Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/8/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, proti žalovanému: L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 130,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. - 30 zo dňa 7.11.2019 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Zrušuje rozsudok a konanie zastavuje.

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 130,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 130,- eur od 28.7.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

III. Súd žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Súd prvej inštancie teda zistil, že v predloženej zmluve o úvere absentujú údaje: dátum narodenia spotrebiteľa, adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Na základe vykonaného dokazovania

zmluva o úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, a jej ustanovenia o zmluvnej pokute, odplate pri poskytnutí peňažných prostriedkoch a poplatkoch za upomienky za neplatné. V konaní bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 200,- eur, a žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na začatie konania uhradil žalobcovi sumu vo výške 70,- eur. Preto súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť 130,- eur a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol s poukazom na vyššie uvedené. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 130,- eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy, preto mu ho priznal tak, ako si ho uplatnil, ale iba zo sumy istiny v súlade s vyššie uvedeným nariadením. Tento úrok však súd priznal až odo dňa 28.07.2016, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti poskytnutého úveru, do zaplatenia dlžnej istiny.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. a s tým, že z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli. výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej strany rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktoré bolo koncipované v podobe oznámenia pre odvolací súd. V rámci posúdenia samotného obsahu podania žalovaného, toto bolo odvolacím súdom vyhodnotené nie ako oznámenie, ale ako odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

5. Žalovaný v podanom odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie uviedol, že oboznamuje odvolací súd so skutočnosťou, že pod sp. zn. bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka, teda žalovaného. V prílohe zároveň predložil výpis z Obchodného vestníka, ktorý svedčí o skutočnosti, že dňa 18.9.2019, v rámci zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu dňa 17.9.2019, tak ako bolo vyhlásené v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky, žiadal o zohľadnenie predmetnej skutočnosti v rámci rozhodnutia odvolacieho súdu.

6. Podľa ust. , ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (), alebo sa považuje za nevymáhateľnú ( ).

7. V prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený dňa 7.11.2019. Z výpisu z Obchodného vestníka však vyplýva, že konkurz na majetok žalovaného, teda úpadcu bol vyhlásený dňa 17.9.2019. V zmysle ust. vyplýva, že súd bez zbytočného odkladu má zastaviť konania, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze a ktorá je identifikovaná v rámci ust. .

8. Za vyššie opísaných okolností nastávajú v prejednávanej veci účinky predpokladané ust. v podobe nutnosti zastavenia konania práve so zreteľom na to, že predmetom tohto konania je pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze.

9. Nakoľko tento postup nevykonal súd prvej inštancie so zreteľom na to, že vo veci už rozhodol rozsudkom, odvolací súd postupom podľa ust. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, pretože pre ďalšiu jeho existenciu nie sú splnené podmienky (ust. per analogiam) a konanie v prejednávanej veci zastavil. Ide totiž o zákonný následok nutnosti zastavenia konania v zmysle citovaného zákonného ust. , v dôsledku splnenia vyššie uvedenej podmienky, ktorou je uplatnenie pohľadávky, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze.

10. O trovách celého konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. a ust. , podľa ktorého by mal znášať žalobca trovy konania. V zmysle ust. a sa za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia považuje aj príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni. Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľnou, ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. K uvedenému záveru tiež možno podporne dospieť analógiou legis s Exekučným poriadkom a to konkrétne ust. , keď pre prípad zastavenia exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený, čo v tejto veci predstavuje osobu žalobcu.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).