Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-165-2019.pdf
PDF · 105.81 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/165/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne: O. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX R., toho času A. S. XX, XXX XX N., právne zastúpenej: Centrom právnej pomoci ustanoveným advokátom JUDr. Ivanom Savčákom, so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, IČO: 42 230 080, proti žalovanému: M. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX R., zastúpeného na základe splnomocnenia: M.. O. F., bytom T. S. XXXX/XX, A., t.č. H. C., G., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č k. 3C/46/2018-169 zo dňa 14. 08. 2019 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Rozsudok potvrdzuje.
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľnosti vedené Okresným úradom N. - katastrálnym odborom, pre okres N., obec R., katastrálne územie R. na LV č. XXX a to:
- rodinný dom, súpisné číslo XXX postavený na parcele CKN č. XXXX;
- parcelu CKN č. XXXX - orná pôda o výmere 963 m2;
- parcelu CKN č. XXXX - záhrada o výmere 402 m2;
- parcelu CKN č. XXXX - zastavená plocha a nádvorie o výmere 443 m2;
- parcelu CKN č. XXXX - záhrada o výmere 129 m2 v celkovej hodnote 87 600,- Eur.
II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného hnuteľné veci - zariadenie kuchyne (kuchynská linka, chladnička s mrazničkou, mikrovlnná rúra, kuchynské spotrebiče, sporák, riady, jedálenský stôl a stoličky); zariadenie obývacej izby (nábytok, televízor, koberce); zariadenie spálne (skrine, posteľ); zariadenie osobitnej miestnosti (stacionárny bicykel, veža na cvičenie) a zariadenie kúpeľne (sprchovací kút, vaňa, práčka ), v celkovej hodnote 3 480,- Eur.
III. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne osobné motorové vozidlo zn. S. F., rok výroby XXXX, S. č. H E.Č.: N., v hodnote 4 950,- Eur.
IV. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne zariadenie kaderníctva v hodnote 1 500,- Eur.
V. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne investíciu do podielového fondu T. Z. L. B. U. vo výške 1 000,- EUR.
VI. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne osobný bankový účet v O.. a.s., č. Z so zostatkom k XX.XX.XXXX v sume 71,36 Eur, ako aj sporiaci podúčet v O.. a.s., č. Z so zostatkom k XX.XX.XXXX v sume 300,61 Eur.
VII. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného osobný bankový účet v Z. Z., č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so zostatkom k XX.XX.XXXX v sume 286,62 Eur
VIII. Žalovaný preberá záväzok splatiť úver poskytnutý Z. Z. na základe zmluvy o splátkovom úvere (úver na bývanie) č. XXXXXXXXXX zo XX.XX.XXXX, so zostatkom k XX.XX.XXXX vo výške 35 669,51 Eur.
