Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21CoP-123-2019.pdf
PDF · 117.38 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/123/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa S. C., narodeného XX.XX.XXXX, bytom, Ul. I. XXX/XX, H. zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, dieťa rodičov N.. J. C., narodenej XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, H. a V.. S. C., narodeného XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, C., zastúpeného JUDr. Alexandrom Farkašovským, advokátom so sídlom Pri jazdiarni 1, Košice, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k 4P/102/2018-362 zo dňa 02. 04. 2019 takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok vo výroku o bežnom výživnom tak, že z v y š u j e výživné zo strany otca pre mal. S. zo sumy 4.500,- Sk (149,37 Eur) na sumu 370,- Eur mesačne, počnúc dňom 01.05. 2018 do budúcna, ktoré je otec p o v i n n ý platiť vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/68/2017-97 zo dňa 08.02.2008 vo výroku o výživnom.
II. V prevyšujúcej časti návrh matky o zvýšenie bežného výživného nad sumu 370,- Eur z a m i e t a .
III. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I.Predmet konania
1. Predmetom konania je zmena rozsahu výživného na mal. S.. O výživnom bolo rozhodnuté naposledy rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/68/2007-97 zo dňa 08.02.2008. Matka sa domáha zmeny výživného dôvodiac to tým, že od poslednej úpravy sa výrazne zmenili potreby maloletého S., ako aj pomery povinného rodiča.
II. Obsah rozhodnutia súdu prvej inštancie
2. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „M e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 4C/68/2007 zo dňa 8.2.2008 tak, že z v y š u j e výživné zo strany otca pre maloletého S., nar. XX.X.XXXX zo sumy 4.500,- Sk /149,37 €/ na sumu 350,- € mesačne, ktorú je povinný otec dieťaťa zasielať k rukám matky dieťaťa vždy do 15-tého dňa príslušného mesiaca vopred. Otcovi dieťaťa u k l a d á povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletého S., nar. XX.X.XXXX sumou vo výške 50,- € mesačne na osobitný účet zriadený matkou.
Dlžné výživné za obdobie od 1.5.2018 do 31.3.2019 vo výške 2.206,93 € sa otec dieťaťa zaväzuje zaplatiť matke dieťaťa v 4 mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným. Dlžné výživné na tvorbu úspor za obdobie od 1.5.2018 do 31.3.2019 vo výške 550,- € je otec dieťaťa povinný zaplatiť v 2 mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania“.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rozsudkom zo dňa 08.02.2008, č. k. 4C/68/2007-97 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého S.. Zveril ho do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu sumou vo výške 4.500,- Sk mesačne. Upravil styk otca so synom. Maloleté dieťa v čase posledného rozhodovania o výživnom bolo vo veku takmer štyroch rokov, navštevovalo predškolské zariadenie. Matka dieťaťa pracovala ako vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Prešov, s príjmom 37.897,- Sk (1.257,95 Eur) v hrubom. Otec dieťaťa bol zamestnaný v obchodnom dome NAY ako stredný riadiaci pracovník s priemerným mesačným zárobkom 32.549,20 Sk (1.080,43 Eur). V súčasnosti je maloletý žiakom základnej školy. Súd konštatuje potrebnosť nákladov na uspokojovanie potrieb, ktoré súvisia so školou a jeho štúdiom na stravovanie, s bývaním, na čistiace prostriedky, náklady na mobilných operátorov ,na poistné a sporenie, sporadické výdavky súvisiace s potrebami maloletého, výdavky na zdravotnú starostlivosť a v súvislosti s hygienou, výdavky na ošatenie, obuv, na voľno časové aktivity maloletého. Príjem otca je vo výške 1.600,- Eur, náklady má spojené s bývaním, stravou, dopravou, spláca hypotéky hygiena. Konštatoval príjem otca zo zamestnania v roku 2015 priemerne 1.575,86 Eur mesačne, v roku 2016 1.884,44 Eur mesačne a v roku 2017 1.955,44 Eur mesačne. Z potvrdenia o príjme otca za obdobie od 12/2017 - 11/2018, predloženého zamestnávateľom otca NAY, a.s., Tuhovská 15, Bratislava, IČO: 35739487 súd zistil, že v uvedenom období bol priemerný čistý mesačný príjem otca vo výške 2.057,30 Eur. V rámci benefitu od zamestnávateľa je mu poskytnutý firemný mobil a firemné auto s možnosťou použitia na súkromné účely.
