Okresného súdu Humenné v celom rozsahu zrušiť, žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

9. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá vo vyjadrení uviedla, že výška škody na hnuteľných veciach bola preukázaná v trestnom konaní predloženým vyjadrením osôb na to odborne spôsobilých, na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní. Žalobkyňa si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody formou, z ktorej je uplatnenie na náhradu škody zrejmé. Žalovaný v priebehu súdneho konania takto uplatnený nárok nerozporoval, až neskôr začal namietať, že v konaní nebolo preukázané, aby sa žalobkyňou uvedené hnuteľné veci na mieste požiaru nachádzali a že boli pri požiari zničené. Čo sa týka hnuteľných vecí, na mieste požiaru bola vykonaná ohliadka miesta činu a zhorenisko s pozostatkami vecí bolo zdokumentované. Čo sa týka dokumentácie objektu pred požiarom a dôkazov o výstavbe, žalobkyňa poukázala na zoznam podkladov na vypracovanie odborného vyjadrenia č. XX/XXXX T.. M. L..

10. K podanému odvolaniu žalobkyne sa žalovaný písomne vyjadril, pričom uviedol, že rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu výpočtu, kde od sumy 4.006,61 eura predstavujúcej hodnotu zhorenej budovy, od hodnoty novovybudovanej budovy vo výške 3.420,12 eura je nesprávne uvedená suma 581,49 eura, pričom správne má byť uvedená suma 586,49 eura. Ako žalovaný na základe dohody so žalobkyňou preukázal hodnoverným spôsobom podľa predloženého vyčíslenia ceny vykonaných prác a ceny použitých materiálov na ním postavenú novú drevárku v zmysle vyjadrenia V. A., ktorý je živnostníkom, pričom z jeho strany bolo vynaložených spolu 5.586,30 eura. Poukázal najmä na skutočnosť, že zhorela stará 50-ročná drevárka, ktorá podľa odborného vyjadrenia mala hodnotu 4.006,61 eura, pričom ním postavená nová drevárka je v preukázanej hodnote 5.586,30 eura.

11. Voči vyjadreniu žalovaného podala žalobkyňa odvolaciu repliku, v ktorej uviedla, že výšku škody na hnuteľných veciach vyčíslila počas prípravného konania na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní spoločnosť P. I., ktorá je odborne spôsobilá na vyčíslenie škody, nakoľko predmetom jej obchodnej činnosti je okrem iných nákup a predaj priemyselných a strojárenských výrobkov. Taktiež T.. M. L. pri stanovení výšky škody zohľadnil opotrebenie stavby nehnuteľnosti, a to percentuálne. Až následne určil ich technickú hodnotu. Použitý postup stanovenia východiskovej a technickej hodnoty stavieb, ktorý pri výpočte hodnoty jasne berie do úvahy opotrebenie stavby, resp. hodnotu nehnuteľnosti, predmetný znalec vo svojom odbornom vyjadrení podrobne rozpísal. Z tohto dôvodu žalobkyňa nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, pokiaľ ide o vyčíslenie ceny vykonaných prác a ceny použitých materiálov, ktoré si vypracoval samotný žalovaný na sumu 5.586,30 eura. Z tohto dôvodu žalovaný neposkytol žalobkyni plnú kompenzáciu náhrady škody.

12. Rovnako odvolaciu repliku využil aj samotný žalovaný, ktorý uviedol, že znalec bez jeho prítomnosti rozhodol len teoreticky o výške technickej hodnoty nového prístrešku. K jeho výpočtom žalovaný uviedol, že podľa neho nepoužil znalec správne koeficienty uvádzaných ku východiskovej hodnote stavieb a technickej hodnote stavieb. Znalec poukázal v odbornom vyjadrení na stavebné materiály azbest, že tieto sú škodlivé zdraviu, avšak predmetné materiály sa v súčasnosti používajú, pričom v danom prípade sa nejedná o stavbu na bývanie. Žalovaný sa teda nestotožňuje so závermi znalca, čo sa týka ním

uvádzanej technickej hodnoty v odbornom vyjadrení ohľadne nového prístrešku, ktorá je podľa znalca 3.420,12 eura, a to z toho dôvodu, že žalovaný predložil doklady na vyčíslenie prác a ceny použitých materiálov spolu vo výške 5.586,30 eura. Nestotožnil sa ani so záverom znalca ohľadne stanovenia výšky škody znalcom pri zhorenej drevárke, kde jej hodnota bola vyčíslená na 4.001,61 eur. Predmetná drevárka bola postavená v rokoch 1965 až 1966 a vzhľadom na jej vek bola jej hodnota podľa názoru žalovaného, nulová. Naďalej spochybňoval tvrdenie žalovanej o zhorených hnuteľných veciach, keď podľa jeho názoru, žalovaná nepreukázala, že predmetné náradie v skutočnosti mala uložené v drevenej budove.