IX. Žalobkyňa je povinná na celkové vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplatiť žalovanému sumu 21 745,75 EUR a to v splátkach po 200,- EUR mesačne splatných vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc prvým mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
X. Žalovaný je povinný na celkové vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplatiť žalobkyni sumu 45 723,31 EUR a to v splátkach po 200,- EUR mesačne splatných vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc prvým mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
XI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 136 ods. 2, § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 149 ods. 3, § 150 Občianskeho zákonníka, § 151 ods. 1, § 132 ods. 3, § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že v danom prípade v priebehu súdneho sporu došlo v podstate k dohode sporových strán v otázke rozsahu vecí, ako aj záväzkov patriacich do objemu vyporadúvanej masy BSM, a to tak, že do tejto masy nesporne patria (i) hnuteľné veci - zariadenie kuchyne (kuchynská linka, chladnička s mrazničkou, mikrovlnná rúra, kuchynské spotrebiče, sporák, riady, jedálenský stôl a stoličky); zariadenie obývacej izby (nábytok, televízor, koberce); zariadenie spálne (skrine, posteľ); zariadenie osobitnej miestnosti (stacionárny bicykel, veža na cvičenie), zariadenie kúpeľne (sprchovací kút, vaňa) a to v ich zostatkovej hodnote (ďalej len „ZH“) 3 400,- Eur + práčka v ZH 80,- Eur; ďalej (ii) vrátane osobného motorového vozidla zn. S. F., rok výroby XXXX, S. č. H I. v ZH 4 950,- Eur; (iii) ďalej vybavenie kaderníctva v ZH 1 500,- Eur; (iv) investícia do podielových fondov v hodnote 1 000,- Eur, (v) zostatky na osobných účtoch sporových strán k 13.06.2017 a to na osobnom účte žalobkyne v sume 71,36 Eur a na jej sporiacom podúčte v sume 300,61 Eur a na osobnom účte žalovaného v sume 286,62 Eur a napokon do BSM nesporne patrí aj (vi) nesplatený zostatok úveru na bývanie od Z. Z. v sume 35 669,51 Eur. Pokiaľ ide o tento uvedený rozsah BSM sporové strany sa taktiež dohodli aj o spôsobe jeho vyporiadania a to tak, že všetky uvedené hnuteľné veci vrátane práčky, ako aj osobný účet žalovaného a napokon aj záväzok splatiť zostatok úveru pripadnú žalovanému s jeho povinnosťou pokiaľ ide o aktíva vyplatiť žalobkyňu z 1 ich dohodou určenej zostatkovej hodnoty a pokiaľ ide o pasívum s povinnosťou žalobkyne vyplatiť žalovanému 1 hodnoty tohto záväzku. Osobné motorové vozidlo, vybavenie kaderníctva, investícia do podielových fondov ako aj osobný účet so sporiacim podúčtom pripadnú zasa žalobkyni s jej povinnosťou vyplatiť žalovaného z 1 ich dohodou určenej zostatkovej hodnoty.
4. Vzhľadom na uvedené tak okresný súd rozhodol v zmysle uvedenej dohody sporových strán a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal všetky hnuteľné veci vrátane práčky, ako aj jeho osobný bankový účet v Z. Z.., s tým, že v rámci úplného vyporiadania BSM bude povinný vyplatiť žalobkyni 1 zo ZH tohto majetku a pokiaľ ide o práčku s jeho súhlasom bude povinný vyplatiť žalobkyni celkovú jej ZH 80,- Eur, pretože žalobkyňa ju získala titulom daru, takže žalovaný na dorovnanie podielov bude povinný vyplatiť žalobkyni sumu 1 923,31 Eur [(3 400 : 2) + 80 + (286,62 : 2)], pričom súčasne žalovaný prevzal na seba záväzok vyplatiť nesplatenú sumu úveru od Z. Z.. v sume 35 669,51 Eur s tým, že na úplné vyrovnanie mu bude žalobkyňa povinná vyplatiť 1 z tohto zostatku úveru, t.j. sumu 17 834,76 Eur (35 669,51 : 2). Súčasne okresný súd na základe uvedenej dohody sporových strán prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne osobné motorové vozidlo, vybavenie kaderníctva, investíciu do podielových fondov ako aj jej osobný bankový účet so sporiacim podúčtom v O. s tým, že v rámci úplného vyporiadania BSM bude žalobkyňa povinná vyplatiť žalovanému 1 zo ZH tohto majetku a to sumu 3 910,99 Eur [(4 950 : 2) + (1 500 : 2) + (1 000 : 2) + (71,36 : 2) + (300,61 : 2)].
5. Sporové strany sa taktiež zhodli, že predmetom vyporiadania BSM nebude vybavenie detských izieb, ktoré si po rozvode manželstva žalobkyňa a žalovaný rozdelili a tieto obaja podľa potreby (počas prítomnosti ich detí) aj užívajú a taktiež sa dohodli, že predmetom tohto vyporiadania nebude ani vybavenie aktuálnej domácnosti žalobkyne.
