Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoCsp/34/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: 365.bank, a. s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 31 340 890, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: A. B., nar: XX.XX.XXXX, C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., o zaplatenie 4.173,22 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, pracovisko Kežmarok č.k. -137 zo dňa 31.03.2023, takto

rozhodol:

I. P r i p ú š ť a, aby na miesto doterajšieho žalobcu 365.bank, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02, IČO: 31 340 890 vstúpila do konania spoločnosť R Collectors, s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297.

II. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a III.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad, pracovisko Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

,,I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 851 eur, úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 851 eur od 11.03.2023 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 1,50 eur, všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur splatných vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné a nemal dôvodné pochybnosti o tom, že zmluva o úvere v prejednávanej veci má charakter zmluvy spotrebiteľskej, a že žalovaný má v právnom vzťahu založenom touto zmluvou o úvere postavenie spotrebiteľa. Úver poskytnutý žalovanému na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere v danej veci má charakter spotrebiteľského úveru tak, ako ho definuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, a spotrebiteľská zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Bolo povinnosťou súdu v danej veci zaoberať sa ex offo (bez ohľadu na prostriedky procesného útoku

a obrany) skúmaním splnenia povinnosti žalobcu ako veriteľa preskúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Bolo pritom na žalobcovi, aby splnenie tejto povinnosti súdu hodnoverne preukázal ( o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej v texte len ,,ZoSÚ“). Vo vzťahu k skúmaniu príjmu dlžníka súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca hodnoverne nepreukázal tvrdenie, že čistý mesačný príjem žalovaného v čase pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol vo výške 360 eur. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pri uzatváraní zmluvy mal pri sebe iba občiansky preukaz a pracovnú zmluvu. Žiadny zo žalobcom predložených zmluvných dokumentoch neobsahuje žiadne prehlásenie žalovaného o výške jeho čistého mesačného príjmu. Zo žalobcom predloženého výsledku dopytu z externého zdroja (Sociálnej poisťovne) zo dňa 10.10.2017 iba vyplýva, že žalovaný bol v tom čase zamestnaný u zamestnávateľa s IČOm: 50113682 a že jeho priemerný vymeriavací základ za posledné 3 mesiace bol aspoň 400 eur, čo nemožno stotožňovať so skutočným čistým mesačným príjmom žalovaného. Podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal, že by nim tvrdený mesačný čistý príjem 360 eur, z ktorého podľa jeho tvrdenia pri skúmaní bonity žalovaného vychádzal, bol teda výsledkom riadneho zistenia priemeru čistých skutočných príjmov žalovaného za obdobie bezprostredne predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti žalovaného úver splácať. Žalobca nepreukázal ani tvrdenie, že by žalovaný bol niekde vôbec sám deklaroval svoj mesačný príjem v tejto výške. Tzn., že by skutočný čistý príjem žalovaného si bola riadne zistil a overil. Bolo pritom povinnosťou žalobcu deklarovanie čistého mesačného príjmu od žalovaného vyžadovať a zistené údaje pre účely posúdenia úverovej bonity žalovaného aj overiť. Ďalej uviedol, že žalobca ďalej nepreukázal, že by bol od žalovaného požadoval akékoľvek vyhlásenie aj o ďalších údajoch týkajúcich sa jeho celkových pomerov, rozhodných pre skúmanie úverovej bonity žalovaného. Žiadny zo žalobcom predložených zmluvných dokumentoch neobsahuje prehlásenie žalovaného o jeho osobných pomeroch, o výške jeho peňažných záväzkoch a nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb jeho a osôb, ku ktorým mal vyživovaciu povinnosť. Bez riadneho zistenia údajov o celkových rodinných pomeroch žalovaného žalobca nemohol pre účely preskúmania bonity žalovaného riadne zistiť výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného a osôb, ku ktorým mal v tom čase vyživovaciu povinnosť, a tým ani riadne zistiť celkovú výšku výdavkov žalovaného. Žalobca tiež neuviedol a nepreukázal, že by za účelom preverenia bonity žalovaného bol vôbec zisťoval a skúmaniu podrobil výdavky žalovaného na zabezpečenie jeho základných životných potrieb a základných životných potrieb osôb, voči ktorým mal vyživovaciu povinnosť. Bolo pritom povinnosťou žalobcu aj tieto údaje na žalovanom vyžadovať a overiť. Vo vzťahu k peňažným záväzkom žalovaného žalobca predložil výpis iba zo spoločného registra bankových informácií (SRBI), a iba ohľadne žalovaného (nie aj jeho manželky). Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie vo veci prijal záver, že žalobca nepreukázal, že pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere postupoval v prejednávanej veci s náležitou odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného spotrebiteľský úver splácať. Naopak, výsledky dokazovania nasvedčujú záveru, že žalobca celkové pomery žalovaného posúdil povrchne, bez profesionálneho prístupu. Zároveň podľa súdu žalobca, na ktorom bolo dôkazné bremeno, tak ako banka hodnoverne nepreukázal, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere spĺňal maximálny zákonný limit ukazovateľa schopnosti splácať úver stanovený cit. ust. ZoSÚ. Žalobca nepreukázal, že súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) ZoSÚ, neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a) tohto zákona. Porušenie povinnosti žalobcu ako veriteľa - banky, stanovených právnou úpravou Zákona o spotrebiteľských úveroch skúmať bonitu žalovaného s odbornou starostlivosťou, má podľa ust. ZoSÚ za následok sankciu v podobe straty oprávnenia požadovať na žalovanom jednorazové splatenie celého spotrebiteľského úveru. Porušenie tejto povinnosti žalobcom ako veriteľom má v prejednávanej veci podľa ust. ZoSÚ za následok aj ďalšiu sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanému, a to z dôvodu, že sa jednalo o hrubé porušenie tejto povinnosti veriteľa. Vzhľadom na záver o bezpoplatkovosti a bezúročnosti spotrebiteľského úveru a strate oprávnenia žalobcu ako veriteľa vyžadovať od žalovaného jednorazové zaplatenie celého úveru súd žalobcovi priznal nárok iba na zaplatenie omeškaných splátok istiny úveru. Žalovaný ku dňu rozhodovania súdu dlží žalobcovi splatné splátky istiny úveru v celkovej výške 851 eur (3.385,20 eura - 2.469,94 eura). Preto súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 851 eur a žalobu v prevyšujúcej časti istiny a zmluvných úrokov ako nedôvodnú zamietol.