4. Na zistený skutočný stav prijíma právny záver, podľa ktorého porovnaním pomerov na strane maloletého dieťaťa ako aj jeho rodičov došlo k zmene pomerov ktorá má vplyv na zmenu výšky výživného zo strany otca. Výživné nie je v aktuálne určenej výške postačujúce na zabezpečenie týchto jeho potrieb. U matky súd nezaznamenal významnú zmenu v jej pomeroch. V skladbe výdavkov výraznejšie dominujú výdavky vynaložené v súvislosti so zabezpečovaním potrieb dieťaťa, kde niektoré možno považovať za nadštandardné (značkové oblečenie, motokáry, rafting, turistická výbava a podobne), čo odráža životnú úroveň matky dieťaťa, ktorá je schopná tieto výdavky vynakladať napriek aktuálne upravenej výške výživného. U otca došlo od doby posledného rozhodovania o výživnom k podstatnejšej zmene pomerov v oblasti jeho príjmov, kedy sa tieto v priemere zdvojnásobili, otec pracuje na vyššej pracovnej pozícii, využíva benefit v podobe služobného mobilu a služobného osobného motorového vozidla s možnosťou použitia na súkromné účely. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba voči maloletému S.. Zmenil rozsah výživného zo strany otca na bežné výživné ako aj na tvorbu úspor maloletému a to tak, že spotrebné výživné určil vo výške 350,- Eur. Mesačne na tvorbu úspor vo výške 50,- Eur mesačne.
5. Právne svoje rozhodnutie zdôvodňuje ustanoveniami § 121, § 78 ods.1 a § 121 CMP, § 78 ods.1, 3, § 62 ods.1,2,4,5, § 75 ods.1 Zákona o rodine.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu
7. Proti rozsudku podala odvolanie matka s výnimkou výroku o povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor maloletému. V odvolaní uviedla, že rozhodnutie a výroky, ktoré napáda odvolaním nemajú relevantnú oporu vo vykonanom dokazovaní a nie sú dostatočne odôvodnené. Nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie vychádzal pri určení výživného z výpisov z účtu otca a potvrdenia zamestnávateľa za obdobie od 12/17 - 11/2018, podľa ktorého priemerný čistý príjem otca predstavoval sumu 2.057,30 Eur (hrubá mzda 2.967,30 Eur). Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vymeriavací základ za obdobie 11/17 - 10/2018 predstavoval sumu 3.106.13 Eur, priemerná čistá mzda za uvedené obdobie 2.189,85 Eur. Údaje Sociálnej poisťovne pritom predstavujú relevantnejší podklad o príjme, do vymeriavacieho základu sa zahŕňa akýkoľvek zdaniteľný príjem
zamestnanca za vykonanú prácu. V oblasti výdavkov otca má byť najvýznamnejšia výška splátky hypotekárneho úveru. Jej výšku súd však v rozhodnutí neuvádza. Nie je zjavné na základe čoho došiel súd prvej inštancie k uvedenému záveru, pretože otec na pojednávaní dňa 02.04.2019 uviedol, že nespláca splátku úveru vo výške 700,- Eur mesačne, spláca iba úrok z vyčerpanej sumy, pričom k výške splátky sa nevie vyjadriť. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Otec napriek tomu, že má vedomosť, aké náklady sú spojené s výchovou adolescenta, bagatelizuje potreby svojho biologického syna S.. Otec dieťaťa v dedičskom konaní sp.zn. 6D/66/2014 vedenom na Okresnom súde Bardejov po svojom otcovi nepožadoval výplatu 1/3 čistej hodnoty dedičstva vo výške 17.078,- Eur. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok a zvýšil výživné zo strany otca pre maloletého S., na sumu 550,- Eur mesačne, ktorú je povinný otec dieťaťa zasielať k rukám matky dieťaťa vždy do 15- tého dňa príslušného mesiaca vopred. Dlžné výživné za obdobie od 01.05.2018 do 31.03.2019 vo výške 4.406,93 Eur sa otec dieťaťa zaväzuje zaplatiť matke dieťaťa v 4 mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným.
8. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril otec, ktorý navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie ako vecne správne. Matka žiadala zvýšenie o 4-násobok pôvodnej sumy a súd zvýšil výživné o takmer trojnásobok pôvodnej výšky. Iste sledoval aj záujem maloletého dieťaťa, avšak uviedol, že v skladbe výdavkov výraznejšie dominujú výdavky vynaložené v súvislosti so zabezpečovaním potrieb dieťaťa, ktoré možno považovať za nadštandardné, čo odráža životnú úroveň matky dieťaťa, ktorá je schopná tieto výdavky vynakladať. Aplikoval správne ustanovenie Zákona o rodine a čiastočne nesprávne aplikoval ust.§ 62 ods.4 a 5 a ust.§ 75. Rozsudok nenapadol, poukazuje na to, že príjem matky pozostáva zo mzdy a invalidného dôchodku, teda oproti doby pôvodného rozhodovania o výživnom sa zmenili aj jej pomery, jeho čistý príjem je o niečo málo vyšší než je príjem matky. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou a jej synom, ktorý je jemu blízkou osobou, v rodinnom dome má pripravenú izbu aj jeho syn S., dlhodobo sa snaží zvýšiť životnú úroveň rodiny, vrátane S. a rešpektuje jeho záujem. So synom sa chce stretávať, má záujem, je to veľmi zložité, kým sa dostaví k trvalému bydlisku za účelom stretnutia, no nedošlo k žiadnemu stretnutiu. Predstavuje pre neho aj povinnosť splácať dlžné výživné určitý vážny záväzok a musí vynaložiť, aby dal 400,- Eur mesačne svojmu synovi. Upriamuje pozornosť na možnosti a schopnosti matky, matka je vlastníčkou nehnuteľnosti, pracuje, dostáva mzdu, nakupuje nákladné a nadštandardné veci, správnym základom je určenie nákladov. Navrhuje potvrdiť rozsudok ako vecne správny.
9. Vo vyjadrení matka uviedla, že otec nad rámec súdom určeného výživného neprispieva žiadnym darčekom, niečím podobným, prispieva len 6,8 % zo svojho príjmu.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.
11. Odvolateľka nesúhlasí so stanovenou výškou výživného, považuje rozhodnutie za nedostatočné zdôvodnené, závery súdu o stanovení výšky nemajú základ vo vykonanom dokazovaní.
12. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že za situácie súdom zisteného skutočného stavu veci možno konštatovať, že zvýšenie výživného zodpovedá odôvodneným potrebám S., otázna však naďalej ostáva výška primeraného výživného, ktorá by rovnako zodpovedala možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, prihliadnuc na to, že matka so sumou na tvorbu úspor 50,- Eur mesačne súhlasí a je potrebné tak prihliadnuť na jej plnenie zo strany otca.
13. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplývajú nasledujúce závery. Rodičia maloletého S. sú rozvedení , osobnú starostlivosť zabezpečuje matka. Otec doposiaľ prispieval na jeho výživu sumou 149,37 Eur, posledná úprava výživného bola vykonaná v roku 2008. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba k synovi S.. Matka považuje mesačne sumu 800,- Eur zodpovedajúcu potrebám syna. Patria tam náklady, ktoré súvisia s bežným uspokojovaním jeho potrieb, ako je stravné, ošatenie, obuv, náklady na čistiace prostriedky, drogériu, kozmetiku, náklady na poistné, ďalej náklady, ktoré súvisia s jeho zdravotným stavom, na jeho zdravotnú starostlivosť. Zahŕňa aj náklady na voľnočasové aktivity maloletého, aktivity súvisiace s jeho vzdelaním a s uspokojovaním potrieb, ako je návšteva inštitútu cudzích jazykov a to súkromná jazyková škola, náklady, ktoré súvisia so školskými výletmi, návštevou divadla, zakupovaním kníh potrebných pre vyučovanie maloletého, ďalej náklady, ktoré predstavujú polovicu nákladov súvisiacich s bývaním, vrátane domovej dane, poplatkov za komunálny odpad, náklady na platenie služieb spojených s užívaním bytu, náklady na káblovú, internetovú televíziu. Vyčísľuje aj náklady, ktoré sú sporadické, ktoré súvisia s potrebami dieťaťa napríklad spoločenské hry, mobilný telefón, interiérový vrtuľník a podobne. Ďalej sú to výdavky so zdravotným stavom maloletého, pretože má problémy s chrbticou tak si pravidelne plánuje pobyty v kúpeľoch, celoročné plávanie, náklady, ktoré má tým, že spolu trávia voľný čas počas prázdnin, navštevujú galérie, má záľuby v motokárach, zaujíma sa o kultúrne pamiatky, múzea, galéria.
14. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
15. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
16. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 C.s.p. i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). CSP v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).
17. Maloletý S. je stále osobou oprávnenou z výživného a je odkázaný na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch potencionálneho ohrozenia oprávneného dieťaťa - ak nežijú rodičia spolu, došlo k rozpadu ich rodiny, prípadne k rozvodu manželstva a prípadne pokiaľ niektorý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými aké by malo keby rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015).
18. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa a pod.
19. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku o výške výživného v časti týkajúcej sa výživného pre mal. S. v zmysle § 78 ods.1 a § 121 CMP a to z hľadiska zmeny pomerov na strane dieťaťa, ako aj oboch rodičov. O výške výživného rozhodoval správne v súlade s ust.§ 62, § 75 Zákona o rodine. Pomery rodičov a mal. S. posudzoval za obdobie minimálne jedného kalendárneho roka späť od podania matky na zvýšenie výživného (návrh bol podaný 02.05.2018) a vykonal pomerne obsiahle dokazovanie, ktoré zhodnotil a z ktorého dôvodil skutkové závery a ktoré odvolací súd z nižšie popísanými výhradami považuje za správne. Ohľadne skutkových otázok posudzovaných súdom prvej inštancie učinil odvolací súd do určitej miery odlišný skutkový záver
ohľadne príjmov otca a vyhodnotenia jeho životnej úrovne, čo má dopad na stanovenie iného rozsahu výživného ,než ho stanovil súd prvej inštancie.
20. Súd prvej inštancie porovnáva pôvodný príjem otca. Vychádza zo zistení v pôvodnom konaní kedy bol jeho príjem 1.080,49 Eur v hrubom vyjadrení príjmu. Pri ustálení súčasného čistého príjmu , konštatuje navýšenie príjmu a priemerný čistý mesačný príjem otca vo výške 2.057,30 Eur. Zohľadňujúc námietky matky, odvolací súd sa odkláňa sa od súdom stanovenej výšky čistého príjmu otca dosahovaného v rozhodnom období. Dôkazom o výške príjmu otca z pracovného vzťahu je aj vymeriavací základ Sociálnej poisťovne. Porovnávajúc vymeriavací základ s potvrdením zamestnávateľa za totožné rozhodné obdobie mesiacov 12/2017 až 11/2018 je potrebné konštatovať rozdiely medzi vymeriavacím základom Sociálnej poisťovne a potvrdením zamestnávateľa (č.l. 173, 174 a 192 súdneho spisu).
21. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu) príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje (porovnaj § 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z Zákon o sociálnom poistení.)
22. Zohľadňujúc tieto rozdiely je treba vychádzať z vymeriavacieho základu Sociálnej poisťovne, ktorý deklaruje vyšší príjem otca ako sú údaje poskytnuté zamestnávateľom. Odvolací súd pri prieskume zárobkových možností otca považuje príjem otca z tejto jeho závislej činnosti za príjem, ktorý otec v rozhodnom období dosahoval vo výške 2.189,85 Eur. Zohľadňujúc tak aj dôkazy, ktoré boli predložené matkou v súdnom konaní na č.l. 287 až 309 súdneho spisu. Prihliadnuť treba na benefity, ktoré má otec zo svojho zamestnania a ktoré znižujú mieru jeho oprávnených výdajov, pretože má možnosť využívať motorové vozidlo pridelené zamestnávateľom a využívať mobilný telefón.
23. Majetkové pomery povinného rodiča sú súdom správne zistené. V čase pôvodného rozhodovania majetkové pomery predstavovali v režime v bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) byt nachádzajúci sa v k.ú. H., na ul. I., v ktorom v súčasnosti maloletý s matkou býva. Z titulu vyrovnania BSM matky vyplácala otcovi finančnú hotovosť, v dôsledku čoho sa stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu. Na strane otca vo vzťahu k jeho majetkovým pomerom zmena nastala. Otec je spoluvlastníkom nehnuteľností v k.ú. C., v k.ú. D., pričom pozemky, ktoré sa nachádzajú v k.ú. C. otec má záujem spoločne so súčasnou manželkou využiť na výstavbu rodinného domu.
24. Pri komplexnom posúdení pomerov otca je treba prihliadnuť na to, že otec žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá je zamestnaná. Manželka sa podieľa ma uspokojovaní potrieb rodiny a táto okolnosť bola vyhodnotená v pomeroch povinného rodiča. O majetkových pomeroch oboch manželov vypovedá schopnosť zabezpečovania si nového bývania, keďže v roku 2019 obom manželom bol schválený úver na bývanie s limitom 144.000,- Eur s aktuálnym zostatkom 74.840,- Eur. K majetkovým pomerom je potrebné ďalej uviesť, že otec s manželkou bývajú v 3-izbovom byte, za obstaranie ktorého spláca hypotekárny úver rovnako aj otec, manželka otca má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Pri posúdení pomerov otca je potrebné ešte prihliadnuť na okolnosť, že ako zákonný dedič v konaní po poručiteľovi N. C., ktoré sa viedlo na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 6D/66/2014, svoj dedičský podiel na dedičstve po otcovi neodmietol, ale uzavrel dohodu o dedičstve, na základe ktorej dedičstvo nadobudla matka otca. Všeobecná cena majetku ako čistá hodnota dedičstva bola súdnym komisárom určená vo výške 51.234,16 Eur.
25. Vyššie popísané zistenia svedčia o závere, že príjmové i majetkové pomery otca a ich úroveň sú dôvodom pre uspokojovanie nielen základných potrieb dieťaťa, ale aj iných potrieb syna , ktoré sú závislé na celkovej životnej úrovni otca ako povinného rodiča a jeho majetkových pomeroch.
26. Vzhľadom na zistenia o príjmových a majetkových pomerov matky je možné urobiť záver, že matkin čistý príjem z roku 2007 vychádzajúc z dôkazu na č.l. 25, 26 pripojeného spisu bol vo výške v prepočte
565,- Eur. V súčasnosti je príjem matky zo závislej činnosti vo výške 932,- Eur, invalidný dôchodok 189,- Eur, daňový bonus na dieťa 21,41 Eur a rodinné prídavky na maloletého vo výške 23,68 Eur. Pomery matky rovnako dovoľujú uspokojovať nielen základné potreby dieťaťa.
