Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/27/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci žalobcu HYDINA SK, s.r.o., so sídlom Slavkovská cesta 54/1468, Kežmarok, právne zastúpeného KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI, s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému Daňovému úradu Prešov, so sídlom Hviezdoslavova 7, Prešov, v konaní o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 21.11.2019 domáhal, aby správny súd vyslovil, že zásah do práv žalobcu na základe rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.9.2019 na vymoženie daňového nedoplatku č. daňového exekučného konania XXXXXXXXXXX daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb a príkaz poskytovateľovi platových služieb, aby po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania zablokoval na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku na bankovom účte IBAN: SK XX XXXX XXX XXXX XXXX XXXX je nezákonný zásah do práv žalobcu. Ďalej žiadal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť upustiť od príkazu poskytovateľovi platobných služieb P. V. F. a.s., blokovať na účte spoločnosti žalobcu peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku na základe rozhodnutia Daňového úradu Prešov o začatí daňového exekučného konania č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 18.9.2019. Ďalej, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku obnovu stavu, ktorý bol pred doručením rozhodnutia Daňového úradu Prešov o začatí daňového exekučného konania č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.9.2019 spoločnosti P. V. F., a.s., ktorá vedie účet žalobcu, uložil povinnosť vydať príkaz zabezpečiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku spoločnosti P. V. F., a.s., ktorá vedie účet žalobcu na odblokovanie a uvoľnenie finančných prostriedkov, ktoré sú blokované na základe rozhodnutia Daňového úradu Prešov o začatí Daňového exekučného konania č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.9.2019, a aby správny súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vydania ďalšieho príkazu poskytovateľovi platobných služieb P. V. F., a.s., blokovať na účte žalobcu peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku respektíve na základe rozhodnutia Daňového úradu Prešov o začatí daňového exekučného konania č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.9.2019.

2. Žalobca za iný zásah považoval daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu uvedeného u poskytovateľa platobných služieb, a zároveň zablokovanie peňažných prostriedkov na jeho účte do výšky daňového nedoplatku na základe príkazu žalovaného. Citoval ustanovenie o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a argumentoval, že z tejto zásady uvedenej v Daňovom poriadku správca dane

je povinný postupovať pri správe daní primerane a to tak, aby naplnil účel správy daní, a súčasne čím najmenej zasiahol do práv a oprávnených záujmov daňového subjektu. V danom prípade nemôže a nemá byť účelom daňového konania ekonomická likvidácia daňového subjektu. Správca dane má možnosť realizovať daňové exekučne konanie viacerými spôsobmi, pričom pri výbere konkrétneho spôsobu exekúcie je správca dane vždy a za akýchkoľvek povinností povinný prihliadnuť a brať do úvahy, aby do práva daňového subjektu zasiahol čím menej a čo najmenej. Správca dane je povinný každý prípad posudzovať individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, respektíve daňového subjektu, V danom prípade správcovi dane sú dostatočne zrejmé majetkové pomery žalobcu z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti minimálne v časti nehnuteľného majetku, kedy správca dane na zabezpečenie predmetnej pohľadávky zriadil záložné právo na základe rozhodnutia o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.7.2018, a to na nehnuteľnosť