6. V danom prípade bola spornou otázka existencie a vyporiadania pasíva, na ktoré v konaní upozornil žalovaný a to údajnej pôžičky v sume 500 000,- Sk (16 596,99 Eur), ktorá mala byť žalobkyni a žalovanému v roku 2005 poskytnutá na kúpu nehnuteľností vedených na LV XXX rodičmi žalovaného, ktorí boli zároveň predávajúcimi týchto nehnuteľností vedených na LV XXX, čo však žalobkyňa popierala. V priebehu konania žalovaný zmenil svoju argumentáciu a tvrdil, že v skutočnosti sa nejednalo o pôžičku zo strany jeho rodičov na kúpu týchto nehnuteľnosti vedených na LV XXX, pretože tieto nehnuteľnosti jemu a jeho vtedajšej manželke (žalobkyni) jeho rodičia v skutočnosti darovali. Vzhľadom na uvedenú zmenenú argumentáciu žalovaného vo vzťahu k pôvodne ním tvrdenému pasívu sa tak okresný súd v intenciách vykonaného dokazovania musel vysporiadať nie len s otázkou existencie tohto pasíva, ale nadväzne na to aj s otázkou začlenenia nehnuteľností vedených na LV XXX do vyporadúvanej masy BSM.
7. Pokiaľ ide o existenciu pôvodne iba žalovaným tvrdeného pasíva a to pôžičky od jeho rodičov, ktoré by podľa jeho tvrdení malo patriť do BSM, v dôsledku vykonaného dokazovania (výpovede svedkov a žalobkyne) a najmä v dôsledku odvolania tohto tvrdenia samotným žalovaným, ktorý bol jeho pôvodcom, avšak bez jeho preukázania, mal okresný súd za to, že toto pasívum v skutočnosti neexistuje a teda ani nemôže patriť do vyporadúvanej masy BSM, preto na neho okresný súd v ďalšom ani neprihliadal.
8. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že v súvislosti so zmenenou argumentáciou žalovaného (na pojednávaní konanom 26.07.2019) o tom, že nehnuteľnosti vedené na LV XXX boli jemu a jeho vtedajšej manželke (žalobkyni) jeho rodičmi darované, čo vo svojich výpovediach potvrdili aj svedkovia (t.j. rodičia žalovaného), okresnému súdu nedá v prvom rade nepodotknúť, že vzhľadom na okolnosti veci, kedy sa žalovaný najskôr snažil zmenšiť aktívnu masu BSM vyfabulovaným tvrdením o pôžičke na kúpu nehnuteľností vedených na LV XXX, ktorú argumentáciu na poslednú chvíľu sám odvolal a zmenil na tvrdenie o darovaní týchto nehnuteľností vedených na LV XXX, sa toto tvrdenie vzhľadom na okolnosti veci (podľa vyjadrení rodičov žalovaného, ako aj podľa vyjadrenia žalobkyne o tom, že kúpna cena za tieto nehnuteľnosti nebola nikdy vyplatená) síce javí ako pravdepodobné, avšak účelové a na veci nič nemeniace. Totižto na opakovaný dopyt súdu jednako svedkovia (t.j. rodičia žalovaného) na pojednávaní konanom 26.07.2019, ako aj samotný žalovaný uviedli, že predmetné darovanie malo byť adresované obom vtedajším manželom súčasne (žalobkyni aj žalovanému) a nie len žalovanému. Inými slovami rodičia žalovaného ako fiktívni darcovia mali údajne v úmysle darovať tieto nehnuteľnosti obom vtedajším manželom spoločne, pričom k tomuto fiktívnemu darovaniu malo dôjsť v roku 2005, t.j. za trvania manželstva (manželstvo bolo uzavreté v roku 1991), takže aj v prípade, keby bolo prisvedčené argumentácii žalovaného, že predmetné nehnuteľnosti vedené na LV XXX boli jemu a jeho vtedajšej manželke darované, by bolo možné mať v zmysle cit. § 143 OZ minimálne za to, že tieto nehnuteľnosti by boli v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného vo veľkosti ich podielov každého 1 k celku. Ohľadom darov obidvom manželov za trvania manželstva možno z kogentného ustanovenia § 143 OZ totižto vyvodiť, že veci nadobudnuté za trvania manželstva
