Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/95/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: : EOS Investment Česká republika, s.r.o., so sídlom Novodvorská 994/138, 142 00 Praha 4, Česká republika, IČO: 01 411 641, právne zastúpeného advokátom: JUDr. Tomáš Kušnír, Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: M. G., T.. XX.XX.XXXX, H. F.Y. XXX, XXX XX F., o zaplatenie 25 078,12 CZK s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 25 078,12 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 21 372,70 CZK od 27.03.2018 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 13.09.2019 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 25 078,12 CZK (poľa prepočtu aktuálneho kurzu ku dňu podania žaloby 970,40 Eur) s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 21 372,70 CZK počnúc od 27.03.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Česká spořitelna, a.s. (ďalej tiež aj len „veriteľ“) uzavrel dňa 18.09.2017 so žalovaným „Smlouvu o úvěru“ (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver v sume 20 000,- CZK, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 24-och mesačných splátkach (čl. 3.1. úverovej zmluvy) v sume po 1 023,- CZK a to vždy k 5. dňu v kalendárneho mesiaca, počnúc splatnosťou prvej splátky 05.10.2017 a poslednej splátky ku dňu 05.09.2019, až do zaplatenia celkovej sumy úveru 24 444,- CZK (t.j. suma poskytnutého úveru plus celkové náklady, viď bod. 4.5. úverovej zmluvy) a to pri dohodnutom úroku z úveru vo výške 19,90 % a dohodnutej ročnej percentuálnej sadzbe nákladov (RPSN) vo výške 23,48 % (bod 4.4. úverovej zmluvy). Keďže žalovaný si svoju povinnosť splácať jemu poskytnutý úver, resp. jednotlivé jeho splátky dohodnuté v úverovej zmluve riadne a včas nesplnil, veriteľ ho listom zo 16.12.2017 vyzval na úhradu dlhu, ktorý ku dňu výzvy predstavoval sumu 5 317,- CZK, avšak keďže žalovaný ani napriek tejto výzve svoj dlh neuhradil, veriteľ v súlade s dohodou v bode 8.2. písm. b) úverovej zmluvy, podľa ktorej v prípade porušenia podmienok úverovej zmluvy uvedených v bode 8.1. úverovej zmluvy, je banka oprávnená vyhlásiť celý úver za splatný, veriteľ (banka) vyhlásil dňa 17.01.2018 celý úver vo výške 23 831,- CZK za splatný. Žalovaný svoj dlh neuhradil ani len čiastočne. Žaloba bola po právnej stránke odôvodnená najmä ustanoveniami až , a zák. č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník (ďalej aj len „COZ“), o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, čl. 3 bod 1, čl. 6 body 1 a 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Nariadenie Rím I).

3. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby si žalobca (EOS Investment Česká republika, s.r.o.) odvodil od „Smlouvy o postoupení pohledávek“ uzatvorenej 26.03.2018 medzi Českou spořitelnou, a.s., Olbrachtova 1929/62, 140 00 Praha 4, IČO: 45 244 782 ako postupcom (veriteľ) a spoločnosťou EOS Investment Česká republika, s.r.o., Novodvorská 994/138, 142 00 Praha, IČO: 01 411 641 ako postupníkom (žalobca), ktorému bola postupcom postúpená pohľadávka voči žalovanému, ktorá skutočnosť bola žalovanému oznámená listom postupcu (veriteľa) z 09.04.2018. Pohľadávka pôvodného veriteľa predstavovala ku dňu jej postúpenia sumu 25 078,12 CZK, ktorá pozostávala z istiny vo výške 21 372,70 CZK, z riadnych úrokov vo výške 874,20 CZK, z úrokov z omeškania vo výške 426,22 CZK a z poplatkov vo výške 2 405,- CZK.

4. Žaloba s prílohami bola za účelom vyjadrenia doručená žalovanému do vlastných rúk 30.12.2019, avšak žalovaný do rozhodnutia okresného súdu ostal v konaní pasívny a k žalobe sa nevyjadril.

5. Okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 12.05.2020, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu sa pojednávania zúčastnil, avšak žalovaný sa pojednávania napriek riadne a včas doručenému predvolaniu nezúčastnil, pričom svoju neprítomnosť ani nijako neospravedlnil. Keďže boli splnené procesné podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného, okresný súd postupom podľa (ďalej len „“), vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca trvá v celom rozsahu na žalobe tak, ako bola podaná, od podania žaloby žalobca neeviduje od žalovaného žiadnu splátku dlžnej sumy a žalovaný ani žalobcu nekontaktoval za účelom dohody, preto nie je možné uzavrieť súdny zmier a keďže tvrdenia žalobcu neboli žalovaným v tomto konaní rozporované, t.j. žalovaný kvalifikovane nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré má žalobca za preukázané a nesporné, navrhol žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

6. Tým, že sa žalovaný k podanej žalobe nevyjadril a ani sa nezúčastnil na pojednávaní, aby poprel skutkové tvrdenia žalobcu, okresný súd v súlade s považoval skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe za nesporné a preto pri rozhodovaní vychádzal z tvrdení žalobcu a listinných dôkazov, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu, pričom mal za preukázaný žalobcom tvrdený skutkový stav.

7. Okresný súd vykonal dokazovanie vyjadreniami žalobcu (žalovaný nevyužil svoje právo k veci sa vyjadriť), ako aj oboznámením celého obsahu spisu a to najmä týmito listinnými dôkazmi priloženými v spise: „Smlouvou o úvěru“ z 18.09.2017; „Všeobecnými obchodními podmínky České spořitelny, a.s.“ účinnými od 01.07.2016; listom veriteľa adresovaným žalovanému označeným ako „Poslední výzva k úhradě dlužné částky“ zo 16.12.2017; listom veriteľa adresovaným žalovanému označeným ako „Rozhodnutí o okamžité splatnosti celkového dluhu“ zo 17.01.2018; „Smlouvou o postoupení pohledávek“ uzavretou 26.03.2018; oznámením o postúpení pohľadávky z 09.04.2018 a upomienkou žalobcu na úhradu dlhu z 09.04.2018; výpisom z úverového účtu žalovaného a listom žalobcu adresovaným žalovanému označeným ako „Pokus o zmier“ z 05.06.2019, podaným na poštovú prepravu 06.06.2019 a zistil tento skutkový stav:

8. Právny predchodca žalobcu (Česká spořitelna, a.s.) uzatvoril so žalovaným dňa 18.09.2017 „Smlouvu o úvěru“, na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový úver v celkovej výške 20 000 Kč (CZK), s dohodnutou úrokovou sadzbou 19,90 % ročne a s RPSN 23,48 %. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť 24-mi mesačnými splátkami po 1 023,- Kč, splatnými vždy 5. dňu kalendárneho mesiaca (bod 3.1. úverovej zmluvy), pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 05.10.2017 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá najneskôr na deň 05.09.2019. Zmluvné strany si v bode 3.1. úverovej zmluvy tiež dohodli, že úroky z úveru sa stanú súčasťou istiny úveru vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca, ďalej pri doplatení úveru a tiež v deň uplatnenia práva na okamžité splatenie úveru podľa čl. 8.2. V bode 8.3. úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že pokiaľ žalovaný nezaplatí splátku úveru alebo inú pohľadávku z tejto úverovej zmluvy riadne a včas, bude okrem riadneho úroku z úveru naviac platiť aj úrok z omeškania z nesplatenej čiastky, zmluvnú pokutu vo výške a za podmienok uvedených v cenníku a tiež náklady spojené s týmto omeškaním. V bode 7. úverovej zmluvy si zmluvné strany dojednali poistenie úveru spočívajúce v poistení žalovaného (dlžníka) v prípade jeho neschopnosti úver splácať, pre prípad smrti, invalidity, pracovnej neschopnosti a straty zamestnania.

