Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Svk/30/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: E. N., nar. XX.XX.XXXX, X. Z. XX, O., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, P.O.BOX 100, Bratislava, IČO: 30 416 094, za účasti pribratých účastníkov konania: 1/ MH INVEST, s.r.o., (sťažovateľa) Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného advokátom JUDr. Allanom Böhmom, Jesenského 2, Bratislava, IČO: 30 845 238, 2/ Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003 328, o správnej žalobe zo dňa 21.09.2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 19796/2018/SV/49383 zo dňa 27.06.2018, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -469 zo dňa 07.12.2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -469 zo dňa 07.12.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave.

odôvodnenie:

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj „stavebný úrad“) v zmysle o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) podľa , a o správnom konaní (správny poriadok) v spojení s stavebného zákona rozhodnutím č. OU- NR.OVBP2-2018/022438-004 zo dňa 27.04.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vylúčil žalobcu z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby „Príprava Strategického parku Nitra - Stredisko integrovaných služieb SSC“, podanom spoločnosťou MH Invest, s.r.o., vedenom na stavebnom úrade pod č. OU-NR-OVBP2/2018/022438. Stavebný úrad odôvodnil rozhodnutie tým, že žalobcovi nevyplýva postavenie účastníka konania zo stavebného zákona (nie je vlastníkom žiadneho z pozemkov, na ktorých je stavba umiestnená, a nie je ani vlastníkom žiadnej z uvedených stavieb) ani z osobitného predpisu. Stavebný úrad konštatoval, že žalobca nie je účastníkom konania, pretože nie je vlastníkom žiadneho z pozemkov, na ktorých je stavba umiestnená a nie je ani vlastníkom stavby, zároveň mu postavenie účastníka kolaudačného rozhodnutia nevyplýva ani z osobitného predpisu, nakoľko stavebného zákona jasne vymedzuje okruh účastníkov kolaudačného konania. Žalobca nie je v predmetnom konaní účastníkom konania, pretože nie sú dotknuté žiadne jeho práva. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 19796/2018/SV/49383 zo dňa 27.06.2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu. Žalovaný sa stotožnil s názorom stavebného úradu.

II. Konanie pred krajským súdom

3. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19796/2018/SV/49383 zo dňa 27.06.2018. Žalobca v správnej žalobe namietal, že stavba sa nachádza v strategickom parku v rámci budovania stavebného zámeru Automotive Nitra Project, na ktorý sa vzťahovalo konanie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a jeho účastníctvo je dané z . Žalobca namietal, že obe rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom a poukázal na povinnosť žalovaného postupovať v zmysle ust. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a základných zásad správneho konania zakotvených v ust. § v 3 ods. 2, 4 a tohto zákona. Bol toho názoru, že je potrebné vziať na zreteľ skutočnosť, že správny orgán v okamihu oznámenia o začatí samotného kolaudačného konania, v ten istý deň vydal aj rozhodnutie o jeho vylúčení z konania, čo zjavne nasvedčuje tomu, že postupoval striktne formálne, bez materiálneho posúdenia okolností, ktoré odôvodňujú jeho účastníctvo v danom konaní. Žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 27.06.2018 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 27.04.2018. 4. Dňa 07.12.2021 Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) vyhlásil rozsudok -469 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie. Krajský súd zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania vrátane náhrady trov kasačného konania v plnom rozsahu a pribratému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal. 5. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že podanie žalobcu zo dňa 10.11.2017 možno považovať, resp. bolo potrebné považovať za prihlásenie sa žalobcu i za účastníka prebiehajúceho kolaudačného konania, pričom svoje účastníctvo odvodzoval z ust. Podľa ust. tohto zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v jeho tretej časti (posudzovanie navrhovaných činností) a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 (podanie odôvodneného písomného stanoviska alebo odôvodnených pripomienok) alebo odseku 4 (podanie odvolanie proti rozhodnutiu alebo proti záverečnému stanovisku), ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Žalobca ako dotknutá verejnosť v priebehu viacerých zisťovacích konaní takýto postup uplatňoval, čo je súdu taktiež známe z jeho rozhodovacej činnosti a čo ani v konaní nebolo sporné. I z obsahu odvolania žalobcu zo dňa 01.06.2018 proti procesnému rozhodnutiu zo dňa 27.04.2018 možno celkom jednoznačne vyvodiť, že žalobca svoje účastníctvo v kolaudačnom konaní odvodzuje od svojej účasti a postupu v zisťovacích konaniach, resp. v konaniach o posudzovaní navrhovaných činností, ktoré predchádzali výstavbe automobilového závodu. Účasťou v konaniach podľa tretej časti dotknutá verejnosť získava automaticky aj účastníctvo v následných povoľovacích konaniach, akým je i kolaudačné konanie. 6. Podľa krajského súdu z predloženého administratívneho spisu, z rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 27.04.2018 o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania a ani z rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.06.2018 nevyplýva, či a akým spôsobom správne orgány preverovali, resp. zisťovali, či by žalobca mal alebo nemal byť účastníkom kolaudačného konania v zmysle ust. Správny orgán prvého stupňa sa napriek podaniu žalobcu zo dňa 10.11.2017 jeho prípadným účastníctvom v kolaudačnom konaní z titulu účastníctva v zisťovacích konaniach vôbec nezaoberal. Žalovaný vo svojom rozhodnutí len stroho konštatoval, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že navrhovaná činnosť „Príprava strategického parku“, ktorej súčasťou je aj predmetná kolaudovaná stavba Stredisko integrovaných služieb SSC nepodliehala zisťovaciemu konaniu a ani nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa Z obsahu spisu, ale ani zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.06.2018 však nie je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k vyššie uvedenému konštatovaniu a záveru o tom, že žalobcovi neprináleží účastníctvo v kolaudačnom konaní podľa ust. Tvrdenie žalovaného, že navrhovaná činnosť „Príprava strategického parku“, ktorej súčasťou je i predmetná kolaudovaná stavba Stredisko integrovaných služieb SSC nepodlieha zisťovaciemu konaniu a nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa nemá oporu v administratívnom spise. Rozhodnutie žalovaného v predmetnej veci, ktorým potvrdil procesné rozhodnutie o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania neobsahuje žiadnu relevantnú skutkovú ani právnu argumentáciu k vyššie uvedeným tvrdeniam.