dedením alebo darom obidvom manželov sa nestávajú predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva, ale podielového spoluvlastníctva v rovnakej veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že z údajov verejného registra (kataster nehnuteľností) do ktorého autorizovaný subjekt (príslušný katastrálny úrad) zapisuje zákonom ustanovené údaje týkajúce sa evidencie nehnuteľností vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vo veľkosti ich podielu 1/1, vedených na LV XXX a to na základe kúpnej zmluvy, ktorej platnosť žiadny na to oprávnený subjekt pred príslušným orgánom verejnej moci (súdom) doposiaľ nenapadol ani legitímne nespochybnil jej platnosť. Okresný súd dovolávajúc sa teda tohto oficiálneho zápisu v katastri nehnuteľností o ktorého pravdivosti a dôveryhodnosti nie je oprávnený bez ďalšieho pochybovať, uzavrel, že tieto nehnuteľnosti vedené na LV XXX patria do vyporadúvanej masy BSM bez potreby odkázať v tejto časti žalobného petitu sporové strany na ďalšie nákladné súdne konanie o vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, pretože toto podielové spoluvlastníctvo by bolo nesporné a teda vyporiadania schopné, iba v prípade legitímneho (rozhodnutím na to príslušnej súdnej autority) spochybnenia platnosti kúpnej zmluvy o kúpe týchto nehnuteľností vedených na LV XXX, tak ako táto skutočnosť aktuálne vyplýva zo zápisu v katastri nehnuteľností. Nad rámec okresný súd podotýka, že v súvislosti s údajným darovaním sporných nehnuteľností je toto taktiež spochybniteľné aj dôvodmi, ktoré uviedla žalobkyňa a to, že z dôvodu dojednania protiplnenia spočívajúceho v práve dožitia v týchto nehnuteľnostiach starou mamou žalovaného, možno mať dôvodné pochybnosti o skutočnej bezodplatnosti tohto právneho úkonu, čo je základný predpoklad jeho bezvadnosti. Okresný súd taktiež konštatoval, že na pojednávaní konanom 26.07.2019 žalovaný, ako aj jeho zástupca na opakovaný dopyt okresného súdu po výpovedi svedkov uviedli, že predmetom vyporiadania BSM majú byť aj nehnuteľnosti vedené na LV XXX, avšak na poslednom pojednávaní konanom 14.08.2019 túto argumentáciu zmenili (k dôvodom viď vyššie). Pokiaľ teda ide o do masy BSM patriace nehnuteľnosti vedené na LV XXX, sporové strany zhodne prehlásili, že súhlasia, aby tieto nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného a taktiež sa zhodli na ich ZH v sume 87 600,- Eur s tým, že obe sporové strany súhlasili, že žalovaný bude mať povinnosť vyplatiť žalobkyni polovicu z tejto ZH nehnuteľností. Okresný súd tak o vyporiadaní nehnuteľností vedených na LV XXX rozhodol v zmysle dohody sporových strán a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že v rámci úplného vyporiadania BSM bude povinný na dorovnanie vyporadúvaných podielov vyplatiť žalobkyni 1 zo ZH tohto majetku a to sumu 43 800,- Eur (87 600 : 2). Keďže sporové strany pre prípad, žeby boli zaviazané k povinnosti vyplatiť druhej sporovej strane na dorovnanie podielov z vyporiadania BSM nejakú finančnú čiastku súhlasili, aby túto sumu mohli splácať druhej sporovej strane v splátkach a to každý po 200,- Eur mesačne, okresný súd vyhovel tomuto pre obe sporové strany prijateľnému návrhu a zaviazal ich splácať im uloženú povinnosť finančnej náhrady v splátkach, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 257 Civilného sporového poriadku a v predmetnom konaní nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd vzhliadol v špecifickej povahe konania o vyporiadanie BSM, ktorého vyporiadanie je v záujme oboch sporových strán, teda bývalých manželov tak, že každá zo strán mohla začať konanie podaním žaloby, pričom súd v tejto veci nie je viazaný žalobným návrhom.
10. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to voči výroku I., IX. a X. rozhodnutia súdu prvej inštancie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že do celkovej masy BSM zahrnul aj nehnuteľnosti tak, ako sú uvedené vo výroku I. rozsudku. Žalovaný je toho názoru, že predmetné nehnuteľnosti mali byť vyradené z majetku BSM, pretože zo strany jeho rodičov sa jednalo jednoznačne o dar pre manželov a nie o kúpno-predajnú zmluvu ako to tvrdí žalobkyňa. Predmetné skutočnosti mali byť podľa názoru žalovaného potvrdené aj na pojednávaní konanom dňa 26. 07. 2019, a to na základe výpovede svedka M. N. a svedkyne L. N., ktorí sú rodičmi žalovaného. Predmetné nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX boli jemu a jeho vtedajšej manželke darované, a preto súd prvej inštancie túto skutočnosť mal zohľadniť tak, že predmetné nehnuteľnosti sa nachádzali v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného o veľkosti podielov každého v 1 / 2 k celku. Z uvedeného dôvodu preto predmetné nehnuteľnosti nemali byť zaradené do konania o vyporiadanie BSM. Taktiež namietal, že k tejto skutočnosti súd prvej inštancie nevypočul aj ďalších svedkov, a to M. S. a H. S.. Zároveň namietal, že dňa 26. 07. 2019 právny zástupca žalovaného podľa ust. § 178 žiada okresný súd o 5 dňovú lehotu na prípravu pojednávania, čo však zo strany súd prvej inštancie nebolo dodržané. Týmto postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť, aby sa právny zástupca žalovaného mohol pripraviť na pojednávanie a plniť si komfortne svoje právne
povinnosti v prospech zastupovania žalovaného. Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 zrušiť, resp. podľa ust. § 391 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Voči odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že sa v plnej miere stotožňuje s obsahovým znením napadaného rozsudku súdu prvej inštancie a tento považuje za vecne správny. Podľa názoru žalobkyne sa žalovanému nepodarilo v konaní preukázať, že sporné nehnuteľnosti boli zo strany jeho rodičov darované tak, ako uvádzal vo svojom odvolaní. Výpovede rodičov žalovaného, o ktoré žalovaný opieral odvolacie dôvody žalobkyňa pokladá za účelové a snažiace sa o vyňatie predmetných nehnuteľností z BSM. V tejto súvislosti žalobkyňa dáva do pozornosti, že žalovaný počas konania a viackrát menil svoju právnu argumentáciu ohľadom nadobudnutia nehnuteľnosti, čo len dosvedčuje špekulatívnosť jeho výpovedí, ako aj výpovedi jeho rodičov. Žalovaný za obdobie od zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v jeho prospech a v prospech žalobkyne, teda za obdobie približne 15 rokov sa ani raz nedomáhal zmeny tohto zápisu z podielu 1/1 na podiel 1/2 pre každú zo sporových strán, ktorá by nastala v prípade darovania. Z týchto dôvodov žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania ( § 380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
13. Napriek tomu, že súd prvej inštancie vo výrovej časti svojho rozhodnutia neštandardne vo výroku IX. a X. určil samostatne pre každého zo žalobcov vyplatiť samostatnú sumu na celkové vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, táto skutočnosť nemení nič na tom, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na ust. § 389 ods. 2 CSP.
14. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.
