Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/27/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Vladimíra Kuráka a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom 12. mája 2020 prejednal odvolanie podané obžalovaným G. G., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. -708 zo 17.12.2019 a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného G. G. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. -708 zo 17.12.2019 bol obžalovaný G. G. uznaný za vinného, že:

v bode 1/

- dňa 30.3.2018 v čase okolo 23.40 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Honda Civic čiernej farby, ev. č. DK232BO po parkovisku pri reštaurácii Koliba v Dolnom Kubíne, pokiaľ tam nebol predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou PMJ Nižná a nakoľko počas prebiehajúcej kontroly javil známky užitia návykovej látky, bol vyzvaný k odberu biologického materiálu krvi a moču, ktorý mu bol dňa 31.3.2017 v čase o 00.27 hod. odobratý a následnou toxikologicko-chemickou analýzou mu bola v moči zistená prítomnosť omamných a psychotropných látok, metamfetamínu a jeho metabolitu amfetamínu, kanabinoidných látok - 11-nor-delta-9-tetrahydrokanabinol-9-karboxylovej kyseliny (THC- COOH) a analýzou krvi mu v tejto bola zistená prítomnosť amfetamínu v stopovej koncentrácii menšej ako 0,020 mikrogramu na mililiter, prítomnosť metamfetamínu v koncentrácii 0,073 ug/ml a prítomnosť kanaboidnej látky 11-nor-delta-9-tetrahydrokanabinol-9-karboxylovej kyseliny (THC- COOH) v koncentrácii 0,019 ug/ml,

v bode 2/

- v presne nezistenom čase v mesiaci august 2018 v N. L. vošiel cez neuzamknuté vchodové dvere bytového domu popisné číslo XXXX/XX na ulici A. do priestorov chodby na jeho prízemí, odkiaľ z otvoreného priestoru pod schodiskom vzal pánsky horský bicykel zn. Kellys Thorx 50 model 2015 číslo rámu KL2400834 tmavošedomodrej farby a

- v presne nezistenom čase od 23.00 hod. dňa 7.9.2018 do 08.00 hod. dňa 8.9.2018 v N. L. vošiel cez neuzamknuté vchodové dvere bytového domu popisné číslo XXXX/XX na ulici A. do priestorov chodby na jeho prízemí, odkiaľ z otvoreného priestoru pod schodiskom vzal dámsky bicykel zn. Olpran Mercury strieborno-modrej farby výrobné číslo 5L62 a z neuzamknutých spoločných priestorov nachádzajúcich sa na prízemí bytového domu zobral elektrický krovinorez zn. Dolmar ET-40 oranžovej farby, luxusný otvárač na víno zn. Tescoma, turistický nylonový ruksak sivozelenej farby nezistenej značky, 1l vína Müller Thurgau v sklenenej fľaši a zo skrinky na topánky nachádzajúcej sa na chodbe na prízemí bytového domu pri dverách k bytu číslo 1 zobral 1 pár látkové tenisky značky Converse veľkosť 45 čierno-červenej farby, čím poškodenému F. O. spôsobil škodu vo výške 920,50 eur,

v bode 3/

- dňa 7.10.2018 v čase okolo 20.55 hod. v Dolnom Kubíne pred zadnými vchodovými dverami vedúcimi do pohostinstva TRIO, ktoré sa nachádza na ulici SNP číslo 1201/14, v snahe získať finančné prostriedky, napadol poškodeného D. D., a to takým spôsobom, že ho opakovane udrel dreveným hranolom o hrúbke 7,5 x 5 cm a dĺžke 100 cm do oblasti tela, a to konkrétne jedenkrát do oblasti chrbta a ľavého ramena, jedenkrát do oblasti ľavej ruky ako aj nohy, pričom mu počas fyzického napadnutia doslovne povedal „odovzdaj peniaze, lebo ťa zabijem, popichám nožom" a od ďalšieho konania upustil, keď ho D. D. zhodil na zem a tam ho držal, kým sa mu nevyšmykol a z miesta neutiekol a týmto konaním spôsobil poškodenému zranenia, a to odreninu kože na ľavom ramene vzadu a pomliaždenie dolnej časti ľavého predkolenia na vonkajšej strane a vzadu s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života bez PN v rozsahu 5 dní,

čím spáchal v bode 1/ prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., v bode 2/ pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr zák. a pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., v bode 3/ zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., s poukazom na ust. § 138 písm. a) Tr. zák. Za to mu súd uložil podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 7 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Podľa súd odkázal poškodeného F. O., nar. XX.X.XXXX., trvale bytom N. L., A.. XXXX/XX, s jeho nárokom na náhradu škody voči obžalovanému na civilný proces.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 17.12.2019 (č.l. 696-701 spisu) vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravných prostriedkoch sa obžalovaný nevyjadril, obhajca JUDr. Kašuba uviedol, že zahlasuje odvolanie proti vine, proti trestu i proti konaniu, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo, obhajca JUDr. Zuberec uviedol, že sa pripája k zahlásenému odvolaniu a prokurátor uviedol, že sa vzdáva práva podať odvolanie.

Dňa 13.1.2020 krajskému súdu bolo doručené písomné podanie obžalovaného G. G., ktoré posúdil krajský súd podľa jeho obsahu ako odvolanie obžalovaného a v ktorom uvádza:

„Vážený krajský súd, volám sa G. G., nar. XX.X.XXXX, aktuálne som vo väzbe už 16 mesiacov a som tu za tri skutky: jazda pod vplyvom, krádež a ešte mi je kladené za vinu, že som spravil lúpež, ktorú som naozaj nespáchal. Beriem tú jazdu pod vplyvom, aj tú krádež, je to moja vina, ale tretí skutok je naozaj na mňa vymyslený, myslím tú lúpež. Bol som 17.12.2019 odsúdený na 7 rokov nepodmienečne - chcem len podotknúť, že sudca Rastislav Plutinský ma odsúdil na základe vymyslenej výpovede jedného svedka - poškodeného a to je všetko, to mu stačilo. Vážený krajský súd, očividní svedkovia - p. O. a poškodeného priateľka pani H. potvrdili moju výpoveď a taktiež znalecké posudky (je ich viac) psychológ, psychiatrička a traumatológ uvádzajú pravdu, na ktorú sudca nehľadel, je tam motív - pomsta, nie lúpež! a tiež traumatológ Peter Gémeš sám potvrdzuje, že poškodený klame. Vážený súd, ja som sa odvolal na Krajský súd tu v Žiline už na pojednávaní 17.12.2019 prostredníctvom svojich advokátov JUDr. Vladimíra Kašubu a JUDr. Martina Zuberca, ktorí už zrejme zaslali všetko potrebné na váš súd, čo sa týka toho odvolania. Vážený súd, toto nie je žiadne odvolanie: to všetko vám vysvetlím na súde, keď ma predvoláte a vypočujete ma, tam sami uvidíte, že neklamem. Píšem vám, pretože som bol odsúdený na 7 rokov za to, čo som nespravil a záleží mi na tom, aby sa to zmenilo a prekvalifikovali mi to na to, na čo sa to má prekvalifikovať. Ja vás len idem poprosiť vážený súd, ja som fakt žiadnu lúpež nespáchal. V odvolaní, čo vypracoval môj obhajca Zuberec, sa naozaj dozviete, že mám pravdu a chcem vás poprosiť, aj keď viem, že máte toho isto veľa na robote, aby ste si môj spis dôkladne pozreli, pretože som bol naozaj odsúdený za to, čo som nespravil a to ma trápi. Verím, že sa na to pozriete objektívne a verím, že ma pochopíte. Naozaj mi to nie je ľahostajné, preto som vám napísal."

Dňa 29.1.2020 krajskému súdu bolo doručené ďalšie písomné podanie obžalovaného G. G. s nasledovným textom:

„Dňa 17.12.2019 ma sudca - predseda senátu Rastislav Plutinský odsúdil po 16 mesiacoch vo väzbe a takmer polročnom dokazovaní na 7 rokov nepodmienečne za to, čo som nespravil. Ja som podal prostredníctvom mojich obhajcov 17.12.2019 odvolanie voči rozsudku a aj keď obhajoba napíše

odvolanie za mňa, tak ja som sa rozhodol, že sa k nim pridám a chcem, aby krajský súd vedel, že sudca ma odsúdil na základe jednej výpovede a nebral absolútne do zreteľa - výpoveď očividnej svedkyne B. O. - výpoveď poškodeného priateľky N. H. - obe zo svedkýň potvrdili moju výpoveď a títo svedkovia sú takpovediac svedkovia - D. D.. Súd nebral do obhajoby - do úvahy ani znalecké posudky - manželov R., ktorí obaja potvrdili, že nemám sklony ku klamstvám - že som schopný pravdivo reprodukovať dej z toho incidentu. Pán znalec jasne uviedol motív môjho konania - pomsta po nespracovanom pocite poníženia. Znalec MUDr. Peter Gémeš jednoznačne spochybnil tvrdenie poškodeného a potvrdil moju výpoveď - v tom smere, že som udrel - šuchol hranolom iba raz. Chcem, aby krajský súd pozrel na môj spis a odsúdil ma spravodlivo za to, čo som spravil a nie za to, čo som nespravil. Skutočnosti dôkazy: pani O. a H. - potvrdzujú moju výpoveď, všetky znalecké posudky sú v pravde na mojej strane a nič nespochybňuje moju pravdivú výpoveď. Súd nebral do úvahy nič, ani znalecké posudky - psychiatrické a psychologické, čo je zvláštne, keďže na strane 16 toho rozsudku sám píše sudca - zapisovateľka (áno sudca diktuje) 33. riadok, že sú spôsobilé ako dôkazy. Sudca Rastislav Plutinský si protirečí, pretože keby boli v skutku brané ako spôsobilé dôkazy, tak by bral do úvahy - motív - a to hovorím ja aj znalci Bullovci - že to bola pomsta a nie lúpež. Znalecký posudok MUDr. Petra Gémeša vyvrátil tvrdenie poškodeného o spôsobe mechanizmu zranenia. Potvrdzuje moju výpoveď. Podľa môjho názoru - ani svedecké výpovede ani znalecké posudky nebral ani prinajmenšom sudca Plutinský do úvahy. Ďalej chcem, aby krajský súd vedel, že mám pochybnosti aj čo sa týka člena senátu Petra Kollárika - mám vedomosť, že konzumuje často alkohol, na čo mám aj svedka, ktorý mi môže tú skutočnosť potvrdiť, čo môže ovplyvniť priebeh konania. Ale ja chcem túto skutočnosť len dodať, že aby vedel krajský súd, že sa nachádza v (senáte) porote taký človek. Ďalšia vec, pán sudca sa vyjadril, že: je to na strane 16 rozsudku 8. riadok oddola, že preklepy konkrétne aj o mieste vykonávania vyšetrenia obžal., ktoré nebolo sporné a ide takpovediac o pisársku chybu, sú z jeho strany nepodstatné. Z mojej strany je to veľmi podstatné, pretože jeden zo znalcov manželov Bullovcov tam napísal po prvé iný dátum vyšetrenia a za druhé, že ma vyšetroval v ÚVV Banská Bystrica - ale popritom ja som v ÚVV BB nikdy ani nebol. Ja považujem za pisársku chybu interpunkčné znamienko, že bude dakde chýbať alebo sa niekto pomýli v mäkkom a tvrdom i, ako to občas robím aj ja, čo ma mrzí, alebo to, že si niekto zamení len písmenko, ale nie to, že jeden ma vyšetroval v BB a druhý v Žiline, ale popritom tu boli obaja spolu. Ďalšia vec dôležitá, že ja som vo svojej výpovedi na súde 17.12.2019 povedal niečo iné, ako je napísané v rozsudku a je to dôležité - sudca diktoval zapisovateľke to, čo som nevravel, strana 15 rozsudku 4. riadok zhora: Pokiaľ by bola pravdivá výpoveď poškodeného, že po útoku s hranolom kufrík odhodil, nebolo by možné, aby ten kufrík alebo niečo, čo tam je odfotené, bolo položené takto pri dverách. To, čo bude nasledovať, je všetko nahraté aj na zvukovom zázname a sami na krajskom súde uvidíte, že R. Plutinský si diktuje, čo chce. Ja mám dobrú pamäť a viem, že som to nepovedal v takom slede, ako to je v rozsudku. Ja som povedal, že P. D. povedal vo výpovedi, že keď som ho mal napadnúť, mal on sám podľa jeho slov ten kufrík po prvom alebo druhom raze odhodiť ku dverám a ja som povedal na súde, že keby som ho napadol tým hranolom a ako on sám povedal, že ten kufrík odhodil ku dverám, tak by nemal to, čo je na fotke, čo je v spise - pri nohách položené. Ďalšia vec, čo je v obžalobe, je, že som mal byť zastavený hliadkou - že som mal viesť čiernu Hondu Civic - ale pravdou je, že ja som neviedol, ale stál na mieste a ďalšia vec, nebolo to čierne auto, ako uvádza obžaloba, ale modré, čo bolo aj v technickom preukaze. Ďalej sudca mi uložil aj protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou po výkone trestu: sudca mi dal 7 rokov + mám podmienku 16 mesiacov a on mi dá ambulantné liečenie. Rastislav Plutinský ma chcel takpovediať zakopať. Ďalej sudca 17.12.2019 v rozsudku odkázal poškodeného F. O. na civilný spor - má sa jednať o náhradu škody. Vážený krajský súd, moja mama pánovi F. O. ešte pred hlavným pojednávaním vyplatila v hotovosti peniaze za škodu, čo mu vznikla. Sám pán F. O. sa vzdal na súde práva na uhradenie škody, keďže moja mama to celé zaplatila. Ako som už povedal na začiatku, len sa pridávam k obhajobe. Nie je mi ľahostajný môj osud, ktorý mi udelil nezákonne - neprávom - sudca Rastislav Plutinský, a to, že som odsúdený za to, čo som nespravil, ma trápi najviac, preto vás vážený krajský súd prosím, aby ste sa na môj prípad pozreli a rozhodli spravodlivo. Už som to vravel viackrát, ale sudca Plutinský ma odsúdil za to, čo som neurobil. Keď mi dáte možnosť, tak by som vám všetko, čo vám na krajskom súde chcem povedať, aj poviem. Prosím vás o vaše pochopenie. Trpím za to, čo som nespravil. Sami uvidíte, že mám pravdu. Všetko nasvedčuje, že sa tak nestalo, ale sudca ma odsúdil bez dôkazov."

