Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-5Sa/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobkyne: A. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. E. XX, zastúpenej Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátom, Šafárikova č. 14, 048 01 Rožňava proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, Zádielska 2, 043 32 Košice, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/ zo dňa 4.11.2020, takto

rozhodol:

I. R u š í rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/11254 zo dňa 4.11.2020, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava zo dňa 14.8.2020, č. RV1/ OPPnKŤZPaPČ/PPK/SOC/2020/37073-4 a vec vracia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov koania.

odôvodnenie:

I.Priebeh administratívneho konania

1.Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava ( ďalej v texte ako „prvostupňový orgán verejnej správy“ ) zo dňa 14.8.2020, č. RV1/OPPnKŤZPaPČ/PPK/SOC/2020/37073-4 ( ďalej v texte ako „prvostupňové rozhodnutie“ ), nepriznal tento žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby, ktorou je B. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom: D. XX, XXX XX C. ( ďalej v texte aj ako „manžel žalobkyne“ ). V prvostupňovom rozhodnutí prvostupňový orgán verejnej správy ozrejmil, že dňa 3. 7. 2020 podala žalobkyňa žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie svojho manžela. Upriamil pozornosť na komplexný posudok č. RVl/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2020/37111 č. z. 2020/142733 zo dňa 5.8.2020, ktorý slúžil ako podklad pre jeho rozhodovanie o uvedenom peňažnom príspevku a podľa záverov ktorého je manžel žalobkyne fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy predstavujúcou 70%. Prvostupňový orgán verejnej správy v tejto súvislosti uviedol, že podľa záverov uvedeného komplexného posudku nebolo navrhnuté sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia manžela žalobkyne v oblasti mobility a orientácie a oblasti sebaobsluhy, kompenzovať vo forme peňažného príspevku na opatrovanie. Prvostupňový orgán verejnej správy odkazujúc na závery komplexného posudku ďalej povedal, že podľa vyjadrenia posudkového lekára, stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby u manžela žalobkyne je I, podľa ust. a prílohy č. 3 a v hodnotení Barthelovho indexu predstavuje hodnotu 105 bodov, kedy manžel žalobkyne je schopný vykonávať všetky úkony vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, úkony osobnej hygieny, úkony celkového kúpeľa, úkony obliekania a vyzliekania, úkony zmeny polohy, sedenia a státia, úkony orientácie sa v prirodzenom prostredí, úkony dodržiavania liečebného režimu a úkony potreby dohľadu.

Manžel žalobkyne je odkázaný na pomoc inej osoby pri minimálne dvoch úkonoch stravovania a pitného režimu, pri pohybe po schodoch a pri minimálne jednom úkone pohybu po rovine. Podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia pri týchto úkonoch zabezpečuje pánovi F. B. pomoc manželka v rámci prirodzených rodinných vzťahov. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na účel opatrovania, ktorým je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít a konštatoval, že podľa lekárskeho posudku posudkového lekára a na základe sociálneho šetrenia v rodinnom prostredí u manžela žalobkyne pri jeho súčasnom zdravotnom stave potrebná pomoc inej fyzickej osoby nie je takého rozsahu, aby pán B. F. bol odkázaný na opatrovanie.

