Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_36Csp-125-2019.pdf
PDF · 92.97 KB
Case nature
Area
Subarea
36Csp/125/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Vráble, o zaplatenie sumy X XXX,XX eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 603 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 603 eur od 21.08.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské nivy 1 , 829 90 Bratislava , IČO: 31 320155, sa žalobou doručenou súdu dňa 26.09.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8 169,68 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 09.06.2015 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 0049192760. Ku dňu vystavenia bankového výpisu mal žalovaný schválený úverový rámec 3 600 eur a bol povinný platiť mesačnú splátku 120 eur. Ku dňu 31.07.2019 vystavil žalobca výpis z bankovej knihy, s konečným zostatkom na úhradu sumy 8 169,68 eur. Žalovanému bola poskytnutá kreditná karta, ktorá je formou revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním karty, s čím žalovaný súhlasil vyplnením a podpísaním žiadosti. K uplatnenému nároku uviedol, že ku dňu vystavenia výpisu mal žalovaný schválený úverový rámec 3 600 eur s úrokom 22,8 % ročne so štandardnou splátkou 120 eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 11.06.2015. Predložil výpis z pôžičkovej karty Quatro o tom, že žalovaný má debetné transakcie v sume 13 154,68 eur. Zo strany žalovaného bola podľa výpisu z pôžičkovej karty Quatro uhradená suma 4 985 eur. Uplatňovaná suma predstavuje rozdiel medzi debetnými a kreditnými transakciami (13 154,68 eur - 4 985 eur).
2. Žalovaný sa k žalobe v priebehu konania nevyjadril, preto súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné.
3. Uznesením zo dňa 07.01.2020, č. k. 36Csp/125/2019-76 súd pripustil, aby namiesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské nivy 1 , 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, vstúpil do konania ako žalobca Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto.
4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Pojednávania sa nezúčastnili strany sporu, preto súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).
5. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, výpisom z pôžičkovej karty Quatro, oznámením o postúpení pohľadávky, podacím hárkom, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Dňa 08.06.2015 žalovaný vyplnil a podpísal žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro (ďalej len „zmluva“), ktorá bola zo strany právneho predchodcu žalobcu podpísaná dňa 09.06.2015. Z čl. III zmluvy vyplýva, že žalovanému mal byť poskytnutý úverový rámec vo výške 3 600 eur pri štandardnej mesačnej splátke 120 eur, štandardnej úrokovej sadzbe 22,80%.
7. Podľa čl. XIII. zmluvy obchodné podmienky, cenník a potvrdzujúci list sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, teda žalovaný súhlasil aj s tým, že sa s nimi oboznámil a boli mu poskytnuté potrebné informácie.
8. V článku III. zmluvy je ďalej uvedené, že RPMN 24,01% je vypočítaná na základe predpokladov na výpočet RPMN v zmysle prílohy č. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., výška spotrebiteľského úveru je 3 600 eur, počet splátok 12; prvá až predposledná je 300 eur, posledná splátka 785,29 eur. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je 4 085,29 eur, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú 485,29 eur, priemerná RPMN pre kreditné karty na Slovensku: 25,67% p. a. Deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 15. deň v kalendárnom mesiaci a bude uvedený vo výpise. Právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 08.08.2019 výpis z bankovej knihy s konečným zostatkom k 31.07.2019, obsahujúcom súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného.