15. Súd prvej inštancie správne uzatvoril, že vzhľadom na oficiálny zápis v katastri nehnuteľnosti, o ktorého pravdivosti a dôveryhodnosti nebol oprávnený bez ďalšieho pochybovať, uzavrel, že predmetné nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX patria do vyporiadavanej masy BSM, pričom až na pojednávaní konanom 26. 07. 2019 žalovaný, ako aj jeho právny zástupca na opakovaný dopyt súdu prvej inštancie po výpovedí svedkov uviedli, že predmetom vyporiadania BSM majú byť aj nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, avšak na poslednom pojednávaní konanom dňa 14. 08. 2019 túto argumentáciu zmenili.
16. Odvolací súd uvádza, že najpodstatnejšou skutočnosťou je skutočnosť, že v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka, musia byť splnené náležitosti darovacej zmluvy v zmysle ust. § 628 Občianskeho zákonníka, a to predpísaná forma darovacej zmluvy. Keďže sa v danej veci jednalo o nehnuteľnosť, v danom prípade mala byť pre platné a právne účinné darovanie zo strany rodičov dodržaná predpísaná písomná forma a nemohlo sa jednať o formu ústnu. Za daného skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, aj vzhľadom na oficiálny zápis v katastri nehnuteľnosti k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX je zrejmé, že k písomnej darovacej zmluve medzi rodičmi žalovaného a bývalými manželmi nikdy nedošlo. Práve naopak, došlo k uzatvoreniu kúpno-predajnej písomnej zmluvy medzi rodičmi žalovaného a bývalými manželmi.
17. V tejto veci zároveň ohľadne zmenenej argumentácie žalovaného na poslednom pojednávaní konanom dňa 14. 08. 2019 odvolací súd poukazuje aj na štvrtý materiálny korektív prejednacej zásady, ktorý upravuje ust. § 186 ods. 2 CSP, ktorý uvádza, že súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa
strany dohodli súd neprihliada. Uvedené platí s odkazom na pojednávanie konané dňa 26. 07. 2019, keď žalovaný, ako aj jeho zástupca na dopyt súdu prvej inštancie po výpovedi svedkov zhodne so žalobkyňou uviedli, že predmetom vyporiadania BSM majú byť aj nehnuteľnosti uvedené na LV č. XXX.
18. Druhá podstatná odvolacia námietka žalovaného, že nedošlo k dodržaniu 5dňovej lehoty na prípravu pojednávania konaného dňa 14. 08. 2019 odvolací súd konštatuje, že substitučná plná moc zo dňa 13. 08. 2019, udelená na predmetné pojednávanie, uvedené kritérium nespĺňa. Samotný žalovaný svojho právneho zástupcu M.. O. F. počas konania nezmenil, pričom tento o termíne posledného pojednávania dňa 14. 08. 2019 bol riadne informovaný už na pojednávaní konanom dňa 26. 07. 2019, kde bol prítomný, pričom zobral na vedomie odročenie predmetného pojednávania na deň 14. 08. 2019 o 10:00 hod. Na základe týchto skutočností možno konštatovať zachovanie 5 dňovej lehoty na prípravu pojednávania pre právneho zástupcu žalovaného s tým, že samotná existencia udelenej substitučnej plnej moci deň pred pojednávaním nezakladá dôvodnosť predmetnej procesnej námietky žalovaného.
19. Pre právne účinné darovanie zo strany rodičov mala byť dodržaná predpísaná písomná forma a nemohlo sa jednať o formu ústnu. Na tejto skutočnosti by nič nezmenil ani výsluch svedkov M. S. a H. S., ktorých vypočutie ako dôkazný prostriedok súd prvej inštancie správne zamietol z dôvodu procesnej ekonómie sporového konania. Súd totiž nie je povinný vykonať všetky stranami sporu navrhované dôkazy. Odvolací súd v tomto poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo 51/2012 v ktorom sa okrem iného uvádza: „ ...... to znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania. (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal.“
20. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k citovaným záverom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a odvolanie žalovaného bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).