Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoP-24-2020.pdf
PDF · 107.46 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoP/24/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I., ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky N. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.. XXX, zast. F. N. L., so sídlom W.. D.. X,. B. a otca W. N., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom O.. XXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13. februára 2020, č. k. 6P/5/2020-21, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I., ktorou neodkladným opatrením upravil rozsah a podmienky styku otca s maloletým dieťaťom do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej m e n í tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou W. N., nar. XX.XX.XXXX, a to až do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného pod sp. zn. 6P/5/2020 každý párny víkend v mesiaci od piatku 16:00 hod., kedy si maloleté dieťa v bydlisku matky prevezme, do pondelka 16:00 hod., kedy otec maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska odovzdá s tým, že matka j e p o v i n n á dieťa na styk s otcom v určený deň a hodinu pripraviť a otcovi dieťa odovzdať.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením, súd prvej inštancie v priebehu konania o veci samej nariadil neodkladné opatrenie, ktorým vo výroku I. maloleté dieťa W. N., nar. XX.XX.XXXX dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť platiť výživné mal. W. sumou 150,- eur mesačne vždy k 15-mu dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom vykonateľnosti uvedeného uznesenia, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a súčasne upravil rozsah a podmienky úpravy styku otca s mal. dieťaťom v období do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend v mesiaci od soboty 09:00 hod. do nedele 18:00 hod. s tým, že matka pripraví a odovzdá maloletú v mieste svojho bydliska a otec vráti maloletú matke v mieste bydliska matky. Výrokom II. rozhodol, že neodkladné opatrenie trvá len do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa podaným návrhom vo veci samej domáha úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu tak, že jej bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti a otec bude zaviazaný povinnosťou prispievať na bežnú výživu maloletej sumou 300,- eur mesačne a na tvorbu úspor na osobitný účet, ktorý za týmto účelom zriadi matka mal. bude platiť sumu 300,- eur mesačne. Styk otca s maloletou matka nenavrhla upraviť. Súčasne s návrhom vo veci samej, matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnila tým, že od 16.01.2020 nevedú s otcom mal. spoločnú domácnosť, dieťa je v súčasnosti v jej starostlivosti, otec dieťaťa jej neprispieva na výživu dieťaťa žiadnou sumou, preto dočasne do doby skončenia konania vo veci samej navrhovala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti, určiť neodkladným opatrením výživné otcovi
vo výške 150,- eur mesačne a upraviť styk dieťaťa s otcom na každý párny víkend v mesiaci od soboty 9.00 hod. do nedele 18.00 hod..
3. Súd prvej inštancie aplikujúc na osvedčené skutočnosti ustanovenia § 324, § 325 ods. 1, 2 CSP, § 360 a nasl. CMP posúdil, že matka maloletého dieťaťa osvedčila existenciu naliehavej potreby úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu do doby skončenia konania vo veci samej, prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. Mal za osvedčené, že rodičia v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, otec mal. síce súhlasil s návrhom matky čo sa týka zverenia maloletej matke, s výškou výživného, ako aj s úpravou styku, avšak napriek konsenzu medzi rodičmi, bolo potrebné podľa názoru súdu v rámci zachovania právnej istoty rozhodnúť o dočasnom zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov a o úprave styku s druhým rodičom, preto dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, otcovi stanovil povinnosť platiť výživné a s ohľadom na neprerušenie kontaktu otca s maloletou, dočasne upravil styk otca s dieťaťom tak, ako to predbežne navrhla matka pri šetrení pomerov ÚPSVaR. Na strane otca neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by