- farmu v I.. Na základe rozhodnutí o nariadení predbežného opatrenia správca dane, respektíve Kriminálny úrad finančnej správy autoritatívne a bez odôvodnenia uložil žalobcovi finančnú povinnosť v kumulatívnej výške 2.832.540,51 Eur, a to aj napriek skutočnosti, že Kriminálnemu úradu finančnej správy a žalovanému muselo byť dostatočne zrejmé, že žalobca nedisponuje disponibilnými finančnými prostriedkami v takejto kumulatívnej výške, pretože všetky disponibilné finančné prostriedky reinvestuje a používa na podnikateľskú činnosť. Žalobcovi nie je zrejmé, a žalovaný to nijakým spôsobom neodôvodnil prečo pristúpil k blokácií bankových účtov za situácie, keď sa na bankových účtoch nachádza disponibilný zostatok vo výške 1/40 kumulatívnej výšky, a správca dane má preukázateľnú vedomosť napríklad o majetku evidovanom na liste vlastníctva k.ú. X. nad Z., List vlastníctva č. XXX, Obec I., k.ú. I. v hodnote 2.000.000,- Eur. Všeobecná hodnota tejto nehnuteľnosti bola určená na základe znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 23.1.2017 vypracovanej znalcom C.. L. V. N.., vo výške 1.264.576,20 Eur. Z uvedeného vyplýva, že správca dane neúčelne zablokoval a zabezpečil si pohľadávku blokáciou bankových účtov za situácie, keď si pohľadávku mohol zabezpečiť záložným právom a súčasne mu znemožnil zrealizovať jeho podnikateľskú činnosť. Poukázal aj na skutočnosť, že podľa účtovnej závierky za posledný účtovný rok, a to rok 2018 disponuje žalobca majetkom v časti samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí, riadok 14 účtovnej závierky v hodnote 3.071.987,- Eur, a jeho hodnota oproti predchádzajúcemu účtovnému roku vzrástla cca o 880.000,- Eur. Rovnako spôsobilým predmetom daňovej exekúcie môžu byť aj pohľadávky žalobcu z obchodného styku, ktoré podľa riadku 53 účtovnej závierky sú evidované vo výške 2.666,- Eur. Správca dane teda nijakým spôsobom neodôvodnil porušenie daňovej zákonnej povinnosti, ale svojvoľne realizoval oprávnenie, ktoré mu priznáva a to len z dôvodov, že mu to zákon umožňuje.

3. Žalobca videl nezákonnosť aj v predmetnom konaní blokáciou jeho bankových účtov, respektíve daňovým exekučným konaním prikázaním pohľadávky. Daňové exekučné konanie formou prikázania pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb a následné blokovanie finančných prostriedkov na účte v banke za situácie, kedy je vymáhaná pohľadávka zabezpečená záložným právom považuje za mimoriadne závažný a intenzívny zásah do individuálnej právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánov daňovej správy, pričom takýto zásah nie je možný. Daňové exekučné konanie je možné vykonať výlučne pri rešpektovaní ústavných princípov, najmä princípu zákonnosti a princípu proporcionality a tiež základných zásad daňového konania. V danom prípade tieto zásady neboli dodržané a boli hrubo zo strany správcu dane, a to žalovaného porušené.

4. Žalobca poukázal na to, že správca dane je oprávnený, respektíve môže pristúpiť k prikázaniu pohľadávky z bankového účtu a následnej blokácií len v tom prípade, a za toho predpokladu, ak na základe objektívnych skutočností vznikne obava, že daňový záväzok nebude zaplatený. Musí teda existovať dôvodné podozrenie, že daňový záväzok nebude v čase jeho vymáhateľnosti vymožiteľný alebo jeho vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami. Blokáciou bankových účtov na základe rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania prikázaním pohľadávky na účte v banke, bez akýchkoľvek pochybností je zásahom do jeho garantovaných práv, a to najmä jeho práva vlastniť majetok a vykonávať podnikateľskú činnosť.

5. Žalobca namietal, že správca dane neprihliadol na to, či rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia používajú vlastnosť formálnej a materiálnej nezmeniteľnosti, teda vlastnosť právoplatnosti. Proti rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol nadriadený orgán negatívne a teda rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Následne však proti rozhodnutiu, a to rozhodnutiu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktoré ako žalovaný svojim napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 8.8.2019 potvrdilo rozhodnutie správcu

dane bola dňa 8.10.2019 podaná správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, teda Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky na Krajský súd v Bratislave, ktorej je pridelená sp.zn. . Namietal, že rozhodnutie na základe ktorého žalovaný pristúpil k blokácií bankového účtu teda nie je právoplatné.

6. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. , ktorým bolo zrušené rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia v obdobnej veci, pričom správnym súdom bolo konštatované, že účel tvrdený kriminálnym úradom finančnej správy je možné rovnako efektívne zabezpečiť predbežným opatrením ukladajúcim zákaz nakladania s nehnuteľnosťami ako opatrením, ktorým sa ukladá povinnosť daňovému subjektu zložiť finančné prostriedky na účet správcu dane. Namietal, že kriminálny úrad finančnej správy ani finančné riaditeľstvo odklon od predchádzajúcej rozhodovacej činnosti správcov dane neodôvodnil, a preto ide o svojvoľné rozhodnutie, ktorým bolo hrubo zasiahnuté do jeho práv. Následkom čoho sa rozhodnutie o nariadenie predbežného opatrenia stalo nepreskúmateľné a nezákonné. Bol toho názoru, že nariadiť predbežné opatrenie je možné len za predpokladu, ak správca dane preukáže, že daňový subjekt realizuje úkony smerujúce k redukcii svojho majetku. Ak sa takéto úkony nepreukážu, nariadenie predbežného opatrenia nespĺňa zákonnom určené podmienky a rozhodnutie je nezákonné. Poukázal aj na to, že v čase vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania a následnej blokácie bankových účtov disponoval majetkom v obstarávacej hodnote 5.213.440,82 Eur, pričom pri zohľadnení odpisov disponoval majetkom v zostatkovej hodnote 3.885.433,79 Eur, ktorý zveľaďoval a v čase podania správnej žaloby mal jeho majetok hodnotu 5.234.982,78 Eur. Naproti tomu kumulatívna výška daňových povinností na základe rozhodnutí o nariadení predbežných opatrení za zdaňovacie obdobia 2015 až 2018 bola vo výške 2.832.540,51 Eur, teda v polovičnej hodnote jeho majetku. Dôvodil, že na základe týchto informácií je zrejmé, že sa nachádza vo veľmi dobrom finančnom a ekonomickom zdraví, žiaden konkurz mu nehrozí a preto rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia považuje za nezákonné a ním uvedený zásah do práv žalobcu je protizákonný. Preto je nevyhnutné uložiť povinnosť žalovanému zdržať sa pokračovania v danom zásahu.

II.

7. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 10.1.2020, v ktorom so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Uviedol, že ako vyplýva z podanej žaloby predmetom žaloby je postup žalovaného pri realizácií daňového exekučného konania, ktorý bezprostredne nasledoval po konaní kriminálneho úradu finančnej správy, ktorý doručil žalobcovi dňa 14.3.2019 rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.3.2019, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zložiť peňažnú sumu vo výške 2.272,00 Eur na účet správcu dane. Pretože je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná, alebo v tejto dobe bude jej vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami. Proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia sa žalobca odvolal a o odvolaní rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 8.8.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia Kriminálneho úradu finančnej správy. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 13.8.2019. Žalobca v žalobe poukazuje, že žalovaný napriek preukázateľnej vedomosti o podanej žalobe o preskúmanie zákonnosti a rovnako ako aj o podanom odvolaní proti daňovej exekučnej výzve pristúpil k realizácií daňového exekučného konania prikázaním pohľadávky z účtu na základe ktorého poskytovateľ platobných služieb zablokoval jeho účet. K tejto námietke žalobcu žalovaný uviedol, že aj v prípade, že žalobca podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, táto skutočnosť nijako neobmedzuje správcu dane v ďalšom zákonnom postupe pri realizácií daňového exekučného konania. Podanie žaloby ako také, totiž nespôsobuje odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Ku konštatovaniu žalobcu, že napriek vedomosti žalovaného o podanom odvolaní proti daňovej exekučnej výzve pristúpil žalovaný k realizácií daňového exekučného konania prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca nie je dostatočne právne oboznámený so o správe daní (ďalej len „“). Príkaznú blokáciu finančných prostriedkov na účte daňového dlžníka je pre poskytovateľa daňových služieb totiž záväzným dňom doručenia rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Poskytovateľ platobných služieb po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania je povinný zablokovať na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku. Až po doručení daňového exekučného príkazu poskytovateľ peňažných služieb odpíše peňažné prostriedky