9. Úver bol žalovanému reálne poskytnutý 18.09.2017 v plnej výške prevodom na účet. Žalovaný však tento úver riadne a včas nesplácal (nesplácal ho vôbec), preto ho právny predchodca žalobcu listom zo 16.12.2017 vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 5 317,- Kč s tým, že ak najneskôr do 17.01.2018 nedôjde k jeho úhrade, veriteľ (predchodca žalobcu) uplatní svoje právo a úver zosplatní, t.j. bude požadovať okamžité splatenie celého úveru naraz, čo napokon veriteľ aj učinil a pristúpil k zosplateniu celého úveru ku dňu 17.01.2018 s tým, že dlžná čiastka ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 23 831,- Kč.

10. Na základe „Smlouvy o postoupení pohledávek“ uzatvorenej 26.03.2018 medzi postupcom Česká spořitelna, a.s., Olbrachtova 1929/62, Praha 4, IČO: 45 244 782 a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca na žalobcu okrem iného i pohľadávku voči žalovanému. Postúpenie pohľadávky oznámila Česká spořitelna, a.s. žalovanému listom z 09.04.2018, pričom celková dlžná čiastka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 25 078,12 Kč.

11. V zmysel bodu 8.6. Všeobecných obchodných podmienok sa účastníci úverovej zmluvy výslovne dohodli na tom, že úverový vzťah sa bude spravovať právnym poriadkom Českej republiky, pričom aj úverová zmluva odkazuje na ustanovenia zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník.

12. Žalovaný (dlžník) z jemu poskytnutého úveru v sume 20 000,- Kč nič nesplatil.

13. V danom sporovom konaní ide o konanie s tzv. cudzím prvkom, ktorý charakter predikujú sporové strany - žalobca je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v Českej republike a žalovaný je štátnym občanom Slovenskej republiky s bydliskom na území Slovenskej republiky. Vzhľadom nato, že ide o konanie s cudzím prvkom, okresný súd skúmal prvotne otázku svojej právomoci, t.j. právomoci súdu v Slovenskej republike vo veci konať a rozhodnúť a následne aj otázku rozhodného práva pre daný vzťah. V danom prípade okresný súd posudzuje svoju právomoc a príslušnosť v zmysle ustanovení Nariadenia Rady č. 44/2001 z 12.12.2012 o právomoci o a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Brusel I“), keďže Slovenská republika a Česká republika sú členmi Európskej únie.

14. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Brusel I „Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).“

15. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Brusel I „Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“

16. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Brusel I „Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.“

17. V tomto spore žalovaný ako spotrebiteľ má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky, čo bolo napokon uvedené aj v úverovej zmluve a to v územnom obvode Okresného súdu Bardejov, ktorý je za danej situácie príslušným rozhodnúť o podanej žalobe.

18. Okresný súd sa ďalej zaoberal otázkou rozhodného práva pre zmluvné záväzky s cudzím prvkom, o ktorom pojednáva Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ESS) č. 593/2008 zo 17.06.2008 (ďalej len „Rím I“).

19. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rím I „Toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach.“

20. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rím I „Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.“

21. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia Rím I „Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a)vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.“

22. Podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia Rím I „Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.“

23. Keďže vzhľadom na citované ustanovenia Rím I sa zmluvné vzťahy s cudzím prvkom prioritne spravujú právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany a keďže sa v dom prípade zmluvné strany v bode 8.6. Všeobecných obchodných podmienok dohodli na tom, že ich úverový vzťah sa bude spravovať právnym poriadkom Českej republiky, aj vzhľadom na to, že uvedená voľba práva nemusí byť nevyhnutne súčasťou úverovej zmluvy, ale môže vyplývať aj z okolností prípadu (cit. čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rím I), pričom Všeobecné obchodné podmienky v súlade s prehlásením v bode 11.9. úverovej zmluvy sú jej neoddeliteľnou súčasťou, mal okresný súd za to, že na zistený skutkový stav je potrebné aplikovať právny poriadok Českej republiky. Na daný prípad by bolo potrebné aplikovať právny poriadok Českej republiky aj v prípade absencie voľby práva, keďže vo vzťahu k Slovenskej republike, kde má spotrebiteľ (žalovaný) obvyklý pobyt, neboli splnené predpoklady podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia Rím I. Okresný súd je teda toho názoru, že žalovaný dojednaním rozhodného práva Českej republiky nebol zbavený priaznivejšej ochrany, ktorú mu síce ponúka právny poriadok Slovenskej republiky, avšak na daný prípad neaplikovateľný.

