Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-55-2019.pdf
PDF · 82.74 KB
Case nature
Subarea
13CoE/55/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávnených: 1. J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. L. XXX, XXX XX Y., 2. Q. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. L. XXX, XXX XX Y., obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Viktor Novýsedlák, so sídlom L. Svobodu 2674/1, 058 01 Poprad, proti povinným: 1. I. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX L. K., 2. R. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX T., obaja právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, o udelenie poverenia a vykonanie exekúcie - odklad exekúcie, o odvolaní oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 13Er/203/2015-32 zo dňa 19. októbra 2016, takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie vo výroku III..
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Námietky povinného v 1. rade proti exekúcii zamieta.
II. Námietky povinného v 2. rade proti exekúcii zamieta.
III. Povoľuje odklad exekúcie do právoplatného skončenia dovolacieho konania vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 17C/19/2011.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 50 ods. 1, § 56 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3. Vychádzal zo zistenia, že voči povinným je vedené exekučné konanie na základe exekučného titulu
- rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 17C/19/2011-119 zo dňa 17.05.2013, právoplatného vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade dňa 27.08.2014, vo vzťahu k žalovanému v 2. rade dňa 09.07.2013 a vykonateľného vo vzťahu k žalovanému v 1. rade dňa 31.08.2014 a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade dňa 13.07.2013, ktorým súd zaviazal povinných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zaplatiť žalobkyni v 2. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, nahradiť trovy konania vo výške 2.589,64 Eur a zaplatiť súdny poplatok vo výške 666,- Eur. Povinní túto povinnosť nesplnili a neuhradili svoj dlh ani len čiastočne. Súd vydal poverenie pre exekútora dňa 07.05.2015 pod č. XXXX*XXXXXX. Súdny exekútor vydal dňa 22.05.2015 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému v 1. rade doručené dňa 03.07.2015 a povinnému v 2. rade dňa 16.06.2015, pričom obaja podali námietky v zákonnej lehote. Povinný v 2. rade v námietkach uviedol, že rozsudok na základe ktorého sa začalo exekučné konanie, je v rozpore s dobrými mravmi, keďže na náhradu nemajetkovej ujmy bola zaviazaná aj osoba, ktorá v zmysle tohto rozsudku nemajetkovú
ujmu nespôsobila, pretože jedinou osobou, ktorá túto nemajetkovú ujmu spôsobila, bol povinný v 1. rade. Zároveň uviedol, že rozsudkom boli porušené práva na spravodlivý proces, pričom tunajší súd mal návrh na vydanie poverenia voči povinnému v 2. rade zamietnuť. Taktiež navrhol povoliť odklad exekúcie, pretože podal podnet na mimoriadne dovolanie prostredníctvom Generálnej prokuratúry SR.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že námietky možno podať iba z dôvodov, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Súd mal za preukázané, že exekučný titul na základe ktorého je exekúcia vedená nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a doposiaľ k jeho zrušeniu nedošlo. Tvrdenia, ktoré uvádzal povinný v 2. rade (rozpornosť rozsudku s dobrými mravmi a porušenie práva na spravodlivý proces) nemôže súd preskúmavať v rámci konania o námietkach. Dôvodom na vyhovenie námietkam nie je ani okolnosť uvádzaná povinným v 1. rade, a to že proti exekučnému titulu podal dovolanie. Túto skutočnosť môže posúdiť súd iba v rámci posúdenia návrhu na odklad exekúcie. Vzhľadom na to, že neboli preukázané skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že došlo k zániku vymáhaného nároku alebo sú tu okolnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti, alebo že exekúcia je neprípustná, súd námietky povinných v 1. a 2. rade zamietol. Vo vzťahu k návrhu na odklad exekúcie uviedol, že povinný v 2. rade nepreukázal, či vo veci bolo podané mimoriadne dovolanie v zákonnej lehote a povinný v 1. rade preukázal, že dovolanie vo veci sp. zn. 17C/19/2011 bolo podané dňa 26.09.2014, a že na NS SR je vedené pod sp. zn. 5Cdo/220/2015. Podľa názoru súdu skutočnosť, že vo veci v ktorej bol vydaný exekučný titul je vedené dovolacie konanie, v rámci ktorého bude exekučný titul preskúmavaný dovolacím súdom, je dôvodom na odklad exekúcie, pretože rozhodnutie o dovolaní môže privodiť zmenu alebo zrušenie exekučného titulu. Uviedol, že je toho názoru, že súd musí prihliadať aj na skutočnosť, že do akej miery zasiahne odklad exekúcie, resp. vykonanie exekúcie do práv jednotlivých účastníkov konania. Z tohto dôvodu ujma hroziaca povinným v prípade vykonania exekúcie je podľa názoru súdu väčšieho rozsahu ako ujma, ktorá by mohla vzniknúť oprávneným v prípade povolenia odkladu exekúcie. Z uvedených dôvodov povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia dovolacieho konania.
5. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie oprávnení, a to proti výroku III.. Mali za to, že odklad exekúcie je výnimočným inštitútom a podanie dovolania nemôže byť dôvodom na odklad exekúcie. Uviedol, že medzi oprávnenými a povinným v 1. rade bola ústne uzatvorená dohoda o postupnom splácaní exekvovanej pohľadávky vo výške 500,- Eur mesačné, ktorú povinný v 1. rade aj vzorne plní a doposiaľ uhradil sumu 8.000,- Eur. Mali za to, že je nelogické povoliť odklad exekúcie, keď samotný povinný začal s čiastočným plnením exekvovanej pohľadávky. Poukázali tiež na to, že vyšli povinnému v 1. rade v ústrety a umožnili mu splácať dlžnú sumu v splátkach vo výške 500,- Eur, čo pri výške dlhu, vrátane trov právneho zastúpenia a trov exekúcie, znamená plnenie na cca 6 rokov. Žiadali súd, aby prihliadol na tento ústretový krok a odklad exekúcie v žiadnom prípade nepovolil. Navrhli, aby odvolací súd zmenil tretí výrok napadnutého uznesenia tak, že odklad exekúcie nepovoľuje.
6. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania, oprávnení doplnili podané odvolanie tak, že povinný v 1. rade dňa 02.11.2016 zaplatil ďalšiu splátku exekučného nároku vo výške 10.000,- Eur, spolu teda zaplatil už 18.000,- Eur, čo je prakticky 90% vymáhanej istiny. Z uvedeného je teda zrejmé, že povinný v 1. rade chce plniť dobrovoľne vymáhanú exekučnú sumu, preto odklad exekúcie nemá ani praktický význam. Poukázali tiež na tú skutočnosť, že dovolací súd neodložil vykonateľnosť exekučného titulu, z toho dôvodu nie je na mieste, aby bol povolený odklad exekúcie v exekučnom konaní.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie v napadnutom rozsahu je potrebné zrušiť.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
9. Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v rozhodnom období, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení,
že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
10. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v rozhodnom období, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
11. Podľa § 56 ods. 3 Exekučného poriadku účinného v rozhodnom období, súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku alebo ak bol podaný návrh na neuznanie cudzieho rozhodnutia osobitným rozhodnutím, ak podanie takého návrhu pripúšťa osobitný predpis.
12. Podľa § 56 ods. 8 Exekučného poriadku účinného v rozhodnom období, proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.
