Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12CoP-16-2020.pdf
PDF · 75.72 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/16/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX L. C. nad E., hospitalizovaného v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie, Rínok 334, 951 35 Veľké Zálužie, zastúpeného procesnou opatrovníčkou M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX L. C. nad E., za účasti zdravotníckeho zariadenia Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie, Rínok 334, 951 35 Veľké Zálužie, o vyslovenie prípustnosti držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, o odvolaní O. D. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 24Pu/30/2019-115 zo dňa 30.12.2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol, že držanie umiestneného O. D., nar. XX.XX.XXXX, v zdravotníckom zariadení je prípustné. Zároveň rozhodol, že trovy dôkazov platí štát, a posledným výrokom nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 264, § 265, § 266 ods. 1, 2, § 267, § 269, zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie zaslala súdu dňa 09.09.2019 hlásenie, že pacient O. D. bol dňa 06.05.2019 prijatý do ich zriadenia na základe informovaného súhlasu s hospitalizáciou. Dňa 09.09.2019 však pacient požiadal o prepustenie na reverz, čomu nemohlo byť vzhľadom na jeho zdravotný stav vyhovené. Preto ho od 09.09.2019 vedú ako nedobrovoľnú liečbu.
3. Uznesením č. k. 24Pu/30/2019-5 zo dňa 10.09.2019 začal súd prvej inštancie konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania O. D. v ústave zdravotníckej starostlivosti. Uznesením č. k. 24Pu/30/2019-8 zo dňa 10.09.2019 mu súd ustanovil procesného opatrovníka - matku M. D.. Zároveň uznesením č. k. 24Pu/30/2019-60 zo dňa 12.09.2019 rozhodol, že prevzatie O. D. do ústavu zdravotníckej starostlivosti je prípustné s tým, že O. D. trpí procesuálnym schizofrénnym ochorením - paranoidnou schizofréniou s reziduálnou schizofrénnou symptomatikou.
4. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že O. D. aj naďalej javí známky duševnej poruchy - paranoidnej schizofrénie s defektom osobnosti. Táto diagnóza sa prejavuje emočnou oploštenosťou, znížením vôľových vlastností, oslabením sociálnych zručností, sociálnou izoláciou, nekritičnosťou, vďaka čomu pacient nie je schopný pochopiť nutnosť psychiatrickej liečby a ani následky svojho konania pod vplyvom duševného ochorenia. Podrobuje sa psychiatrickej liečbe, avšak iba pasívne. V chránenom prostredí dokáže korigovať poruchy myslenia, vnímania a z toho vyplývajúcu heteroagresivitu na sociálne únosnej miere. Pokiaľ by bol prepustený do domáceho
prostredia, aktuálne hrozí návrat ku kriminálnemu heteroagresívnemu konaniu, čím by mohol ohroziť nielen seba, ale aj svoje okolie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že O. D. by sa po prepustení vrátil do domáceho prostredia, kde by znovu žil so svojou matkou, voči ktorej sa dopustil skutkov uvedených v rozhodnutiach o zastavení trestného stíhania ako aj v rozhodnutí o prepustení z väzby. Trestné konanie voči nemu bolo zastavené práve z dôvodu, že protiprávnosť v čase spáchania inak trestných činov nemohol rozoznať a ani ovládať svoje konanie, preto nebol v čase činu pre nepríčetnosť zodpovedný. Z hľadiska predchádzajúcich skúseností ohľadom recidívy, dekompenzácie zdravotného stavu, po viacerých dlhodobejších hospitalizáciách je zrejmé, že O. D. je potrebné nastaviť na dlhodobú ústavnú liečbu, ktorá v prípade jej úspešnosti umožní jeho návrat do domáceho prostredia. Aktuálne je potrebné, aby sa už v začatej liečbe pokračovalo a táto sa následne realizovala nariadením ochranného psychiatrického ústavného liečenia. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd preukázané, že ďalšie držanie O. D. v ústave zdravotníckej starostlivosti je prípustné, a jeho aktuálny zdravotný stav si vyžaduje neustály dohľad odborného zdravotného personálu. Držanie v ústavnej starostlivosti je v jeho záujme.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie O. D., ktorý žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť ako nezákonné. Namietal, že jeho matka ako súdom ustanovená procesná opatrovníčka nehájila jeho procesné práva a záujmy. Svojou výpoveďou mu chcela uškodiť, pretože hovorila nepravdy o tom, ako sa ním cíti byť tyranizovaná. Mala by hájiť jeho práva a nie ho stále z niečoho usvedčovať. Domnieva sa, že sa ho chce zbaviť. Keďže ako procesný opatrovník mu neposkytla ochranu jeho práv a záujmov, boli porušené jeho práva, a preto žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Zároveň žiadal o ustanovenie nového procesného opatrovníka.