27. Súd prvej inštancie zhodnotil potreby maloletého dieťa ako potreby základné a potreby súvisiace s jeho aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Matka predložila súdu prvej inštancie veľmi presnú špecifikáciu potrieb mal. S., ktoré súd prvej inštancie posúdil správne v tom smere, že k výraznému zvýšeniu potrieb dieťaťa došlo v súvislosti s jeho nástupom na druhý stupeň základnej školy. Z predložených listín, ktoré matka predložila je možné mať za preukázané, že náklady mal. S. sú v súvislosti s jeho štúdiom na základnej škole, stravovanie v školskej jedálne, náklady na sporadické zakúpenie školských pomôcok, potrieb, k jeho potrebám patria aj potreby, ktoré súvisia s vyučovaním cudzích jazykov, ako aj náklady, ktoré súvisia s nákladmi na bývanie, na ktorých dieťa má povinnosť sa podieľať, náklady súvisiace s nákupom drogérie, kozmetiky a náklady v súvislosti s jeho zdravotným stavom. Pokiaľ ide o náklady na zahraničné dovolenky, na nákup člna, náklady spojené s návštevami galérií, na plávanie maloletého, tieto výdaje možné považovať za dôvodné v tom rozsahu, v akom sú schopní obidvaja rodičia uspokojovať potreby svojho dieťaťa. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne zistil potreby mal. S. a pri stanovení bežného výživného zdôraznil nárast príjmov otca. V každom prípade je potrebné sa vyrovnať s tým, či každé navýšenie príjmu výživou povinného rodiča môže bez ďalšieho viesť k zvýšeniu výživného.
28. Matka namieta len rozsah stanoveného výživného vo vzťahu k zložke spotrebnej, stanovenú zložku sporiaceho výživného nenamieta. Pre stanovenie výšky spotrebnej zložky sú rozhodujúce aktuálne potreby dieťaťa ako jeden z limitujúcich faktorov. Tu síce platí, že povinný rodič môže byť zaviazaný k uspokojeniu potrieb dieťaťa iba v takej miere, v akej to umožňujú jeho pomery, nemožno však naproti tomu uzavrieť, že by tieto potreby mali byť neobmedzené a kritérium pre stanovenie hornej hranice spotrebnej zložky predstavujú iba príjmy, možností a schopnosti rodiča. Bez pochyby možno spotrebovať takmer akékoľvek množstvo peňažných prostriedkov, je však možné pre potreby určenia výšky spotrebnej zložky výživného zohľadniť iba odôvodnené potreby, teda také, ktoré slúžia k zabezpečeniu dieťaťa po stránke materiálnej, takže je tam najmä strava, bývanie, oblečenie, zdravotná a sociálna starostlivosť (štúdium, záujmová činnosť) a to v kvalite zodpovedajúcej životnej úrovni jeho rodičov.
29. Vychádzajúc zo špecifikácie výdajov predložených matkou je možné uzavrieť, že základné výdaje vychádzajú z veku maloletého dieťaťa, ako aj štúdis na základnej škole a to na jej druhom stupni. Tvoria ich výdaje, ktoré súvisia s uspokojovaním potrieb výživy, ošatenia, obuvi, náklady po stránke materiálnej, strava, bývanie, oblečenie, zdravotná a sociálna starostlivosť (štúdium, záujmová činnosť) a to v kvalite zodpovedajúcej životnej úrovni jeho rodičov. Je potrebné tak posúdiť nadštandardnosť výdajov, ako sú náklady na dovolenky, na zakúpenie člnu, rafting, športovú aktivitu, náklady súvisiace s turistickou výbavou, uspokojovaním voľno časových aktivít maloletého dieťaťa a tieto je treba premietnuť do rozsahu zvýšenia výživného tak, aby to zodpovedalo zákonným kritériám.