2.O odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný dňa 4.11.2020 ( rozhodnutie č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/11254, ďalej v texte ako „rozhodnutie žalovaného“ ) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z obsahu rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dňa 2.11.2020 vydal komplexný posudok číslo: UPS/US6/ SSVODPPKPC2/SOC/2020/11355, podľa ktorého miera funkčnej poruchy manžela žalobkyne bola stanovená na 70 % podľa časti IX. 6.f/ prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre zhubné nádory ( bronchiálne alebo pľúcne ), recidívy, v dôsledku čoho sa manžel žalobkyne považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy stanovenou na úrovni 70 % z percentuálneho rozpätia 70 % - 80 %, vzhľadom na stabilizáciu lokálneho nálezu resekčným operačným výkonom s recidívou a progresiou metastatických ložísk. Miera funkčnej poruchy u ostatných ochorení manžela žalobkyne ( chronická obštrukčná choroba pľúc, chronická obštrukčná bronchitída a emfýzém pľúc, stredný stupeň - GOLD II, periférne neurogénne poruchy, porucha viacpočetných periférnych nervov, polyneuropatia, stredná porucha a psoriasis vulgaris s výskytom na predilekčných miestach ) nedosahovala v zmysle uvedeného komplexného posudku 50 %. Výsledkom sociálnej posudkovej činnosti vykonanej žalovaným v domácnosti, kde žije pán F. B. boli závery, podľa ktorých sa tento „pohybuje s ťažkosťami za pomoci kompenzačnej pomôcky - francúzskej barly, alebo za pomoci inej fyzickej osoby len na krátke vzdialenosti. Po schodoch nedokáže prejsť. Orientácia je mierne narušená. Pociťuje bolesti rúk, nôh, hrudníka, nevládze, pociťuje celkovú slabosť. Má ťažkosti s dýchaním, dusí sa. Chodí na chemoterapiu. Ťažkosti s rukou mu spôsobuje nekontrolovateľný pohyb ruky. Má slabší sluch aj zrak. Vstávanie a líhanie zvláda pomaly s pomocou, na WC a do kúpeľne dokáže prejsť s pomocou, základnú rannú hygienu dokáže vykonať pomaly s pomocou, sprchuje sa s pomocou manželky v kúpeľni vo vani. Najesť a napiť sa dokáže, nákupy, varenie a domáce práce zabezpečuje manželka. Dávkovanie liekov taktiež zabezpečuje manželka“. Podľa žalovaného pán F. B. pomoc inej fyzickej osoby potrebuje pri väčšine úkonov pohybu po rovine a pri niektorých úkonoch zmeny polohy sedenia a státia, pohybu po schodoch a orientácie v prostredí, stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra, vyprázdňovania hrubého čreva a pri niektorých úkonoch osobnej hygieny, celkového kúpeľa a obliekania a vyzliekania. Dohľad inou fyzickou osobou nevyžaduje. Žalovaný na základe výsledkov lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti vyhodnotil odkázanosť pána F. B. pri jednotlivých činnostiach, celkovým počtom 50 bodov a zaradil ho do IV. stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Žalovaný preto skonštatoval, že v zmysle ustanovenia § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pán F. B. nie je odkázaný na opatrovanie. Na základe týchto zistení žalovaný nenavrhol sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia manžela žalobkyne kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie. Žalovaný dôvodil, že jeho posudkový lekár vo svojom lekárskom posudku zhodnotil komplexne celkový zdravotný stav manžela žalobkyne, kedy vzal do úvahy všetky odborné lekárske nálezy a kompletnú spisovú dokumentáciu.

II.Priebeh správneho súdneho konania

3.Rozhodnutie žalovaného napadla žalobkyňa správnou žalobou, kde sa domáhala jeho zrušenia a súčasne aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na nové konania. Od správneho súdu takisto požadovala priznanie práva na náhradu trov konania. V správnej žalobe dôvodila nepreskúmateľnosťou prvostupňového rozhodnutia, z dôvodu neuvedenia obsahových a formálnych náležitostí lekárskeho posudku, ktorý mal byť podkladom pre komplexný posudok zo dňa 05.08.2020. Žalobkyňa tiež uviedla, že komplexný posudok prvostupňového orgánu verejnej správy nebol jej manželovi doručený aj napriek tomu, že je uvedený ako príloha rozhodnutia. Žalobkyňa tvrdí, že ani ona ani jej manžel sa do dnešného dňa nedozvedeli, ktoré lekárske nálezy alebo lekárske správy boli vzaté do úvahy pri posudzovaní zdravotného stavu jej manžela, miery funkčnej poruchy a stupňa odkázanosti v čase rozhodovania prvostupňového orgánu verejnej správy, pričom poukázala na skutočnosť, že jej