6. Procesná opatrovníčka k odvolaniu O. D. uviedla, že ona hovorila len pravdu o všetkých okolnostiach týkajúcich sa jej syna, nechce mu ublížiť a koná len v jeho záujme. Má 72 rokov a je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Po dvadsaťročnej starostlivosti o neho ju začal bezdôvodne napádať. Prvýkrát bol stíhaný a vzatý do väzby v roku 2017 a druhýkrát v roku 2019. V oboch prípadoch bolo trestné stíhanie zastavené pre jeho nepríčetnosť v čase spáchania skutku. Spolužitie so synom a jeho agresívne správanie voči jej osobe ju psychicky ubíja. Jeho návratom domov by sa začali stupňovať obavy o jej vlastný život a znovu by dochádzalo aj k týraniu z jeho strany. Tiež uviedla, že jej je syna ľúto, ťažko to nesie, ale bojí sa o svoj život, pretože jeho útoky boli nečakané a nekontrolovateľné. Želá si jedine synove uzdravenie.
7. Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že menovaný trpí chronickou duševnou poruchou. V čase, keď sa voči svojej matke správal spôsobom opísaným jeho matkou, nebola jeho porucha zrejme v dôsledku užívania liekov kompenzovaná, preto on ani nevedel rozpoznať neprimeranosť a nebezpečnosť svojho spávania v danom období. U menovaného je prítomná podobne ako u mnohých ďalších pacientov s jeho diagnózou tzv. nozoagnózia, t. j. neuvedomuje si a nepripúšťa, že trpí na duševnú poruchu, preto ani spätne nevie kriticky posúdiť svoje správanie. Preto matkine zrejme oprávnené obavy a argumenty spracoval paranoidne a má pocit, že matka sa ho chce zbaviť. V súčasnosti menovaný nie je dostatočne kompenzovaný, vzhľadom na nozoagnóziu sa dá predpokladať, že po prepustení z hospitalizácie by v ambulantnej liečbe nespolupracoval a jeho psychický stav by sa postupne ešte výrazne zhoršil a bol by potencionálne nebezpečný pre svoje okolie. Preto je aj naďalej potrebné jeho držanie v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie, a to aj proti jeho vôli.
8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil odvolaním napadnutým výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, rovnako aj naň nadväzujúcimi výrokmi o trovách konania a dôkazov, pretože súd urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku.
9. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku, ktorým vyslovil, že držanie umiestneného O. D. v zdravotníckom zariadení je prípustné, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v zmysle § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v
prvoinštančnom rozhodnutí. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne zaoberal opodstatnenosťou prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení, vykonal dostatočné dokazovanie a zistený skutkový stav správne posúdil aj po právnej stránke. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti napadnutého uznesenia v tejto časti a na dôvažok dodáva nasledovné:
10. Relevantné v tomto prípade bolo, že odvolateľ vo svojom odvolaní nespochybnil závery znaleckého posudku znalca MUDr. Patrika Strhana a nenamietal nič ani voči tvrdeniam zástupcu povereného zdravotníckeho zariadenia MUDr. Miroslava Masaryka. Nespochybnil ani závery súdu o potrebe jeho držania v zdravotníckom zariadení a neuviedol, v čom je záver súdu o prípustnosti jeho držania nesprávny. Jediné, o čo odvolateľ oprel svoje odvolanie, bola námietka voči osobe jeho matky M. D.ovej, ktorá v pozícii procesného opatrovníka neháji podľa neho jeho práva a záujmy a v skutočnosti mu chce uškodiť. Domnieva sa, že matka hovorila pred súdom nepravdy, ako ju on tyranizuje.
11. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že súd prvej inštancie nerozhodol len na základe tvrdení matky odvolateľa, ktoré len dokresľovali správanie sa odvolateľa v domácom prostredí. Podstatným pre závery súdu o prípustnosti jeho držania v zdravotníckom zariadení bol znalecký posudok znalca MUDr. Patrika Strhana ako aj výpoveď zástupcu zdravotníckeho zariadenia, kde je umiestnený. Z vyjadrenia tohto zdravotníckeho zariadenia k odvolaniu vyplýva, že odvolateľ si neuvedomuje a nepripúšťa, že trpí duševnou poruchou, preto spätne ani nevie kriticky posúdiť svoje správanie. Nevie rozpoznať neprimeranosť a nebezpečnosť svojho správania voči matke, pričom matkine oprávnené obavy a argumenty spracoval zrejme paranoidne a má pocit, že matka sa ho chce zbaviť. Závermi znaleckého posudku, podľa ktorého odvolateľ trpí paranoidnou schizofréniou s defektom osobnosti, sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal už vo vojom rozhodnutí, preto odvolací súd v podrobnostiach na tieto závery poukazuje.
12. Ustanovenie iného procesného opatrovníka nie je predmetom tohto odvolacieho konania, preto sa odvolací súd touto požiadavkou odvolateľa nemohol v rámci odvolacieho konania zaoberať. O prípadnej zmene procesného opatrovníka by mohol rozhodnúť len súd prvej inštancie. Odvolací súd vzhľadom na námietku odvolateľa o porušení jeho práv pre nesprávne ustanoveného procesného opatrovníka konštatoval, že k jeho porušeniu práv nedošlo a rozhodnutie súdu prvej inštancie o závere prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení sa opiera o odborné stanovisko prezentované znaleckým posudkom. S ohľadom na uvedené odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku, vrátane výrokov o trovách dôkazov a trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).