Dňa 10.2.2020 okresnému súdu bolo doručené odvolanie obžalovaného G. G. prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Vladimíra Kašubu, PhD., ktorý v odvolaní uviedol nasledovné argumenty:

„Pre úplnosť na úvod uvádzam, že výrok o vine vo vzťahu ku skutkom uvedeným pod bodom 1/ a pod bodom 2/ považujem za správny a zákonný. Vzhľadom k mojej osobe považujem za správny aj výrok o

uložení ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou. Aj proti výroku o náhrade škody nemám námietky -mám zato, že škoda bola poškodenému F. O. uhradená v celom rozsahu. Akékoľvek prípadné nezrovnalosti v náhrade škody samozrejme vyrovnám. Moje odvolanie smeruje proti výroku o vine týkajúcom sa skutku pod bodom 3/, ktorý bol kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. (s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Tr. zák.) a teda v nadväznosti na tento výrok samozrejme aj proti výroku o treste. Dôvod, pre ktorý som zameral svoje odvolanie aj proti konaniu, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, spočíva najmä v kritike, akým spôsobom si pripravil súd prvého stupňa podklady pre svoje rozhodnutie (viď namietaný spôsob protokolácie výpovedí svedkov v zápisniciach o hlavnom pojednávaní, a. i.). Súd prvého stupňa pri hodnotení vykonaného dokazovania urobil cielenú selekciu záverov vyplývajúcich z tohto procesu. Javí sa, akoby súd prvého stupňa „povyberal" argumenty pri hodnotení dôkazov tak, aby zodpovedali výroku o vine za skutok pod bodom 3/. Hodnotenie dôkazov však nie je procesom, pri ktorom dochádza k ignorovaniu tých záverov a skutkových okolností, ktoré nezodpovedajú želanému výsledku. Ako uvádzala i strana obžaloby v záverečnej reči intervenujúcej prokurátorky na hlavnom pojednávaní dňa 17.12.2019, pokiaľ ide o zločin lúpeže, sú tu teda dve skupiny dôkazov, ktoré je potrebné vyhodnotiť. Slúži už len ku cti strany stojacej v opozícii voči mne ako obžalovanému, že neboli použité pseudoargumenty, ktorými má byť dosiahnutý cieľ bez ohľadu na pravdu, teda na to, ako sa incident dňa 07.10.2018 odohral. Teda ani strana obžaloby nezamerala svoju pozornosť nato, aby predostrela argumentáciu, ktorá má vyvracať pravdivosť dôkazov, ktoré majú ospravedlňujúcu povahu. Tejto činnosti sa musel (a samozrejme musí) zhostiť súd, to je výlučne jeho právomoc. A súd prvého stupňa sa podľa môjho názoru dopustil pri tomto mnohých chýb. Súd prvého stupňa konštatuje, že spáchanie skutku pod bodom 3/ obžaloby mal za preukázané zo svedeckých výpovedí poškodeného D. D., B. K. a N. H., ako aj z lekárskych vyšetrení poškodeného D. D.. Súd mal ďalej spáchanie tohto skutku za preukázané úradnými záznamami Policajného zboru v Dolnom Kubíne a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré „nasvedčujú" tomu, že k spáchaniu tohto činu došlo za takých skutkových okolností, ako uviedol poškodený D. D. (str. 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Len veľmi nerád by som obrátil svoju argumentáciu smerom k „slovíčkáreniu", no v trestnom konaní by nemal súd, ktorý odsudzujúcim rozsudkom uznáva človeka za vinného a ukladá mu trest, používať slovné spojenie, že dôkazy niečo „nasvedčujú". V trestnom konaní musia dôkazy preukazovať/ dokazovať určitý skutkový dej. Teraz by som podrobil kritickej argumentácii záver súdu prvého stupňa o tom, čo vyplýva z dôkazov, ktoré zahrnul do množiny dôkazov usvedčujúcej povahy.

Výpoveď svedka poškodeného D. D.: Výpoveď tohto svedka na hlavnom pojednávaní dňa 03.10.2019 začína protokoláciou, že vypovedá zhodne ako vo výpovediach na č. l. 115 a č. l. 166. Takýto postup moja obhajoba namietala už aj v záverečnej reči. Súd prvého stupňa reagoval na uvedené tak, že sa v zápisnici môže nachádzať nevymazaná predtlač o zhodnosti výpovede, resp. môže ísť o preklep ohľadne čísla listu. Výpoveď tohto svedka na č. l. 115 je výpoveďou spred vznesenia obvinenia, je to výpoveď z nekontradiktórneho štádia konania. Bola urobená v čase, kedy som nemohol realizovať svoje právo na obhajobu (trestné stíhanie bolo vedené pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.) a preto nie je možné podľa môjho názoru konštatovať zhodnosť výpovede v štádiu konania pred súdom. Určite nejde o žiadnu predtlač (predtlač z iného prípadu? S rovnakým číslom listu?) a ani o preklep v čísle listu (preklep, ktorý trafí správne č. l.?). Aj zvuková nahrávka z hlavného pojednávania zo dňa 03.10.2019 (01 hod 21 min 54 sec) preukazuje, že nejde o žiadny preklep. Súd prvého stupňa nemohol túto výpoveď preniesť do štádia konania pred súdom. Inak je to s výpoveďou zo dňa 05.12.2018, teda z č. l. 149 až 166. Tu svedok poškodený vypovedal, že som, pritom, ako mi mal odňať z rúk hranol, mal kričať, že mi má dať peniaze a že ho dopichám nožom. Takto som sa mu mal vyhrážať približne desaťkrát s tým, že som sa počas toho mal zameriavať na čierny kufrík, ktorý poškodený predo mnou ubránil. Svedok poškodený vypovedá o tom, že ma dal na zem dvakrát, celý incident mal trvať 10 -15 minút a mal som ho napádať aj bez hranola. Aj po ukončení tohto útoku som mal stále ísť po čiernom kufríku. Až potom ma mal dať svedok poškodený druhýkrát na zem (str. 11 zápisnice o výsluchu svedka poškodeného zo dňa 05.12.2018). Na hlavnom pojednávaní vypovedal svedok k podstatným okolnostiam tak, že sa mu podarilo zobrať mi hranol asi po treťom, možno aj po druhom údere (a čím by bol potom zasadený tretí úder?) Relevancia výpovede svedka poškodeného k týmto okolnostiam bola preverená iným dôkazným prostriedkom zabezpečením obhajobou - odborným vyjadrením MUDr. Petra Gémeša č. 86/2019.