manžel mal zhubný nádor pľúc so zhoršujúcou sa progresiou metastáz a s postupných ochrnutím horných a dolných končatín, čo bolo dôsledkom neskôr diagnostikovaného zhubného nádoru mozgu. Podľa žalobkyne diagnóza C34.1, ako zhubný nádor priedušiek alebo pľúc vyplýva z viacerých lekárskych správ ešte spred obdobia, keď žalobkyňa žiadala o príspevok na opatrovanie. Podľa žalobkyne v prílohe č. 3 je v bode IX. Dýchacia sústava, Bod 6 Zhubné nádory, písmeno b/ miera funkčnej poruchy stanovená na 100%. Ak teda prvostupňový orgán verejnej správy určil mieru funkčnej poruchy u jej manžela na hodnote 70%, podľa názoru žalobkyne riadne neodôvodnil, podľa čoho takto určil, ak priamo z lekárskej správy zo dňa 22.05.2020 vystavenej A. G. vyplýva, že mal zhubný nádor priedušky a pľúc so zhoršujúcou sa progresiou vo IV štádiu, ktoré je posledným štádium a navyše po nezaberajúcich chemoterapiách. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že posudzovanie odkázanosti jej manžela nebolo vykonané v súlade s ustanovením až 51 , podľa ktorého by mal posudzujúci zdravotnícky pracovník vychádzať z lekárskych správ a nálezov nie starších ako 6 mesiacov, ktoré sú k žiadosti predložené, alebo požiadať zmluvného lekára jej manžela o vypracovanie Lekárskeho nálezu na účely konania vo veciach kompenzácie podľa prílohy č. 1 k . Žalobkyňa tvrdí, že ak bol Lekársky nález zo dňa 25.06.2020 vystavený A. A. H., kde sa konštatovala potreba celodennej starostlivosti o jej manžela, spolu s ostatnými lekárskymi správami alebo nálezmi, ktoré obsahovali diagnózu zhubného nádoru pľúc v IV štádiu, podkladom pre komplexný posudok, ktorý mal byť následne podkladom pre rozhodnutie vydané v správnom konaní, je evidentné že rozhodnutie nie je v súlade s faktickým stavom miery funkčnej poruchy a stupňa odkázanosti jej manžela. Žalobkyňa teda namieta nedostatky pri vykonaní zdravotnej posudkovej činnosti v zmysle ust. a tiež sociálnej posudkovej činnosti v zmysle ust. , ktorých výsledkom mal byť posudok odkázanosti ( ). Prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa vytkla, že z neho nie je možné zistiť, akým spôsobom a na základe čoho bol zistený stupeň odkázanosti jej manžela a podľa akej prílohy a ktorého zákona túto odkázanosť prvostupňový orgán verejnej správy skúmal. V prvostupňovom rozhodnutí podľa žalobkyne tiež absentuje, ktoré skutočnosti slúžili ako jeho podklad, akými úvahami bol prvostupňový orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, v čom žalobkyňa vidí porušenie ustanovení Správneho poriadku. O nesprávnosti prvostupňového rozhodnutia svedčí podľa žalobkyne aj tá skutočnosť, že žalovaný v jeho rozhodnutí stanovil stupeň odkázanosti v úplne inej hodnote - na 50 bodov. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného, kde tento uviedol, jeho zamestnancom bola vykonaná sociálna posudková činnosť dňa 29.09.2020, žalobkyňa uvedené tvrdenie popiera s tým, že žiadna sociálna posudková činnosť s jej manželom v rodinnom prostredí neprebehla tak, ako to má na mysli ustanovenie o sociálnych službách. Preto ani žalovaný nemohol mať podľa názoru žalobkyne správne zistený skutkový stav veci. Žalobkyňa dopĺňa, že jej manžel „bol už ležiaci, končatiny mal absolútne nevládne a nemohol sa dopraviť ani na toaletu, bol plienkovaný a celodenne kŕmený a žiadne úkony osobnej hygieny nedokázal vykonať, prežíval v nádorových bolestiach“, ktoré ani jemu ani žiadnemu členovi rodiny nedovolili mať riadny spánkový režim. Aj pri rozhodnutí žalovaného žalobkyňa namieta nezákonný a nesprávny postup v posudzovaní miery funkčnej poruchy a stupňa odkázanosti jej manžela, keď žalovaný síce uviedol, že miera funkčnej poruchy bola stanovená na 70% podľa prílohy č. 3 bod IX. 6. písm. f/ k o peňažných príspevkov avšak aj on nesprávne určil kategóriu uvedenú pod písmenom f/ (recidívy). Žalobkyňa dopĺňa, že jej manžel v tom čase ani v čase rozhodovania prvostupňového orgánu verejnej správy „nemal recidívy nádoru, ale diagnózu C34.1, čo je zhubný nádor priedušky a pľúc vo IV štádiu (neliečiteľná) s rýchlou progresiou metastáz a zhoršovaním zdravotného stavu“. Podľa tvrdenia žalobkyne, v čase šetrenia žalovaného boli u jej manžela zistené už aj metastázy na pečeni a zhubný nádor mozgu s tým, že už od augusta 2020 nebol schopný pohybu a chôdze a v septembri už bol len ležiacou osobou. Z prepúšťacej správy v časti Ošetrovateľská prepúšťacia správa zo dňa 12.11.2020 bolo uvedené, že pacient – manžel žalobkyne vyžaduje opatrovateľskú starostlivosť, nie je schopný v úkonoch sebaopatery pri výžive, mobilite, vylučovanie a vyprázdňovanie a hygieny. Žalobkyňa je preto presvedčená, že komplexný posudok žalovaného vyhotovený dňa 02.11.2020 nemohol vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu, pretože jeho výsledky nie sú v súlade so skutočným zdravotným stavom jej manžela. Žalobkyňa namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v časti určenia počtu bodov 50 v zmysle prílohy č. 3 k o sociálnych službách v časti A, vzhľadom na to, že ak žalovaný určil výšku bodov 10 pri činnosti pod bodom 11 a 12, tak tieto neurčil správne. Podľa mienky žalobkyne, žalovaný nevykonal posudkovú činnosť v zmysle ustanovenia o sociálnych službách, ktorej súčasťou je zdravotná posudková činnosť ( cit. zákona ) a sociálna posudková činnosť ( cit. zákona ) a ktorej výsledkom mal byť posudok odkázanosti pána F. B., pričom tento

mal byť podkladom pre vyhotovenie komplexného posudku. Komplexný posudok žalovaného zo dňa 02.11.2020 nebol podľa názoru žalobkyne vyhotovený na základe predložených lekárskych správ a ani podľa nových lekárskych správ, ktoré si mal žalovaný z vlastnej činnosti zabezpečiť a nevychádzal dokonca ani z tých lekárskych správ, ktoré boli k žiadosti pripojené v čase rozhodovania prvostupňového orgánu verejnej správy, keďže, ako žalobkyňa uvádza, už v čase pred žiadosťou, v máji 2020 bola jej manželovi stanovená diagnóza, ako zhubný nádor v IV štádiu. Žalobkyňa dopĺňa, že komplexný posudok z 2.11.2020 ani v jednej jeho časti nereflektuje skutočný zdravotný stav jej manžela v danom čase a je len opisom komplexného posudku prvostupňového orgánu verejnej správy. Ak podľa žalobkyne žalovaný zmenil stupeň odkázanosti jej manžela z pôvodných 105 bodov na 50 bodov podľa prílohy č. 3 k a teda potvrdil nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia, konal nezákonne pretože mal vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