7. Z uvedených dôvodov bolo podľa krajského súdu potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27.06.2018 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 27.04.2018 (čoho sa žalobca v podanej žalobe domáhal) zrušiť podľa ust. , teda z dôvodu, že tieto rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust. . Správny súd je však toho názoru, že pokiaľ by sa preukázala jeho argumentácia o účastníctve v kolaudačnom konaní podľa ust. , teda z titulu jeho účastníctva v zisťovacom konaní, tak rozhodnutie o jeho vylúčení z konania nemalo byť vydané vôbec. 8. Krajský súd uviedol, že jeho úlohou v predmetnej veci bolo zaoberať sa procesným postavením žalobcu ako účastníka kolaudačného konania, a to bez ohľadu na to, či konanie, v ktorom sa domáhal byť účastníkom konania, bolo ukončené alebo sa v ňom pokračuje. Skutočnosť, či bolo alebo nebolo ukončené kolaudačné konanie nemá žiaden vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a táto otázka nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. V tejto súvislosti krajský súd dal do pozornosti účastníkov konania uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 24.03.2020, ktorým bol v predmetnej veci viazaný. S poukazom na uvedené potom krajský súd vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa, ktorý sa bude ďalej zaoberať otázkou účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní okrem iného i podľa ust. 24 ods. 2 Pokiaľ žalovaný v prípade ďalšieho rozhodovania vo veci účastníctva žalobcu v predmetnom kolaudačnom konaní zotrvá na svojom tvrdení o tom, že konkrétna navrhovaná činnosť „Príprava strategického parku“, ktorej súčasťou je aj predmetná kolaudovaná stavba (v rozsahu stavebných objektov uvedených v 1. bode toho rozsudku) nepodlieha zisťovaciemu konaniu a ani nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa , bude potrebné toto tvrdenie podporiť skutkovou i právnou argumentáciou.