Považujem za podstatné uviesť aj tú skutočnosť, že protokolácia v zápisnici o hlavnom pojednávaní nie je úplne presná a v niektorých okamihoch je dokonca nedostatočná až tak, že mení podstatu vypovedaného. Je to prirodzený dôsledok prediktovania ručne písaných poznámok, a je to aj odraz vnútorného postoja k prejednávanej veci osobou, ktorá diktuje svoje poznámky zapisovateľke (teda predsedu senátu). Vzhľadom na uvedené si obhajoba zabezpečila zvukové záznamy z hlavného pojednávania a následne vyhotovila doslovný prepis rozhodujúcich sekvencií výpovedí svedkov, ktorých súd priradil k usvedčujúcim dôkazom. Iba takto mala obhajoba k dispozícii skutočný obsah vykonaného dokazovania a mohla ho vyhodnotiť. To, že súd prvého stupňa nemal úplne zdokumentovaný stav vykonaného dokazovania, je vytýkanou vadou konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku. Prepis výpovede svedka poškodeného D. D. (hlavné pojednávanie dňa 03.10.2019, zvukový záznam od 01. hod 18 min 45 sec -monologická časť výpovede svedka poškodeného): „Pričom ma niekoľkokrát do oblasti ramien, do pravej nohy, udrel nejakých päť -šesť krát, pričom pri tomto útoku sa mi vyhrážal a kričal a žiadal peniaze a že ma dopichá nožom a že ma zabije. Následne som sa pustil s ním do fyzického konfliktu, začal som sa ním mlátiť, biť, pričom sa mi podarilo tento drevený hranol, akože mu ho zobrať a spacifikovať na zem. Keď som ho vlastne spacifikoval , tak som ho vlastne držal na zemi. Potom som mu dal dole kapucňu, teda vetrovku a pod tým tú kapucňu. Zistil som, že je to vlastne on. Keď som mu pozeral do očí, tak mal strašne veľké zrenice. Rýchly bol, strašne silný, pritom ešte vtedy nemal toľko kíl koľko teraz. Sa mi po prvom raze dal akože hore. Zase sme začali sa medzi sebou mlátiť. Dal som druhý raz na zem a už som vlastne nemal síl, keďže som robil od rána do večera, tak, vravím bol som úplne vyčerpaný, pričom on mal strašne veľa síl a mal veľké zrenice, sa mi už ten druhýkrát vyšmykol. No dodám ešte, že medzi tým, ako sme sa, akože súperili, tak medzi tým prvým alebo druhým razom, ja som ten kufrík mal, tak bol vlastne odhodený asi také dva -tri metre a medzi tým spadnutím, prvým pádom, medzi tým prvým a druhým razom vlastne išiel po kufríku a chcel tú finančnú hotovosť, len vďaka Bohu a môjmu šťastiu som uchránil vlastne túto finančnú hotovosť. Teda, a medzitým priateľka, ktorá bola pritom utekala rýchlo na políciu. To je vlastne nejakých 300 -400 metrov. Tak vlastne volala ... prišla polícia, na dverách zvonila zvončekom ... a ... No proste tam prišli policajti a už tento obvinený tam už nebol." (koniec doslovného prepisu 01. hod 21 min 20 sec zvukového záznamu) Zvukový záznam od 01 hod 39 min 27 sec (otázky obhajoby a odpovede svedka poškodeného): „Pritom ako som zamykal, tak som započul z ľavej strany, človek nevidí, ale má trošku ten obraz do strán, že sa ku mne niekto blíži, vlastne z rohu budovy, teda z tej strany ako odišla moja priateľka." Otázka obhajcu: „Z Vašej strany to bolo, po ktorej ruke ste to mali?" Odpoveď svedka poškodeného: „Čiže, ak ja som teda ..." Otázka obhajcu: „Toto sú dvere ..." Odpoveď svedka poškodeného: „Bolo to z ľavej strany. Čiže ja som zamykal a som sa obzeral priestorovo, že sa ku mne niekto blíži a v tom sme sa stretli, že mi vlastne dal ten prvý úder a do časti asi ľavej niekde ... Takže asi tak, som sa otočil do ľavej strany a z výskokom na tú stranu poškodeného (pozn.: myslené obžalovaného) som sa bránil takýmto štýlom s tým, že som sa vlastne ubránil. A potom druhý úder bol nasledovný za dakých päť sekúnd, tiež do oblasti ramena. No a potom vravím, ja som mal ten kufrík a som ho odhodil nejak meter alebo dva od seba pri dverách. No a pokračovali sme v tej bitke, ako som vravel ... Mne sa ho podarilo s tým dreveným hranolom, ako zobrať mu ho hej. ..." Zvukový záznam od 01 hod 45 min 15 sec: Otázka obhajcu: "Ako bola od vás ďaleko, ako bola vzdialená (pozn. priateľka)? Odpoveď svedka poškodeného: „Koľko to je? Dakých štyri, päť metrov, možno šesť, neviem Vám to presne odkrokovať. ..." Zvukový záznam od 01 hod 49 min 45 sec: Otázka obhajcu: „V akom štádiu konfliktu s obžalovaným ste boli, keď Vaša priateľka utekala na políciu?" Odpoveď svedka poškodeného: Akože sme sa bili, no ..." Otázka obhajcu: „Čiže bolo to, to už keď bol na zemi, alebo predtým ešte keď tá priateľka odchádzala, utekala na tú políciu?" Odpoveď svedka poškodeného: „No bol na zemi. ..." Zvukový záznam od 01 hod. 52 min 52 sec: Otázka obhajcu: „Vy ste pán svedok takú vetu použili vo svojej predchádzajúcej výpovedi, že medzi prvým a druhým razom, viete, viete sa vyjadriť, že čo ste tým mysleli: Čo to má byť ten prvý a druhý raz?" Odpoveď svedka poškodeného: „No veď zásah dreveným hranolom ..." Zásah predsedu senátu: „Ale teraz konkretizujte mu situáciu, lebo prvý a druhý raz ..." Otázka obhajcu: Zacitujem z Vašej výpovede, hej? „Medzi prvým a druhým razom išiel po kufríku.", hej. Čo to je ten prvý a druhý raz? Čo myslíte tým, že sa dialo prvý raz a čo myslíte, že sa dialo druhý raz?"

Odpoveď svedka poškodeného: „No veď proste, čo, no boj normálne, že dáva ako po mne a ide na kufer." Otázka obhajcu: To bolo niečím prerušené, keď ste použili ten pojem prvý a druhý raz?" Odpoveď svedka poškodeného: „Sme išli do seba a od seba, to je proste ..." Otázka obhajcu: „Vy ste ho dali na zem, koľkokrát bol na zemi obžalovaný? Koľkokrát ste ho dali na zem?" Odpoveď svedka poškodeného: „Dva razy." Otázka obhajcu: „Dva razy. A ten prvý a druhý raz to ste mysleli toto? Že bol na zemi?" Odpoveď svedka poškodeného: „Nie, prvým ..." Predseda senátu protokoluje doterajšiu výpoveď svedka poškodeného. Otázka obhajcu: „Čiže medzi prvým a druhým úderom hranolom išiel po kufríku?" Odpoveď svedka poškodeného: „Áno." Otázka obhajcu: „A potom ešte niekedy po tom kufríku išiel?" Odpoveď svedka poškodeného: „Nie, lebo som ho spacifikoval dva razy na zem a potom ako ušiel už." Otázka obhajcu: „A čo sa dialo medzi prvým a druhým spacifikovaním, keď teda obžalovaný mal byť dvakrát na zemi? Čo sa dialo medzitým?" Odpoveď svedka poškodeného: „No proste som vravel, že dal som mu dole tú kapucňu, videl som mu tú tvár a oči a držal dom ho na zemi. Ja som vôbec neudieral, veď to by som ho dal do bezvedomia. Držal som ho na zemi a čakal som kým príde polícia. To je všetko." (Predseda senátu protokoluje výpoveď svedka poškodeného) Otázka obhajcu: „Prečo ste ho museli dať dvakrát na zem?" Odpoveď svedka poškodeného: „Prosím?" Otázka obhajcu: „Prečo ste ho museli dať dvakrát na zem?" Odpoveď svedka poškodeného: „Lebo sa mi vyšmykol a ubúdali mi sily." Otázka obhajcu: „A on v útoku pokračoval?" Odpoveď svedka poškodeného: „No, on sa pritískal k tomu kufru a stále bojoval so mnou." Otázka obhajcu: „Skúste nám to popísať bližšie, ako to teda vyzeralo, pritískal sa ku kufríku a stále bojoval. Nebol na zemi, pochopil som z toho, keď ste uviedli, že sa Vám vyšmykol, hej po tom prvom raze, že čo predchádzalo tomu druhému položeniu na zem?" Odpoveď svedka poškodeného: „Čo predchádzalo? No veď, ťahal sa ku kufríku, ku kufru ..." Otázka obhajcu: „Počkajte, ťahal sa ku kufru, nebol na zemi, ako? Kráčal, plazil sa?" Odpoveď svedka poškodeného: „Kráčal, proste ..." Otázka obhajcu: „No keď ste zvolili zaujímavý pojem „ťahal sa", viete ..." Odpoveď svedka poškodeného: „No tak išiel naň, ako to mám ešte povedať?" Otázka obhajcu: „A na Vás útočil medzitým?" Odpoveď svedka poškodeného: „Aj útočil, aj sa tískal ku tomu, proste ten konflikt." Otázka obhajcu: „Koľko bol od Vás ten kufrík?" Odpoveď svedka poškodeného: „Neviem, dáke dva, tri metre." Otázka obhajcu: "A ako útočil aj na Vás, keď sa ťahal ku kufríku?" Odpoveď svedka poškodeného: „No chcel ma preraziť, chcel ísť k nemu, nepodarilo sa mu to." Otázka obhajcu: „A tá priateľka, keď išla na políciu, to bolo prvý alebo druhý raz, keď bol na zemi?" Odpoveď svedka poškodeného: „No buď prvý alebo druhý raz, to išlo rýchlo." Otázka obhajcu: „A kedy presne boli použité tie slová, ktoré ste hovorili o tom dopichaní nožom?" Odpoveď svedka poškodeného: „No prvý raz keď som zamykal, ale to boli aj s daj peniaze, lebo Ťa dopichám nožom, to bolo prvý raz. A druhý raz keď odchádzal, že zajtra si Ťa počkám a že Ťa zabijem, dopichám nožom. To vravel keď odchádzal." Otázka obhajcu: „A tam, keď už odchádzal, o tých peniazoch už nepadla zmienka?" Odpoveď svedka poškodeného: „Nie." Otázka obhajcu: „Čiže len ten prvýkrát, keď, keď mal útočiť hranolom?" (Predseda senátu protokoluje výpoveď svedka poškodeného) Otázka obhajcu: „Viete sa pán svedok vyjadriť k nejakej intenzite tej vašej, tých slov, ktoré tam padali? Nejaký krik, alebo zvýšený hlas?" Odpoveď svedka poškodeného: „Zvýšený hlas, skoro krik." Otázka obhajcu: „Teda to o tých peniazoch, aj o tom dopichaní bolo teda hlasným krikom?" Odpoveď svedka poškodeného: „Nieže blakot, ale zvýšený hlas." Otázka obhajcu: „Ešte raz pán svedok, skúste presne popísať, kedy mali padnúť tie slová o tých peniazoch a o tom noži. Skúste presne ten okamih, kedy to malo padnúť. Nemyslím po útoku, ale pri útoku." Odpoveď svedka poškodeného: „No však, ako som vravel, keď som zamykal tie dvere vzadu."

