Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-7-2020.pdf
PDF · 80.13 KB
Case nature
Subarea
3Co/7/2020
Uznesenie
Krajský súd Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu W., obaja právne zastúpení: JUDr. Miroslav Sklenár, advokát, so sídlom Kováčska 40, 040 01 Košice, IČO: 35 550 201 proti žalovaným: 1./ A., o určenie, že majetok patrí do dedičstva s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov v 1.a 2.rade proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 21C/33/2019 - 56 zo dňa 5.11.2019 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie zrušuje a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“), rozhodol, cit.:
„Konanie z a s t a v u j e v 5. výroku žaloby: „Žalovaná v 2./ rade je povinná zaplatiť žalobkyni v 1./ rade istinu vo výške 38.600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % za obdobie od 23.8.2017 do zaplatenia“ eventuálne: „Pohľadávky žalobkyne v 1./ rade v celkovej sume 38.600,- eur patria do pasív dedičstva po poručiteľovi X. C., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom S. a náhrady trov konania.“
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že súdny poplatok za žalobu nebol zaplatený s podaním žaloby, preto súd prvej inštancie vyzval výzvou zo dňa 16.9.2019 právneho zástupcu žalobcov v zmysle ust. § 110 CSP na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 2.246,- eur za piaty výrok petitu, v lehote 10 dní podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola právnemu zástupcovi žalobcov zasielaná do elektronickej schránky do vlastných rúd s fikciou doručenia. Výzvu si v úložnej lehote neprevzal, preto sa podľa ust. § 111 CSP za dátum doručenia považoval deň 7.10.2019 a deň, do ktorého mali žalobcovia v 1. a 2. rade zaplatiť súdny poplatok pripadol na deň 17.10.2019. Súdny poplatok však bol zaplatený až po lehote 10 dní, a to dňa 23.10.2019, teda oneskorene. Zároveň citoval ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. s tým, že ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví.
3. Proti uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade. Navrhli, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp., aby napadnuté uznesenie zrušil a zaviazal súdneho úradníka právnym názorom súdu podľa ust. § 250 ods. 2 CSP. Žalobcovia v 1.a 2. rade namietali odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 písm. b), písm. c), písm. d), písm. f), písm. e). Rovnako aj ust. § 365 ods. 1 písm. a). Poukázali na ust. § 9 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., kde poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy, súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke, alebo v pobočke zahraničnej banky. Toto ustanovenie umožňuje poplatníkovi splniť si svoju povinnosť, pričom určuje platobné miesto, ako aj formu ako sa má súdny poplatok uhradiť. Žalobcovia dňa 15.10.2019
prostredníctvom pobočky zahraničnej banky uhradili v zmysle výzvy súdu všetky súdne poplatky, t.j. osobitne súdny poplatok vo výške 328,- eur za výroky I. a IV. a osobitne súdny poplatok vo výške 2.246,- eur za výrok V., čím splnili poplatkovú povinnosť uloženú vo výzve súdu. Z procesného úkonu súdu, ktorý konanie zastavil len vo výroku V. je zrejmé, že súd prvej inštancie platbu v sume 328,- eur eviduje ako riadne uhradenú, pričom platbu vykonanú v sume 2.246,- eur za výrok č. V. eviduje ako uhradenú po lehote. Žalobcom nie je zrejmé, z akých skutočností a dokladov súd prvej inštancie vychádzal, keď odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny poplatok bol zaplatený po lehote 1 dní, a to až dňa 23.10.2019, teda oneskorene, keďže z predložených dôkazných prostriedkov je zrejmé, že súdne poplatky boli uhradené riadne a včas v rovnaký deň, a to dňa 15.10.2019. Podľa ich názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie neobjasňuje skutkový základ rozhodnutia. V tomto zmysle poukázali žalobcovia aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. Ústavného súdu. Zároveň poukázali na skutočnosť, že vzhľadom na ust. § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. v konaní o zaplatenie súdneho poplatku koná a rozhoduje vyšší súdny úradník a sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. V danej veci, podľa názoru žalobcov, bola právomoc rozhodovať u vyššieho súdneho úradníka a nie sudcu, ktorý v danom prípade rozhodoval. Žalobcovia z tohto dôvodu majú za to, že vo veci rozhodol nesprávne obsadený súd, čo je samotný odvolací dôvod a súčasne majú žalobcovia za to, že v konaní boli nesprávne poučení o opravnom prostriedku.
4. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobcami podanému odvolaniu nevyjadrili.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odolaní (§ 34 zákona č. 160/21015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, a to bez nariadenia pojednávania (§ 380 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.
6. Podľa ust. § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa ods. 1, alebo ak sú na to dôvody podľa ods. 2. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu a správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka.
7. Podľa ust. § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, vrátane rozhodnutia o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.
8. Podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, okrem ust. § 357 písm. a).
9. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli, alebo ak také dôvody neexistovali.