III. Konanie na kasačnom súde

9. Proti rozsudku krajského súdu podal pribratý účastník 1/( MH Invest, s.r.o.) (ďalej aj „sťažovateľ 1/“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 10. Sťažovateľ 1/ namietal, že účastníkov konania v kolaudačnom konaní striktne upravuje stavebného zákona, ktorý taxatívne vymedzuje, kto je účastníkom konania, pričom v danom konkrétnom prípade nebolo splnené ani jedno z kritérií stavebného zákona. Stavebný zákon má v a špeciálne upravený postup pri stavbách a ich zmenách, ktorým predchádzalo konanie podľa . Z stavebného zákona pritom nevyplýva, že by toto ustanovenie priznávalo právo byť účastníkom konania aj osobám, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, tak ako je to v územnom konaní alebo stavebnom konaní. Znenie stavebného zákona nezakladá právo účasti v kolaudačnom konaní osobám, ktoré boli účastníkmi konania podľa osobitného predpisu. Priznáva však právo podať odvolanie voči rozhodnutiu aj tomu, kto nebol účastníkom kolaudačného rozhodnutia, ak tomu predchádzalo konanie podľa , ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa tohto predpisu. Až podaním odvolania sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania. 11. Sťažovateľ 1/ uviedol, že jeho rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, ktorým stavebný úrad rozhodol o tom, že žalobca nie je účastníkom kolaudačného konania, je procesné rozhodnutie. Žalobca pritom nikdy neuviedol, ktoré jeho subjektívne práva boli porušené. Tvrdenie, že kolaudačné konanie ohrozuje jeho právo na životné prostredie je nedostatočné a široko koncipované. 12. Sťažovateľ 1/ napokon dodal, že v napadnutom rozsudku krajského súdu sú namietané skutočnosti a okolnosti týkajúce sa kolaudačného konania predmetnej stavby v merite veci, ktorými sa žalovaný v procesnom konaní o odvolaní vo veci vylúčenia žalobcu z kolaudačného konania nezaoberal a tieto skutočnosti ani nemohli mať žiadny vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. 13. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa vyjadril žalovaný tak, že sa s kasačnou sťažnosťou stotožňuje v celom rozsahu. Uviedol, že súhlasí so sťažovateľom, že žalobca nie je účastníkom konania podľa , pretože kolaudácia nie posudzovanou činnosťou. V rámci kolaudačného konania už nemôže prebiehať konanie podľa a účastníkmi konania môžu byť iba osoby, ktoré boli účastníkmi konania v predchádzajúcom stavebnom konaní. Ak mal žalobca námietky proti existencii stavby ako takej, mal ich uplatňovať v predchádzajúcom stavebnom konaní. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

14. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa vyjadril žalobca tak, že navrhol ako nedôvodnú kasačnú sťažnosť zamietnuť. Vyjadril presvedčenie, že zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie mu jednoznačne umožnil byť účastníkom konania tak v zisťovacom konaní a následne automaticky vo všetkých povoľovacích konaniach vrátane kolaudačného konania.

IV. Právny názor kasačného súdu

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas ( a ), oprávnenou osobou ( ), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná ( ), má predpísané náležitosti ( a ), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podaných kasačných sťažnostiach ( , a ) a dospel k záveru, že kasačné sťažnosti sú dôvodné. 16. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo posúdiť, či krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia [ ], keď zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie z dôvodu, že orgány verejnej správy postupovali nesprávne, keď vylúčili žalobcu ako účastníka konania z kolaudačného konania. 17. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené zistil, že kasačnom konaní boli rovnaké právne otázky v obdobnej veci už právoplatne posúdené Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. z 30.11.2022 ako aj v rozsudku sp. zn. zo dňa 23.06.2023. Zohľadniac túto skutočnosť, kasačný súd v súlade s ku sťažnostným bodom sťažovateľa poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30.11.2022, s ktorým sa konajúci kasačný súd stotožňuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza: „30. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so zákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z stavebného zákona, keďže z vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania. 31. Podľa dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s pojmom „zainteresovaná verejnosť“) 32. Podľa stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. 33. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť, ktorá bola účastníkom konania podľa (postup podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne ex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Jedným zo zákonov, ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní ( stavebného zákona) ako aj v stavebnom konaní ( stavebného zákona). Na rozdiel od územného a stavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka konania nepriznáva, keď v uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená (účastníctvo by bolo možné prípadne podľa stavebného zákona, ale v prejednávanom prípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu dvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade s požiadavkami na výklad práva uvedenými v a 4 v spojení s za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver. 34. Správny súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za „povoľovacie konanie“ v zmysle je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a preto sa ustanovenie zákona EIA použije prednostne pred ustanovením stavebného zákona.