Keďže žalovaný žiadal o povolenie splácať dlh v splátkach, súd prvej inštancie využijúc právo vyplývajúce mu z ust. a (ďalej len ,P“) povolil žalovanému platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 30 eur mesačne. Napokon súd prvej inštancie považoval poštovné náklady vynaložené v súvislosti s pred žalobnou výzvou v zásade za účelné. Preto súd žalobcovi priznal náhradu poštového za zaslanie tejto výzvy v preukázanej výške 1,50 eur a v prevyšujúcej časti zamietol nárok žalobcu na náklady spojené uplatnením pohľadávky.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa . Konštatoval, že v konaní pomer úspechu žalovaného výrazne prevyšuje úspech žalobcu. Preto žalovanému prislúcha právo na pomernú náhradu trov konania voči žalobcovi. Keďže žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd žalovanému žiadnu náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených a . V prvom rade žalobca podotkol, že žalovaný zatiaľ nevrátili žalobcovi ani len istinu požičaného úveru. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd komplexne posúdil právnu vec aj cez prizmu dobrých mravov ( ), keďže konanie žalovaného, vrátane extenzívnej ochrany poskytnutej zo strany súdu prvej inštancie, radikálne znevýhodňuje všetkých klientov banky, ktorí svoje úvery splácajú riadne a absolútne devastuje úverové podnikanie bánk, pretože banka úverové prostriedky späť vrátené nemá a ich úročenie je iba na základe svojvoľného nesplácania dlžníkom degradované. Podľa žalobcu ustanovenie ZoSÚ normuje dva rozdielne následky, a to keď veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (nemožnosť predčasného zosplatnenia úveru), a keď sa veriteľ dopustil hrubého porušenia tejto povinnosti (bezúročný a bezpoplatkový úver). Zákon rozlišuje medzi následkom pri porušení povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a následkom pri hrubom porušením povinnosti konať s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Súd napriek tomu, v rozpore s ZoSÚ, spojil oba následky. Žalobca je toho názoru, že ak súd uviedol, že žalobca hrubo porušil povinnosť podľa ZoSÚ (čo odmieta), následkom má byť iba bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, nie aj nemožnosť jeho predčasného zosplatnenia. V prejednávanej veci je evidentné, že žalobca neskúmal bonitu žalovaného „bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra“ tak, ako vyžaduje zákon pre uplatnenie sankcie vo forme určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V ustanovení ZoSÚ zákonodarca jasne použil vylučovaciu spojku „alebo“, čím umožnil veriteľovi vybrať si, akým spôsobom overí schopnosť dlžníka splácať poskytnutý spotrebiteľský úver. Prvoinštančný súd nezohľadnil rozhodnutia iných odvolacích súdov, ktoré vykladajú ustanovenie ZoSÚ v súlade s jeho zákonným znením. Poukazal na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 18.12.2014 vo veci C-449/13 (Consumer finance SA proti Ingrid Bakkaus) podľa ktorého cit.: ,,článok 8 ods. sa má vykladať v tom zmysle, že jednak nebráni, aby bolo ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnené len na základe ním predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak neukladá veriteľovi povinnosť systematicky overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom:“ Smernica tak ponecháva priestor veriteľovi, aby zvážil, aké prostriedky použije pri skúmaní bonity spotrebiteľa. Napriek uvedenému žalobca zdôraznil, že v tomto prípade žalobca skúmal bonitu žalovaného prísnejšie, ako vyžaduje ZoSÚ a smernica 2008/48, keď komplexne skúmal nielen príjmy, výdavky a rodinný stav žalovaného (tieto údaje mu poskytol žalovaný), ale súčasne dané údaje overoval zaobstaraním si podkladov zo Sociálnej poisťovne a Spoločného registra bankových informácií, t.j. žalobca pri zisťovaní bonity žalovaných zvolil oba postupy upravené v ZoSÚ. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, ak žalovaný uviedol žalobcovi nepravdivé údaje. Zároveň až od 01.01.2018 je účinné opatrenie NBS 10/2017 zo dňa 14.11.2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Do tohto dátumu neboli jednoznačné stanovené podmienky, akým spôsobom sa má posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zmluva o úvere bola pritom uzavretá 10.10.2017, teda ešte pred účinnosťou rozhodných ustanovení. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie arbitrárne zľahčil. Na základe uvedeného navrhol zmeniť rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. V priebehu odvolacieho konania bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na zmenu na strane žalobcu z dôvodu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2023 zo dňa 19.10.2023 došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere, pričom novým hmotnoprávnym veriteľom je spoločnosť R Collectors, s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol, aby na miesto žalobcu vstúpila do konania spoločnosť R Collectors, s.r.o.