Otázka obhajcu: „Skorej ako padol prvý úder? Po prvom údere, po druhom údere?" Odpoveď svedka poškodeného: „S prvým úderom by som povedal." Otázka obhajcu: „Iba tento jedenkrát spomínal peniaze?" Odpoveď svedka poškodeného: „Áno, iba tento jedenkrát. ..." Zvukový záznam 02 hod 06 min 12 sec: (Odstraňovanie rozporov medzi výpoveďou svedka poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 03.10.2019 a medzi jeho výpoveďou zo dňa 09.10.2018) Obhajca číta výpoveď svedka poškodeného z prípravného konania zo dňa 09.10.2018: „V tom som ja začal sa brániť tak, že som ho spacifikoval, bol na zemi, čiže podlomil som ho na zem a na ruku som mu dal páku. Držal som ho na zemi. Ako som ho ja držal na zemi, tak ja som povedal priateľke N. H., aby rýchlo išla na políciu oznámiť túto vec. Priateľka odišla a ja som stále G. držal na zemi. Držal som ho asi minútu alebo dve minúty, ale on bol agresívny. Trhal sa a potom sa mi vyšmykol a začal utekať niekde smerom ku Bille." Obhajca: „Tu by som skončil. A ten rozpor oproti dnešnej výpovedi vidím v tom pán predseda, že hovoril pán svedok o dvoch položeniach na zem, kde sa mal tisnúť ku kufríku ... Predseda senátu: Počkajte, priznám sa u tých výpovedí (intervenujúca prokurátorka usmerňuje predsedu senátu na miesto, kde sa nachádza čítaný text, následne predseda senátu tento text hľadá), upozorňuje svedka poškodeného na rozpor, ktorý vidí obhajoba. Obhajca: „Rozpor v tom, či bol raz alebo dvakrát na zemi, pretože medzi prvým a druhým razom sa mal ťahať ku kufríku, kdežto pri prvej, alebo teda vo výpovedi 09.10. sa vytrhol a ušiel." Predseda senátu: „Takže k tomu sa ešte vyjadrite." Svedok poškodený: „Neviem, asi nerozumiete, alebo sme sa nepochopili, že prvý a druhý. Vy vravíte o zemi, hej o spacifikovaní a ja rozprávam o prvom a druhom napadnutí, teda udretí hranolom." Obhajca: „Ale ja som sa Vás pýtal koľkokrát ste ho dali na zem." Svedok poškodený: „No tak ..." Obhajca: „Ste povedali dva razy. Tu ste hovorili raz -sa vyšmykol a ušiel." Svedok poškodený: „No ale Vy tam máte desať výpovedí, hej, čiže ak jedna výpoveď, ak z jednej som uvádzal, že raz, tak bohužiaľ, no neni to pravda." Obhajca: „Tak ktorá nie je pravdivá výpoveď?" Svedok poškodený: „Tak táto, ktorú máte podčiarknutú." Obhajca: „A to prečo?" Svedok poškodený: No lebo sa môže stať, keď idete sto razy vypovedať, tak sa raz môžete ..." Obhajca: „Ale dneska je rok od skutku. A toto je dva dni od skutku." Svedok poškodený: „Dva dni?" Obhajca: „No, 09.10.2018. Viete ako, ja rozumiem rozdielom v pamäti, to je normálne hej, ale skôr je to opačne, chápete. Skôr ako plynie čas, tak tá stopa chladne." Svedok poškodený: „Uhm. A ako tam je napísané?" Obhajca: „"Môžem Vám to ešte raz prečítať." Predseda senátu: „No tak prečítajte ešte raz." Obhajca: „Udieral ma dreveným hranolom. V tom som ja začal sa brániť tak, že som ho spacifikoval, bol na zemi, čiže podlomil som ho (rozumiete, po úderoch hranolom) na zem a na ruku som mu dal páku. Držal som ho na zemi. Ako som ho ja držal na zemi, tak ja som povedal priateľke N. H., aby rýchlo išla na políciu oznámiť túto vec. Priateľka odišla a ja som stále G. držal na zemi. Držal som ho asi minútu alebo dve minúty, ale on bol agresívny. Trhal sa a potom sa mi vyšmykol a začal utekať niekde smerom ku Bille." Svedok poškodený: „Na a proste sme ešte boli druhý krát na zemi." Obhajca: „Toto ste dneska vraveli, áno. Ale ja sa pýtam, že prečo to tu nie je, hej, dva dni po skutku?" Odpoveď svedka poškodeného: „Neviem, neviem kvôli čomu, ale v ostatných výpovediach to je určite." Predseda senátu: „Dobre stačí. Aby sme sa dookola nemotali." Ďalej protokoluje odpoveď svedka poškodeného. Zvukový záznam 02 hod 13 min: Intervenujúca prokurátorka poukazuje na rozpor vo výpovediach a číta výpoveď svedka poškodeného z prípravného konania zo dňa 09.10.2018: „Pritom ako ma G. G. napádal, tak mi hovoril, aby som mu dal peniaze, hovoril citujem: Daj mi peniaze, lebo Ťa zabijem nožom. Takúto vetu zopakoval niekoľkokrát za sebou, asi desaťkrát, a ďalej ma udieral dreveným hranolom."

Otázka intervenujúcej prokurátorky: „Takže pán poškodený, Vy ste povedali, pokiaľ si dobre pamätám, že Vám o peniazoch povedal iba jedenkrát, hej? Tu hovoríte o desiatich, že Vám najmenej desať krát pýtal od Vás peniaze. Tak čo je pravda? Jedenkrát alebo desaťkrát?" Odpoveď svedka poškodeného: „Takto. Desaťkrát s tým nožom a jedenkrát s tými peniazmi, čiže neviem takto." Predseda senátu: „Dobre. Takže dáme to takto. (diktuje procesný postup na odstránenie rozporov vo výpovediach svedka poškodeného a diktuje odpovede svedka poškodeného) Intervenujúca prokurátorka: „Ako ste povedali, prepáčte, ako ste to povedali s tým nožom? O desaťkrát s tým nožom?" Odpoveď svedka poškodeného: „Áno, a s tým zabitím, že ma zabije a že ma popichá nožom, to bolo tých desaťkrát." Intervenujúca prokurátorka: „A jedenkrát s peniazmi, tak?" Odpoveď svedka poškodeného: „Áno." Intervenujúca prokurátorka: „Dobre." Obhajca: „Nie je to teda vysvetlenie toho rozporu, lebo pán svedok v prípravnom konaní povedal, že to bolo desaťkrát aj s peniazmi, že prečo sa to teda nachádza v tej výpovedi takto?" Svedok poškodený: „Tak, to je slovíčkárenie, to je ..." Intervenujúca prokurátorka: „To nie je slovíčkárenie ..." Obhajca: „Ale to je Vaša výpoveď. Viete, to je vážna vec, veď to ..." Svedok poškodený: „No je to takto, ako som to povedal." Predseda senátu: „Ale ako ste to povedali kedy? Vtedy na polícii, lebo zas pani prokurátorka Vám tu prečítala, hej ..., počkajte, kde sme to mali, čítala: „Tak mi hovoril, aby som mu dal peniaze, citujem: Daj mi peniaze, lebo Ťa zabijem nožom. Takúto vetu zopakoval niekoľkokrát za sebou, asi desaťkrát, a ďalej ma udieral hranolom." Tak viete vysvetliť ten tento rozpor, že teraz hovoríte, že o peniazoch mal hovoriť raz a potom o noži asi desaťkrát?" Svedok poškodený: „Neviem Vám presne povedať, už je to dosť času nato, ale či to bolo takto, či som to povedal takto, neviem Vám presne povedať." Predseda senátu: (začína diktovať odpoveď svedka poškodeného) „Ja už teraz fakt neviem ... a pokračuje „Ale nie čo ste Vy hovorili nám, ale ako to bolo, hej, či si spomínate?" Svedok poškodený: „Neviem Vám povedať." (02 hod 16 min 23 sec) Otázka intervenujúcej prokurátorky: „Pán poškodený, povedzte mi prosím Vás, keď ste, aká tá komunikácia s obžalovaným bola v tom čase, v ten večer, aká bola komunikácia? Keď rozprával, tak ako, ako sa tváril? Alebo, alebo, nechcem dávať nejaké otázky, na ktoré by ste odpovedali, ale rozumeli ste mu?" Odpoveď svedka poškodeného: „Veď rozumel. Jasná vec. To bolo ..." Otázka intervenujúcej prokurátorky: „Hovoril zrozumiteľne?" Odpoveď svedka poškodeného: „No áno, zrozumiteľne." Otázka intervenujúcej prokurátorky: „Podľa čoho ste vedeli, že je sfetovaný?" Odpoveď svedka poškodeného: „Veď keď som ho mal na zemi a videl som zrenice, celé čierne oči. A ja som mal vtedy koľko, možno sto kilov vtedy a on mal polovicu menej a nepodarilo sa mi ..." Otázka intervenujúcej prokurátorky: „To keď Vás niekto premôže, tak musí byť sfetovaný?" Odpoveď svedka poškodeného: „Nie ale tak videl som na očiach, že ... z roboty poznám, keď je človeka taký, taký. Viem rozoznať." Otázka intervenujúcej prokurátorky: „Svieti tam pouličné osvetlenie?" Odpoveď svedka poškodeného: „No, veď sú tam lampy na ulici, nie?" Intervenujúca prokurátorka: „Sú. A nemusia svietiť." Svedok poškodený: „Tak svietilo sa určite." Otázka intervenujúcej prokurátorky: „Ste povedali, že mal zreničky rozšírené." Svedok poškodený: „No." Otázka intervenujúcej prokurátorky: „Bola tma?" Odpoveď svedka poškodeného: „No veď večer, bolo teda dákych deväť hodín, bolo tak prítmie, no." Otázka intervenujúcej prokurátorky: „Tak prítmie, šero, alebo tma?" Odpoveď svedka poškodeného: „No tma už pomaly." Výpoveď svedkyne B. K.: Táto svedkyňa vypovedala na hlavnom pojednávaní dňa 03.09.2019. V úvode tohto výsluchu je v zápisnici o hlavnom pojednávaní zaprotokolované, že táto svedkyňa vypovedá zhodne ako na č. l. 421 a nasl., teda tak, ako vypovedala v prípravnom konaní dňa 25.02.2019. V prípravnom konaní však vypovedala o podstatných okolnostiach tak, že uviedla, že počula, že niečo hovorili o peniazoch a tržbe

a toto počula hovoriť toho krčmára (t. j. svedka poškodeného). Toho druhého (teda mňa) nepočula, lebo som si tam „len niečo mrmlal a hovoril tichšie." Zároveň vypovedala o tom, že potom, ako som vstal zo zeme sme sa s poškodeným ešte rozprávali a potom som sa mal rozbehnúť a ujsť (str. 3 zápisnice o výsluchu tejto svedkyne zo dňa 25.02.2019). Na hlavnom pojednávaní svedkyňa uvádzala, že po celý čas sledovala incident. Podľa jej slov som žiadne zvuky nevydával počas približovania k svedkovi poškodenému. Až po mojom dobehnutí na miesto sa začal so mnou poškodený rozprávať. Náš rozhovor mal byť hlasnejší a určite na mňa mal poškodený niečo skričať. Čo, to presne uviesť nevedela a potom ešte počula, že o niečom hovoríme, no nebolo to nejako hlasno, pretože ak by sme kričali, počula by to (str. 7 zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 03.09.2019). Doslovný prepis podstatných častí jej výpovede na hlavnom pojednávaní je nasledovný: Zvukový záznam 01 hod 33 min 30 sec: „No a videla som už z diaľky, z boku, že tam nejaký pán, a neviem, som myslela najprv, že ... proste, že babral s dverami, tak som, že ich kradne. Potom som zbadala, že pokúša sa to zamknúť. A potom som zbadala nejakého pána, že beží, beží spoza áut so vztýčenou nejakou tyčou a že ho chce buchnúť odzadu. Začali sa tam naťahovať s tým. Už neviem ako sa to tam všetko zomlelo a odrazu akože ten čo bol, čo naňho útočil tak ten ho vlastne nejako spacifikoval na zem a držal ho tam a kričal, aby sme zavolali nejakú políciu. Potom sa rozbehla, asi priateľka toho, čo ho držal a utekala zavolať políciu. Ja som sa trochu bála a tak som stála obďaleč a sledovala som to len tak spoza rohu, čo sa deje, či im netreba pomôcť. A potom už len som to tak trochu obišla a prišli už len policajti, už tá slečna zavolala policajtov. Tak to bolo asi tak všetko. Potom som už len ako ten dotyčný beží odtiaľ preč. ... Aj sa čosi doťahovali, neviem uviesť čo. ... Ešte sa chvíľu potom doťahovali, neušiel hneď. Ešte sa chvíľu doťahovali aj ako sa mu vyšmykol, až potom išiel vlastne preč. ..." Otázka obhajcu: „Nejaké zvuky ten útočník vydával? Počas toho, ako išiel k tomu miestu?" Odpoveď svedkyne: „Viem, že sa rozprávali, ale kým prišiel, tak určite nie." Otázka obhajcu: „Takže prišiel potichu a potom ...?" Odpoveď svedkyne: „Potom keď ho ten pán D. zbadal, že vlastne, tak potom sa vlastne s ním začal baviť." Otázka obhajcu: „Ste použili taký pojem -rozprávať. To bol nejaký krik, ticho to bolo, skúste tú intenzitu toho. Ja viem, že ste uviedli na otázku kolegu, že si nepamätáte, že čo, ale aspoň intenzitu? Bol to krik, šepot?" Odpoveď svedkyne: „No určite to bolo hlasnejšie ako keď sa človek normálne rozpráva. Určite naňho niečo skričal, že ... ale neviem čo. Otázka: „A kto na koho skričal?" Odpoveď svedkyne: „To neviem, ale určite ten, ktorý bol ... pán D. určite." Otázka obhajcu: „Ešte ste uviedli, že aj po tej pacifikácii sa ešte rozprávali, to koľko asi trvalo?" Odpoveď svedkyne: „No on ho potom pustil, sa mu vyšmykol." Otázka obhajcu: „A ešte sa bavili teda, hej?" Odpoveď svedkyne: „Hej, ešte sa bavili." Otázka obhajcu: „A to bol zase krik, normálny rozhovor?" Odpoveď svedkyne: „Ale to už bolo. Nebolo to kričanie, lebo som nič nepočula. Keby kričali ... inak by som ich počula." Výpoveď svedkyne N. H.: Táto svedkyňa je priateľkou svedka poškodeného. Súd prvého stupňa vtiahol jej výpoveď z prípravného konania do štádia konanie pred súdom tým, že v zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa 03.10.2019 konštatuje, že svedkyňa vypovedala zhodne ako na č. l. 169 a nasl., t. j. zhodne ako vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 09.10.2019. No pokiaľ sa pozrieme na podstatné okolnosti tak v prípravnom konaní táto svedkyňa vypovedala, že som sa snažil poškodenému vytiahnuť z ruky kufrík, ktorý poškodený držal. Nič takéto však na hlavnom pojednávaní už svedkyňa neuvádzala. To znamená, že výrok o zhodnosti výpovede nie je korektný. Pritom žiadna z prítomných strán nevyužila možnosť odstránenia rozporov vo výpovedi ( ). Súd však môže prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní ( ). A medzi takéto skutočnosti nepatria výroky tejto svedkyne z prípravného konania, osobitne o „načahovaní sa za kufríkom". Práve naopak, svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala o tom, že sme boli „ako dva medvede v objatí". Po žiadnom kufríku som sa nenaťahoval. Táto svedkyňa potvrdzuje existenciu rozhovoru („videla som pohyby úst"), no nevedela uviesť nič k obsahu rozhovoru. Súd prvého stupňa dospel k nasledovným záverom (16. str. odôvodnenia):