24. Podľa § 419 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník (ďalej len „COZ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Spotřebitelem je každý člověk, který mimo rámec své podnikatelské činnosti nebo mimo rámec samostatného výkonu svého povolání uzavírá smlouvu s podnikatelem nebo s ním jinak jedná.“

25. Podľa a COZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Kdo samostatně vykonává na vlastní účet a odpovědnost výdělečnou činnost živnostenským nebo obdobným ůsobem se záměrem činit tak soustavně za účelem dosažení zisku, je považován se zřetelem k této činnosti za podnikatele. Pro účely ochrany spotřebitele a pro účely se za podnikatele považuje také každá osoba, která uzavírá smlouvy související s vlastní obchodní, výrobní nebo obdobnou činností či při samostatném výkonu svého povolání, popřípadě osoba, která jedná jménem nebo na účet podnikatele.“

26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom úvere“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotřebitelským úvěrem je odložená platba, peněžitá zápůjčka, úvěr nebo obdobná finanční služba poskytovaná nebo zprostředkovaná spotřebiteli.“

27. Podľa zákona o spotrebiteľskom úvere v znení účinnom v rozhodnom čase „Smlouva o spotřebitelském úvěru vyžaduje písemnou formu a musí obsahovat informace podle až 108 a uvedené jasným, výstižným a zřetelným ůsobem. Nesplnění této povinnosti nebo písemné formy nemá za následek neuzavření nebo neplatnost smlouvy.“

28. Podľa § 106 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere v znení účinnom v rozhodnom čase „Smlouva o spotřebitelském úvěru musí vždy obsahovat tyto informace: a) druh spotřebitelského úvěru, b) kontaktní údaje smluvních stran, a je-li spotřebitelský úvěr zprostředkován, též kontaktní údaje zprostředkovatele, zejména poštovní adresu pro doručování, telefonní číslo, popřípadě adresu pro doručování elektronické pošty, c) celkovou výši spotřebitelského úvěru a podmínky jeho čerpání, d) dobu trvání spotřebitelského úvěru, není-li to možné, ůsob jejího určení,