bránili v stretávaní sa otca s maloletou W.. Výživné vo výške 150,- eur mesačne bolo predbežne určené s ohľadom na potreby a záujmy maloletej, ako aj na zárobkové schopnosti a možnosti otca. V súlade s ust. § 330 ods. 1 CSP súd zároveň určil, keďže neodkladné opatrenie bolo nariadené v prebiehajúcom konaní o veci samej, že toto bude trvať len do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec maloletého dieťaťa a to v časti, ktorou bol dočasne upravený rozsah jeho styku s maloletým dieťaťom namietajúc, že tento nezodpovedá tak okolnostiam, ako ani jeho rodičovským právam, či záujmom mal. dieťaťa. Uplatňujúc dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (nesprávne skutkové závery) namietal, že v dôsledku súdom vymedzeného rozsahu styku je výrazne obmedzená možnosť jeho stretávania s dieťaťom, keď takto reálne má možnosť s ním tráviť len tri dni v mesiaci (ani jeden celý víkend, keďže oba dni budú poznamenané presunmi medzi bydliskami rodičov) napriek tomu, že boli zistené ich vzájomné pozitívne väzby a tiež nebolo spochybnené, že otec sa plnohodnotne dokáže o dieťa postarať. Navrhoval zmenu rozhodnutia v odvolaním dotknutej časti tak, že bude oprávnený sa s dieťaťom stretávať každý párny víkend v mesiaci od piatku 15.00 hod. do pondelka 18.00 hod. s tým, že matka pripraví a odovzdá maloletú otcovi v mieste bydliska matky a otec vráti maloletú matke v mieste bydliska matky. Poukázal na to, že dieťa sa do spoločnej domácnosti, kde on teraz žije narodilo, žili spolu tri roky, za ten čas spoločne s dieťaťom si vybudovali veľmi blízky vzťah a sú na seba vzájomne veľmi naviazaní, čo vo svojej správe zo dňa 30.01.2020 uviedol aj kolízny opatrovník a čo ani matka vo svojom návrhu na neodkladné opatrenie nerozporuje. Pre maloleté dieťa je najlepšie, ak je v jemu známom prostredí, s jemu blízkymi ľuďmi a môže rozvíjať vzťah s oboma rodičmi. Dieťa prežilo takmer celé prvé tri roky svojho života vo O., toto prostredie je dieťaťu dôverne známe, O. nazýva „domov", v tomto prostredí má vytvorené výborné zázemie, ako aj na svoj vek prirodzený okruh kamarátov. Súdom prvej inštancie upraveným rozsahom styku s dieťaťom nie je zabezpečený jeho najlepší záujem a všetky práva dieťaťa garantované medzinárodnými dokumentmi a zákonmi SR. Rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu majú byť budované zásadne na rovnoprávnom postavení otca a matky pri ich výkone, a to predovšetkým tak, aby dieťa nenieslo ťarchu a dopady toho, že rodičia v spoločnej domácnosti nežijú. Uznesením určený rozsah styku je podľa jeho názoru čiastočne aj v rozpore s ustálenou rozhodovaciu súdnou praxou, v zmysle ktorej: „Je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, ak jeden z rodičov nemôže stráviť nerušene žiaden víkend v roku s maloletým dieťaťom." ( napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline z 31. júla 2009, sp. zn. 9CoP/54/2009). Víkend pre dieťa, ale aj pre dospelého podľa zaužívaných zvyklostí v podstate začína už skončením piatkových povinností, teda v prípade dieťaťa odchodom zo škôlky v piatok poobede a pre dospelých piatkovým odchodom z práce. Súdom prvej inštancie upravený styk s dieťaťom v podstate každý párny víkend ako jediný čas jeho styku s dieťaťom ako taký rozbíja a nerobí kompletným dňom ani sobotu, pretože je to deň príchodu, ani nedeľu, z ktorej je deň odchodu od neho ku matke. Má za to, že ani vymeškanie dvoch dní z dochádzky do škôlky do mesiaca (pondelky) nepredstavuje pre dieťa problém, kedy tieto dni by boli plnohodnotne nahradené v prítomnosti otca. Ako do správy kolízneho opatrovníka uviedol, o dieťa je schopný sa sám plnohodnotne postarať a zabezpečiť mu viac dennú starostlivosť počas celých 24 hodín, počnúc prípravou stravy, cez obliekanie, vykonávanie hygieny, hranie sa, až po uspávanie. Všetky menované činnosti týkajúce sa starostlivosti o dieťa sú mu veľmi dôverne známe, nakoľko ich pravidelne a často vykonával od narodenia dieťaťa a počas rokov v spoločnej domácnosti až do začiatku tohto roka a neohláseného odchodu matky s dieťaťom. Nakoľko podniká, vie si svoju prácu zorganizovať tak, aby plnohodnotne mohol určený čas stráviť so svojou jedinou a milovanou dcérou.