4.K správnej žalobe sa listom zo dňa 4.3.2021 vyjadril žalovaný a v ňom uviedol, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok na účely predmetného konania je podľa v spojení s výsledkom lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti. Vzhľadom k tomu, že manžel žalobkyne nespĺňal základnú podmienku odkázanosti na opatrovanie, keďže stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v hodnotení Barthelovho indexu podľa prílohy č.3 dosahoval len 50 bodov, t.j. IV. stupeň a v priebehu dňa bol odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu 6-8 hodín, sociálne dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia neboli preto navrhnuté kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie. Žalovaný doplnil, že manžel žalobkyne by musel v hodnotení Barthelovho indexu dosiahnuť 44-0 bodov, t.j. V. alebo VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č.3 zákona o sociálnych službách a v priebehu dňa by musela byť odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu až 8 - viac ako 12 hodín. Pokiaľ ide o spôsob vykonania sociálnej posudkovej činnosti, žalovaný s odvolaním na Opatrenie Generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava na predchádzanie vzniku a šírenia COVID-19 a na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, uviedol, že sociálna posudková činnosť vychádzala zo sociálneho prieskumu vykonaného telefonickou formou. Žalovaný upozornil, že bodové hodnotenie v zmysle Barthelovho indexu vykonáva posudkový lekár, ktorý vychádza aj zo získaných podkladov príslušného sociálneho pracovníka v intenciách zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Súčasťou písomného záznamu je aj bodové hodnotenie podľa Barthelovho indexu, pritom je striktne zachovaný spôsob posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach podľa prílohy č.3 zákona o sociálnych službách. Žalovaný dôvodil, že nejde o formálne právne posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre manžela žalobkyne a pri tejto príležitosti poukázal na stanovisko posudkového lekára žalovaného, ktoré k správnej žalobe spracoval. Na svoju obhajobu žalovaný ďalej uviedol, že jeho posudkový lekár pre potreby vypracovania komplexného posudku zhodnotil celú doloženú zdravotnú dokumentáciu úradu v súlade so zdravotnou dokumentáciou manžela žalobkyne, pričom poukázal na to, že závery jeho komplexného posudku neodporujú diagnostickým záverom, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov a komplexný posudok sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Za nedôvodný považuje žalovaný takisto názor žalobkyne, že jeho komplexný posudok, ani komplexný posudok prvostupňového orgánu verejnej správy neobsahujú zákonné náležitosti v zmysle ustanovenia . Žalovaný doplnil, že jeho posudkový lekár vychádzal z aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré boli úplné, postačujúceho rozsahu a kvality a keďže tento nemal pochybnosti o správnosti diagnostických záverov vyplývajúcich z predložených lekárskych nálezov, nebol manžel žalobkyne podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, predvolaný na posúdenie jeho zdravotného stavu. Žalobkyni podľa žalovaného neprislúcha posudzovať medicínske závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ vo vzťahu k uplatnenému nároku a hodnotiť závery posudkového lekára žalovaného ako rozporné. Takisto podľa názoru žalovaného nemožno orgánu verejnej správy vytýkať ako chybu konania, ak neprihliadol na skutočnosti jemu neznáme, ktoré mohol uviesť len účastník konania a neuviedol tak pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, ako aj včas v odvolacom konaní. Na podporu svojich názorov žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný považuje správnu žalobu za nedôvodnú, vychádzajúcu len z presvedčenia, že rozhodnutím žalovaného aj vzhľadom na úmrtie pána F. B. došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobkyne.

5.V podaní doručenom správnemu súdu dňa 27.10.2023 žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe a v ňom opätovne vytkla žalovanému, že tento pri rozhodovaní o peňažnom príspevku ŤZP nevychádzal z predložených dôkazov pri vyhotovovaní komplexných posudkov, tieto

podľa žalobkyne nemajú zákonné a obsahové náležitosti, určenie miery funkčnej poruchy posudzovanej ŤZP osoby a miery jej odkázania v rozhodnutí žalovaného nemá oporu v platných právnych predpisoch a zároveň vyjadrila presvedčenie, že žalovaný nevykonal vlastnú posudkovú činnosť nevyhnutnú pri vypracovaní komplexného posudku.

6.Ďalšie písomné vyjadrenia už v tomto konaní jeho účastníci správnemu súdu neposkytli.