e) určení zboží nebo služby a jejich cenu, která by byla placena bez využití spotřebitelského úvěru, jde- li o spotřebitelský úvěr ve formě odložené platby za zboží nebo službu nebo vázaný spotřebitelský úvěr, f) zápůjční úrokovou sazbu, podmínky upravující použití této sazby a popřípadě údaj o jakémkoliv indexu nebo referenční úrokové sazbě použitelné pro počáteční zápůjční úrokovou sazbu, jakož i o době, podmínkách a postupu pro změnu zápůjční úrokové sazby; uplatňují-li se za různých okolností různé zápůjční úrokové sazby, uvádějí se tyto informace o všech zápůjčních úrokových sazbách, g) roční procentní sazbu nákladů na spotřebitelský úvěr, veškeré předpoklady použité pro výpočet této sazby a celkovou částku, kterou má spotřebitel zaplatit, vyjádřenou číselným údajem a vypočtenou k okamžiku předpokládaného uzavření smlouvy o spotřebitelském úvěru, h) výši, počet a četnost plateb, jež má spotřebitel provést, a popřípadě ůsob přiřazování plateb k jednotlivým dlužným částkám s různými úrokovými sazbami pro účely splácení; pokud u spotřebitelského úvěru na bydlení není možné k okamžiku uzavření smlouvy o spotřebitelském úvěru na bydlení určit výši, počet a četnost plateb, jež má spotřebitel provést, uvede poskytovatel podmínky, na nichž výše, počet a četnost plateb, jež má spotřebitel provést, závisí, i) vyplývá-li ze smlouvy o spotřebitelském úvěru s pevně stanovenou dobou jeho trvání umoření jistiny spotřebitelského úvěru, informaci o právu obdržet bezplatně výpis z účtu v podobě tabulky umoření uvedené v příloze č. 5 k tomuto zákonu kdykoliv během trvání závazku z takové smlouvy, j) soupis uvádějící doby a podmínky pro splacení úroku a veškeré související opakující se či jednorázové platby, mají-li být tyto platby a úroky splaceny bez umoření jistiny, k) případnou povinnost spotřebitele hradit platby za vedení jednoho nebo více účtů zaznamenávajících platební transakce a čerpání, jejich výši, je-li poskytovateli známa, a podmínky, za nichž lze tyto platby změnit, ledaže je otevření účtu nepovinné, povinnost spotřebitele hradit platby za používání platebních prostředků pro platební transakce i čerpání, jejich výši, je-li poskytovateli známa, a veškeré další platby vyplývající ze smlouvy o spotřebitelském úvěru, l) úrokovou sazbu použitelnou v případě opožděných plateb platnou v okamžiku uzavření smlouvy o spotřebitelském úvěru a podmínky pro její úpravu a další důsledky vyplývající z prodlení spotřebitele, m) informaci o případných nákladech na služby notáře či jiných obdobných nákladech a jejich výši, je- li poskytovateli známa, n) požadavek na případné zajištění nebo pojištění, o) informaci o právu na odstoupení od smlouvy o spotřebitelském úvěru jiném než na bydlení a lhůtě, během níž může být toto právo vykonáno, a dalších podmínkách pro výkon tohoto práva, včetně informace o povinnosti spotřebitele zaplatit čerpanou jistinu a příslušný úrok podle , jakož i o částce úroku splatné za den, informaci o právech vyplývajících z a a podmínkách jejich uplatnění, informaci o právu na předčasné splacení spotřebitelského úvěru, o případném právu poskytovatele na náhradu vzniklých nákladů a u spotřebitelského úvěru jiného než na bydlení informaci o ůsobu jejich stanovení, r) informaci o ůsobu ukončení smluvního vztahu, s) informaci o možnosti mimosoudního řešení spotřebitelských sporů prostřednictvím finančního arbitra, t) označení příslušného orgánu dohledu a u) informaci o tom, zda případné použití kapitálu vytvořeného platbami spotřebitele namísto splácení spotřebitelského úvěru povede k úplnému splacení spotřebitelského úvěru.“

29. Podľa § 122 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere v znení účinnom v rozhodnom čase „Věřitel může pro případ prodlení spotřebitele s plněním dluhu vyplývajícího ze smlouvy o spotřebitelském úvěru sjednat pouze a) právo na náhradu účelně vynaložených nákladů, které mu vznikly v souvislosti s prodlením spotřebitele; pokud byla ujednána náhrada vyšší, považuje se v této části za smluvní pokutu, b) úroky z prodlení, jejichž výše nesmí přesáhnout výši stanovenou právním předpisem upravujícím úroky z prodlení, nebo c) smluvní pokutu.“

30. Podľa § 2395 COZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje, že úvěrovanému poskytne na jeho požádání a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.“

31. Podľa § 2396 COZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Úvěrovaný vrátí úvěrujícímu peněžní prostředky v měně, ve které mu byly poskytnuty. V téže měně platí i úroky.“

32. Podľa § 2398 ods. 1 COZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Úvěrující poskytne úvěrovanému peněžní prostředky na jeho žádost v době určené v žádosti; neurčí-li úvěrovaný dobu plnění v žádosti, poskytne je úvěrující bez zbytečného odkladu.“