Považuje za potrebné uviesť, že vzniknutá situácia je pre neho veľmi obtiažna, problémy v nažívaní s matkou dieťaťa, ako aj odlúčenie od dieťaťa veľmi ťažko niesol. Záverom výslovne uvádza, že podaním odvolania nerozporuje zverenie dcéry do osobnej starostlivosti matky a nerozporuje ani výšku určeného mu výživného, plne si uvedomujúc nad všetko nadradený záujem maloletého dieťaťa, ako aj jeho právo na rozvoj vzťahov s oboma rodičmi, a preto podporuje vzťah dcéry s matkou. Účelom jeho odvolania je snaha o vymedzenie takého rozsahu styku s dcérou, ktorý mu v čo najväčšej možnej miere umožní aspoň čiastočne kompenzovať zánik spoločnej domácnosti a súčasne čo najviac zabezpečí jeho prítomnost' ako otca v živote maloletého dieťaťa, ktorú však v zmysle napadnutého rozhodnutia počas určených menej ako troch dní styku v mesiaci s maloletým dieťaťom jednoducho nie je možné plnohodnotne sa pokúšať ani zabezpečiť.
5. Matka, ani kolízny opatrovník nevyužili svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
6. Krajský súd Trenčín ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné v časti dotknutej odvolaním, týkajúcej sa dočasnej úpravy styku otca s mal. dieťaťom (časť výroku I.) za použ. § 388 CSP zmeniť, keďže neboli splnené zákonné podmienky v tejto časti pre jeho zmenu, ani potvrdenie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výkonu osobnej starostlivosti o dieťa a vyživovacej povinnosti upravenej do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej, rozhodnutím odvolacieho súdu dotknuté nie je.
7. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie reflektujúc na návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by do doby skončenia konania vo veci samej (predmetom ktorej je úprava práv a povinností k mal. dieťaťu) mali byť upravené práva a povinnosti rodičov voči mal. dieťaťu, dospel k dôvodnosti takejto úpravy, dieťa zveril do dočasnej starostlivosti matky, otcovi určil výživné a upravil rozsah a podmienky styku otca s mal. dieťaťom v princípe v rozsahu dní ako fakticky aj doposiaľ na základe dohody rodičov potom, ako títo ukončili spolužitie, sa reálne v rámci víkendu vykonával (teda v rozsahu dvoch víkendových dní), i keď z obsahu vyjadrení produkovaných v rámci šetrenia sa javí, že dieťa s otcom sa stretávalo v tomto rozsahu častejšie (v rámci víkendov po sebe nasledujúcich).
8. Odvolateľ (otec) namieta nedostatočný časový priestor zadefinovaný súdnym rozhodnutím, nepostačujúci na kontinuálne upevňovanie a prehlbovanie vzájomných vzťahov medzi ním a mal. dieťaťom, porušujúci tak jeho práva ako rodiča, ako aj práva dieťaťa na čo možno najplnohodnotnejší vzájomný kontakt prostredníctvom uplatnenia odvolacích námietok napĺňajúcich podľa jeho názoru odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (nesprávne skutkové závery).
9. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a existenciu takejto vady odvolateľ ani netvrdil.
10. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal vecnými námietkami odvolania vzťahujúcimi sa k problematike dočasnej úpravy styku otca s mal. dieťaťom, vyhodnotením ktorých tieto posúdil ako opodstatnené, jednoznačne indikujúce k zmene napadnutého rozhodnutia v dotknutej časti (§ 388 CSP).