7.Aj keď konanie o správnej žalobe sa začalo na Krajskom súde v Košiciach, s účinnosťou od 1.6.2023 je v zmysle znenia ust. a , na konanie a rozhodnutie o nej príslušný Správny súd v Košiciach, ktorý zároveň v tento deň ( 1.6.2023 ) začal svoju činnosť. Ku dňu 1.6.2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy ( okrem iných z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach ) vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, vrátane prerokúvanej veci.

8.Vzhľadom na existenciu ust. , procesný postup správneho súdu v tomto konaní sa musí riadiť ustanoveniami v jeho znení účinnom do 30. júna 2023.

9.Sudca Správneho súdu v Košiciach, v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci ( ust. , , až ) preskúmal prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovaného, podrobne sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu mapujúceho priebeh správneho konania na úrovni orgánov verejnej správy obidvoch stupňov a tiež súdneho spisu, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom podľa ust. , , a , veta prvá a vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby a o potrebe rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť.

10.Správny súd vypočul vôľu žalobcu a tiež aj žalovaného a nariadil vo veci pojednávanie na deň 29.2.2024 so začiatkom o 12.30 hod. v pojednávacej miestnosti P2 v budove Správneho súdu v Košiciach. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalobkyne zhrnul v podstatných rysoch žalobnú argumentáciu. O slovo sa na pojednávaní prihlásila aj žalobkyňa, ktorá sa vo svojej reči zamerala a opísanie zdravotného stavu jej manžela v čase výkonu lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti. Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na dôvodoch, na ktorých je založené správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného. Pre doslovné znenie prednesov účastníkov na pojednávaní, správny súd odkazuje na zápisnicu vyhotovenú z jeho priebehu, ako aj na zvukový záznam z tohto pojednávania.

11.Podľa ust. § 3 ods. 5, veta prvá Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

12.Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

13.Podľa ust. § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

14.Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

15.Podľa ust. , o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

16.Podľa ust. , v znení účinnom v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa , posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

17.Podľa ust. , veta prvá , v znení účinnom v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu.

18.Podľa ust. , veta prvá , v znení účinnom v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak.

19.Podľa ust. , v znení účinnom v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona je a) posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, b) posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, c) posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, d) posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa a e) navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.

20.Podľa ust. , v znení účinnom v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, sociálnu posudkovú činnosť vykonáva sociálny pracovník príslušného orgánu.

21.Podľa ust. , v znení účinnom v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.

22.Podľa ust. , v znení účinnom v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.

23.Podľa ust. , v znení účinnom v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu ( o sociálnych službách a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov ).

24.Podľa ust. , odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov.

25.Podľa ust. , v znení účinnom v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa odkázaná na opatrovanie, osobne

opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

26.Podľa ust. , , v znení účinnom v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, na základe lekárskeho posudku podľa a na základe posudkového záveru podľa príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku.

27.Podľa ust. , v znení účinnom v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.

28.Podľa ust. a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

29.Medzi účastníkmi bolo v tomto správnom súdnom konaní sporné, či mažel žalobkyne, ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, mal byť uznaný za odkázaného na opatrovanie a teda či vzhľadom na prípadné splnenie tejto hmotnoprávnej podmienky mohol byť žalobkyni, ako fyzickej osobe, ktorá manžela opatrovala, poskytnutý peňažný príspevok na opatrovanie.

30.Z obsahu administratívneho spisu, ktorý v preskúmavanej veci predložil správnemu súdu žalovaný vyplýva, že dňa 3.7.2020 požiadala žalobkyňa o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie. Opatrovanou osobou mal byť jej manžel ( F. B. ), ktorý v uvedenej žiadosti zároveň s poskytovaním opatrovania žalobkyňou súhlasil. Svoju žiadosť žalobkyňa odôvodnila tým, že jej manžel je onkologickým pacientom a potrebuje doprovod.

31.Podľa záverov komplexného posudku prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 5.8.2020, ktorý predchádzal prvostupňovému rozhodnutiu bol manžel žalobkyne fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy určenou na hodnote 70% podľa prílohy č. 3, časti IX, bod 6, písm. f) k V súvislosti s takto určenou mierou funkčnej poruchy bolo poukázané na lekársky posudok zo dňa 23.7.2020, podľa ktorého priznaná miera funkčnej poruchy bola daná zhubnými nádormi pľúc – recidíva. Zároveň bolo poukázané na to, že u manžela žalobkyne sa jedná o klinicky IV. štádium s metastázami v pľucach obojstranne, pričom v tom čase u neho prebiehala onkologická liečba formou chemoterapie, pokračovanie ktorej bolo aj ďalej doporučené. Komplexný posudok zo dňa 5.8.2020 hovorí aj o tom, že manžel žalobkyne bol v tom čase schopný vykonávať všetky úkony vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, úkony osobnej hygieny, úkony celkového kúpeľa, úkony obliekania a vyzliekania, úkony zmeny polohy, sedenia a státia, úkony orientácie sa v prirodzenom prostredí, úkony dodržiavania liečebného režimu, úkony potreby dohľadu a bol odkázaný na pomoc inej osoby pri minimálne dvoch úkonoch stravovania a pitného režimu, pri pohybe po schodoch a pri minimálne jednom úkone pohybu po rovine. Tieto konštatovania prevzal aj prvostupňový orgán verejnej správy do prvostupňového rozhodnutia. Uvedeným konštatovaniam predcházdalo vykonanie sociálnej posiudkovej činnosti ( telefonickou formou ) dňa 3.8.2020.