33. Podľa § 2399 ods. 1 a 2 COZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Úvěrovaný vrátí úvěrujícímu poskytnuté peněžní prostředky v dohodnuté době, jinak do měsíce ode dne, kdy byl o vrácení požádán. Úvěrovaný může vrátit úvěrujícímu peněžní prostředky před smluvenou dobou. Úroky zaplatí jen za dobu od poskytnutí do vrácení peněžních prostředků.“

34. Podľa prvej vety § 1806 COZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Úroky z úroků lze požadovat, bylo-li to ujednáno.“

35. Podľa § 1968 COZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.“

36. Podľa § 1970 COZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.“

37. Podľa § 2 nařízení vlády č. 351/2013 Sb., kterým se stanovuje výše úroku z prodlení v znení účinnom ku dňu omeškania „Výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů.“

38. Podľa § 1879 COZ v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky „Věřitel může celou pohledávku nebo její část postoupit smlouvou jako postupitel i bez souhlasu dlužníka jiné osobě (postupníkovi).“

39. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu okresný súd uzavrel, že žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia v tomto spore, a to na základe nadobudnutia pohľadávky voči žalovanému, k čomu došlo zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.03.2018. Okresný súd tiež považoval za nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov úverovej zmluvy, že medzi nimi ide o vzťah spotrebiteľský, keďže právny predchodca žalobcu ako banka (dodávateľ) pri uzatváraní úverovej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel ju so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou, nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa jeho menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). Okresný súd konštatuje, že právny predchodca žalobcu so žalovaným platne uzavreli úverovú zmluvu, ktorú je v zmysle cit. § 2 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú.

40. Podľa a (ďalej len „“) „Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.“

41. Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané a v konaní nebolo sporným, že na základe tejto zmluvy bol žalovanému riadne poskytnutý úver v sume 20 000,- Kč, ktorý mu bol poukázaný bezhotovostne a žalovaný sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach po 1 023,- Kč v počte splátok 24, pričom súčasťou splátky bola splátka úroku a splátka istiny. V zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 19,90 % ročne a RPSN vo výške 23,48 % a celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť činila sumu 24 444,- Kč. Úver bol poskytnutý najneskôr do 05.09.2019. Žalovaný však porušil dojednania úverovej zmluvy a jemu poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, resp. ho nesplácal vôbec, preto predchodca žalobcu úver zosplatnil k 17.01.2018 a žiadal jeho splatenie naraz v celku, čo však žalovaný neučinil a úver ani len sčasti nesplatil.

42. Okresný súd priznal žalobcovi nárok na vrátenie ním resp. jeho právnym predchodcom poskytnutej istiny žalovanému, ako aj na z tejto sumy dojednaných úrokov, pričom pokiaľ ide o platenie úrokov dojednaných ako cena a odplata za úverovú službu v spotrebiteľskom vzťahu v období po splatnosti

úverovej istiny, je potrebné podotknúť, že ide právnu otázku v ktorej sa aplikačná prax rozchádza. Zástancovia názorovej línie podporujúci platenie zmluvných úrokov popri úrokoch z omeškania prevažne vychádzajú z dispozitívnej normy, ktorá neobmedzuje dobu na poskytnutie finančných prostriedkov a kým úroky z omeškania sú sankciou, tak úroky sú odmenou za užívanie si peňazí, a preto ich treba platiť až do ich vrátenia (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27.6.2007 sp. zn. ). Vychádzajúc z uvedeného a odvolávajúc sa na právny názor Najvyššieho súdu ČR, s prihliadnutím na aplikáciu rozhodného práva Českej republiky na daný prípad, súd priznal žalobcovi nárok na úroky za úver aj za obdobie po zosplatnení úveru.