6. Podľa , ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

7. Podľa , súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované

8. Podľa citovaného ustanovenia a návrhu žalobcu na zmenu strany konania možno vyhovieť v prípade, ak sú preukázané formálne podmienky pre takýto postup, teda ak nastala právna skutočnosť, s ktorou zákon spája prevod alebo prechod práva na iný subjekt, ak sa táto právna skutočnosť týka práva alebo povinnosti doterajšej strany konania a nastala po začatí konania. Súd skúma, či táto právna skutočnosť je spôsobilá mať za následok prechod alebo prevod práva alebo povinnosti, o ktorú v konaní ide. Vyhovie návrhu žalobcu, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

9. Odvolací súd má za to, že žalobca podal riadny návrh na pripustenie zmeny strany sporu, spoločnosť R Collectors, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297 vyjadrila svoj súhlas so vstupom do sporu (č.l. 165 spisu) a Zmluvou o postúpení pohľadávok č. II/2023 z 19.10.2023 (č.l. 173 spisu) bolo preukázané, že spoločnosť R Collectors, s. r. o. sa stala vlastníkom žalovanej pohľadávky, teda bolo preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná.

10. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu 356.bank, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02, IČO: 31 340 890 vstúpila do konania spoločnosť R Collectors, s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, ako aj súvisiaci výrok III. o trovách konania. Keďže výrok I., ktorým bolo žalobe vyhovené v časti žalovaný odvolaním nenapadol, nebol preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

15. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní splnenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ žalobcom zodpovedal všetky otázky, ktoré považoval pre rozhodnutie za podstatné, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje.

16. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, to znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

17. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

18. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.7 Cdo 7/2010).

19. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. 1797404456 zo dňa 10.10.2017 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, je štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, keďže žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Predmetná zmluva je zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ.