11. V posudzovanej veci vychádzajúc z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd ku dňu svojho rozhodnutia za osvedčené (vychádzajúc ťažiskovo zo správ o šetrení pomerov tak v domácnosti otca, ako aj matky, tiež zo skutočností uvádzaných otcom v odvolacom konaní, ktoré matka nespochybnila), že rodičia mal. dieťaťa žili v spoločnej domácnosti po dobu troch rokov (do 16.01.2020), kedy matka s dieťaťom odišla zo spoločnej domácnosti, ktorú viedli dovtedy v dome otca vo O. (okres Q.) a presťahovala sa spolu s mal. dieťaťom do domu k svojim rodičom (B. č. XXX, čo je v okrese I. W. I. O.). Otec bol oboznámený s prebiehajúcim konaním vo veci úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu a v rámci neho navrhovaným neodkladným opatrením, pri pohovore pred ÚPSVaR vyjadril v rámci šetrenia pomerov súhlas s tým, aby dieťa bolo zverené matke, jemu bolo určené výživné a upravený jeho styk s
dieťaťom na každý druhý víkend s prespaním u neho. Vyjadril sa, že vie riadne zabezpečiť celodennú starostlivosť o maloletú a vie ju aj uspať. Na základe dohody s matkou, dieťa bolo u neho aj cez víkend t. j. dňa 25.01.2020 a 26.01.2020 s tým, že u neho aj maloletá prespala. Dohodol sa tiež dopredu s matkou mal., že aj nasledujúci víkend (t.j. 01.02.2020 a 02.02.2020) si zoberie maloletú k sebe do O.. Otec mal. uviedol, že má vytvorený veľmi blízky vzťah s maloletou, každý večer je s ňou v telefonickom kontakte, resp. sa s ňou rozpráva cez videohovor, čo matka nespochybnila. Podľa slov matky, otec jej odchod s dieťaťom zo spoločnej domácnosti akceptoval, komunikujú ohľadom dcéry, vedia sa dohodnúť. Počas víkendu od 25.01.2020 do 26.01.2020 mu dcéru odovzdala do starostlivosti, otec dieťa vrátil matke včas podľa vzájomnej dohody. Matka uviedla, že dcéra prišla od otca spokojná, tešila sa z návštevy u otca, trávili spolu plnohodnotne spoločný čas.
12. Osobitná úprava neodkladných a iných opatrení súdu, je obsiahnutá v ustanoveniach § 360 až § 369 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ktoré však upravujú len niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu. V otázkach tam neupravených, sa v zmysle § 2 ods. 1 CMP použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Pri posúdení dôvodnosti odvolania otca maloletého dieťaťa, vychádzajúc z vyššie uvedeného, aplikoval odvolací súd nasledovné ustanovenia právnych predpisov:
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1, 2 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
16. V zmysle § 329 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
18. Z ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že ak sa rodičia o úprave styku s maloletým dieťaťom nedohodnú, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.
19. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
20. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
21. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
22. Ako vyplýva z ustanovení § 325 CSP a § 361 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť len z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a v konaniach, ktoré sú upravené v CMP aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
23. V tomto konaní na návrh matky bolo nariadené neodkladné opatrenie, dôvody ktorého vo všetkých jeho častiach možno subsumovať pod dôvod uvedený v ust. § 325 ods. 1 CSP, spočívajúci v potrebe bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Pre potreby využitia tohto inštitútu postačovalo teda osvedčenie potreby nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov predovšetkým mal. dieťaťa, pričom zistenie relevantných skutočností si z hľadiska jeho účelu nevyžadovalo vykonanie plnohodnotného dokazovania, postačoval zjednodušený spôsob, teda ich osvedčenie.