35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) ako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor ( a ) a smernica o EIA () stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam. 36. Aarhuský dohovor a tiež Smernica o EIA práva verejnosti na účasť v administratívnom alebo súdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná do slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt ( Smernice EIA) a pojem „projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín ( Smernice EIA). Uvedené definície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje tak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb alebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1 ods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod 24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31). 37. Rovnako v povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje , v zhode so Smernicou EIA, realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny ( ). 38. V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, a rozhodovacej praxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr. stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe , povoľovacími procesmi, ktoré na ňu nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli súvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú do stavby či krajiny. 39. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia až 84 stavebného zákona, ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Naopak, rozhodnutie o umiestnení stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú, keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o zmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle (v súlade s stavebného zákona). 40. Ak teda podľa má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako aj . Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa nevzniká postavenie účastníka kolaudačného konania. Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako účastníka kolaudačného konania podľa bez posúdenia ďalších skutočností preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny. 41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle stavebného zákona, podľa ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa , má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad

povolenia s obsahom rozhodnutia podľa . Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania ( stavebného zákona). Z uvedeného vyplýva, že žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti ( a ).“

18. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel kasačný súd k záveru, že kasačné sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná a napadnutý rozsudok krajského súdu podľa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia vo veci účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní. 19. Kasačný súd k dôvodom rozsudku krajského súdu, ktorý v bode 57 dáva do pozornosti, že bol viazaný právnym názorom kasačného súdu vyjadreným v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 24.03.2020. Uvádza, že v danej veci Najvyšší súd SR v dôvodoch zrušujúceho rozhodnutie uviedol, že z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre je nesporné, že krajský súd konštatoval, že kolaudačné konanie, z ktorého bol sťažovateľ vylúčený, bolo právoplatne skončené dňa 03.10.2018, v dôsledku čoho odpadol dôvod na pokračovanie v súdnom konaní začatom na základe žaloby sťažovateľa zo dňa 21.09.2018 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia procesnej povahy o vylúčení sťažovateľa z konania o návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, a preto konanie zastavil s poukazom na ust. . Kasačný súd konštatoval, že s takýmto právnym názorom Krajského súdu v Nitre nie je možné sa stotožniť...... predmetom súdneho konania sťažovateľa, začatého žalobou zo dňa 21.09.2018, bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo zamietnuté odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým bol sťažovateľ vylúčený z konania. Najvyšší súd SR konštatoval, že v tomto konaní bolo povinnosťou Krajského súdu v Nitre vec meritórne prejednať a zaujať právne stanovisko k predmetu konania, t. j. či postup správnych orgánov, keď vylúčili sťažovateľa z administratívneho konania bol, resp. nebol v súlade so zákonom a prečo. Konštatovanie, že bolo skončené kolaudačné konanie, v tomto prípade je právne irelevantné. Úlohou správneho súdu v Nitre bolo zamerať sa na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu. To znamená, že jeho úlohou v konaní bolo zaoberať sa všetkými námietkami sťažovateľa uvedenými v žalobe, zaoberať sa jeho procesným postavením ako účastníka konania, a to bez ohľadu na to, či konanie, v ktorom sa tento účastník domáhal byť účastníkom konania, bolo ukončené alebo sa v ňom pokračuje. Nebolo úlohou Krajského súdu v Nitre v jeho prieskumnom konaní skúmať či bolo alebo nebolo ukončené kolaudačné konanie, nakoľko táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a táto otázka ani nebola a ani nemôže byť predmetom jeho súdneho prieskumu. ..... Podľa názoru kasačného súdu Krajský súd v Nitre vo veci postupoval v rozpore so zákonom, keď zastavil konanie z dôvodu, že odpadol predmet súdneho prieskumu bez toho, aby venoval náležitú pozornosť súdnemu prieskumu skutočností, ktoré boli predmetom správnej žaloby. Vzhľadom ku skutočnosti, že sa najvyšší súd nestotožnil s jeho právnymi závermi, jeho rozhodnutie s poukazom na vyššie cit. ust. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude podľa ust. viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí. 20. Z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR však nevyplynuli právne závery ako učinil krajský súd, jeho úlohu bolo preskúmať napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, čo krajský súd aj učinil avšak so závermi, s ktorými sa kasačný súd nestotožnil, a to s poukazom na ustálený právny názor na túto otázku (viď body 30- 41 citovaného rozsudku). 21. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa Správnemu súdu v Bratislave a to s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť účastníctvo v kolaudačnom konaní, a to v zmysle vysloveného právneho názoru kasačného súdu. 22. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania ( ). 23. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 ( prvá veta ). Ak podľa má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ide len o také povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako aj . Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa nevzniká postavenie účastníka kolaudačného konania.

Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako účastníka kolaudačného konania podľa bez posúdenia ďalších skutočností preto nie je správny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.