20. Bonita vyjadruje hodnotu a dôveryhodnosť ekonomického subjektu (napr. firmy, jednotlivca, ale i obce alebo štátu) na finančnom trhu. Súvisí s hospodárením daného subjektu a vyjadruje tak jeho solventnosť,

kredibilitu, schopnosť zhodnotiť vkladaný kapitál resp. naplniť svoje záväzky. V širšom pohľade súvisí i s dobrou povesťou. Napriek tomu, že často býva stotožňovaná s ratingom, ktorý predstavuje schopnosť splácať svoje dlhy, má bonita širší rozsah a rating je len jednou z jej zložiek. Bonita subjektu je najčastejšie posudzovaná bankami pred poskytnutím úveru, alebo inými subjektmi pred majetkovým vstupom do firmy, investovaním, alebo nadviazaním obchodného partnerstva. Všeobecne má hodnotenie bonity významný vplyv vo veriteľsko-dlžníckych vzťahoch. Ak banka vyhodnotí klienta ako úveruschopného, vyjadruje tak svoju dôveru v jeho schopnosť plniť svoje záväzky. Čím je bonita firmy lepšia, tým vyzerá pre prípadných veriteľov menej rizikovo, a tým lacnejšie zdroje financovania môže byť schopná získať. Hodnotenie bonity určitého bankového klienta je výsledkom úverovej analýzy, ktorá je súčasťou úverového procesu. Po fáze žiadosti o úver nasleduje fáza skúšky úverovej spôsobilosti žiadateľa (analýza úverovej schopnosti), v rámci ktorej sa analyzujú tri hlavné oblasti: právne pomery žiadateľa, osobná dôveryhodnosť žiadateľa a jeho hospodárska a finančná situácia. U individuálnych žiadateľoch banka posudzuje osobné údaje ako vek, pohlavie, vzdelanie, profesiu, rodinný stav a tiež trvalé príjmy a pravidelné výdaje žiadateľa, či celej domácnosti. Banka skúma tiež žiadateľovu úverovú históriu a platobnú morálku. Jedným zo zdrojov (nie jediným) týchto informácii je Spoločný register bankových informácií (SRBI), ktorý zhromažďuje informácie o úveroch a dlžníkoch z podnikateľskej sféry od všetkých slovenských bánk a pobočiek zahraničných bánk pôsobiacich na Slovensku. V minulosti prebiehalo hodnotenie bonity dlžníka prevažne subjektívnym posúdením. V prvej polovici 19. storočia plnili funkciu bánk súkromní zmenárnici a tí individuálne posudzovali úverovú bonitu súkromníkov a štátov a podľa toho im požičiavali peniaze za rôzne vysoký úrok. S nástupom nepriameho financovania a hlavne pre potreby inštitucionálnych veriteľov bolo potrebné hodnotenie viac zobjektívniť a zjednotiť jeho postupy. Začali sa čiastočne využívať rôzne matematicko-štatistické modely (https:// sk.wikipedia.org/wiki/Bonita_(financie). Oklikou se tak v rámci těchto úvah dostává znovu do popředí myšlenka formulovaná nálezem sp. zn. ; totiž proč by měla státní moc poskytovat ochranu právům v podobě vykonávacího řízení subjektu, který nejen že neprověřil finanční možnosti toho, komu půjčil své peníze, ale také toho, kdo úvěr neposkytl s odůvodněnou důvěrou v to, že bude řádně splacen, nýbrž spíše s cílem dosažení (většího) zisku realizací mnohdy násobného zajištění původního dluhu, k němuž žadatel úvěrů - dlužník, ať už z nevědomosti, z bezvýchodnosti aktuální životní situace nebo i z vlastní nezodpovědnosti a lhostejnosti přistoupil. (Ústavný súd Českej republiky ) Povinnost soudu zkoumat, zda úvěru jí cí prověřil úvěruschopnost budoucího dlužníka (sp.zn. ze dne 26. února 2019). Nezkoumá-li obecný soud, zda úvěrující při poskytnutí spotřebitelského úvěru prověřil schopnost úvěrovaného plánovaný úvěr splatit, zasáhne tím do základního práva spotřebitele na soudní ochranu zaručeného v čl. 36 odst. 1 Listiny základních práv a svobod. Je nevyhnutné dať do pozornosti, že vo veci C-303/20 Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto: Článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice. Vo veci C-679/18 Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.

21. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa , a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ).

22. Zákon o spotrebiteľských úveroch kladie veriteľovi povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou, ide teda o povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ musí pritom posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda nielen jeho príjmy, ale aj výdavky. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi posúdiť schopnosti spotrebiteľa splácať úver nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, bolo zo strany súdu prvej inštancie plne opodstatnené a správne vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. a nasl. , ZoSÚ a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. ZoSÚ.

24. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie predložil písomnú dokumentáciu k preverovaniu schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ, ktorá zahrňovala dopyt do Sociálnej poisťovne (č.l. 92 spisu) a dopyt do úverového registra (č.l. 90 spisu). Tvrdil, že prijem dlžníka si overil z externého nezávislého zdroja a akceptoval vo výške 360 eur. Finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 5.000 eur na 8 rokov s mesačnou splátkou 93,86 eura. Zároveň žalobca poukazal na to, že dlžník uviedol rodinný stav ako slobodný a žiadne vyživované deti. Žiadne iné dôkazy o skúmaní bonity žalovaného žalobca nepreložil.

26. Z predložených dôkazov žalobcu je zrejmé, že si príjem žalovaného overoval dopytom na Sociálnu poisťovňu, podľa ktorého bol priemerný vymeriavací základ žalovaného za posledné 3 mesiace aspoň 400 eur.

27. Avšak povinnosťou veriteľa bolo nielen zisťovať nielen príjem, ale aj výdavky žalovaného a v tomto smere uniesť dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o údaje z úverového registra z dopytu vykonaného na žalovaného vyplýva, že v čase poskytnutia úveru nesplácal žiaden splátkový uver. Pri skúmaní výdavkov však musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Ako konštatoval správne súd prvej inštancie, z dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, že by zisťoval priemerné mesačné výdavky žalovaného na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.). Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do úverového registra banky,

výpis z ktorého predložil žalobca, nie je ani dostatočné. Táto databáza nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.

28. Navyše vykonaným dokazovaním súdu prvej inštancie bolo preukázané, že v čase pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovaný ženatý a mal vyživovaciu povinnosť voči 3 maloletým deťom, čo je v rozpore s tvrdeniami žalobcu, ktoré navyše ani nevyplývalo zo žiadneho listinného dôkazu ním predloženým.

29. Žalobca v konaní nepreukázal, že pri overovaní bonity žalovaného mal k dispozícii dostatočné údaje o jeho celkových výdavkoch, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní jej žiadosti o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa.

30. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa.

31. Ustanovenie § 11 ods. 2 ZoSÚ odvolací súd v súlade s požiadavkou odbornej spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Odvolací súd zastáva názor, že pre hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ postačuje aj neúplne zisťovanie jedného z kritérií podľa § 11 ods. 2 tretia veta ZoSÚ.

32. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

33. Podľa § 7 ods. 21 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).

34. V tomto smere možno poukázať rovnako aj na záver súdu prvej inštancie, že žalobca v predmetnom konaní hodnoverne nepreukázal, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere spĺňal maximálny zákonný limit ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 21 ZoSÚ. Súd prvej inštancie správne zohľadnil žalobcom tvrdený čistý mesačný príjem žalovaného 360 eur voči žiadnym peňažných záväzkoch žalovaného a nákladom na zabezpečenie základných životných potrieb vo výške zodpovedajúcej sumám životného minima stanoveného Zákonom o životnom minime, na žalovaného vo výške 199,48 eura mesačne, na jeho manželku ako spoločne posudzovanú plnoletú osobu 139,16 eura, a na 3 nezaopatrené neplnoleté deti vo výške 273,18 eura (91,06 eur x 3) mesačne, ktoré predstavovali sumu 611,82 eur mesačne, čo predstavuje takmer dvojnásobok žalobcom deklarovaného čistého príjmu žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) takmer dvojnásobne prevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a), teda čistý prijem žalovaného. Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 posledná veta ZoSÚ za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42, teda aj ust. § 7 ods. 21, ktorý stanovuje maximálny povinný limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa úver splácať.

35. Konanie žalobcu pred uzatvorením predmetnej zmluvy je možné posúdiť ako konanie, ktorým by hrubo porušil svoje povinnosti podľa § 7 ods. 1 a 21 ZoSÚ. Preto v uvedenom prípade, použijúc logický výklad argumentum a minori ad maius (od menšieho k väčšiemu) došlo zároveň k právnemu následku straty oprávnenia vyžadovať o spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru. Za daného stavu aj odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a straty oprávnenia žalobcu mimoriadne zosplatniť úver je správny.

36. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a vo súvisiacom výroku III. o trovách konania, ako vecne správny, postupom podľa a potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. . Aplikujúc zásadu úspechu pri rozhodovaní o trovách konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalovanému. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto jej ich náhrada nebola priznaná (čl. 4 ods. 2 v spojení s ). Procesne neúspešný žalobca nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).