Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51C-15-2020.pdf
PDF · 67.27 KB
Case nature
Subarea
51C/15/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II, v sporovej veci žalobcu: Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, proti žalovanému: Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, o zaplatenie 1.283,44 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.04.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.283,44 € s príslušenstvom.
2. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Po, vložka č. 2019/B, organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060, súd zistil, že predmetný subjekt, teda žalovaný, je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby.
3. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
4. Podľa § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
5. Podľa § 7 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod. Obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná organizačná zložka, ak zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra.
6. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
7. Podľa § 67 CSP, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že subjekt označený v tomto konaní ako žalovaný nie je ani fyzickou, ani právnickou osobou. Skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, umiestnená na území Slovenskej republiky, je zapísaná do príslušného obchodného registra, neznamená, že táto organizačná zložka je nositeľom právnej subjektivity. Právnu subjektivitu má iba zahraničná fyzická alebo právnická osoba, nie organizačná zložka právnickej osoby. Organizačná zložka nemá právnu subjektivitu a nenadobúda ju ani zápisom do obchodného registra. Subjektom právnych vzťahov vznikajúcich pri prevádzkovaní a činnosti organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby zostáva naďalej podnikateľ vlastniaci podnik, ku ktorému organizačná zložka patrí, čo je v danom prípade zahraničná právnická osoba Groupama Biztosító Zrt., so sídlom Erzsébet királyné útja 1/C, 1146 Budapešť, Maďarsko. Organizačnú zložku podniku zahraničnej osoby, ktorú žalobca v tomto konaní označil ako žalovaného, nie je preto možné považovať za osobu ktorá má procesnú subjektivitu.
11. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že od nedostatku procesnej podmienky konania (za ktorý treba považovať aj nedostatok procesnej subjektivity) treba odlišovať vady podania (vrátane žaloby), spočívajúce v nesprávnom označení subjektu, ktorý je inak spôsobilý byť stranou sporu. Príčinou vád označenia strán v žalobe môžu byť o.i. chyby v písaní, alebo iné zrejmé nesprávnosti, ktoré sa vyskytli pri písomnom vyhotovovaní žaloby. Ak žaloba neobsahuje označenie strán alebo všetky údaje potrebné k označeniu strán, alebo ak je žaloba v časti označujúcej strany neurčitá alebo nezrozumiteľná (neumožňuje ich presnú identifikáciu) alebo ak je zjavný logický rozpor medzi označením strany sporu a inými údajmi o tejto strane obsiahnutými v žalobe, je súd povinný pokúsiť sa odstrániť tieto vady podania postupom podľa § 129 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd uznesením vyzve stranu, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnila alebo opravila v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní, pričom v uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak je ale žalovaný v žalobe označený úplne, presne, určito a zrozumiteľne tak, ako je tomu v danom prípade, nejde o vadu podania ale o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Ten, kto nemá procesnú subjektivitu, nemôže v občianskom súdnom konaní vstúpiť do procesného vzťahu. V takto „vadne“ začatom konaní nemôže vzniknúť procesnoprávny vzťah, nakoľko tu chýba jeden z jeho základných prvkov - spôsobilá strana občianskoprávneho sporu. Súd je preto povinný kedykoľvek v konaní prihliadnuť na tento nedostatok podmienky konania a konanie zastaviť (§ 161 ods. 1 a 2 CSP).
12. V zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, keď sa v danom prípade jedná o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a konanie zastavil.
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Dôvodom zastavenia konania je procesné pochybenie zo strany žalobcu, pre ktoré súd nemôže ďalej pokračovať v konaní. Žalobca svojím konaním zavinil, že konanie muselo byť zastavené, preto by mal mať žalovaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Keďže však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a v danom štádiu konania ani vzniknúť nemohli, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.