9. Z výpisu pôžičkovej karty Quatro k 31.07.2019 vyplýva suma debetných transakcií vo výške 13 154,68 eur, z toho podľa výpočtu súdu je čerpanie istiny v sume 7 588 eur. Ďalej boli na predmetnom účte uvedené rozpisy rôznych poplatkov a nákladov zaúčtovaných bankou (výber z bankomatu v SR a krajinách eurozóny, správa kartového účtu, poplatok za úverové rizikové poistenie typu A, náklady vymáhania do vyhlásenia predčasnej splatnosti) a zaúčtovanie sankčných a štandardných úrokov banky. Žalovaný uhradil na účet celkom sumu 4 985 eur. Oznámením zo dňa 09.11.2019 právny zástupca žalobcu uviedol súdu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, postúpená na postupníka. Uvedenú skutočnosť preukázal oznámením o postúpení pohľadávky spolu s podaním hárkom preukazujúcim jeho zaslanie žalovanému.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 52 odsek 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html>, s) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html>, z) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html> a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html>,
16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zmluvou označenou ako „Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro“ vznikol právny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Na základe uzatvorenej zmluvy bol zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému poskytnutý úverový rámec, ktorý žalovaný čerpal prostredníctvom kreditnej karty. Súd mal oznámením o postúpení pohľadávok vrátane podacieho lístku a príloh preukázaný platný prevod pohľadávky z uvedenej zmluvy z pôvodného veriteľa na žalobcu, tj. žalobca spĺňa podmienku aktívnej vecnej legitimácie. Súd danú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď právny predchodca žalobcu mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Súd preto posudzoval právny vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. OZ) a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Súd predmetnú zmluvu podrobil spotrebiteľskému prieskumu a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) o spotrebiteľských úveroch, konkrétne výšku RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že v zmluve nie je možné uviesť výšku RPMN vzhľadom na revolvingový charakter úveru. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje túto náležitosť v zmluve bez ohľadu na charakter úveru, pričom RPMN je aj v prípade revolvingu možné určiť vychádzajúc pritom zo vstupných údajov platných pri uzatváraní zmluvy (výška úveru, splátky, frekvencia splátok, výška úroku). Aj keď zmluva v článku III obsahuje údaj o RPMN vo výške 24,01%, ďalej je v zmluve uvedená aj jej výška ako 25,67%. Nezrovnalosti sú uvedené aj pri údaji o splátkach úveru (§ 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch) , keď v zmluve ad 1) je uvedená ako štandardná mesačná splátka 120 eur so splatnosťou k 15. dňu v mesiaci, pri nej nie je uvedený počet splátok, ad 2) ďalej je v zmluve uvedený počet splátok 12 s tým, že prvá až predposledná činí 300 eur a posledná je 785,29 eur. Ide o diametrálne odlišné údaje oproti inak dohodnutej mesačnej splátke úveru 120 eur, preto nemá takýto výpočet pre spotrebiteľa žiadnu výpovednú hodnotu a neposkytuje mu relevantné informácie na porovnanie výhodnosti daného typu úveru (logicky musí byť rozdielna nielen výška RPMN ale aj celkové náklady spotrebiteľa, ak bude úver splácaný sumou 120 eur mesačne, resp. 300 eur mesačne). Vzhľadom k tomu, že ide o kreditnú kartu, kedy po doplnení úverového rámca môže dlžník opätovne čerpať úver, súd by akceptoval príkladný (indikatívny) výpočet RPMN uvedený v zmluve, ale so vstupnými údajmi podľa konkrétneho schváleného úverového rámca, čo ale nie je tento prípad.
18. Vzhľadom na uvedené nedostatky je potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver podľa ustanovenia §11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských považovať za bezúročný a bez poplatkov.
19. Žalobca má preto vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nárok len na rozdiel medzi čerpanou sumou úveru a zaplatenou sumou. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol sumy čerpania žalovaným vo výške debetných transakcií - teda sumu 13 154,68 eur. Tieto však obsahujú okrem čerpaného úveru aj štandardné a sankčné úroky, rôzne poplatky (výbery z bankomatu, správa účtu, za poistenie, náklady vymáhania). Preto súd vychádzal z výpisu z pôžičkovej karty Quatro a za preukázanú sumu čerpania úveru považoval celkovú sumu 7 588 eur (súčet položiek 200+100+200+900+600+200+200+100+300+800+70 +8+15+10+4+6+10 +50+10+620+1000+1000+1000+45+92+48). Žalovaný uhradil celkovo sumu 4 985 eur, táto skutočnosť bola preukázaná výpisom z pôžičkovej karty Quatro. S poukazom na to, že úver súd považoval za bezúročný a bez poplatkov, žalobca má teda nárok na vrátenie nezaplatenej istiny 2 603 eur (7 588 eur
- 4985 eur). Vo zvyšku nároku (5 566,68 eur) súd preto žalobu aj s príslušenstvom zamietol.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní s úhradou istiny, súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania bola 0 %, zvýšená o 5 percentuálnych bodov predstavuje výšku úroku z omeškania 5 %), a to zo sumy istiny 2 603 eur od 21.08.2019, tak ako to aj žiadal.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z pomeru priznanej sumy 2 603 eur (31,86 %) a zamietnutej sumy 5 566,68 eur (68,14%) k celkovej uplatnenej sume 8 169,68 eur vyplýva úspech žalovaného v konaní vo výške 36,28% a teda svedčí mu nárok na náhradu trov konania. Keďže mu však žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania aj s poukazom na čl. 17 základných princípov CSP nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.