Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-108-2019.pdf
PDF · 98.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Csp/108/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát so sídlom Bratislava, Majerníková 3479/3A, proti žalovanej: J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., M. E. XXX/XX, o zaplatenie 1.996 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 697,60€, zmluvný úrok vo výške 600,80€, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 324,60€ od 01.01.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 324,60€ od 01.02.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 324,60€ od 01.03.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 324,60€ od 01.04.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 06.12.2019 sa žalobca domáha zaplatenia istiny 1.996 €, zmluvnej pokuty vo výške 10% ročne z dlžnej sumy 1.996 € od 07.12.2016 do zaplatenia, poplatkov za upomienky vo výške 180 €, zmluvného úroku vo výške 32,27% ročne zo sumy 2.000 € od 01.04.2016 do 28.04.2016, zmluvného úroku vo výške 32,27% ročne zo sumy 1.999 € od 29.04.2016 do 23.05.2016, zmluvného úroku vo výške 32,27% ročne zo sumy 1.996 € od 24.05.2016 do zaplatenia, poplatku za expresné spracovanie úveru vo výške 100 €, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.996 € od 07.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 01.04.2016 zmluvu č. 304900654, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 €. Odplata predstavovala sumu 0 €, úrok spojený so spotrebiteľským úverom 500,80 €. Žalovaná sa taktiež zaviazala zaplatiť poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100 €. V zmysle všeobecných obchodných podmienok si strany dohodli, že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 4 mesiace sa stáva celý dlh splatným okamžite. Vzhľadom na omeškanie žalovanej sa stal dlh splatným k 06.12.2016. Zároveň sa strany zmluvy dohodli, že ak žalovaná (dlžník) neuhradí dlžnú splátku včas, má žalobca nárok aj na zmluvnú pokutu vo výške 10% ročne z dlžnej sumy. Žalobca zároveň zaslal žalovanej 6 upomienok, za každú upomienku si strany v zmluve dohodli sumu 30 €. Žalovaná do dňa podania žaloby uhradila sumu 4 €.
3. Ako dôkazy navrhol vykonať: zmluva o spotrebiteľskom úvere + všeobecné obchodné podmienky.
4. Súd žalobu doručil žalovanej. Zároveň ju vyzval, aby sa k nej vyjadrila a aby označila dôkazy, ktoré chce, aby boli v konaní vykonané a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach. Žalovaná sa v súdom určenej lehote k žalobe nevyjadrila a žiadne prostriedky procesnej obrany nepoužila.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a zistil nasledujúci skutkový stav:
6. Súd sa oboznámil so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou dňa 01.04.2016 a predloženými všeobecnými obchodnými podmienkami a zistil, že predmetom zmluvy bol úver vo výške 2.000 €, splatný v 12 pravidelných mesačných splátkach (prvé štyri splátky vo výške 1 € a zvyšných osem splátok vo výške 324,60 €), s konečnou splatnosťou k 01.04.2017, s fixnou výškou úrokovej sadzby vo výške 32,27% ročne, priemernou hodnotou RPMN 18,96%, RPMN 37,51%. V zmluve je dohodnutá povinnosť žalovaného (dlžníka) zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 10% ročne z dlžnej čiastky v prípade omeškania so splácaním dlžnej sumy. Výšku poplatku za upomienku, ani možnosť veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť celého dlhu v prípade riadneho neplnenia dlžníkom zmluva neupravuje.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
9. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
11. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Podľa § 879v OZ v znení účinnom od 05.12.2018, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
13. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
14. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
17. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
18. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia právny vzťah medzi sporovými stranami súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú je potrebné podriadiť režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a vo vzťahu k Občianskemu zákonníku je lex specialis, čo znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoniec v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
23. Súd pri žalobách podaných po 05.12.2018 (podľa § 879v OZ) z úradnej povinnosti skúma premlčanie v spotrebiteľských veciach v zmysle ustanovenia § 54a OZ. Preto sa súd najprv zaoberal prípadným premlčaním namietaným žalovanou.