13. Následne žalobkyňa podala odvolaciu dupliku, v ktorej uviedla, že žalovaný nedodržal dohodu o spôsobe náhrady škody tak, ako to žalobkyni sľúbil v priebehu trestného konania. Zároveň uviedla, že tvrdenia samotného žalovaného o jeho nákladoch na novovybudovaný prístrešok popiera odborné vyjadrenie T.. M. L., ako znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác a tento je jedinou oprávnenou osobou v danej právnej veci, ktorá vedela poskytnúť objektívne informácie ohľadne hodnoty predmetnej nehnuteľností. E. žalovaného ohľadne existencie či neexistencie hnuteľných vecí poškodených požiarom, považuje žalobkyňa za bezpredmetné, nakoľko ich určenie bolo objektom skúmania orgánov činných v trestnom konaní a žalovaný danú skutočnosť v prípravnom trestnom konaní ani nerozporoval.

14. Následne využil podanie odvolacej dupliky aj samotný žalobca, ktorý uviedol, že menovaná spoločnosť P. I., predložila prehľad cien vecí na požiadanie policajného zboru s tým, že v tomto prehľade je uvedená cena nových vecí, ktoré uviedla žalobkyňa. Spoločnosť P. nemôže vyčísľovať žiadnu škodu na veciach, pokiaľ tieto veci nevidela a v danom prípade sa jedná len o zoznam vecí z aktuálnymi cenami, pričom ani existencia samotných vecí v zhorenom subjekte v konaní preukázaná nebola. Naďalej sa žalovaný nestotožňoval s názorom vyjadreným v odbornom vyjadrení T.. M. L. z dôvodu, že predmetný drevený objekt sa nachádzal v dezolátnom stave a bol nulovej hodnoty.

15. Krajský súd v Prešove, (ďalej len „odvolací sud“) príslušný na rozhodnutí odvolaní podľa ( ďalej len „CSP“), v zmysle zásad uvedených v ust. , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasledujúcich , bez nariadenia pojednávania podľa ust. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne a žalovaného vo svojej podstate neboli dôvodné (vyhodnotená iba chyba v písaní a počítaní u súdu prvej inštacnie).

16. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to čo do výroku I., na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na ust. .

17. Zároveň je potrebné konštatovať, že v konaní došlo k zlému výpočtu súm tak, ako ich namietali žalobkyňa aj žalovaný, pričom reálny rozdiel vo výpočte u súdu prvej inštancie predstavuje 5,- eur. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v časti 5,- eur tak, že predmetnú sumu žalobkyni priznal spolu s príslušenstvom pohľadávky.

18. Vzhľadom na vykonané čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 13,39 eura v samotnom odvolaní žalobkyne, odvolací súd v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie v tejto časti zastavil. Zároveň rozsudok v prevyšujúcej zamietavej časti po vykonanom späťvzatí a priznaní sumy 5,- eur spolu s príslušenstvom v prevyšujúcej časti potvrdil.

19. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobkyne a žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.

20. U žalobkyne v zásade možno konštatovať základnú odvolaciu námietku v skutočnosti, že žiadala zo znalcom určenej hodnoty novovybudovaného prístrešku 3.420,12 eura odpočítať hodnotu

azbestovocementovej krytiny v hodnote 1.006,61 eura z dôvodu, že táto nezodpovedá aktuálnym technickým požiadavkách a aj samotný znalec T.. M. L. v časti 4 svojho záveru odborného vyjadrenia poukázal na skutočnosť, že azbestovocementové vlnité dosky sú v súčasnej dobe už zakázané a tieto nemožno používať z hľadiska obsahu azbestu ako zdraviu nebezpečnej látky. Predmetnú odvolaciu námietku žalovanej odvolací súd posúdil ako nedôvodnú, a to z dôvodu, že azbestovocementová krytina v súčasnej dobe nie je na stavbách zakázaná, možno konštatovať iba, že v prípade jej odstraňovania je potrebné postupovať špeciálnym postupom a v zmysle Vyhlášky č. , táto je v prípade odstránenia považovaná za nebezpečný odpad. Samotná azbestovocementová krytina nie je na stavbách pre zdravie škodlivá v prípade, že sa nachádza na streche konkrétneho objektu bez toho, aby sa ňou manipulovalo. Nebezpečenstvo poškodenia zdravia vzniká iba v prípade manipulácie s touto azbestovocementovou krytinou, pričom možno konštatovať, že jej použitie je aj v súčasnosti legálne na starších rodinných domoch. Nebolo z týchto dôvodov preto potrebné odpočítať hodnotu azbestovocementovej krytiny v hodnote 1.006,61 eura aj vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o prístrešok na uskladnenie vecí, nie o nehnuteľnosť používanú na bývanie. Rovnako je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa nikdy nenamietala nefunkčnosť predmetnej azbestovocementovej krytiny na prístrešku, resp. jej zlé osadenie, jej námietky vyplývali iba zo záverov odborného vyjadrenia, kde znalec konštatoval, že predmetné azbestovocementové vlnité dosky sa v zmysle Vyhlášky č. považujú v prípade ich odstraňovania alebo manipulácie s nimi za nebezpečný odpad.