24. Posúdením rozhodujúcich skutočností je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že žiaden rodič nie je schopný dať dieťaťu širokospektrálne všetko, čo dieťa pre svoj život potrebuje (čím odvolací súd nemieri na materiálnu stránku zabezpečenia dieťaťa), a preto participácia každého rodiča na výchove maloletého už od jeho narodenia, je veľmi významná. Odvolací súd má za to, že jediným spôsobom, akým je možné vzájomné vzťahy dieťaťa s rodičom, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti rozvíjať (v konkrétnosti nepochybne silné vzájomné väzby medzi dieťaťom a otcom v prospech ktorého záveru indikujú vyjadrenia a tiež faktické správanie matky), toto stabilizovať a tomuto rodičovi umožniť sa aktívne na živote dieťaťa zúčastňovať (samozrejme v mantineloch daných reálnymi možnosťami), je (a to nielen dočasne do doby rozhodnutia vo veci samej) nastaviť model stretávania otca s dieťaťom, ktorý požadované podmienky vytvára. Súd prvej inštancie síce v princípe správne vychádzal z toho, že na základe doterajšej komunikácie s rodičmi dieťa u otca bolo cez víkendy (javí sa, že všetky po sebe nasledujúce) v rozsahu dvoch dní aj s prespaním (od soboty do nedele), tento model spočívajúci na možnosti stretávania sa otca s dieťaťom len v rozsahu dvoch (párnych) víkendov v mesiaci, reálne však nezohľadňuje vzdialenosť bydlísk rodičov (cca 70 km, prekonanie autom, ktorej trvá pri ideálnej premávke cca 50 - 60 minút), v dôsledku čoho je potrebné prisvedčiť otcovi, že ho to diskvalifikuje z možnosti s dieťaťom nerušene (bez potreby presunu) stráviť čo i len jeden deň, nieto víkend. Vezmúc do úvahy samotnou matkou prezentovaného dobrého vzájomného vzťahu medzi otcom a dieťaťom, ktoré sa podľa jej tvrdenia na otca teší, s týmto plnohodnotne trávi čas, pri absencii tvrdení spochybňujúcich spôsobilosť otca o dieťa sa postarať, či iných skutočností diskvalifikujúcich ho (v rámci reálnych možností) z participovania na výchove dieťaťa, s ohľadom na naplnenie tak práv dieťaťa, ako aj otca, odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by nebolo možné otcom požadovanej zmene rozhodnutia čo do rozsahu styku s dieťaťom vyhovieť, s nevýznamnou úpravou času prevzatia dieťaťa a jeho odovzdania s rešpektom na prípravu dieťaťa na odchod s otcom v piatok, kedy dieťa navštevuje predškolské zariadenie a jeho adaptáciu po pobyte u otca na nasledujúci deň v predškolskom zariadení. Samotná matka, ako ani kolízny opatrovník, voči otcom požadovanej zmene v odvolacom konaní nevzniesli ani najmenšie námietky.
25. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že podstatnú úlohu pri vytváraní podmienok realizácie styku maloletého dieťaťa s otcom, vzhľadom na vek dieťaťa a tomuto prislúchajúcu rozumovú a emocionálnu vyspelosť, zohráva aj matka ako druhý rodič, ktorý má dieťa aktuálne v osobnej starostlivosti a povinnosťou ktorej je dieťa viesť takým spôsobom, aby dieťa nemalo pochybnosti o význame trávenia času s otcom a významnosti úlohy v jeho živote. Ide o tzv. psychologickú prípravu dieťaťa na styk s otcom. Obaja rodičia totiž, bez ohľadu na to, ktorý z nich sa vnútorne cíti byť vo vzťahu k dieťaťu dominantným, sú si v právach a povinnostiach voči dieťaťu plne rovní. Už samotné odlúčenie rodičov, ktorí obaja ako celok predstavovali pre dieťa istotu, zázemie a bezpečie, musí byť preň vysoko stresujúcim. V posudzovanej veci obaja rodičia prezentujú, že chcú svojmu dieťaťu len to najlepšie, preto by mali so zreteľom práve na jeho záujem aj reálne naďalej pokračovať vo vzájomne korektne nastavenej komunikácii, a to napriek ich partnerskej nezhode, pretože myslieť si, že dieťa by opačným stavom nebolo poznamenané, by bolo iluzórnym. Vyjadrením reálneho naplnenia (dosiahnutia) takéhoto stavu na rozdiel od jeho formálneho verbalizovania, je absencia potreby viesť súdne konania a vyžadovania upravovať prostredníctvom procesných inštitútov tie nuansy života ich dieťaťa, ktoré primárne pri vyspelosti rodičov a vo svetle favorizovania jeho záujmov pred záujmami vlastnými, si štandardne rodičia konsenzom majú vedieť nastaviť.