10. V prvom rade je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie nedodržal procesný postup v zmysle § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkov, keď o súdnom poplatku nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale zákonný sudca. V prípade dodržania procesného postupu podľa § 14 ods. 4, by bola voči predmetnému uzneseniu o zastavení konania prípustná sťažnosť, kde samotný obsah sťažnosti, ako aj dôvody v nej uvádzané by následne posúdil sudca prvej inštancie. Avšak z dôvodu, že vo veci priamo rozhodol zákonný sudca namiesto vyššieho súdneho úradníka, bola odobratá možnosť žalobcom v 1. a 2. rade, podať voči uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku sťažnosť a títo sa voči predmetnému rozhodnutiu nemohli akokoľvek brániť. Aj keď ust. § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch uvádza, že na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, okrem ust. § 357 písm. a), vzhľadom na špecifickosť situácie odvolací súd ustálil, že voči predmetnému uzneseniu bolo potrebné konštatovať prípustnosť odvolania z dôvodu, že ak by odvolací súd postupoval podľa § 386 písm. c) a odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade odmietol z dôvodu, že ich odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, v zmysle ust. § 357 písm. a) CSP v spojení s ust. § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, došlo by k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd podaným odvolaním žalobcov v 1. a 2. rade
zaoberal a zároveň vyhodnocoval podmienky vydania uznesenia o zastavení konania pre oneskorené zaplatenie súdneho poplatku. V zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. c) toto je základným dôvodom na zrušenie predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže rozhodoval nesprávne obsadený súd, a to z dôvodu, že o súdnom poplatku mal prvotne rozhodnúť vyšší súdny úradník a voči takémuto uzneseniu mala byť prípustná sťažnosť.
11. Druhou odvolacou námietkou u žalobcov v 1. a 2. rade je tá skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne posudzoval zaplatenie súdneho poplatku vo výške 2.246,- eur, keď v zásade vychádzal iba zo záznamu o zložení, ktorý je vedený pod položkou súdneho registra. Záznam o zložení totiž v ESS predstavuje iba dátum spárovania platby, ktorú strana sporu uhrádza ako súdny poplatok. Moment zaplatenia súdneho poplatku nie je momentom spárovania platieb, ale za moment zaplatenia poplatku sa považuje čas, kedy poplatok bol zaplatený na účet príslušného súdu prvej inštancie. Zo žalobcami predložených listinných dôkazov, a to výpisov z účtu, konkrétne platieb súdnych poplatkov vo výške 328,- eur, ako aj sumy 2.246,- eur je zrejmé, že tieto žalobcovia uhrádzali dňa 15.10.2019, pričom na účet Okresného súdu Poprad, ako súdu prvej inštancie, boli predmetné finančné prostriedky ako súdny poplatok, pripísané dňa 16.10.2019. Z uvedeného možno konštatovať, že oba súdne poplatky, teda aj súdny poplatok, z dôvodu ktorého nezaplatenia bolo konanie v piatom výroku žaloby zastavené, bol zaplatený v súdom stanovenej lehote. Z vyššie uvedeného dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje predmetnú vadu. V prípade evidencie záznamu o zložení v súdnom registri, ktorý vykazuje zaplatenie súdneho poplatku po lehote stanovenej súdom, je súd prvej inštancie povinný preskúmať, kedy reálne došlo k zaplateniu súdneho poplatku pripísaním sumy na účet príslušného súdu prvej inštancie a neuspokojiť sa iba so zistením dátumu, kedy došlo k spárovaniu skôr uskutočnenej reálnej platby. Je tak možné konštatovať, že súdny poplatok vo výške 2.246,- eur bol zaplatený na účet súdu prvej inštancie dňa 16.10.2019 a k spárovaniu platby došlo až dňa 23.10.2019, pričom moment spárovania platby pre danú vec nemá relevantný význam.
12. Na ozrejmenie svojej argumentácie odvolací súd uvádza, že zákonodarca nemôže v rámci legislatívneho procesu počítať so všetkými možnosťami, resp. s prípadmi, keď dôjde k nesprávnemu rozhodnutiu. Z uvedeného dôvodu zákon o súdnych poplatkoch neobsahuje výnimku pre prípustnosť odvolania voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, pokiaľ namiesto vyššieho súdneho úradníka rozhodol priamo sudca, čoho následkom bola nemožnosť pre stranu sporu podať voči takémuto uzneseniu zákonom predpokladanú sťažnosť. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd pripustil voči predmetnému uzneseniu odvolanie prihliadajúc na princíp odopretia spravodlivosti v prvom rade a v druhom rade aj vzhľadom na skutočnosť, že všetky odvolacie dôvody zo strany žalobcov v 1. a 2. rade boli naplnené a v prípade správne vydaného rozhodnutia by boli predmetom prieskumu podanej sťažnosti. Nemôže preto z týchto dôvodov samotnému odvolaniu voči takto vydanému uzneseniu brániť iba ustanovenie zákona o súdnych poplatkov a je potrebné v širšom ponímaní použiť samotný Civilný sporový poriadok a v prejednávanej veci zohľadniť aj ust. § 357 písm. a) Civilného sporového poriadku napriek tomu, že ho zákon o súdnych poplatkoch vylučuje. Vylúčenie tohto ustanovenia Civilného sporového poriadku bolo zákonodarcom určené len v prípade, že skutočne o súdnom poplatku rozhodne vyšší súdny úradník a následne sa strana sporu bude môcť brániť podanou sťažnosťou, o ktorej následne rozhodne zákonný sudca.
13. Postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d), preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil. V danej veci súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil zaplatenie súdneho poplatku včas, preto odvolací súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia.
14. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude v konaní pokračovať ohľadne všetkých piatich výrokov, ktoré sú predmetom žaloby, vo veci samej rozhodne a rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby spĺňalo procesné náležitosti podľa ust. § 220 a § 236 CSP tak, aby bolo v prípade podaného odvolania odvolacím súdom preskúmateľné.
15. O nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté vo veci samej, a to v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 3 CSP.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).