z účtu daňového dlžníka a poukáže ich na účet správcu dane. upravuje inštitút predbežného opatrenia v ustanovení , ktoré bolo s účinnosťou od 1.1.2017 novelizované Ide o inštitút zaradený medzi ostatné činnosti správcu dane, t.j. v zmysle Daňového poriadku činnosti na ktoré je oprávnený daňový úrad, colný úrad a obec. Podľa Daňového poriadku na úkony, ktoré je oprávnené vykonávať finančné riaditeľstvo a Kriminálny úrad finančnej správy podľa osobitného predpisu, a ktoré podľa tohto zákona patria aj do pôsobnosti správcu dane s ustanovenia tohto zákona vzťahujú rovnako. V zmysle uvedeného je Kriminálny úrad finančnej správy oprávnený robiť úkony inak patriace do pôsobnosti daňových úradov alebo colných úradov, teda ak je potrebné vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení podľa Daňového poriadku. Žalovanému dňa 15.3.2019 bolo odstúpené rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.3.2019 vydané Kriminálnym úradom finančnej správy Bajkalská 24, Bratislava, úsek colnej a daňovej kriminality, pobočka východ, Košice. Proti tomuto rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia sa žalobca v zákonnej lehote odvolal a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 8.8.2019 potvrdil rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vydaného Kriminálnym úradom finančnej správy. Rozhodnutie odvolacieho orgánu bolo žalobcovi doručené dňa 12.8.2019 a splnomocnenému zástupcovi dňa 13.8.2019. Pretože rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia sa stalo vykonateľným dňa 28.8.2019, stalo sa zo zákona exekučným titulom podľa Daňového poriadku. Podľa Daňového poriadku na podklade exekučného titulu podľa odseku 1 písm. a/ je možné vykonať exekúciu spôsobom len podľa . Daňové exekučné konanie bolo začaté správcom dane vydaním rozhodnutia č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.9.2019 o začatí daňového exekučného konania. Podľa Daňového poriadku vo veci vymáhaného peňažného plnenia vyplývajúceho z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.3.2019, ktorým bolo žalobcovi uložené zloženie peňažného plnenia na účet správcu dane v sume 109.272,00 Eur, a to prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb podľa Daňového poriadku. Rozhodnutím o začatí daňového exekučného konania správca dane podľa a Daňového poriadku zakázal poskytovateľovi platobných služieb nakladať s majetkom žalobcu, ktorý podlieha daňovej exekúcií. Dňa 27.9.2019 vydal žalovaný daňovú exekučnú výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX, v ktorom vyzval žalobcu, aby v lehote 8 dní od doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil iné peňažné plnenie vo výške 109.272,00 Eur. Proti tejto daňovej exekučnej výzve podal žalobca odvolanie, ktoré bolo žalovaným odstúpené dňa 24.10.2019 odvolaciemu orgánu Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, ktoré rozhodlo s vyššie citovaným rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.12.2019 a potvrdilo daňovú exekučnú výzvu. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky sa stalo právoplatným dňa 17.12.2019. Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že pokiaľ má správca dane zákonný exekučný titul pre začatie daňového exekučného konania, ktorým je exekučný titul a to vykonateľné rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia, ktorým bolo uložené peňažné plnenie v zmysle Daňového poriadku, má správca dane povinnosť vymáhať z úradnej moci uložené peňažné plnenie, a taktiež má povinnosť a nie možnosť postupovať podľa zákona, t.j. len podľa Daňového poriadku. Z uvedených dôvodov žalovaný v danom prípade postupoval v súlade s Daňovým poriadkom.