13. Odklad exekúcie predstavuje jeden zo zákonom upravených procesných prostriedkov, ktoré slúžia na ochranu povinného v priebehu exekučného konania, teda primárnym účelom tohto procesného prostriedku je poskytnúť ochranu povinnému, ktorá môže mať rôznu podobu, a to či už napr. poskytnutie ochrany do zlepšenia sociálnej či finančnej situácie povinného, či poskytnutie ochrany pred neoprávneným postihnutím majetku povinného do zastavenia exekúcie. Zákon v ust. § 56 uvádza dôvody, pre ktoré môže byť súdom povolený odklad exekúcie. Konanie o návrhu na odklad exekúcie je vo svojej podstate samostatným konaním, ktoré prebieha v rámci exekučného konania a začína sa vo väčšine prípadov na návrh samotného povinného, ktorý môže navrhnúť odklad exekúcie napr. zo sociálnych dôvodov, finančných dôvodov, z dôvodu ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti, či z dôvodu podania opravného prostriedku v štáte, v ktorom bol vydaný exekučný titul, ako aj z iných dôvodov. Exekučný poriadok na druhej strane nevylučuje začatie tohto konania aj bez návrhu povinného (spravidla sa tak môže stať na podnet súdneho exekútora alebo na základe vlastných poznatkov konajúceho súdu). Zmyslom samotného inštitútu odkladu exekúcie je tak zabrániť nepriaznivým následkom exekúcie, ktorej dôsledky sa môžu neskôr ukázať ako neodvratné.
14. V predmetnom prípade sa povinní domáhali odkladu exekúcie z dôvodu, že povinný v 1. rade podal podnet na mimoriadne dovolanie prostredníctvom Generálnej prokuratúry SR. Súd prvej inštancie po preskúmaní uvedeného návrhu na odklad exekúcie a po predložení listinných dôkazov dospel k záveru, že v predmetnom prípade sú splnené podmienky na odklad exekúcie, pretože v čase rozhodovania súdu prvej inštancie prebiehalo na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 5Cdo/220/2015 konanie, ktorého predmetom bolo preskúmanie rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 17C/19/2011-119 zo dňa 17.05.2013, teda exekučného titulu v tomto konaním pričom prípadné zrušenie tohto rozsudku by malo za následok zastavenie exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku. V dôsledku podaného odvolania oprávnenými sa odvolací súd zaoberal otázkou, či bol postup súdu prvej inštancie správny a teda či v predmetnom prípade existujú a trvajú podmienky pre odklad exekúcie.
15. Z odvolaním napadnutého výroku III. vyplýva, že súd prvej inštancie povolil odklad exekúcie až do právoplatného skončenia dovolacieho konania vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 17C/19/2011. Ako bolo už vyššie uvedené, dovolacie konanie v tejto veci bolo na Najvyššom súde vedené pod sp. zn. 5Cdo/220/2015. Odvolací súd z webovej stránky Najvyššieho súdu SR zistil, že v predmetnej veci rozhodol najvyšší súd dňa 12.07.2017 tak, že dovolanie odmietol a žalobcom priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd odmietnutie dovolania odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade (v tomto konaní v postavení povinného v 1. rade) nebol subjektívne oprávnený na podanie dovolania voči zmeňujúcemu výroku rozhodnutia a tiež jeho dovolanie smerujúce proti potvrdzujúcemu výroku rozhodnutia nebolo možné vyvodiť z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného tak vyplýva, že dovolacie konanie, pre ktoré bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté o povolení odkladu exekúcie bolo právoplatne skončené dňa, z čoho možno vyvodiť, že tak odpadol dôvod na povolenie odkladu exekúcie.
16. Odvolací súd na tomto mieste dáva ešte do pozornosti, že z obsahu spisu vyplýva, že podaním zo dňa 24.08.2017, doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.08.2017 (č.l. 59) súdny exekútor vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré mu bolo vydané v predmetnej veci z dôvodu, že exekučné
konanie bolo ukončené vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie. Uvedené má taktiež za následok odpadnutie dôvodu na odklad exekúcie, keďže povinný v celom rozsahu uhradil pohľadávku vymáhanú súdnym exekútorom.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p., nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvod, pre ktorý bol povolený odklad exekúcie odpadol.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).