Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Csp-150-2019.pdf
PDF · 72.62 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/150/2019
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s. IČO: 31383408, Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, zast.: JUDr. Branislav Zuberec, advokát, Michalská 9, 811 01 Bratislava proti žalovanému: J. E., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Ž. XXX, XXX XX Ž., W.. M. R. XXX, XXX XX Y., Č. N., o zaplatenie 35,26 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 22.11.2019, sp. zn. 7 Csp 150/19.
Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 35,26 eur ako dlžného poistného, náhrady trov konania ako z titulu spotrebiteľskej zmluvy a to poistnej zmluvy. Dňa 22.11.2019 súd prvého stupňa vydal podľa návrhu žalobcu platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk na adresu trvalého pobytu. V konaní v rámci šetrenia pobytu žalovaného z dôvodu, že žalovanému nebolo možné doručiť žalobu a platobný rozkaz do vlastných rúk na adresu v Slovenskej republike, súd zistil, že žalovaný má hlásený pobyt od 14.8.2019 na adrese M. R. XXX, XXX XX Y., Česká republika, na ktorej si aj prevzal platobný rozkaz. Po prevzatí platobného rozkazu žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor.
2.Podľa § 9 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bez odkladne zastaví.
3.Keďže v konaní vystupuje účastník - žalovaný, ktorý má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.
4.Súd preto skúmal, či je v danej veci daná právomoc súdu na konanie.
5.Právnu úpravu právnych vzťahov s cudzím prvkom obsahuje zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o MPS), ktorý v § 37 a nasl. upravuje právomoc slovenských justičných orgánov. V § 37 zákona o MPS je stanovené, že ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. V konaní je zrejmé, že žalovaným je fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej
republiky. Preto na uvedenom ustanovení § 37 zákona o MPS nemožno založiť právomoc slovenského súdu na konanie.
6.Ustanovenia § 37a až 37c zákona o MPS upravujú právomoc slovenských súdov vo veciach pracovných, poistných, spotrebiteľských resp. iných zmlúv, ako aj vo veciach náhrady škody a právomoc pri vzájomne súvisiacich právach a vzájomných nárokoch, pričom z ustanovenia § 37 a písm. c) zákona o MPS vyplýva, že vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv je daná právomoc slovenského súdu, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky. Nasledujúce ustanovenia § 37d až 47 upravujú výlučnú právomoc, voľbu právomoci a právomoc v rodinných veciach, vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva, právomoc vo veciach vyhlásenia za mŕtveho a v dedičských veciach a pri umorení listín a napokon vyňatie z právomoci slovenských súdov. Súd konštatuje, že žiaden z uvedených prípadov sa v tomto konaní nejedná, preto na uvedených ustanoveniach zákona o MPS upravujúcich právomoc, nemožno právomoc slovenského súdu založiť.
7.Ďalej bolo potrebné skúmať, či právomoc možno založiť na ustanoveniach nariadenia Rady ( ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( ďalej len nariadenie), ktoré stanovuje podmienky právomoci súdu členského štátu na konanie o určitej veci.
8.Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Ide o základnú zásadu právomoci súdu členského štátu na konanie, podľa ktorej sa žaloba proti žalovanému podáva zásadne na súde toho štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko bez ohľadu na jeho štátne občianstvo. Nariadenie teda vychádza zo zásady, že pre určenie právomoci súdu je rozhodujúce kritérium bydliska žalovaného, pričom podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Oddiely 2 až 7 tejto kapitoly II nariadenia určujú právomoc súdu napr. vo veciach určenia výživného, náhrady škody, poistných, spotrebiteľských a pracovných zmlúv, výlučnú právomoc a iné situácie, pričom z čl. 16 ods. 2 predmetného nariadenia vyplýva, že spotrebiteľa možno žalovať len na súde toho štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, preto ani podľa predmetného nariadenia nie je na konanie daná právomoc slovenského súdu, pretože je zrejmé, že žalovaný má bydlisko na území Českej republiky, teda v zmysle nariadenia je daná právomoc súdu Českej republiky.
9.Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko ( článok 16 ods. 1 a 2 nariadenia).
10.Keďže žalovaný, ktorý vystupuje v pozícii spotrebiteľa, má pobyt v Českej republike, prešetrením bolo zistené, že sa zdržuje v Českej republike, kde si aj zásielky preberá, súd podľa § 9 ods. Civilného sporového poriadku s poukazom na čl. 16 ods. 2 nariadenia Rady( ES) č. 44/2001 konanie pre nedostatok právomoci slovenského súdu zastavil.
11.Podľa § 265 ods. 1 CSP, ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
13. Podľa § 267 ods. 3 a 4 CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76. Uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručuje súd do vlastných rúk; žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor.
14. Keďže žalovaný voči platobnému rozkazu podal odpor, súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 22.11.2019, sp. zn. 7 Csp 150/19.
15.Podľa § 256 ods. 1)CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17.Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18.O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojená s § 257 CSP. K zastaveniu konania došlo z dôvodu zastavenia konania pre nedostatok právomoci a žalovanému preto patrí náhrada trov konania. Žalovanému v tomto štádiu konania ani žiadne trovy konania nemohli vzniknúť, keďže podal iba odpor, a preto v rámci hospodárnosti konania súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
19.Vzhľadom k vyššie uvedenému súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať písomne odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na tomto súde.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti, teda musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)