8. K dôvodom uvedeným v žalobe, kde žalobca poukazuje na rozhodnutie Kriminálneho úradu finančnej správy a rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia, žalovaný uviedol, že nie je v jeho kompetencii posudzovať tieto rozhodnutia a ani spochybňovať ich správnosť. Podstatné v konaní je pre neho skutočnosť, že vyššie uvedené rozhodnutia sú právoplatné a vykonateľné a do dnešného dňa neboli zrušené. Dôvodil, že vo svojom doterajšom konaní hodnotil aj skutočnosť, že žalobca je jedným z najväčších zamestnávateľov mesta M. a pri odstupovaní daňových nedoplatkov ako exekučných titulov spôsobilých na vymáhanie v rámci daňového exekučného konania využíval hlavne zákonný spôsob zabezpečenia daňového nedoplatku zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Zároveň v dvoch prípadoch na základe zriadeného záložného práva povolil žalobcovi platenie dane v splátkach. Napriek tomu žalobca vždy využíva všetky spôsoby na ochranu a každý zákonný postup žalovaného, či už zriadenie záložného práva alebo vedenie daňového exekučného konania napáda odvolaním podanými žalobami na krajský súd, respektíve kasačnými sťažnosťami na Najvyšší súd Slovenskej republiky. K aktuálnym zabezpečovacím inštitútom opätovne uviedol, že vo svojej doterajšej činnosti po odstúpení exekučných titulov voči žalobcovi vykonával hlavne zabezpečovaciu činnosť a to zriaďovanie záložných práv. Avšak v danom prípade nemohol postupovať inak, než ako mu to stanovil zákon. Trval na to, že začatie daňového exekučného konania prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa

platobných služieb a nasledujúce úkony nie sú nezákonným zásahom orgánu verejnej správy do práva právom chránených záujmov žalobcu.

III.

9. Podľa (ďalej len „S.s.p.) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 252 ods. 1 S.s.p. žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

12. Podľa § 252 ods. 2 S.s.p. žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

13. Podľa § 253 S.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

14. Podľa § 254 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

15. Podľa § 255 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.

16. Správny súd podľa § 107 ods. 2 S.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal žalobou žalobcu vyjadrenie žalovaného ako aj obsah administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

17. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia nezákonnosti zásahu žalovaného do práv žalobcu a to vydaním rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.9.2019 na vymoženie daňového nedoplatku č. daňového exekučného konania XXXXXXXXXXXX, daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb a príkaz poskytovateľovi platobných služieb, aby po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania zablokoval na účte žalobcu peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku. Zároveň žiadal upustiť od ďalšieho konania a obnoviť stav pred nezákonným zásahom.

18. Pojem iný zásah orgánu verejnej správy je definovaný v § 3 ods. 1 písm. e/ S.s.p. ako faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánom verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcia podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod tento pojem spadá veľké množstvo faktických činností orgánov verejnej správy, ku ktorým sú oprávnené na základe rôznych zákonov. Jedná sa o úkony všeobecné, neformálne, ktoré nemajú formu rozhodnutia, napriek tomu sú záväzné voči osobám, proti ktorým smerujú a tiež sú povinné na ich základe nie čo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo strpieť. V širšom slova zmysle ide o protiprávny útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu z čoho vyplýva, že pri ňom neprebehlo žiadne formalizované a administratívne konanie, ktorého výsledkom by bolo rozhodnutie

alebo opatrenie, ale tento zásah je len výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnení orgánu verejnej správy na mieste samom, pričom tento zásah musí byť spôsobilý dotknúť sa priamo práv, právom chránených záujmov alebo povinností a to fyzických osôb alebo právnických osôb.