„Práve aj z výpovede obžalovaného je zrejmé, že medzi ním a poškodeným prebiehala aj komunikácia a v zásade je tiež nevýznamné pre právnu kvalifikáciu, koľkokrát mal obžalovaný žiadať peniaze s vyhrážkou zabitím, resp. popichaním. Je však zrejmé, že poškodený prípadný počet opakovaní tejto vyhrážky si nemusel zapamätať správne, čo od neho nemožno spravodlivo žiadať a už vôbec nie po časovom odstupe a viacerých výpovediach. Pre správnu právnu kvalifikáciu však postačuje, pokiaľ sa vyhrážal obžalovaný aj jeden krát, vôbec nezáleží na intenzite jeho hlasu, je zrejmé, že takéto vyhrážky sa často dejú aj tichým hlasom a nemusí ich okolie vôbec počuť." Iba teraz, po doslovnom prepise rozhodujúcich sekvencií výpovedí jednotlivých svedkov bude možné konkretizovať, za akú cenu súd prvého stupňa bezvýhradne uveril svedkovi poškodenému. Intenzita hlasu: Svedok poškodený v prípravnom konaní dňa 05.12.2018 (údajne zhodná s výpoveďou na hlavnom pojednávaní dňa 03.10.2019): „Predtým, ako som ho dal dole, tak som mu z rúk odňal drevený hranol, pričom, mi kričal, že mu mám dať peniaze a že ma dopichá nožom." Hlavné pojednávanie dňa 03.10.2019: „... pričom pri tomto útoku sa mi vyhrážal a kričal a žiadal peniaze a že ma dopichá nožom a že ma zabije. Následne som sa s ním pustil do fyzického konfliktu, ... Zvýšený hlas, skoro krik. ... Nieže blakot, ale zvýšený hlas." Záver -svedok poškodený vypovedá zhodne o tom, že som vyhrážku a žiadosť o peniaze povedal zvýšeným hlasom, resp. krikom. Svedkyňa B. K. v prípravnom konaní (rovnako uvedené v zápisnici hlavnom pojednávaní ako „vypovedá zhodne") dňa 25.02.2019 uviedla, že mňa nepočula, lebo som si tam len niečo mrmlal a hovoril tichšie, ale svedok poškodený mal na mňa niečo určite skričať. Na hlavnom pojednávaní dňa 03.09.2019 svedkyňa vypovedala nasledovne: „No určite to bolo hlasnejšie ako keď sa človek normálne rozpráva. Určite naňho niečo skričal, že ... ale neviem čo. Otázka: „A kto na koho skričal?" Odpoveď svedkyne: „To neviem, ale určite ten, ktorý bol ... pán D. určite." Teda jediný, kto mal v úvode incidentu skričať podľa tejto svedkyne, bol svedok poškodený. Svedkyňa H., ktorá podľa výpovede svedka poškodeného mala byť k incidentu oveľa bližšie (cca 4 až 6 metrov) ako svedkyňa B. K., vypovedá o tom, že sa nám hýbali pery, t. j. nič nepočula. Je síce pravda, že intenzita hlasu je irelevantná z hľadiska skutkovej podstaty skutku pod bodom 3/, a možno je aj pravdivý výrok súdu prvého stupňa štatistickej povahy, že vyhrážky sa často dejú tichým hlasom, no pravdivosť výpovede svedka poškodeného o tom, že som mal naňho kričať, resp. používať zvýšený hlas pri hrozbe zabitím a žiadaní peňazí, nepotvrdzuje žiadny iný dôkazný prostriedok. Naopak -ostatné svedkyne (ktorých vzdialenosť od miesta incidentu bola podľa ich výpovedí od 4 do 15 metrov a jedna zo svedkýň je priateľkou svedka poškodeného), vyvracajú, že by som ja kričal (hýbali sa mi pery, resp. mal som niečo tichšie hovoriť, mrmlať). Niečo skričať mal iba svedok poškodený. Viera súdu prvého stupňa v hodnovernosť výpovede svedka poškodeného nie je podopretá vykonaným dokazovaním. Následné výroky je potrebné hodnotiť v súvzťažnosti aj s vyššie uvedeným. Vyhrážka zabitím a žiadosť o peniaze: Ani tu sa súd prvého stupňa nemýli, ak tvrdí, že je jedno, či som takúto požiadavku vyslovil jedenkrát, alebo desaťkrát. No výpoveď, ktorá slúži na odsúdenie človeka, by nemala byť sama sebou spochybnená, a mala by byť podporená aj inými dôkaznými prostriedkami. Ako som už citoval vyššie výpovede svedkýň B. K. a N. H., tieto nevedeli uviesť nič k obsahu rozhovoru. Jediný záver z takéhoto dokazovania je ten, že výpoveď svedka poškodeného o mojej hrozbe a žiadaní peňazí nepotvrdzuje žiadny iný dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní. Považujem za potrebné v tejto súvislosti poukázať ešte na jednu skutočnosť. Súd prvého stupňa má zato, že svedok poškodený vypovedá (opomeniem teraz fakt, že to nič nemení na skutočnosti, že je v tomto osamoteným dôkazom) zhodne o tom, že vyhrážka a žiadosť mali padnúť, bez ohľadu na početnosť ich opakovania. Pri odstraňovaní rozporov ohľadne času a počtu vyhrážok a žiadostí o peniaze padli na hlavnom pojednávaní dňa 03.10.2019 nasledovné výroky: Predseda senátu: „Ale ako ste to povedali kedy? Vtedy na polícii, lebo zas pani prokurátorka Vám tu prečítala, hej ..., počkajte, kde sme to mali, čítala: „Tak mi hovoril, aby som mu dal peniaze, citujem: Daj mi peniaze, lebo Ťa zabijem nožom. Takúto vetu zopakoval niekoľkokrát za sebou, asi desaťkrát, a ďalej ma udieral hranolom." Tak viete vysvetliť ten tento rozpor, že teraz hovoríte, že o peniazoch mal hovoriť raz a potom o noži asi desaťkrát?" Svedok poškodený: „Neviem Vám presne povedať, už je to dosť času nato, ale či to bolo takto, či som to povedal takto, neviem Vám presne povedať."

Predseda senátu: (začína diktovať odpoveď svedka poškodeného) „Ja už teraz fakt neviem ... a pokračuje „Ale nie čo ste Vy hovorili nám, ale ako to bolo, hej, či si spomínate?" Svedok poškodený: „Neviem Vám povedať." (02 hod 16 min 23 sec) Táto odpoveď svedka poškodeného neznamená, že sa vyjadroval k tomu, čo hovoril v prípravnom konaní a čo na hlavnom pojednávaní. Vyjadril sa, že nevie povedať, ako to bolo. To nie sú žiadne detaily. To je kľúčový moment celého incidentu. Prečo v prípravnom konaní vypovedal, že som mu to mal hovoriť celé (teda aj vyhrážku, aj žiadať peniaze) desaťkrát a na hlavnom pojednávaní povedal, že to bolo iba raz, zrejmé nie je. Zrejmé nie je ani to, ako je možné takúto výpoveď, ktorá nie je podporená žiadnym iným dôkazným prostriedkom (práve naopak, je vnútorne rozporná a vyvrátená výpoveďami ďalších dvoch svedkýň), považovať za hodnovernú. Pri posudzovaní tvrdenej hodnovernosti výpovede svedka poškodeného nie je možné obísť ešte jednu, podľa môjho názoru podstatnú skutočnosť. Svedok poškodený podporil moju údajnú snahu lúpiť tým, že som sa mal stále ísť po kufríku, v ktorom mal dennú tržbu. Svedkyňa B. K. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že po celý čas sledovala incident, t. j. od jeho začiatku až do konca. Nič také, ako moje naťahovanie po kufríku neuvádzala. Svedkyňa N. H. na hlavnom pojednávaní rovnako neopisovala žiadnu takúto skutočnosť. V záujme korektnej argumentácie (hoci nejde o skutočnosť prebratú na hlavnom pojednávaní -pred súdom o tom nepadlo z úst svedkyne N. H. ani slovo) uvádzam, že v prípravnom konaní táto svedkyňa uviedla, že sa snažil svedkovi poškodenému vytiahnuť z ruky kufrík. No tu treba uviesť, že svedok poškodený nič také neopisuje -on mal kufrík odhodiť a brániť sa, t. j. v ruke ho nemal mať. Preto uvádzam pre úplnosť, že ide o diametrálne odlišnú situáciu vypovedať pred vyšetrovateľom a vypovedať pred senátom po zložení prísahy. Svedok poškodený si dokonca oproti úvodu prípravného konania (09.10.2018) primyslel moju druhú pacifikáciu na zem. Existenciu mojej druhej pacifikácie na zem priamo vyvracia svedkyňa B. K. -nič také nevidela, hoci sledovala celý incident. Pri odstraňovaní rozporov na hlavnom pojednávaní dňa 03.10.2019 (s výpoveďou z prípravného konania zo dňa 09.10.2018, t. j. dva dni po skutku) svedok poškodený dokonca uviedol, že jeho výpoveď v prípravnom konaní nebola pravdivá (Obhajca: „Tak ktorá nie je pravdivá výpoveď?" Svedok poškodený: „Tak táto, ktorú máte podčiarknutú."). Súd prvého stupňa nevyvodil z tohto žiadny záver -naďalej zotrváva na hodnovernosti výpovede takéhoto svedka. Tento svedok v záujme môjho čo najprísnejšieho postihu, primyslel časť skutkového deja, aby preukázal, že som naozaj páchateľom zločinu lúpeže. Ak som bol na zemi iba raz (moja výpoveď, výpoveď svedkyne B. K., výpoveď svedka poškodeného v prípravnom konaní dňa 09.10.2018), po akom kufríku som sa naťahoval („No veď, ťahal sa ku kufríku, ku kufru ...") medzi prvým a druhým položením na zem? V akom čase som teda takto prejavoval svoje údajné lúpežné konanie? Žiadny takýto dej neexistuje mimo mysle svedka poškodeného. Súd prvého stupňa by mal mať za nevyvrátiteľne a nespochybniteľne preukázané, že vyhrážka so žiadosťou o peniaze padla, inak nie je možné tvrdiť, že spáchanie skutku kvalifikovaného ako zločin lúpež, bolo preukázané. Hoci si súd prvého stupňa zabezpečil určité množstvo informácií pre svoje rozhodnutie (odhliadnuc teraz od ich kvality), svoje závery opiera o subjektívne výroky, ktoré nemajú miesto v trestnom konaní. Takéto výroky obsiahol súd prvého stupňa posledného odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku na str. 15 a v prvých dvoch odsekoch na nasledujúcej strane. Konkrétne: „..., súd poukazuje na tú skutočnosť, že nemal dôvod považovať výpoveď poškodeného D. za nehodnovernú. Tu treba poukázať na skutočnosť, že v prípade tohto svedka ide o pracujúceho mladého muža, ktorý vedie riadny život, pracuje, snažil sa v práci chrániť svojich zákazníkov pred agresivitou obžalovaného. Oproti tomu v prípade obžalovaného do jeho väzobného stíhania išlo o mladého muža, ktorý nepracoval, prostriedky na živobytie si zaobstarával krádežami, nemal riadne bydlisko, užíval drogy, resp. iné návykové látky a evidentne svojou agresivitou obťažoval slušných ľudí. Navyše svedok vypovedal pod prísahou vedomý si dôsledkov svojej nepravdivej výpovede, oproti tomu výpoveď obžalovaného je vedená motívom vyhnúť sa vysokému trestu." Z akého dokazovania, z akých skutočností prebratých na hlavnom pojednávaní má byť zrejmá opodstatnenosť týchto výrokov? Súd prvého stupňa lustroval návštevníkov krčiem na to, aby ich mohol označiť za slušných ľudí? Lustroval súd aj svedka poškodeného? Aký je rozsah vedomostí súdu prvého stupňa o tom, že svedok poškodený vedie riadny život? Súd tu ani nepredstiera, že to je len jedna z možností, priamo tvrdí, že to tak je. Má súd vedomosť o tom, či svedok poškodený vydáva bločky zákazníkom? Má súd vedomosť o tom, či svedok poškodený nepredáva tabakové výrobky po kusoch, resp., či podáva alkoholické nápoje iba osobám starším ako 18 rokov? Má súd vedomosť o tom, akým spôsobom žije svedok poškodený? Nie, nemá žiadnu z týchto vedomostí. Naopak, pri mojej výpovedi túto „zhodil" údajným motívom vyhnúť sa vysokému trestu. Takýto záver nevyplýva zo žiadneho