24. Žalobca v žalobe uviedol, že vyhlásil okamžitú splatnosť úveru k 06.12.2016. Súd následne posúdil, či žalobca pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru v súlade so zákonnými ustanoveniami. Táto skutočnosť je pre posúdenie premlčania dôležitá, pretože je potrebné zistiť, či súd preskúma premlčanie vzhľadom na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, alebo vzhľadom na splatnosť jednotlivých splátok. Pre platné vyhlásenie okamžitej splatnosti musia byť splnené tieto podmienky (podľa § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ): 1. Právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru musí byť v zmluve dohodnutá; 2. Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru musí veriteľ vykonať do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky; 3. Dlžník musí byť so zaplatením splátky na podklade ktorej veriteľ vyhlasuje okamžitú splatnosť úveru v omeškaní najmenej 3 mesiace; 4. Veriteľ musí dlžníka na uplatnenie práva upozorniť v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva.
25. Súd konštatuje, že žalobca nepristúpil k zosplatneniu úveru v súlade so zákonnými ustanoveniami. Právo veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru nie je v zmluve ani vo všeobecných obchodných podmienkach dohodnuté. Žalobca teda nesplnil zákonné podmienky na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru. Súd preto posudzoval premlčanie vzhľadom na jednotlivé splátky.
26. Podľa ustanovenia § 101 OZ je v tomto prípade premlčacia doba trojročná. Premlčacia doba podľa § 103 OZ začína plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Žalovaná uhradila prvé štyri splátky. Súd tak posudzoval premlčanie splátok splatných od 01.09.2016 do 01.04.2017. Žalobca doručil žalobu
tunajšiemu súdu dňa 06.12.2019. Splátky od ktorých splatnosti do podania žaloby uplynulo viac ako tri roky budú premlčané. Súd tak konštatuje, že nárok žalobcu zo splátok splatných od 01.09.2016 do 01.12.2016 (1.298,40 €) je premlčaný a preto súd nárok žalobcu v tejto časti zamietol.
27. Pri posúdení pojmu „vymáhať“ v ustanovení § 54a Občianskeho zákonníka súd vychádzal z dôvodovej správy k zákonu č. 343/2018 Z.z., ktorým bolo toto ustanovenie do Občianskeho zákonníka zavedené. Z tejto vyplýva, že pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Predkladateľ je presvedčený, že po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru nato, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Q. zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr. Preto súd ex offo prihliadal na premlčanie aj pri posudzovaní podanej žaloby v tomto spore.
28. Predmetom zmluvy bol úver vo výške 2.000 €, splatný v 12 pravidelných mesačných splátkach (prvé štyri splátky vo výške 1 € a zvyšných osem splátok vo výške 324,60 €), konečnou splatnosťou k 01.04.2017, s fixnou výškou úrokovej sadzby vo výške 32,27% ročne, priemernou hodnotou RPMN 18,96%, RPMN 37,51%. Súd mal za to, že zmluva obsahuje zákonom predpísané náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z predložených dôkazov nebolo sporné, že žalobca so žalovanou predmetnú zmluvu uzatvorili, žalovaná úver čerpala, poskytnutý úver riadne nesplácala čo vyplýva z predložených dôkazov zo strany žalobcu, ktoré súd považoval za nesporné.
29. Nakoľko v konaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaná si svoju povinnosť vrátiť poskytnutý úver riadne a včas splnila, súd vo zvyšnej časti žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 697,60 € ako istinu a 600,80 € ako zmluvný úrok (celková čiastka úveru 2.600,80 € - splatená suma 4 € - premlčaná časť nároku 1.298,40 € = 1.298,40 €).