19. V preskúmavanom prípade žalobca za iný zásah orgánu verejnej správy v zmysle znenia bodu 1 ním formulovaného petitu považuje začatie daňovej exekúcie na základe rozhodnutia č.XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 18.9.2019, ktorým sa vymáha iné peňažné plnenie vo výške 109.272,00 Eur na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia Kriminálneho úradu finančnej správy č. XXXXXXXXX/XXXX z 11.3.2019, ktorým bolo žalobcovi uložené peňažné plnenia na zloženie peňažnej sumy na účet správcu dane vo výške 109.272,00 Eur. V zmysle § 90 ods. 1 Daňového poriadku je dňom vydania tohto rozhodnutia, predmetné rozhodnutie právoplatné a nie je voči nemu prípustné odvolanie. Uvedené rozhodnutie sa ani nedoručuje daňovému dlžníkovi, keďže jeho účelom je zabezpečiť blokovanie majetku a doručuje sa iba osobám, ktoré užívajú, evidujú, nakladajú alebo spravujú jeho majetok. V zmysle § 91 ods. 1 Daňového poriadku správca dane doručí daňovému dlžníkovi až daňovú exekučnú výzvu a to bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania vyššie uvedeným osobám. Daňová exekučná výzva umožňuje daňovému dlžníkovi, aby v rámci odvolacieho konania uplatnil zásadné pripomienky a dôvody, ktoré môžu celkom alebo sčasti zabrániť daňovej exekúcii, teda v rámci odvolania mohol žalobca uvádzať tie skutočnosti, ktoré namietal v predmetnej žalobe. Voči rozhodnutiu nadriadeného orgánu o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jej doručenia podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku. Následne voči rozhodnutiu odvolacieho orgánu je prípustná všeobecná správna žaloba, čo vyplýva z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , z 28.2.2013 a z 22.5.2013 a z 23.10.2013.

20. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že daňové exekučné konanie predstavuje administratívne konanie, výsledkom ktorého sú rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré môžu byť následne preskúmavané na základe samostatných správnych žalôb. Postup správcu dane v rámci daňového exekučného konania nemožno považovať za iný zásah, keďže sa neuskutočňuje na základe faktického úkonu správcu dane ale správca dane postupuje výslovne len na základe zákonnom procesne formalizovaného postupu, teda správca dane koná v rámci administratívneho konania. Totožný záver vyplýva aj z komentára k : „Pod procesnou formalizáciou je pritom potrebné rozumieť to, že pri administratívnom konaní možno rozoznávať jeho začiatok, priebeh a ukončenie, prípadne i účastníkov. Z tohto pohľadu preto administratívne konanie nemá povahu faktického výkonu pôsobnosti orgánu verejnej správy na mieste samom, t.j. jeho výsledkom nie je iný zásah orgánu verejnej správy, pre ktorý je typickým jeho bezprostredný faktický výkon. Aj preto v legálnej definícii iného zásahu orgánu verejnej správy tento nie je spojený s administratívnym konaním, pričom podmienka jeho verejnosprávnosti bola dosiahnutá prostredníctvom výslovného odkazu na „plnenie úloh v oblasti verejnej správy“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str.34).

21. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobcom označený postup žalovaného nepredstavuje iný zásah orgánu verejnej správy do práv, právom chránených záujmov alebo povinnosti žalobcu.

22. Ďalšie námietky žalobcu sa týkajú nezákonnosti exekučného titulu a to rozhodnutia Kriminálneho úradu finančnej správy č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.3.2019, v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR ako odvolacieho orgánu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 8.8.2019, voči ktorému žalobca podal správnu žalobu, ktorá je vedená Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. . Správny súd nemá oprávnenie v predmetnom konaní o inom zásahu orgánu verejnej správy preskúmavať vyššie uvedené rozhodnutia správcu dane a odvolacieho orgánu, keďže uvedeným predmetom sa bude zaoberať Krajský súd v Bratislave v konaní pod sp.zn. .

23. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd podľa § 261 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 spojený s § 167 a § 168 S.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu nárok na náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania nezistil splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu trov konania upravených v § 168 S.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s )

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, )

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).