32.Práve v súvislosti so zisteniami vyplývajúcimi z vykonanej sociálnej posudkovej činnosti vyvstala podľa názoru správneho súdu otázka, akým spôsobom sa tieto premietli do komplexného posudku a neskôr do prvostupňpvého rozhodnutia. Správny súd dospel k presvedčeniu, že závery, ktoré formuloval komplexný posudok a ktoré boli prevzaté do prvostupňového rozhodnutia, týkajúce sa samostatnosti manžela žalobkyne pri jednotlivých samoobslužných činnostiach nezodpovedajú

zisteniam vyplývajúcimi zo sociálnej posudkovej činnosti vykonanej dňa 3.8.2020, ba dokonca v niektorých prípadoch sú s nimi v príkrom rozpore. Ak výsledkom sociálnej posudkovej činnosti boli strohé informácie, ktoré hovorili iba o tom, že manžel žalobkyne potrebuje pomoc pri celkovom kúpeli, pri holení, pričom pokiaľ ide o úkony obliekania, vyzliekania a obúvania – tieto zvláda sám v pomalom tempe, je viac než otázne, na základe akých relevantných podkladov dospel prvostupňový orgán verejnej správy k záverom, že manžel žalobkyne je schopný samostatne zvládať činnosti uvedené v ods. 31, naviac keď zisťovanie odkázanosti pri niektorých činnostiach ( vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, úkony zmeny polohy, sedenia a státia, úkony orientácie sa v prirodzenom prostredí, úkony dodržiavania liečebného režimu, úkony potreby dohľadu ) ani nebolo predmetom sociálnej posudkovej činnosti, nakoľko informácie týkajúce sa týchto činností príslušný sociálny pracovník vôbec nezisťoval. V tejto súvislosti preto vyznieva bez základu aj hodnotenie odkázanosti manžela žalobkyne na jej pomoc pri činnostiach vyplývajúcich z prílohy č. 3 , kde správnemu súdu nie je vôbec jasné na základe akých relevantných podkladov sa jednotlivé tam špecifikované činnosti ( 1.stravovanie a pitný režim, 2.vyprázdňovanie močového mechúra, 3.vyprázdňovanie hrubého čreva, 4.osobná hygiena, 5.celkový kúpeľ, 6.obliekanie, vyzliekanie, 7. zmena polohy, sedenie a státie, 8.pohyb po schodoch, 9.pohyb po rovine, 10.orientácia v prostredí, 11.dodržiavanie liečebného režimu a 12.potreba dohľadu ) hodnotili v bodovom rozsahu 0 - 5 - 10 bodov. Správny súd podotýka, že odkázanosť manžela žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých týchto činnostiach nie je možné zistiť ani z relevantných lekárskych správ, ktoré administratívny spis obsahuje. Ak preto prvostupňový orgán verejnej správy v jeho komplexnom posudku a následne aj v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že manžel žalobkyne nie je odkázaný na opatrovanie ( nespĺňa podmienky podľa ust. ), nakoľko stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je I, ( v hodnotení Barthelovho indexu dosiahol 105 bodov podľa prílohy č. 3 k ), nemal podľa názoru správneho súdu pre takéto závery vybudovaný dostatočný skutkový základ.

33.Obdobná situácia nastala aj v odvolacom administratívnom konaní zavŕšenom rozhodnutím žalovaného zo dňa 4.11.2020, ktorým, ako už bolo skôr spomenuté, bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Aj tomuto rozhodnutiu predchádzal komplexný posudok vypracovaný žalovaným dňa 2.11.2020, kde s odvolaním sa na závery lekárskeho posudku datovaného ku dňu 8.10.2020 zotrval na skôr určenej miere funkčnej poruchy 70%, podľa najzávažnejšieho ochorenia, pre ktoré sa manžel žalobkyne lieči, v zmysle prílohy č. 3, časti IX.6.f) / zhubné nádory ( bronchiálne alebo pľúcne ), recidívy / . Stanovenie miery funkčnej poruchy na úrovni 70% z percentuálneho rozmedzia 70-80% obhajoval žalovaný stabilizáciou lokálneho nálezu resekčným operačným výkonom s recidívou a progresiou metastatických ložísk. Pokiaľ ide o špecifikáciu ochorenia manžela žalobkyne, žalovaný v komplexnom posudku uviedol, že sa jedná o adenokarcinóm pľúc IV. štádia, po ľavostrannej hornej lobektómii s adjuvantnou chemoterapiou. Na kontrolnom CT vyšetrení je progresia metastatických ložísk pľúc s disemináciou do pečene a mediastinálnou a pravostrannou hílovou lymfadenopatiou. Súčasťou komplexného posudku bol aj záver z vyhodnotenia odkázanosti manžela žalobkyne na jej pomoc pri činnostiach definovaných v prílohe č. 3 , podľa ktorého vzhľadom na dosiahnutý počet bodov 50, jeho stupeň odkázanosti je IV a naďalej tak nespĺňa podmienku odkázanosti v zmysle znenia ust. . Závery obsiahnuté v komplexnom posudku sa v ďalšom priebehu stali základom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Aj v odvolacom administratívnom konaní bola dňa 29.9.2020 vo veci vykonaná sociálna posudková činnosť, ktorej výsledkom boli informácie poskytnuté manželom žalobkyne.