30. Maloletý je žiakom základnej školy, žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá uhrádza všetky plnenia súvisiace s bývaním, chodom domácnosti. Je preto spravodlivé, že na maloletého pripadá pomerná suma týchto nákladov súvisiacich s bývaním, chodom domácnosti. Navyše okrem toho je maloletému poskytovaná zo strany matky osobná starostlivosť a tieto plnenia materiálnej i nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti mal. S..
31. Vzhľadom na zistené príjmy otca a jeho majetkové pomery v čase rozhodnom pre určenie výživného je možné konštatovať, že otec v dobe na výživu mal. S. neprispieval čiastkou, ktorá postačovala k uspokojovaniu jeho aktuálnych potrieb v dostatočnej miere. Odvolací súd reflektuje rozdielnosť príjmov rodičov, ich majetkové pomery, zohľadňujúc už zmienenú osobnú starostlivosť matky, ktorá v dôsledku stúpajúceho veku a samostatnosti S. síce nie je tak výrazná ako v čase poslednej úpravy výživného, nemožno ju však opomínať.
32. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie opísané kritéria prijal záver o existencii dôvodnej zmeny na strane oprávneného od 01. 05. 2018. Zvýšenie potrieb maloletého bolo preukázané oproti pôvodnému stavu zohľadňujúc aj výdaje, ktoré majú do určitej miery charakter mimoriadnych, takých, ktoré sa každoročne neopakujú ako je zakúpenie potrieb na rafting, turistickú
výbavu, nové oblečenie na turistiku. S prihliadnutím na podiel matky na výžive syna, na dosahovaný príjem otca, jeho benefity k príjmu (dispozícia s osobným automobilom od zamestnávateľa,) čo jeho pomery zlepšuje, zníženie výdajov na domácnosť a bývanie vzhľadom na manželku ako spolu žijúcu osobu a jeho životnú celkovú úroveň pri komparácii oprávnených výdajov maloletého S. ako žiaka základnej školy považuje bežné výživné v rozsahu 370,- Eur za výživné zodpovedajúce zákonom ustanoveným východiskovým kritériám. Táto suma predstavuje s prihliadnutím na stanovené výživné na tvorbu úspor takmer 20 percent z čistého príjmu otca. Rozsah takto stanoveného výživného, ktoré je otec povinný platiť od 1.mája 2018 je odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolnosti prejednávanej veci.
33. Ďalšie námietky matky o nedostatočnom odôvodení rozhodnutia, ktoré napadá nepovažuje odvolací súd za dôvodné. Súd prvého stupňa náležite vysvetlil svoje závery o potrebe zvýšiť výživné a vychádzal zo zákonných kritérií rozhodných pre posúdenie zmeny. Námietku vo vzťahu k nesprávnemu vyhodnoteniu splátok úveru súdom prvej inštancie považuje súd za nedôvodnú. Výdaje povinného rodiča, ktorým sú splátky výživného nie sú zahrnuté do výdajov ovplyvňujúcich rozsah stanoveného výživného. Výživné je osobným právom dieťaťa a má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Preto výdaje súvisiace so splácaním úveru môžu zvyšovať životnú úroveň povinného rodiča v budúcnosti, ale nemajú prednosť pred výživným.
34. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd tak dospel v porovnaní so súdom prvej inštancie k čiastočne odlišným právnym i skutkovým záverom, a preto podľa ustanovenia § 388 napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa bežného výživného zmenil rešpektujúc súdom stanovené výživné na tvorbu úspor. V sume nad 370,- Eur mesačne návrh matky na bežné výživné zamietol.
35. Vo vzťahu k výške dlžného výživného, vzhľadom na zmenu napadnutého výroku o výške výživného nepovažuje doposiaľ zistený skutočný stavu veci za dostatočný, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 C.s.p.).
36. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie zistiť skutočne plnené výživné zo strany otca v rozhodnom období pre spoľahlivé zistenie jeho výšky. Nanovo tak rozhodne o výške dlžného výživného so stanovením doby jeho splatenia aplikujúc ustanovenie § 232 C.s.p. Nanovo rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania.
37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).