26. Vecne teda nemožno pochybovať o dôvodnosti požiadavky otca na komfortnejšiu úpravu styku oproti tomu, ako ju vymedzil súd prvej inštancie. Pokiaľ však ide o to, či výkon tejto časti rodičovských práv vzhľadom na okolnosti osvedčené ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie indikoval k záveru o bezodkladnej úprave pomerov účastníkov a či prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia možno naplniť zmysel a účel tohto procesného inštitútu, v tomto smere nemožno rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať za presvedčivé, keďže nekriticky a formalisticky preberá požiadavky matky bez vysporiadania sa s tým, že matka na jednej strane verbalizuje všestrannú dohodu s otcom na výkone rodičovských práv a povinností (dokonca z tohto dôvodu ani vo veci samej nežiada styk upraviť) a protirečivo k tomu zároveň požaduje neodkladné opatrenie, ktorým dokonca žiada upraviť aj styk za súčasného zotrvávania na postoji o výkone vzájomnej dohody s otcom, čo indikovalo v čase rozhodovania súdu k odlišnému rozhodnutiu, ako prijal súd prvej inštancie, keďže zmyslom a účelom využitého inštitútu je dočasne riešiť pomery tam, kde práve nedostatok konsenzu je spôsobilý vážne narušiť pomery, ktorým zákon priznáva ochranu. Vzhľadom však k tomu, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu už bola právoplatná dočasná úprava výkonu rodičovských práv v prospech matky (výkon jej osobnej starostlivosti o dieťa) a vyživovacej povinnosti otca, tak s cieľom spravodlivého a rovnovážneho nastavenia tiež rodičovských oprávnení otca dotýkajúcich sa ďalšej zložky rodičovských práv (v tomto prípade na jeho prospech, aj na prospech samotného dieťaťa), odvolací súd považoval za potrebné prostredníctvom požadovaného inštitútu do rozhodnutia vo veci samej aj túto časť vzhľadom na okolnosti jednoznačne upraviť, čo však neznamená, že rodičia na základe vzájomnej dohody v záujme dieťaťa si tieto pomery nemôžu upraviť tiež odlišným, komfortnejším spôsobom.
27. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladným opatrením (resp. dôvodmi na ktorých je založené) sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej v žiadnej z jeho častí, čo znamená, že posúdenie dôvodnosti rozsahu výkonu rodičovských práv a povinností na strane toho - ktorého rodiča, môže byť až výsledkom zistenia všetkých rozhodujúcich skutočností, ich starostlivého vyhodnotenia a premietnutia do rozhodnutia vo veci samej. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, ako už bolo uvedené vyššie, totiž prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, mal súd vykonávať dokazovanie v rozsahu ako v prípade, keď rozhoduje o veci samej. Do tejto doby je však v záujme oboch rodičov, aby vyvinuli maximálnu snahu o udržanie a zlepšenie vzájomných vzťahov, keďže prípadná konfliktná komunikácia nemôže mať iný, ako negatívny dopad na dieťa, pretože narušuje pocit jeho bezpečia a zázemia, rodičovskej ochrany a citovej stability, čo vo výsledku môže vyústiť do nepriaznivého dopadu na jeho nielen psychické, ale aj fyzické zdravie.
28. Odvolacie námietky otca tak odvolací súd vo svetle záujmu mal. dieťaťa a naplnenia rodičovských práv otca vyhodnotil ako spôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v dotknutej časti podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
29. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.