dôkazu. Ja sa trestu za svoje skutky nevyhýbam a nikdy som sa nevyhýbal. Súd prvého stupňa urobil zo mňa klamára, hoci žiadny z dôkazných prostriedkov (s výnimkou výpovede svedka poškodeného) toto nepotvrdzuje. Pri formulácii týchto výrokov postupoval súd prvého stupňa tak, ako to zvykne robiť laická verejnosť pri vzhliadnutí správ zo súdnych pojednávaní -obžalovaný je vinný, pretože je obžalovaný. Iba za cenu ignorácie ustanovenia , je možné obísť úzke miesto v dôkaznej situácii. Súd prvého stupňa to urobil tým najhrubším spôsobom. Súd prvého stupňa pokračuje vo svojich výrokoch nasledovne: „... vzhľadom na výpoveď poškodeného, resp. svedkýň prítomných na mieste činu, mal jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku. ... Práve aj z výpovede obžalovaného je zrejmé, že medzi ním a poškodeným prebiehala aj komunikácia a v zásade je tiež nevýznamné pre právnu kvalifikáciu, koľkokrát mal obžalovaný žiadať peniaze s vyhrážkou zabitím, resp. popichaním. Je však zrejmé, že poškodený prípadný počet opakovaní tejto vyhrážky si nemusel zapamätať správne, čo od neho nemožno spravodlivo žiadať a už vôbec nie po časovom odstupe a viacerých výpovediach. Pre správnu právnu kvalifikáciu však postačuje, pokiaľ sa vyhrážal obžalovaný aj jeden krát, vôbec nezáleží na intenzite jeho hlasu, je zrejmé, že takéto vyhrážky sa často dejú aj tichým hlasom a nemusí ich okolie vôbec počuť. ... Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný sa nedopúšťal v minulosti výlučne majetkovej trestnej činnosti ako vyplýva z odpisu registra trestov, resp. je zrejmé, že aj v konkrétny deň bol agresívny už v dopoludňajších hodinách. Zároveň je úplne bežné, že páchatelia majetkovej trestnej činnosti postupom času na zabezpečenie svojho živobytia postúpia aj k násilnej trestnej činnosti, a to práve pod vplyvom omamných a návykových látok. Nebol produkovaný v konaní dôkaz, ktorý by preukazoval, že motívom obžalovaného bol len nespracovaný pocit poníženia, v kontexte všetkých okolností prípadu, v prípade obžalovaného bezdomovca užívajúceho drogy a návykové látky bez finančných prostriedkov je logické vychádzať z toho, že obžalovaný sa chcel pomstiť a zároveň si zabezpečiť aj finančné prostriedky." V tejto časti argumentácie odôvodnenia rozsudku je priam hmatateľný diskriminačný prístup k jednotlivým dôkazným prostriedkom. Tu mi zrazu súd prvého stupňa uveril - poukazuje aj na moju výpoveď. Verí jej však len do tej miery, pokiaľ potvrdzuje výpoveď svedka poškodeného. Takýto postoj k mojej výpovedi ako k dôkazu, ktorú ustanovenie považuje za rovnocenný dôkazný prostriedok so všetkými ostatnými, sa však znova okamžite vytráca. V znaleckom posudku č.101/2018 zo dňa 14.12.2018, ktorý vypracoval súdny znalec Mgr. Emila Bulla, sa v odpovedi na otázku č. 4 uvádza, že „skutok, pri ktorom došlo k napadnutiu poškodeného mohol mať motív pomsty po nespracovanom pocite poníženia." Tento záver zopakoval súdny znalec Mgr. Emil Bulla aj pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 19.11.2019. K tomuto sa upína aj moja výpoveď v procesnom postavení obvineného a v procesnom postavení obžalovaného. Napriek týmto skutočnostiam, prebratým pred súdom na hlavnom pojednávaní, súd prvého stupňa tvrdí, že nebol v konaní produkovaný dôkaz o tom, že moje konanie bolo len prejavom nespracovaného pocitu poníženia. Výpovedi obžalovaného, navyše podopretej znaleckým skúmaním, znova súd prvého stupňa odňal postavenie dôkazného prostriedku. Čo mám uviesť k tomu, že súd z všeobecnej roviny vyvodzuje individuálne závery? I keby v deviatich prípadoch z desiatich bolo pravdou to, čo tvrdí súd prvého stupňa (že je bežné, ako postupujú páchatelia od majetkovej trestnej činnosti k násilnej), toto musí byť výsledkom dokazovania v každom jednom prípade. Bez individuálneho dokazovania ide o všeobecné, vágne tvrdenie, na ktorom založil súd prvého stupňa odsudzujúci rozsudok. Súd prvého stupňa takýmto prístupom rozmetal zásadu „in dubio pro reo". Ak sa náhodou súd dostane do úzkeho dôkazného miesta, v ktorom stoja proti sebe v opozícii dva rovnocenné dôkazy, cesta von bude jednoducho záležitosťou štatistiky. Súd prvého stupňa si zaujímavým spôsobom osvojil aj závery vyplývajúce z odborného vyjadrenia MUDr. Petra Gémeša č. 86/2019 zo dňa 11.11.2019 (ako aj jeho výsluch na hlavnom pojednávaní dňa 17.12.2019), tvrdiac, že „prakticky neprinieslo do konania nič nové" (str. 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Z celkového prístupu k tomuto dôkaznému prostriedku je zrejmé, že súd prvého stupňa sa zameral na jedinú stránku jeho posúdenia -a síce lekársku, kde konštatuje (správne) jeho irelevanciu k právnej kvalifikácii skutku. Úplne však opomína to, že z tohto dôkazného prostriedku vyplýva, že svedok poškodený uviedol viaceré neverifikovateľné mechanizmy, ako mal byť napadnutý. Znalec uvádza, že na hlavnom pojednávaní ( ) svedok poškodený uvádza mechanizmus, ktorý dokonca nijako nekorešponduje s predchádzajúcimi výpoveďami. V odpovedi na 1. otázku (str. 8 predmetného odborného vyjadrenia) znalec explicitne uviedol, že k napadnutiu tak, ako to uvádza svedok poškodený nemohlo dôjsť a to ani jedným z troch spôsobov, ktoré uviedol. Čo vyplýva z tohto výroku? Iba to, že svedok poškodený nevypovedal pravdu. Vypovedal tak úmyselne? To neviem, no súd má zisťovať objektívnu, materiálnu pravdu. A v zmysle uvedeného nie je udržateľný záver súdu prvého stupňa o tom, že výpoveď svedka

poškodeného je hodnoverná. Je vyvrátená aj týmto dôkazným prostriedkom vedeckej povahy. Dĺžka práceneschopnosti, resp, doby liečenia s tým nemá nič spoločné. Takúto úlohu obhajoba súdnemu znalcovi nezadala. Takýmto ignorovaním jedného z vykonaných dôkazov súd prvého stupňa pohodlne obišiel potrebu vyporiadať sa s tým, že ak svedok poškodený nie je hodnoverný v bode A (útok), ako to, že je hodnoverný v bode B („odovzdaj peniaze, lebo Ťa zabijem, popichám nožom). Na záver - pokiaľ ide o súdom prvého stupňa uvádzané úradné záznamy Policajného zboru Dolný Kubín, ktoré majú údajne nasvedčovať tomu, že k spáchaniu skutku pod bodom 3/ obžaloby došlo tak, ako to uviedol svedok poškodený D. D., musím uviesť, že mi existencia takýchto úradných záznamov, upínajúcich sa k skutku 3/, nie je známa. Jediný úradný záznam, teda takto označená listina je záznamom KR PZ v Žiline (č. l. 362) a týka sa skutku pod bodom 1/. Jediné listiny, ktorých autorom je PZ v Dolnom Kubíne, je správa o dychovej skúške na alkohol (skutok 1/) a opatrenie o odobratí vzoriek (č. l. 222) a správa zo dňa 11.10.2019 (č. l. 618). Tieto listiny z OR PZ Dolný Kubín nepreukazujú nič, dokumentujú len postup polície. Žiadne iné úradné záznamy z „Policajného zboru v Dolnom Kubíne" súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nekonštatuje. Teda nielenže nie sú súčasťou úvahy súdu, ani len sa nekonštatuje ich existencia. Samozrejme, ak takéto úradné záznamy z OR PZ Dolný Kubín neexistujú, nemôžu ničomu nasvedčovať a tobôž nie niečo preukazovať. Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.: zo dňa 17.12.2019 v zmysle ustanovenia , v časti výroku o vine upínajúcom sa k bodu 3/ a vo výroku o treste zrušil, a aby ma rozsudkom spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín sp. zn.: -48 zo dňa 12.03.2019 pre skutok kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa , Tr. zák. s poukazom na ustanovenie Tr. zák., v zmysle ustanovenia oslobodil, a aby mi uložil nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody podľa Tr. zák., za použitia , Tr. zák, za použitia , Tr. zák,, za použitia Tr. zák. a za použitia Tr. zák. vo výmere 18 mesiacov, s tým, že v zmysle ustanovenia Tr. zák. zaradí do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia."