34.Uvedené informácie však rovnako, ako v prvostupňovom správnom konaní nezodpovedajú hodnoteniu odkázanosti manžela žalobkyne pri činnostiach uvedených v prílohe č.3 , ktoré je súčasťou odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a podľa ktorého manžel žalobkyne nebol uznaný za odkázaného na opatrovanie, nakoľko v celkovom súčte dosiahol hodnotu 50 bodov so zaradením do IV stupňa odkázanosti. Položka č. 8 prílohy č. 3 „pohyb po schodoch“, bola v tlačive na posúdenie odkázanosti hodnotená 5 bodmi, čo podľa vysvetliviek k tejto položke by v praxi malo znamenať, že manžel žalobkyne je pri pohybe po schodoch odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Z informácie, ktorá vzišla zo sociálnej posudkovej činnosti však jasne vyplýva, že manžel žalobkyne po schodoch neprejde vôbec, čo možno vykladať jedine tak, že ani s pomocou inej osoby. V súvislosti s touto položkou pôsobia protichodne dokonca informácie obsiahnuté priamo v tlačive na posúdenie odkázanosti, kedy je pri hodnotení činnosti „pohyb po schodoch“ bez ohľadu na to či má hodnotená osoba tento pohyb zvládnuť sama alebo s pomocou pomôcky, prípadne inej osoby, poznámka N ( podľa vysvetliviek „N“ znamená nedokáže ), zároveň však je táto položka

hodnotená počtom 5 bodov, čo by naopak znamenalo, že manžel žalobkyne sa za pomoci inej osoby dokáže po schodoch pohybovať. Naviac informácia o neschopnosti manžela žalobkyne pohybovať sa po schodoch je aj súčasťou rozhodnutia žalovaného. Ďalšou položkou nad ktorou sa považoval správny súd za potrebné pozastaviť je položka č. 11 prílohy „dodržiavanie liečebného režimu“, ktorá bola v tlačive na posúdenie odkázanosti hodnotená počtom bodov 10, čo by v praxi malo znamenať, že manžel žalobkyne by mal byť schopný vykonávať všetky úkony dodržiavania liečebného režimu, ktorý v jeho prípade zahŕňa tieto úkony: 1.dodržiavanie pokynov ošetrujúceho lekára, 2.rozpoznanie správneho lieku, správnej dávky a príprava lieku, 3.pravidelné užívanie liekov a aplikácia mastí, 4.dodržiavanie diéty. Na všetky tieto úkony bola v tlačive na posúdenie odkázanosti daná odpoveď D ( podľa vysvetliviek „D“ znamená dokáže ). Manžel žalobkyne však pri výkone sociálnej posudkovej činnosti na otázku podávania liekov uviedol, že lieky dávkuje manželka. Téma liečebného režimu už v priebhu sociálnej posudkovej činnosti nebola ďalej rozvíjaná. Z uvedeného preto možno podľa názoru správneho súdu prijať jediný záver a to ten, že ani v tomto prípade žalovaný pri hodnotení odkázanosti manžela žalobkyne nevychádzal z relevantných informácií, ktoré by naviac mali byť zistiteľné z administratívneho spisu, no nie sú. Pozornosť správneho súdu si vyslúžila aj položka č. 12 „potreba dohľadu“, ktorú žalovaný ohodnotil u manžela žalobkyne počtom bodov 10, čo by premietnutím do bežného života malo znamenať, že manžel žalobkyne nebol odkázaný na dohľad pri žiadnej z dvanástich činností uvedených v ods. 32. Uvedené konštatovanie, obsiahnuté zároveň aj v rozhodnutí žalovaného, je však úplne bez akéhokoľvek skutkového základu, nakoľko pri sociálnej posudkovej činnosti sa podľa záznamu v administratívnom spise problematika dohľadu ( jeho potreby, forme výkonu ) vôbec neskúmala.