30. Vzhľadom k tomu, že je žalovaná so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, priznal súd žalobcovi popri istine aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, a to vo výške podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých splátok, pričom prihliadol na premlčanie niektorých splátok. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 324,60 € od 01.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 324,60 € od 01.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 324,60 € od 01.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 324,60 € od 01.04.2017 do zaplatenia.
31. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
32. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.
33. Súd sa následne zaoberal nárokom žalobcu na uplatnený zmluvný úrok a poplatok za expresné spracovanie úveru. Súd v tejto časti žalobu zamietal a to z dôvodu, že zmluvný úrok a poplatok za expresné spracovanie úveru sú súčasťou odplaty, ktorú je povinný dlžník splatiť veriteľovi za poskytnutý úver. To znamená, že zmluvný úrok a poplatok za expresné spracovanie úveru sú premietnuté v jednotlivých splátkach úveru. O tomto nároku de facto už súd rozhodoval, keďže sa zaoberal nárokom
žalobcu na uplatnenú dlžnú sumu z úveru, ktorej súčasťou (jednotlivých splátok) bol aj zmluvný úver a poplatok za expresné spracovanie úveru. Žalobca nemá nárok na zmluvný úrok po splatnosti dlžnej sumy. Preto súd v tejto časti žalobu zamietol.
34. Následne súd posúdil nárok žalobcu na poplatky za upomienky vo výške 180 €. Výšku poplatku za upomienku zmluva ani všeobecné obchodné podmienky neupravujú. Žalobca ju určil vo výške 30 € za každú upomienku, pričom má súd za to, že tieto náklady nepredstavujú reálne náklady, ktoré žalobca vynaložil na vykonanie týchto úkonov. Súd zároveň nemá preukázané, že by takéto úkony žalobca vykonal (napríklad predloženými upomienkami s doručenkami). V neposlednom rade má súd za to, že dohodnutie takýchto poplatkov je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Ako už súd uviedol vyššie, poplatky za vymáhanie/porušenie povinnosti nevystihujú možné reálne náklady, ale predstavujú v prevažnej miere sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinností riadne a včas v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby, na čo slúžia iné právne inštitúty. Ich výška by mala zodpovedať nákladom dodávateľa za ich realizáciu, nemala by slúžiť na získavanie majetkového prospechu. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa. Platenie poplatkov v účtovanej výške z uvedených dôvodov spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom na vyššie uvedené túto sumu súd žalobcovi nepriznal a aj v tejto časti žalobu zamietol.
35. Následne súd posúdil nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 10% ročne z dlžnej čiastky 1.996 € od 07.12.2016 do zaplatenia. Keďže sa v prípade zmluvy o úvere jedná o formulárový typ zmluvy, je pripravená na vopred pripravenom tlačive má súd za to, že spotrebiteľ nemá možnosť do tejto zmluvy zasiahnuť. Je toho názoru, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne a spotrebiteľ s ňou ani nebol oboznámený. Súd zároveň poukazuje na výšku zmluvnej pokuty, ktorá nezohľadňuje dĺžku omeškania, poprípade rozsah omeškania a je určená paušálne. V prípade nesplatenia úveru zmluvná pokuta neúmerne navyšuje náklady spotrebiteľa na splatenie úveru. Dohodnutie takejto podmienky považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Takto dohodnutá podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom na vyššie uvedené túto sumu súd žalobcovi nepriznal a aj v tejto časti žalobu zamietol.
36. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Žalobca žiadal celkovo sumu 2.776,80 € (istina 1.996 €, odplata úveru vo výške 600,80 € a poplatky za upomienky 180 €). Súd mu priznal 1.298,40 €, čo predstavuje 46,76% žalobcom žalovaného nároku. Žalobca mal teda úspech vo výške 46,76% a žalovaná vo výške 53,24%. Žalovaná mala tak vo veci čistý úspech 6,48% (53,24% - 46,76% = 6,48%). Žalovaná sa na konaní nijakým spôsobom nepodieľala a preukázateľne jej žiadne trovy konania nevznikli. Preto súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.