Dňa 24.2.2020 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie prokurátora k odvolaniu obžalovaného a jeho dôvodom, v ktorom prokurátor uviedol nasledovné argumenty:

„Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn.: zo dňa 17.12.2019 považujem čo do výroku o vine a treste obžalovaného G. G. vo všetkých bodoch za zákonný a spravodlivý. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil dostatočným spôsobom, zrozumiteľne a jednoznačne, a to čo do výroku o vine, aj do výroku o treste, ktorý bol uložený obžalovanému. Prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil v súlade s príslušnými ustanoveniami správne. K námietkam obžalovaného popísaným v jeho odvolaní uvádzam, že tieto nie sú opodstatnené. Skutkový dej popísaný v obžalobe je preukázaný výpoveďou poškodeného D. D., ako aj ostatným vykonaným dokazovaním tak, ako to popísal vo svojom rozsudku prvostupňový súd. Súd svedecké výpovede popísal a správne vyhodnotil v spojitosti s ostatnými dôkazmi. Rozdiely v protokolácii zápisnice a prepisu výpovedí uvádzaných v odvolaní nebolo potrebné v rozsudku uvádzať v rozsahu, v akom to urobil obžalovaný vo svojom odvolaní, pretože výpoveď poškodeného D. bola hodnotená aj s ohľadom na rozpory s jeho predchádzajúcimi výpoveďami. To, že obžalovaný priznáva jednotlivým častiam výpovede úplne inú hodnotu, ako k výpovedi svedka ako celku je z jeho pohľadu logické, avšak nespôsobuje nezákonnosť výroku, resp. nesprávnosť postupu súdu. Súd poškodeného na hlavnom pojednávaní vypočul, a jeho výpoveď popísal v odôvodnení rozsudku. Súd nemá povinnosť doslovne prepisovať výpovede vykonané na hlavnom pojednávaní do odôvodnenia rozsudku, ak sa v ňom zaoberá známymi námietkami obhajoby, k čomu v tomto prípade jednoznačne došlo. Obhajoba obžalovaného je založená na doslovnom prepise výpovede poškodeného a jeho porovnávaním s výpoveďami z prípravného konania a s výpoveďami iných svedkov. Rozdiely medzi jednotlivými výpoveďami poškodeného sú logické a vzhľadom na plynutie času, je zrejmé, že poškodený nemohol strojovo opakovať svoju výpoveď z prípravného konania. Práve v takom prípade, by bolo na mieste uvažovať o tom, či sa nejedná o výpoveď vopred naučenú. Podstatné okolnosti útoku (správanie sa obžalovaného v priebehu dňa 07. 10. 2018, napadnutie obžalovaným so zbraňou, žiadosť o vydanie peňazí) však poškodený popisoval stále zhodne. K výpovedi svedkyne K. je potrebné uviesť, že táto výpoveď poškodeného D.a potvrdzuje a podáva ju tak, ako si ju pamätala a to aj s dôrazom na okolnosti, ktoré sa jej zdali podstatné. Rovnako jeho výpoveď potvrdzuje aj výpoveď svedkyne H. samozrejme v rozsahu, v ktorom

okolnosti svojimi zmyslami vnímala. K odbornému vyjadreniu číslo 86/2019 MUDr. Gémeša uvádzam, že tento v ňom spôsobenie zranenia v oblasti ľavého ramena hranolom nevylúčil, pričom k týmto zraneniam podal odborné vyjadrenie aj znalec v priebehu prípravného konania, na záveroch ktorých zotrval aj v konaní pred súdom. K hodnovernosti svedka D. je potrebné uviesť, že táto mala byť podľa návrhu pôvodného obhajcu obžalovaného skúmaná znaleckým odkazovaním, avšak od tohto návrhu noví obhajcovia upustili a nebol naň ani dôvod. Obžalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že tento chcel poškodeného napadnúť so zbraňou a ďalej ponúka svoju verziu ako jeho útok na poškodeného prebiehal. Obžalovaný zaútočil prvý a v útoku by aj pokračoval, keby sa poškodený nebránil. Vo svojej výpovedi popísal aj svoje osobné a majetkové pomery. Súd motívy týchto osôb vyhodnotil správne a jeho argumentácia ohľadom ich dôveryhodnosti je tiež správna, pričom obhajoba sama vylúčila dokazovanie, ktoré by jednoznačne smerovala k posúdeniu dôveryhodnosti výpovede poškodeného. Súd mal však okrem týchto dôkazov k dispozícii aj znalecké posudky príslušných znalcov, ktorí boli do konania pribratí zákonným spôsobom, a ktorí podali znalecké posudky k príčetnosti a osobnosti obžalovaného. Obaja znalci na záveroch podaných znaleckých posudkoch zotrvali, pričom k obžalovanému znalec z odboru psychológia uviedol, že: „K skresľovaniu informácií môže dochádzať s cieľom chrániť vlastnú osobu pred následkami trestného konania.", pričom netreba zabúdať na v tom čase trvajúcu a nikým nenamietanú závislosť obžalovaného na návykových látkach a jej vplyv na osobnosť obžalovaného. Z obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu a z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný spáchal skutky tak, ako sú popísané v skutkovej vete rozsudku, súd tieto správne právne kvalifikoval a obžalovanému uložil zákonný trest. Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Žiline odvolanie obžalovaného, podľa zamietol, pretože nie je dôvodné."

Dňa 11.5.2020 krajskému súdu bolo doručené doplnenie dôvodov odvolania obžalovaného G. G. prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Martina Zuberca, v ktorom uviedol advokát nasledovné argumenty:

„Proti vyššie citovanému rozsudku som podal odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní a to tak proti výroku o vine, výroku o treste, pričom odvolaním som napadol aj konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo /čl. 701/. Pre správnosť a úplnosť uvádzam, že podaným odvolaním napádam len výrok o vine vo vzťahu ku skutku pod bodom 3/ rozsudku. Výrok súdu o vine vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 1/ a 2/ považujem za správny a zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu, ktoré korešponduje aj s mojím priznaním. Rovnako považujem za správny výrok súdu o uložení ochranného liečenia. Podané odvolanie som odôvodnil svojimi podaniami doručenými krajskému súdu dňa 13.1.2020, dňa 29.1.2020 a najmä podaním prostredníctvom môjho obhajcu JUDr. Vladimíra Kašubu, PhD. zo dňa 7.2.2020. Týmto podaním učineným prostredníctvom môjho druhého obhajcu JUDr. Martina Zuberca predchádzajúce odôvodnenia len krátko dopĺňam. Mám za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu nezodpovedá zistenému skutkovému stavu a zákonu, súčasne súd pri vyhodnocovaní hlavného dôkazného prostriedku - výpovede svedka - poškodeného D. D. pochybil. Súd sa pri svojom rozhodovaní v prvom rade musí vysporiadať s otázkou, či sa skutok vôbec stal. Pri tomto rozhodovaní sa súd musí vysporiadať s otázkou ucelenosti, logickej udržateľnosti a dôveryhodnosti svedeckých výpovedí, v tomto prípade výpovede svedka - poškodeného - D. D.. Výpoveď tohto svedka je v tomto prípade jediným a ťažiskovým dôkazným prostriedkom, na ktorom súd založil svoje rozhodnutie o mojej vine vo vzťahu ku skutku pod bodom 3/ rozsudku. Z trestného spisu vyplýva že D. D. podal tzv. trestné oznámenie na OKP OR PZ Dolný Kubín dňa 8.10.2018 o 00.10 hod. Následne v rámci prípravného konania k veci vypovedal už v procesnom postavení svedka - poškodeného dňa 8.10.2018 /skončenie zápisnice o 13.00 hod./, dňa 9.10.2018 / skončenie zápisnice o 14.45 hod./, dňa 9.10.2018 /skončenie zápisnice o 19.10 hod./ ako aj dňa 5.12.2018. Z uvedených výpovedí D. D. učinených počas prípravného konania vo vzťahu k naplneniu všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a/ Tr. zák. svedok uvádzal / vypovedal nasledovne:

- ... ,,Pri tom opakoval, že ,,odovzdaj mi peniaze, lebo Ťa zabijem a dopichám nožom", potom povedal opakovane ..." /trestné oznámenie dňa 8.10.2018/

- ... odovzdaj mi peniaze, lebo Ťa zabijem a dopichám nožom". Tieto slová zopakoval niekoľkokrát za sebou, minimálne 10 krát" /výsluch svedka - poškodeného dňa 8.10.2018, koniec zápisnice o 13.00 hod./,

- ... ,, pri tom, ako ma G. G. napádal, tak mi hovoril, aby som mu dal peniaze, citujem, "Daj mi peniaze, lebo ťa zabijem nožom". Takto vetu zopakoval niekoľkokrát za sebou, asi 10 krát ... „ /výsluch svedka - poškodeného dňa 9.10.2018, koniec zápisnice o 14.45 hod./,

- Pri svojej výpovedi dňa 9.10.2018 svedok poškodený pri samostatnom prednese o žiadaní peňazí neuvádzal nič, až na cielenú otázku vyšetrovateľa odpovedal ,, Odovzdaj mi peniaze, lebo Ťa zabijem nožom", toto zopakoval asi 10 krát, stále dokola" /výsluch svedka - poškodeného dňa 9.10.2018, koniec výsluchu o 19.10 hod./

- .... ,,pričom mi kričal, že mu mám dať peniaze a že ma dopichá nožom. Vyhrážal sa mi približne desaťkrát" /výsluch svedka - poškodeného dňa 5.12.2018/. Môj obhajca JUDr. Vladimír Kašuba Phd. sa v doplnení dôvodov odvolania zo dňa 7.2.2020 až mimoriadne podrobne zameral na výpoveď svedka - poškodeného D. D. a vyhotovil doslovný prepis jeho výpovede na hlavnom pojednávaní. Obhajca mimoriadne presne ustálil kľúčový moment a časť výpovede D. D., kde tento práve vo vzťahu ku konaniu, ktoré by napĺňalo znaky žalovanej skutkovej podstaty vypovedal: ,, .... Neviem Vám presne povedať ..... a o chvíľu na otázku predsedu senátu svedok poškodený D. D. vypovedá ,,Neviem Vám povedať" /strana 11 dolu odvolania obhajcu JUDr. Vladimíra Kašubu, PhD. zo dňa 7.2.2020/. Pokiaľ by sa súd opieral o dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, tieto hodnotil jednotlivo a aj v ich vzájomných súvislostiach, musel by podľa názoru obhajoby prísť k jedinému možnému záveru. Ten záver je ten, že zo samotnej výpovede svedka - poškodeného D. D. existuje dôvodná pochybnosť, či sa skutok vôbec stal. Ostatné dôkazné prostriedky nemajú dôkaznú silu túto pochybnosť rozptýliť. Je otázkou, keď samotný poškodený na cielenú otázku, vo vzťahu k použitému násiliu, alebo jeho hrozbe odpovie tak, ako je uvedené vyššie, ako mohol dospieť súd k svojmu rozhodnutiu. Na základe uvedeného zdvorilo žiadam Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, aby rozhodol v intenciách návrhu podaného prostredníctvom môjho obhajcu JUDr. Vladimíra Kašubu Phd. v podaní zo dňa 7.2.2020 na strane 15 podania. Takéto rozhodnutie odvolacieho súdu považujem za správne, zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania a zákonu."

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného JUDr. Martin Zuberec uviedol, že sa pripája ku konečnému návrhu obhajcu JUDr. Kašubu v písomne odôvodnenom odvolaní a rovnako navrhol po zrušení rozsudku okresného súdu o vine pod bodom 3/ a výroku o treste obžalovaného spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako zločin lúpeže procesným postupom podľa oslobodiť a uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody za zostávajúce dva skutky vo výmere 20 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný uviedol, že ten skutok lúpeže naozaj nespravil, a preto žiada, aby bol spod tohto skutku oslobodený. Priznal sa k útoku na poškodeného D., mal v ruke drevený hranol, aj ho raz udrel, ale žiadne peniaze od neho nepýtal. Zaslúži si trest za drogy, za krádež bicykla, aj za to, že D. udrel, ale ráno sa budí s pocitom krivdy, pretože žiadne peniaze od D. nechcel.