35.Vo vzťahu k záverom orgánov verejnej správy k miere odkázanosti manžela žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby musí preto správny súd konštatovať, že rozsah v akom bola vykonaná sociálna posudková činnosť nemohol dať plnohodnotnú odpoveď na schopnosť resp. možnosť manžela žalobkyne vykonávať jednotlivé úkony tvoriace činnosti uvedené v prílohe č. 3 . Uvedené závery orgánov verejnej správy nemajú skutkový základ ani v inej časti administratívneho spisu, prípadne sú, ako už bolo skôr spomenuté, v rozpore s jeho obsahom. Správny súd zároveň považuje za potrebné dodať, že skutočnosť, kedy sociálna posudková činnosť nemohla byť v dôsledku v tom čase platných protipandemických optatrení vykonaná osobne, ale len telefonicky, nemôže byť na ujmu posudzovanej osoby.

36.Aj napriek tomu, že správny súd sa necíti povolaný vstupovať do určovania miery funkčnej poruchy, považuje za potrebné vyjadriť sa aj k výške miery funkčnej poruchy, ktorú manželovi žalobkyne v súvislosti s jeho rozhodujúcim zdravotným postihnutím určili posudkoví lekári prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj žalovaného. Títo zhodne stanovili mieru funkčnej poruchy na hodnote 70% postupom podľa prílohy č. 3, časti IX, bod 6, písm. f) k , čo vyjadrené slovne znamená : Zhubné nádory ( bronchiálne alebo pľúcne ) - recidívy. K dolnej hranici percentuálneho rozmedzia 70-80%, pri takto určenej funkčnej poruche sa posudkoví lekári priklonili, vyjadrené ich slovami „vzhľadom na stabilizáciu lokálneho nálezu resekčným operačným výkonom s recidívou a progresiou metastatických ložísk“. Príloha č. 3, k , časti IX, bod 6, však obsahuje aj písm. a/, ktoré sa týka tej istej funkčnej poruchy / Zhubné nádory ( bronchiálne alebo pľúcne ) / ale z dodtakom „počas chemoterapie, aktinoterapie, chirurgickej liečby“. Pre správny súd tak v tejto súvislosti vyvstáva otázka, či zaradenie funkčnej poruchy manžela žalobkyne v zmysle prílohy č. 3 bolo vzhľadom na v tom čase prebiehajúcu liečbu chemoterapiou, správne. Na vyslovenie tohto názoru nemusí správny súd disponovať žiadnymi osobitnými medicínskymi znalosťami, ale stačí mu schopnosť čítať s porozumením a prečítaný text vyhodnotiť podľa základných pravidiel formálenej logiky.

37.Pozornosti správneho súdu takisto neušli až absurdné závery orgánov verejnej správy oboch stupňov, kedy tieto u manžela žalobkyne na jednej strane konštatovali bolesť horných a dolných končatín, ako aj to, že sa pohybuje s ťažkosťami za pomoci francúzskej barly alebo za pomoci inej osoby a aj to len na krátke vzdialenosti, kedy po schodoch nedokáže prejsť a pomoc inej fyzickej osoby potrebuje pri väčšine úkonov pohybu po rovine, na inom mieste ( aj keď v súvislosti so skúmaním jeho odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom ) však vyslovili, že manžel žalobkyne je schopný „na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej

hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb nakoľko netrpí ťažkými poruchami mobility.

38.V súvislosti so žalobkyninim návrhom na vykonanie dokazovania výsluchom jej samej, dcéry jej manžela a redaktora TV Markíza, ako svedkov a tiež pripojením administratívneho spisu, správny súd sa týmto nezaoberal, nakoľko právny zástupca na pojednávaní konanom dňa 29.2.2024 uviedol, že na tomto návrhu netrvá. Správny súd podýka, že administratívny spis k dispozícii mal a zároveň dopĺňa, že aj keď administratívny spis je nevyhnutným predpokladom realizácie kontroly rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy správnym súdom, ako taký nie je dôkazom.

39.Keďže skutkový stav, ktorý orgány verejnej správy oboch stupňov vzali za základ svojich rozhodnutí nebol zistený dostatočne na to, aby na základe neho mohli prijať záver, že manžel žalobkyne napriek jeho zdravotným ťažkostiam nebol odkázaný na opatrovanie, pretože v hodnotení Barthelovho indexu dosiahol IV. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a po zistení správneho súdu, že tento skutkový stav navyše ani nezodpovedá obsahu administratívneho spisu, správny súd postupom podľa ust. § 191 ods. 1, písm. e/ a f/ Správneho poriadku zrušil, vo výroku tohto rozsudku označené rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, v ktorom tento riadiac sa právnym názorom správneho súdu, opätovne dôsledne na základe relevantných podkladov posúdi, či u manžela žalobkyne v pôvodne posudzovanom čase vznikla odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby a v nadväznosti na takto prijatý záver, súčasne rozhodne o priznaní resp. nepriznaní peňažného príspevku na opatrovanie na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 3.7.2020.

40.O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. v spojení s ust. a úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. O výške tejto náhrady rozhodne správny súd podľa ust. .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor,

vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.