Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-153-2019.pdf
PDF · 82.92 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/153/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: matky V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. č. XXX, XXX XX A. a otca neuvedený, za účasti muža, ktorého otcovstvo má byť určené J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, XXX XX U., o návrhu matky o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu, o odvolaní muža, ktorého otcovstvo má byť určené proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Pc/22/2016-86 zo dňa 11.04.2019, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. III. a IV.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Matka sa podaným návrhom začatie konania domáhala určenia otcovstva J. F., voči mal. J., zároveň uloženia mu povinnosti prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 80,- eur mesačne, počnúc dňom 01.11.2013.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Súd u r č u j e, že J. F., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom N. republika j e otcom mal. J. B., nar. XX.XX.XXXX z matky V. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX.
II. Súd z a v ä z u j e otca dieťaťa J. F., nar. XX.XX.XXXX prispievať na výživu mal. J. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 80,- € mesačne, počnúc dňom 01.11.2013.
III. Dlžné výživné za obdobie od mesiaca november 2013 do apríla 2019 vrátane, vo výške 5 280,- € súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať spolu s bežným výživným po 30,- € mesačne, počnúc mesiacom máj 2019 až do vyrovnania dlžnej sumy, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
IV. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na ich náhradu.“
3. Vykonaným dokazovaním mal súd otcovstvo preukázaná znaleckým dokazovaním. Pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol súd na priemernú výšku mzdy v Českej republike v roku 2019, ktorá je približne v rozpätí 25.000 - 27.000 Kč. Suma 80,- eur je možnostiam otca, ktorý je zamestnaný a potrebám maloletého dieťaťa. Výživné bolo určené počnúc dňom 01.11.2013, aj za obdobie troch rokov spätne od podania návrhu, keďže otcovstvo nebolo určené a matka sa nevedela s otcom žiadnym spôsobom dohodnúť. Dlžné výživné za obdobie od 01.11.2013 do apríla 2019 vrátane, vyčíslil súd na sumu 5.280,- eur, ktorú povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným po 30,- eur mesačne, počnúc mesiacom máj 2019, až do úplného vyrovnania dlžnej sumy, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
III. Obsah odvolania otca
4. Proti výrokom II., III. rozsudku podal odvolanie otec. Uvádza, že súdom stanovené výživné je vysoko nad jeho finančné možnosti, doložil prehľad príjmov za rok 2014, 2016, 2018 a 2019. V trestnej veci sp. zn. 7T 166/2018 bol podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona odsúdený za neplatenie výživného na dcéru C. Krullovú. V súčasnej dobe je vo veľmi ťaživej situácii a novo stanovené výživné na dcéru C., uložené mu rozsudkom sp. zn. 3P XXX/XXXX nemôže platiť, vzhľadom na jeho príjmy, zdravotný stav a dlžné výživné za minulé obdobie. V tejto veci podal odvolanie. Žije sám, v prenajatom byte, mesačný nájom a zálohu platí vo výške 7.000,- Kč. Za lieky zaplatí minimálne 700,- Kč, musí dodržiavať prísnu diétu. Maximálna čiastka, ktorú by mohol platiť je 500,- Kč. Nie je pravda, že by deťom neprispieval. Prispieval na stravné a družinu. Občas zašle deťom darčeky, aj iné než finančnú hotovosť, napr. bicykle, notebook, playstation, televíziu či minibike. V Českej republike nikdy nepoberal príjem vo výške priemerného zárobku. Navrhol preto rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a uložiť mu povinnosť prispievať na výživu J. sumou 20,- eur mesačne.
5. Ustanovený opatrovník navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
7. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania otca, tento namieta výrok II., III. rozsudku, argumentujúc však len nesprávnou výškou súdom prvej inštancie určeného výživného, ktorá nezodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Otec má 2 vyživovacie povinnosti k mal. deťom, pre neplatenie výživného bol súdom odsúdený za spáchanie trestného činu podľa § 207 ods. 3 Trestného poriadku. Z prehľadu jeho príjmov za posledné roky možno bádať prechodné obdobia nezamestnanosti či poberania nemocenských dávok, v ostatnom čase bol otec riadne zamestnaný, poberal čistý príjem aj vo výške 19.237,- Kč (705,92 eur). Od 11.03.2019 bol otec práceneschopný, výška nemocenských dávok, z ktorých by otec mohol platiť výživné, predstavovala 16.000,- Kč (587,13 eur)
8. Výrokom II. napadnutého rozsudku uložil súd prvej inštancie otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. J. sumou 80,- eur mesačne. Keďže z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva zistenie odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, pre ich kvantifikáciu odvolací súd podporne poukazuje na rozhodovaciu prax súdov Českej republiky, používajúcich tzv. tabuľkové výživné pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka- agenda).
9. U mal. J. neboli preukázané žiadne špecifické výdavky, vynakladané matkou, v porovnaní s priemerným dieťaťom vo veku mal. J.. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zovšeobecnil odôvodnené potreby maloletého, aplikujúc vyššie uvedený materiál, vyhotovený na základe komplexných štatistických údajov. Vekovej kategórii oprávneného dieťaťa vo veku 10-14 rokov zodpovedá výživné v percentuálnom rozmedzí 15-19% z čistého príjmu povinného rodiča.
10. Skúmajúc príjmové pomery otca v minulosti je zrejmé, že tento bol striedavo zamestnaný aj nezamestnaný, v poslednom deklarovanom období poberal nemocenské dávky. Keďže otec nepredložil súdu potvrdenie o jeho invalidite, ktorá by ho vylučovala z pracovnej činnosti, vychádzal odvolací súd z potenciality jeho príjmov, ktorá má v konaniach o určenie výživného prednosť pred fakticitou príjmov. Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať mzdu z pracovnej činnosti aspoň vo výške minimálnej mzdy. Tá v situácii otca 2 mal. detí, žijúceho a pracujúceho v N. republike, predstavuje v čistom sumu XX.XXX,- Kč, v prepočte na menu euro 556,- eur. Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň uvádza, že aj v čase práceneschopnosti poberal otec nemocenské dávky, v sume dokonca vyššej ako je minimálna mzda, t. j. 16.00,- Kč (587,13 eur). Odvolaciu námietku otca, týkajúcu sa jeho práceneschopnosti, považuje odvolací súd za nedôvodnú, zároveň niet dôvodu odkláňať sa od názoru, že otec je schopný dosahovať príjem vo výške minimálnej mzdy.
12. Keďže otec má okrem mal. J. aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť a jeho skutočný príjem z pracovnej činnosti je nestály, odvolací súd považuje za dôvodné pristúpiť k zohľadneniu spodnej hranice percentuálneho podielu vyživovacej povinnosti otca voči mal. J.. Poukazujúc na materiál z prostredia Českej republiky, 15% z čistého potenciálneho príjmu otca predstavuje 83,40 eur, čo takmer identicky zodpovedá súdom prvej inštancie určenému výživnému.
13. Na margo odvolacieho návrhu otca prispievať na výživu mal. J. sumou 20,- eur mesačne, odvolací súd uvádza, že minimálna výška výživného, ktorú je rodič povinný platiť titulom výživné, bez ohľadu na nepriaznivú životnú situáciu, predstavuje v zmysle ust. § 63 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v peňažnom vyjadrení 28,79 eur.
14. Za daného stavu odvolací súd potvrdil výrok II. rozsudku a v spojitosti s ním aj výroky III. a IV. rozsudku, ako vecne správne postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).