Na tomto mieste krajský súd pripomína, že odvolanie obžalovaného G. G. smerovalo výlučne proti rozhodnutiu okresného súdu o vine pre trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe, ktorý je uvedený v bode 3/ skutkovej vety výroku rozsudku súdu prvého stupňa, a proti výroku o treste.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa , zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej , odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s , odvolanie spĺňa náležitosti , a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle , a preto odvolací súd nepostupoval podľa

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu (zločin lúpeže podľa , Tr. zák., s poukazom na ustanovenie Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Obžalovaný G. G. dôvody odvolania založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by ostalo na odvolacom súde.

Vina obžalovanému musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s . Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa , teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (, , ) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaného smerujú primárne do oblasti skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných súdom nižšej inštancie a zároveň polemizuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa. V podstate sa obžalovaný takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú (pre neho priaznivú a od skutkových zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci. Až následne z uvedených skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp. o inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery.

Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na nasledovnú časť odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého stupňa:

„Pokiaľ ide o skutok 3/ obžaloby, kde obžalovaný priznával, že na mieste skutku bol, mal drevený hranol a s ním chcel udrieť poškodeného s úmyslom pomstiť sa, nemal však snahu získať finančné prostriedky, súd poukazuje na skutočnosť, že nemal dôvod považovať výpoveď poškodeného D. za nehodnovernú. Tu treba poukázať na skutočnosť, že v prípade tohto svedka ide o pracujúceho mladého muža, ktorý vedie riadny život, pracuje, snažil sa aj v práci chrániť svojich zákazníkov pred agresivitou obžalovaného. Oproti tomu, v prípade obžalovaného do jeho väzobného stíhania išlo o mladého muža, ktorý nepracoval, prostriedky na živobytie si zaobstarával krádežami, nemal riadne bydlisko, užíval drogy respektíve iné návykové látky a evidentne svojou agresivitou obťažoval slušných ľudí. Navyše svedok vypovedal pod prísahou vedomý si dôsledkov svojej nepravdivej výpovede, oproti tomu výpoveď obžalovaného je vedená motívom vyhnúť sa vysokému trestu. Oproti obžalobe súd upravil skutok 3/ tak, že obžalovaného uznal vinným o.i. z toho, že poškodeného opakovane udrel dreveným hranolom do oblasti chrbta a ľavého ramena ako aj ľavej ruky a nohy, pričom mu počas tohto fyzického napadnutia doslovne povedal „odovzdaj peniaze, lebo ťa zabijem, popichám nožom" kde súd práve vzhľadom na výpoveď poškodeného resp. svedkýň prítomných na mieste činu, mal jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak ako je uvedený vo výroku rozsudku. Nemal súd pochybnosť o tom, že žalovaný prišiel s dreveným hranolom, to nespochybňuje žiaden dôkaz, naopak priznáva to aj poškodený a v zásade je to aj v logike s tým čo nepretržite tvrdí poškodený. Je jednoznačne preukázané, že poškodený mal aj zranenia v súvislosti s napadnutím obžalovaným, kde ich závažnosť pre právnu kvalifikáciu je v zásade nevýznamná. Práve aj z výpovede obžalovaného je zrejmé, že medzi ním a poškodeným prebiehala aj komunikácia a v zásade taktiež je nevýznamné pre právnu kvalifikáciu koľko krát mal obžalovaný žiadať peniaze s vyhrážkou zabitím resp. popichaním. Je však zrejmé, že poškodený prípadný počet opakovaní tejto vyhrážky nemusel si zapamätať správne, čo od neho nemožno spravodlivo žiadať a už vôbec nie po časovom odstupe a viacerých výpovediach. Pre správnu právnu kvalifikáciu však postačuje pokiaľ sa takto vyhrážal obžalovaný aj jeden krát, vôbec nezáleží na intenzite jeho hlasu pri tejto vyhrážke, je zrejmé že takéto vyhrážky sa často dejú aj tichým hlasom a nemusí ich okolie vôbec počuť. Z tohto hľadiska potom možno považovať výpoveď obžalovaného za konzistentnú v tom podstatnom, neznižuje jeho hodnovernosť, že si už nepamätá presne detaily. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný sa nedopúšťal v minulosti výlučne majetkovej trestnej činnosti ako vyplýva z odpisu registra trestov, resp. je zrejmé že aj v konkrétny deň bol agresívny už v dopoludňajších hodinách. Zároveň je úplne bežné, že páchatelia majetkovej trestnej činnosti postupom času na zabezpečenie svojho živobytia postúpia aj k násilnej trestnej činnosti, a to práve pod vplyvom omamných a návykových látok. Nebol produkovaný v konaní dôkaz ktorý by preukazoval že motívom obžalovaného bol len nespracovaný pocit poníženia, v kontexte všetkých okolností prípadu, v prípade obžalovaného bezdomovca užívajúceho drogy a návykové látky bez finančných prostriedkov je logické vychádzať z toho, že obžalovaný sa chcel pomstiť a zároveň si zabezpečiť aj finančné prostriedky. Pokiaľ ide o zranenia tak je zrejmé, že už na urgentnom príjme konštatujú povrchovú odreninu na ľavom ramene resp. aj bolestivosť ľavého predkolenia i keď bez viditeľných poranení, je zrejmé, že na ortopedickom oddelení kde bol poškodený vyšetrovaný už podrobnejšie sa konštatuje už aj mierny opuch a palpačná citlivosť ľavého predkolenia. Ani vyjadrenie MUDr. Gémeša tento objektívny fakt nemohlo zmeniť a prakticky neprinieslo do konania nič nové. V súvislosti s podanými znaleckými posudkami znalcov Bullovej a Bullu je zrejmé, že znalecké posudky tak ako boli podané v spojitosti s tým že znalci boli riadne vypočutí sú spôsobilé ako dôkazy. V danom prípade obhajobou uvádzaný problém konzultácie medzi znalcami v podstate neexistuje, znalci boli ustanovení zo správneho odvetvia a pre svoju činnosť, podanie znaleckého posudku, konzultácie s iným znalcom či odborníkom z iného odvetvia prakticky nepotrebovali. Konzultáciou rozumieme potrebu odbornej rady, porady alebo vysvetlenia, nie je ňou akákoľvek komunikácia znalca s iným znalcom v tom istom prípade, ani zotrvanie znalca pri vykonávaní znaleckej činnosti iného znalca. Taktiež akékoľvek preklepy konkrétne aj o mieste vykonávania vyšetrenia obžalovaného ktoré nebolo sporné a je zrejmé že ide o pisársku chybu, resp. chybu spôsobenú prácou s počítaním, sú nepodstatné, to platí aj v súvislosti s tým pokiaľ sa v zápisnici o hlavnom pojednávaní nachádza nevymazaná predtlač o zhodnosti výpovede a zo zápisnice je zrejmé, že súd akceptuje vysvetlenie rozporov, prípadne pokiaľ dôjde k preklepu ohľadne čísla listu."

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa , t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd podľa nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.

K samotným odvolacím námietkam považuje krajský súd za potrebné uviesť, že tieto sú v základnej rovine opakovaním záverečných rečí obhajcov obžalovaného a samotného obžalovaného, ktoré boli prednesené na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.12.2019 (č.l. 698-700 súdneho spisu), pričom značnú časť odôvodnenia odvolania obhajcu JUDr. Vladimíra Kašubu, PhD. predstavuje opis zvukového záznamu, ktorý zachytáva priebeh hlavného pojednávania.

V súvislosti s odvolacími argumentmi obžalovaného krajský súd poukazuje na to, že pri hodnotení svedeckej výpovede sa zásadne vychádza z toho, že svedok po poučení o význame a dôležitosti svedeckej výpovede a v konaní pred súdom po zložení zákonom predpísanej prísahy hovorí pravdu, pokiaľ nie je procesne účinnými dôkazmi preukázaný opak, prípadne inými dôkazmi spochybnená vierohodnosť vypovedajúceho svedka. V prípade výpovede svedka - poškodeného D. D. nebolo procesne účinnými dôkazmi preukázané, že svedok nevypovedal pravdu. Naviac, jeho výpoveď bola potvrdená výpoveďami svedkýň N. H. a B. K. a výpoveď poškodeného nevylučuje ani obsah odborného vyjadrenia znalca MUDr. Petra Gémeša v spojení s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní dňa 17.12.2019.

Odvolacia námietka, podľa ktorej súd prvého stupňa nesprávne uviedol v protokolácii dňa 3.10.2019, že poškodený vypovedal zhodne ako vo výpovediach okrem iného na č.l. 115, pričom ide o výpoveď z obdobia pred vznesením obvinenia a nebola vykonaná kontradiktórne, krajský súd zdôrazňuje, že túto protokoláciu považuje za formálne pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré nemá zásadný význam pre procesnú akceptáciu výpovede poškodeného D. D. na hlavnom pojednávaní, keď jeho výsluch bol vykonaný v súlade s princípmi kontradiktórnosti.

Odvolacie námietky obžalovaného smerujúce proti výroku o treste priamo súvisia s odvolacími námietkami proti výroku o vine skutku pod bodom 3/ skutkovej vety výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Pri absencii ďalších odvolacích námietok obžalovaného proti výroku o druhu a výmere trestu, ktorý bol obžalovanému uložený súdom prvého stupňa, odvolací súd vykonal všeobecný prieskum uloženého trestu obžalovanému z hľadiska jeho zákonnosti a primeranosti ( ). Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenia hmotného práva rozhodujúce v okolnostiach prípadu pre uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov, keď okresný súd v súlade so zákonom a spôsobom zodpovedajúcim zisteným skutkovým okolnostiam aplikoval ustanovenie Tr. zák., za použitia Tr. zák.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj aplikácia § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., na podklade ktorého zákonného ustanovenia súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný G. G. svoju vlastne bližšie nešpecifikovanú výhradu k uloženému trestu vyslovil tým, že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorým ho uznal za vinného súd prvého stupňa, s právnou kvalifikáciou zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. Jeho argumentáciu smerujúcu proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa o vine odvolací súd neuznal a logicky potom nemohol považovať za dôvodné jeho odvolanie proti výroku o treste, ktoré obsahuje vyjadrenie jeho obhajcov v zápisnici o hlavnom pojednávaní zo 17.12.2019 (č.l. 701 súdneho spisu), pričom samotné písomné odôvodnenia odvolania obžalovaného a jeho obhajcov neobsahujú už žiadne ďalšie konkrétne výhrady k uloženému trestu z hľadiska jeho druhu a výšky.

K uloženému ochrannému opatreniu obžalovaný nevzniesol vo svojich odvolacích námietkach žiadne výhrady a pokiaľ ide o výrok o škode, tak poškodený Ľ. O. bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces, teda poškodenému súd prvého stupňa nepriznal nároky na náhradu škody. Ak teda obžalovaný tvrdí v odvolaní, že jeho matka poškodenému Ľ. O. vyplatila v hotovosti peniaze za škodu a okresný súd nepriznal poškodenému nárok na náhradu škody, krajský súd nemal dôvod zasahovať do označeného výroku o škode rozsudku okresného súdu. Krajský súd konštatuje, že výroky o ochrannom opatrení a o škode zodpovedajú stavu veci a zákonu.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným, a nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia alebo

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaného G. G. podľa ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.