21. K odvolacím námietkam žalovaného, že opravu kolies vozíka vykonal samotný žalovaný, tento riadne nepreukázal, práve naopak, samotná žalobkyňa preukázala zakúpenie kolies na opravenie poškodeného obhoreného vozíka. Opravu vozíka síce vykonal žalovaný avšak zakúpenie kolies zostalo len v pozícii tvrdení samotného žalovaného, ktorý žiadnym spôsobom nepreukázal vynaložené náklady na opravu predmetného dvojkolesového vozíka. Čo sa týka popierania existencie zhorených hnuteľných vecí tak, ako sú uvádzané v rozhodnutí súdu prvej inštancie, tu je možné konštatovať, že tieto boli riadne zdokumentované, spísané a ohodnotené už v samotnom prebiehajúcom trestnom konaní. Počas celého priebehu trestného konania existenciu a hodnotu predmetných hnuteľných vecí žalovaný nikdy nenamietal. Aj z tohto dôvodu námietka neexistencie zhorených hnuteľných vecí žalovaného nie je dôvodná. K odvolacej námietke žalovaného, že cena zhoreného prístrešku v hodnote tak, ako je uvedená v odbornom vyjadrení, je nesprávna a zároveň k odvolacej námietke, že žalovaný na stavbu nového prístrešku vynaložil sumu 5.586,30 eura, odvolací súd poukazuje na odborné vyjadrenie č. XX/XXXX znalca M. L., ktorý pri stanovení ceny zhoreného prístrešku, zhodnotil aj jeho opotrebenie, a to až na 76,59 %. Nebolo teda pravdou, že by znalec vek a stav bývalého zhoreného prístrešku pri stanovení jeho ceny, nezohľadnil. Čo sa týka údajnej žalovaným vynaloženej sumy vo výške 5.586,30 eura, tu opäť odvolací súd poukazuje na odborné vyjadrenie č. XX/XXXX v časti XV, ohľadne novovybudovaného dreveného prístrešku, kde znalec podrobne uviedol rozpočet nákladov v rámci prehľadu vykonaných prác a dodávok materiálu, ako aj dokončovacích prác súhrnne v technickej hodnote novovybudovaného prístrešku vo výške 3.420,12 eura. Čo sa týka takto stanovenej hodnoty novovybudovaného prístrešku, samotný žalovaný nenapádal odborné vyjadrenie čo do konkrétneho prehľadu rozpočtových nákladov stanovených znalcom. Sumu stanovenú znalcom rozporoval iba na základe rukou spísaného zoznamu materiálu a prác, ktorý čiastočne vyhotovil V. A. v hodnote 3.713,45 eura a taktiež podľa vlastného spísaného zoznamu nákladov na celé stavbu. V ňom zahrnul V. A. uvedenú sumu 3.457,- eura bez DPH, k tejto sume prirátal DPH a následne dopočítal hodnotu vybudovaného WC, hodnotu pomocných prác, náklady na občerstvenie a jedlo na 6 pracovných dní, pričom uvedené skutočnosti nedoložil žiadnymi ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré by preukazovali reálne vynaloženie takýchto nákladov v ním stanovenej výške na materiál a práce pri novovybudovanom prístrešku.

22. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne došiel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napádanej časti, a to v I. výroku a zároveň vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, okrem sumy 5,- eur, v zmysle ust. potvrdil a zároveň v časti 5,- eur vo výroku v zamietavej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil v zmysle ust. . Zároveň z dôvodu vykonaného späťvzatia pri podanom odvolaní samotnou žalobkyňou v časti 13,39 eura, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil v zmysle ust. a .

23. O trovách konania sporových strán bolo rozhodnuté podľa ust. , v zmysle ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie s tým, že po zmene rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť aj 5,- eur spolu s príslušenstvom, prestavuje úspech žalobkyne 69 %, úspech žalovaného 31 %, teda čistý úspech žalobkyne predstavuje 38 %.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).