43. Pokiaľ ide o úroky z príslušenstva pohľadávky, Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. zo dňa 30.08.2006 vyslovil názor, ktorým zásadne poprel právo veriteľa požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania zo zmluvných úrokov). Zároveň však vyslovil, „... že tím není dotčeno právo účastníků dohodnout se, že sjednané úroky se stanou součástí jistiny (že k ní podle dohody účastníků budou přičítány coby civilní plody peněz /fructus civiles/), a následně pak právo věřitele požadovat, aby dlužník pro případ prodlení s placením takto zvýšené jistiny platil sjednanou nebo zákonem stanovenou sazbu úroku z prodlení.“ V danom prípade, kdeže si predchodca žalobcu a žalovaný v úverovej zmluve a to v jej bode 3.1. tiež dohodli, že úroky z úveru sa stanú súčasťou istiny úveru vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca, ďalej pri doplatení úveru a tiež v deň uplatnenia práva na okamžité splatenie úveru podľa čl. 8.2 (tzv. kapitalizácia úroku), pričom podľa bodu 8.3. úverovej zmluvy si zmluvné strany tiež dohodli, že pokiaľ žalovaný nezaplatí splátku úveru alebo inú pohľadávku z tejto úverovej zmluvy riadne a včas, bude okrem riadneho úroku z úveru naviac platiť aj úrok z omeškania z nesplatenej čiastky, t.j. z čiastky, ktorú podľa bodu 3.1. tvorila nie len istina, ale aj úroky, ktoré sa k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca stali jej súčasťou, okresný súd žalobcovi vzhľadom na tieto zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle uvedeného názoru Najvyššieho ČR vyjadrením zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy v tom, že cit.: „.... že sjednané úroky se stanou součástí jistiny“, priznal žalobcovi aj tento ním uplatnený nárok. Pôvodný veriteľ si tak ku koncu každého mesiaca, ako aj ku dňu predčasného zosplatnenia úveru oprávnene pripočítaval úrok z úveru k istine úveru, čím došlo k tomu, že žalobou uplatnená istina 21 372,70 Kč, prevyšuje sumu poskytnutého úveru 20 000,- Kč. Tento postup však právny poriadok Českej republiky výslovne pripúšťa, preto okresný súd, ako už bol aj uviedol, žalobe v tomto smere vyhovel.

44. Vzhľadom na uvedené, z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil okresný súd záver, že žaloba bola podaná dôvodne a preto žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 25 078,12 Kč. Okrem toho okresný súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z meškania (tzv. úrok z prodlení) z istiny úveru, pričom aj keď podľa údajov Národnej banky ČR cit.: „... pokud k prodlení došlo v prvém pololetí roku 2018“ tak výška úroku z omeškania je 8,50 % p.a. z dlžnej sumy ročne, avšak keďže žalobca požaduje priznať mu úrok z omeškania, ku ktorému došlo v 03/2018 iba vo výške 8,00% ročne z dlžnej sumy a tento požaduje nie už odo dňa nasledujúceho po dni kedy došlo k zosplatneniu úveru, t.j. nie od 18.01.2018, kedy bol žalovaný 1x povinný plniť celý dlh, ale požadoval ho až odo dňa nasledujúceho po dni účinného postúpenia pohľadávky, t.j. až od 27.03.2018, okresný súd v záujme nerozhodnúť ultra petitum, priznal teda žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 21 372,70 Kč od 27.03.2018 do zaplatenia. 45. Podľa „Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

46. Okresný súd v danom prípade vzhliadol potrebu prihliadnuť na mimoriadnu situáciu v súvislosti s pandémiou nebezpečnej nákazlivej choroby, kedy množstvo ľudí nemá pravidelný príjem alebo ho má v zníženej miere za situácie, kedy musia zabezpečovať primárne základné životné potreby, preto okresný súd považuje za odôvodnené v tejto situácii, využijúc jemu zákonom dané oprávnenie predĺžiť lehotu na priznané plnenie, a z tohto dôvodu okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi jemu prisúdenú čiastku v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

47. Podľa „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

48. Podľa „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

49. Podľa „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

50. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to podľa a keďže žalobca mal v konaní plný úspech vo veci, okresný súd mu priznal voči žalovanému 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný ( ). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na

niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť ( ). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.